Strata pamäte je traumatizujúca udalosť, ktorá zásadne ovplyvňuje život jednotlivca a jeho rodiny. Ak takáto osoba potrebuje opatrovníka a prípad sa dostane pred súd, vzniká komplexná situácia, ktorá si vyžaduje dôkladné právne posúdenie. Tento článok sa zameriava na právne aspekty spojené so stratou pamäte, ustanovením opatrovníka a súdnym konaním v Slovenskej republike.
Strata pamäte a spôsobilosť na právne úkony
Strata pamäte môže mať rôzne príčiny, od úrazov hlavy až po neurologické ochorenia, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Dôležité je, že strata pamäte môže ovplyvniť spôsobilosť osoby na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony znamená, že osoba je schopná vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Ak osoba v dôsledku straty pamäte nie je schopná porozumieť obsahu právneho úkonu a posúdiť jeho následky, jej spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená.
Alzheimerova choroba a platnosť závetov a trustov
V kontexte práva to znamená, že osoba so stratou pamäti nemusí byť schopná samostatne spravovať svoj majetok, uzatvárať zmluvy alebo rozhodovať o svojom zdraví. V takýchto prípadoch je potrebné zvážiť ustanovenie opatrovníka. V súčasnosti už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, súd môže iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony. Najnovšie tendencie smerujú k vylúčeniu aplikácie inštitútu úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ide o výrazný zásah do osobnej integrity človeka.
Príkladom, kedy môže byť právny úkon osoby s duševnou poruchou neplatný, je prípad, keď Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. februára 2009 č.k. 13 C 124/2003-230 vyhovel žalobe podanej pôvodnou žalobkyňou A.B. v zastúpení opatrovníčkou (jej dcérou B. C.) a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30. augusta 1999 je neplatná. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa A.B. ako predávajúca v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou a nebola schopná rozpoznať a pochopiť následky svojho konania. Z vykonaného dokazovania (vrátane odborného znaleckého dokazovania) súd zistil, že A.B. trpela duševnou poruchou - organický psychosyndróm, v roku 1991 bola u nej konštatovaná univerzálna arterioskleróza mozgu. To znamená, že menovaná v tom čase trpela poruchami pamäte, hlavne novopamäte. V roku 1992 utrpela otras mozgu s otvoreným úrazom (poranením záhlavia), čo bol spúšťač pre poškodenie pamäte úsudku, schopnosti porozumieť súvislostiam a logického uvažovania, jej psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností, pamäťových schopností a schopnosti sústredenia. Uvedené ochorenie sa nemohlo zlepšovať ani pri kvalitnej liečbe, mohlo sa len zhoršovať. Duševný stav predávajúcej v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol charakterizovaný ako duševná porucha - organický psychosyndróm. K pozbaveniu jej spôsobilosti na právne úkony súdom došlo 17. augusta 2001. Pre posudzovanie právneho úkonu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 2 OZ nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá ho urobila, v tom čase bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckých posudkov a nepriamo aj zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že A.B. bola v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy v takom zdravotnom stave, kedy nemohla posúdiť následky svojho konania.
Ustanovenie opatrovníka
Opatrovník je osoba, ktorá je súdom poverená zastupovaním a spravovaním záležitostí osoby, ktorá nie je schopná to robiť sama. Dôvody na ustanovenie opatrovníka sú rôzne, vrátane duševnej poruchy, zdravotného postihnutia alebo veku. V prípade osoby so stratou pamäti, ako je Alzheimerova choroba, je ustanovenie opatrovníka často nevyhnutné na zabezpečenie jej ochrany a riadneho spravovania jej záležitostí. Ak súd takejto osobe obmedzí spôsobilosť na právne úkony, tak potom jej súčasne aj ustanoví opatrovníka a vymedzí rozsah jeho právomocí.
Kto môže byť ustanovený za opatrovníka?
Súd pri ustanovovaní opatrovníka prihliada na záujmy a potreby osoby, ktorá má byť opatrovaná. Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba (napríklad rodinný príslušník) alebo právnická osoba (napríklad obec alebo nadácia).
