Čitateľské zručnosti mentálne postihnutých žiakov: Komplexný prístup k rozvoju čitateľskej gramotnosti

Rozvoj čitateľských zručností je kľúčový pre integráciu a úspešné fungovanie mentálne postihnutých jedincov v spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje špecifický prístup a metodiku, ktorá zohľadňuje individuálne potreby a schopnosti každého žiaka. Mentálne postihnutie ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné čítanie. Centrum poradenstva a prevencie (CPP), v rámci špeciálnopedagogického poradenstva, poskytuje poradenstvo a starostlivosť všetkým žiakom bežných základných, stredných, ale aj špeciálnych základných škôl.

Špeciálnopedagogická diagnostika je zameraná predovšetkým na vývinové poruchy učenia a oslabenie dielčích funkcií. Výchova a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím závisí od stupňa ich mentálneho postihnutia, pre ktorý je charakteristická istá inteligenčná úroveň jedinca a potenciálne predpoklady jeho ďalšieho osobnostného rozvoja.

Čítanie s porozumením ako základná zručnosť

Dnes už neplatí, že pre vstup do života stačí vedieť čítať a písať. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Stále dôležitejšie sa v triedach ukazuje vytváranie vhodných podmienok na prácu s informáciami z rôznych zdrojov - kníh, učebníc, médií, internetu. Čítanie s porozumením je súčasťou rôznych gramotností, ktoré potrebujeme pre každodenný život. Je súbor čitateľských zručností, bez ktorého možno len veľmi ťažko rozvíjať schopnosť človeka učiť sa.

Čitateľská gramotnosť prispieva k rozvoju kognitívnych schopností žiakov a je kľúčová nielen v celom procese edukácie, ale aj v praktickom živote. Ide o zručnosť vedieť texty nielen prečítať a rozumieť im, ale aj vyhľadávať, spracovávať a porovnávať informácie obsiahnuté v texte, reprodukovať obsah textu a iné.

Etapy rozvoja čitateľských zručností:

1. Učenie sa čítať a písať.
2. Spájanie slabík a slov a prechod k plynulému čítaniu.
3. Porozumenie textu, t. j. uvedomenie si obsahu prečítaného.
4. Analýza literárneho textu, t. j. čitateľ nemá pochopiť len obsah oznámenia v texte, ale má byť schopný odhaliť aj také vlastnosti textu, ktoré tento význam vytvárajú.

Čítanie s porozumením by malo tvoriť kľúčovú zložku vzdelávania, malo by byť základom prípravy študentov na reálny život. V informačnej spoločnosti je potrebné naučiť mladých ľudí pracovať s informáciami efektívne. Mali by byť schopní informácie triediť, hodnotiť a vhodne použiť.

Riziká nedostatočnej čitateľskej gramotnosti

Hoci slovenskí učitelia denne vynakladajú množstvo námahy, ich žiaci dosahujú v rámci medzinárodných štúdií PIRLS a PISA priemerné, ba až podpriemerné výsledky. Tieto medzinárodné merania sa zameriavajú na rôzne druhy gramotností. V rizikovej skupine sa v PISA 2015 nachádzalo až 32,1 % slovenských žiakov. Sú to žiaci, ktorí nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ďalšie vzdelávanie.

Výsledky štúdie PISA považujú žiakov s nedostatočnou, nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti za rizikovú skupinu obyvateľstva, ktorá bude v budúcnosti pre spoločnosť príťažou, pretože bude vyžadovať zvýšené náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Čím dlhšie bude tento problém zanedbávaný, tým viac bude spoločnosť finančne zaťažovať. Hoci si vláda uvedomuje, že toto je oblasť, v ktorej slovenské školstvo vážne pokrivkáva, pokles úrovne čitateľskej gramotnosti nie je len slovenským špecifikom. Týka sa aj iných krajín. V tejto súvislosti sa začína hovoriť o novom fenoméne - bibliofóbii alebo o tzv. a-gramotnosti.

"Nedostatočná, nevyzretá čitateľská (a informačná) gramotnosť vedie v konečnom dôsledku k vážnym problémom pri štúdiu, ako aj pri uplatňovaní nárokov na trhu práce. Mládež sa stáva tzv. funkčne či sekundárne negramotnou, čo môže vyústiť nielen ku zníženiu vzdelanosti a konkurencieschopnosti spoločnosti, resp. takmer vo všetkých európskych krajinách existujú významné programy na podporu čítania v spoločnosti."

