Rada Európy (RE) je medzinárodná organizácia založená 5. mája 1949 s cieľom presadzovať ľudské práva, demokraciu a právny štát v Európe. V súčasnosti združuje 46 členských štátov s približne 675 miliónmi obyvateľov a jej ročný rozpočet je okolo 500 miliónov eur. Hoci RE nemôže vydávať zákony, má možnosť presadzovať dodržiavanie medzinárodných dohôd uzavretých jej členskými štátmi.
Organizačná štruktúra Rady Európy zahŕňa dva hlavné orgány: Výbor ministrov, zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov, a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE), tvorené poslancami národných parlamentov. V rámci Rady Európy funguje aj Inštitúcia komisára pre ľudské práva, ktorej úlohou je podporovať povedomie o ľudských právach a ich dodržiavanie. Sídlo Rady Európy a Európskeho súdu pre ľudské práva sa nachádza v Štrasburgu vo Francúzsku. Úradnými jazykmi sú angličtina a francúzština.
Počiatky a zakladatelia
Myšlienka organizácie združujúcej európske národy s cieľom riešiť spoločné problémy sa objavila už v roku 1929. Premiér Spojeného kráľovstva Winston Churchill prvýkrát verejne navrhol vytvorenie "Rady Európy" v roku 1943, pričom videl potrebu obnoviť a udržať mier na kontinente po skončení druhej svetovej vojny. Okrem neho sa na vytvorení Rady podieľalo mnoho ďalších štátnikov a politikov, ktorí ju vnímali ako záruku pred opakováním hrôz vojny a porušovania ľudských práv, alebo ako "klub demokracií" na obranu proti totalitným režimom.
Existovali dva hlavné pohľady na jej podobu: jedni preferovali klasickú medzinárodnú organizáciu so zástupcami vlád, druhí politické fórum s poslancami. Nakoniec sa oba prístupy spojili do podoby Výboru ministrov a Poradného zhromaždenia (dnes PZRE).
Založenie a základné hodnoty
Rada Európy bola oficiálne založená 5. mája 1949 na základe Londýnskej zmluvy, ktorá stanovila tri základné hodnoty organizácie: demokraciu, ľudské práva a právny štát. Zakladajúcich desať štátov boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Turecko a Grécko sa pripojili o tri mesiace neskôr.
Prvé plenárne zasadnutie Poradného zhromaždenia Rady Európy sa konalo 10. augusta 1949 v Štrasburgu. Paul-Henri Spaak bol zvolený za prvého predsedu zhromaždenia. Hoci v prvých rokoch panovalo nadšenie, napríklad pri príprave Európskeho dohovoru o ľudských právach, v roku 1951 Spaak sklamane odstúpil, keď zhromaždenie odmietlo návrhy na vytvorenie "európskeho politického orgánu".
Hlavné orgány a ich úlohy
Výbor ministrov
Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy, zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov alebo ich stálych diplomatických zástupcov v Štrasburgu. Členské krajiny sa striedajú v polročnom predsedníctve. Výbor zasadá raz ročne, zvyčajne v máji, pričom jeho zástupcovia (Výbor zástupcov ministrov) sa schádzajú týždenne. Výbor ministrov prijíma dohovory Rady Európy, odporúčania pre vlády, schvaľuje mandáty expertných výborov, rozpočet organizácie a rozhoduje o prijatí nových členov alebo pozastavení členstva.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE)
PZRE je poradným orgánom, ktorý tvorí 318 členov a 318 náhradníkov volených národnými parlamentmi. Počet zástupcov štátov je úmerný počtu ich obyvateľov. Poslanci sú združení do piatich politických skupín. PZRE sa stretáva štyrikrát ročne na týždňovom plenárnom zasadaní v Štrasburgu a zaoberá sa širokým spektrom tém, pričom prijíma rezolúcie a odporúčania pre Výbor ministrov s cieľom ovplyvňovať činnosť organizácie.
Európsky súd pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva bol zriadený na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950. Skladá sa zo sudcu z každého členského štátu, voleného PZRE na deväťročné funkčné obdobie. Súd dohliada na dodržiavanie Dohovoru a funguje ako najvyšší európsky súd pre ľudské práva, preskúmava sťažnosti jednotlivcov aj štátov.
Ďalšie významné orgány a iniciatívy
- Komisár pre ľudské práva: Mimosúdnou inštitúciou, ktorá podporuje povedomie o ľudských právach a poskytuje rady.
- Kongres miestnych a regionálnych orgánov Európy: Konzultačný orgán v oblasti miestnej a regionálnej demokracie.
- Európske riaditeľstvo pre kvalitu liekov a zdravotnej starostlivosti (EDQM): Zabezpečuje kvalitu liekov a zdravotnej starostlivosti.
- Program Kultúrne cesty Rady Európy: Zameraný na zvyšovanie povedomia o európskom dedičstve a podporu kultúrneho rozvoja.
Podmienky členstva a členské príspevky
Základným záväzkom členského štátu Rady Európy je prijať princípy právneho štátu, rešpektovať ľudské práva a základné slobody a spolupracovať na uskutočňovaní cieľov Rady. Členské štáty si zachovávajú svoju suverenitu, ale zaväzujú sa prostredníctvom dohovorov a spolupracujú na základe spoločných hodnôt.
Financovanie Rady Európy pochádza takmer výhradne z povinných členských príspevkov. Výška príspevku sa môže líšiť v závislosti od typu člena a jeho hospodárskej činnosti. Pre organizácie hospodáriace na pôde je sadzba stanovená na základe výmery pôdy, zatiaľ čo pre subjekty v spracovateľskom priemysle a službách závisí od výšky ročných tržieb. Existujú stanovené minimálne a maximálne limity pre výšku členských príspevkov.
Príklady výpočtu členských príspevkov
Príklad 1: Samostatne hospodáriaci roľník (SHR) obhospodarujúci 50 hektárov pôdy by platil príspevok na základe tejto výmery a stanovenej sadzby.
Príklad 2: Spoločnosť v spracovateľskom priemysle s ročnými tržbami 500 000 € by platila členský príspevok určený podľa tabuľky sadzieb v závislosti od výšky tržieb, pričom by sa dodržali stanovené minimálne a maximálne limity.
Rada Európy sa postupne stala najstaršou medzinárodnou politickou organizáciou v Európe, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v ochrane ľudských práv a podpore demokracie a právneho štátu na celom kontinente.