Práva a povinnosti opatrovníka
Opatrovník má široké spektrum práv a povinností, ktoré sú určené súdom. Medzi najdôležitejšie patrí:
- Zastupovanie opatrovanej osoby v právnych úkonoch
- Spravovanie majetku opatrovanej osoby
- Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre opatrovanú osobu
- Pravidelné informovanie súdu o stave opatrovanej osoby a spravovaní jej majetku
Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v záujme opatrovanej osoby. Ak opatrovník porušuje svoje povinnosti, súd ho môže odvolať a ustanoviť nového opatrovníka.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď ste opatrovníkom osoby, nie ste automaticky disponentom na jej bankovom účte. Aj keď súdu podávate správy o hospodárení s majetkom matky, táto správa, ktorá je doručená súdu, ešte neznamená, že súd na základe jej obsahu sám vyvinie iniciatívu vo veciach úhrad, ktoré vykonávate zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Banka nie je povinná vám poskytnúť žiadne informácie, lebo nie ste disponentom a ani spolumajiteľom bankového účtu. V takýchto situáciách sa odporúča podať žiadosť na súd o preplatenie vami vynaložených finančných prostriedkov z peňazí matky vedených v banke.
V prípade, že opatrovník chce zabrániť, aby priateľka opatrovanej osoby (brata) v prípade jeho úmrtia nededila nič z jeho majetku, je potrebné zvážiť právne kroky. Ak by bol brat svojpomocný, mohol by napísať závet v prospech svojich bratov. Keďže je však nesvojpomocný, opatrovník nemôže napísať takýto závet. Riešením môže byť odkúpenie podielu od brata s tým, že by bolo zmluvne zriadené vecné bremeno v prospech brata. Alternatívne je možné od priateľky žiadať úhradu nájmu za užívanie domu, keďže býva v dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, a za týmto účelom jej predložiť návrh zmluvy o nájme.
Súdne konanie v prípadoch straty pamäte a opatrovníctva
Súdne konanie zohráva kľúčovú úlohu v prípadoch straty pamäte a opatrovníctva. Súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ustanovení opatrovníka a výkone jeho funkcie.
Začatie súdneho konania
Súdne konanie sa začína na návrh. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba, zdravotnícke zariadenie alebo orgán verejnej moci. Návrh na ustanovenie opatrovníka môže podať osoba, ktorá má byť opatrovaná, alebo iná osoba, ktorá má na tom právny záujem.
Priebeh súdneho konania
V priebehu súdneho konania súd zisťuje skutkový stav veci a vykonáva dôkazy. Súd môže vypočuť osobu, ktorá má byť opatrovaná, svedkov, znalcov a iné osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Dôležitou súčasťou dokazovania je znalecký posudok, ktorý vypracúva znalec z odboru psychiatrie alebo neurológie. Znalecké dokazovanie je v tomto type konania povinné.
Svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môžete zobrať späť aj keď súd nariadil znalecké dokazovanie. Súd by konanie nezastavil, ak by niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasil. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nie je konaním o tom, či niekoho prevezmú proti jeho vôli do ústavu alebo nie. Výsledkom konania však môže byť, že dotyčná osoba bude na spôsobilosti na právne úkony obmedzená aj v tom zmysle, že nebude môcť rozhodovať o nutnosti svojej hospitalizácie. Rozsah obmedzenia však závisí od jeho zdravotného stavu a schopnosti sa sám postarať aspoň o základné potreby.
Rozhodnutie súdu
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka. V rozhodnutí súd určí rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a vymedzí práva a povinnosti opatrovníka.
Premlčanie nárokov
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, všeobecná premlčacia doba je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V prípade, že osoba so stratou pamäti nie je schopná uplatniť svoje nároky včas, je dôležité zabezpečiť, aby jej bol ustanovený zástupca, ktorý bude chrániť jej záujmy. Premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.
V súdnom konaní je dôležité preukázať rozsah škody a nárokov, ktoré si osoba so stratou pamäti uplatňuje. Dôkazné bremeno znáša žalobca, teda osoba, ktorá si nárok uplatňuje. V prípadoch straty pamäti je často ťažké získať relevantné dôkazy, preto je dôležité spolupracovať s odborníkmi a zabezpečiť, aby boli všetky relevantné skutočnosti riadne preukázané.