S rozvojom technológií a vedomostnej spoločnosti sa postupne vzťah detí k čítaniu zmenil. Jednou z príčin celosvetového trendu zhoršujúcich sa výsledkov žiakov v medzinárodnom testovaní PISA je existencia fenoménu bibliofóbie alebo tzv. a-gramotnosti u žiakov a mládeže. Je to rozhodnutie nečítať napriek schopnosti čítať - trvalá ľahostajnosť voči knihám a čítaniu.

Výskumy dokazujú, že pri čítaní z obrazovky mozog vykazuje iné neurostimulácie ako pri kontakte s fyzickou knihou. Nie je teda čítanie ako čítanie. Klesá schopnosť detí čítať kultivovane, teda hlbšie prenikať do textu, porozumieť napríklad symbolickému jazyku, vedieť vnímať a zamýšľať sa nad textom, nie len hľadať informácie a kľúčové slová. Čoraz viac ľudí má problém so základnými jazykovými zručnosťami ako je slovná zásoba a jej používanie v rôznych komunikačných situáciách. Mládež sa stáva tzv. funkčne či sekundárne negramotnou, čo môže spôsobiť zníženie vzdelanosti a konkurencieschopnosti spoločnosti.

Definícia čitateľskej gramotnosti

Gramotnosť znamená:

• schopnosť identifikovať, pochopiť, vyjadrovať, tvoriť a interpretovať koncepty, pocity, fakty a názory ústnou aj písomnou formou pomocou vizuálnych, zvukových a digitálnych materiálov v rozličných odboroch a kontextoch. Zahŕňa schopnosť efektívne komunikovať a nadväzovať kontakty s ostatnými, a to primerane a tvorivo. Rozvoj gramotnosti tvorí základ pre ďalšie vzdelávanie a ďalšiu jazykovú interakciu. V závislosti od kontextu sa gramotnosť môže rozvíjať v materinskom jazyku, jazyku výučby a/alebo úradnom jazyku danej krajiny alebo regiónu.
• schopnosť rozumieť a vedieť používať písaný text, posúdiť jeho význam a zapájať sa prostredníctvom písaného textu do spoločenského života, dosahovať ciele a rozvíjať svoje schopnosti a osobné predpoklady.

Čítanie digitálnych textov z obrazovky sa považuje za súčasť tejto schopnosti, lebo vyplýva z masového rozšírenia tohto spôsobu vytvárania, získavania a ukladania textov. Digitálne texty sú texty ukladané ako digitálne informácie a sú prístupné prostredníctvom obrazoviek rôznych zariadení, ako napríklad počítače, čítačky kníh alebo smartfóny. Digitálne texty majú viacero znakov, ktorými sa odlišujú od tlačených textov.

Metódy a prístupy k výučbe čítania

Neexistuje univerzálna metóda, ktorá by vyhovovala všetkým žiakom, a preto je potrebné experimentovať a prispôsobovať výučbu individuálnym potrebám každého dieťaťa. Jedným z hlavných cieľov predmetu slovenský jazyk a literatúra, ktorý je nosným predmetom v edukačnom procese žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, je vytvoriť u žiakov návyk hlasného čítania a naučiť ich rozumieť prečítanému textu.

Medzi účinné metódy a prístupy patria:

Globálna metóda čítania

Táto metóda je vhodná pre žiakov, ktorí majú ťažkosti s fonologickým uvedomovaním. Východiskovou jednotkou globálnej - celoslovnej metódy čítania je slovo, ako základná významová jednotka jazyka. Globálne čítanie je potom vo svojej podstate podobné čítaniu logogramov, prípadne čítaniu, ktoré možno pozorovať u detí predškolského veku, keď začínajú rozpoznávať nápisy vyskytujúce sa v ich bezprostrednom okolí.

Zástancovia globálnej metódy zdôvodňovali význam a výhody globálnej metódy tým, že čítanie je primárne proces globálneho vnímania celkov, v ktorom je prvoradý ich význam a myšlienkový obsah. Vyučovanie čítania by sa preto malo zakladať na čítaní významových celkov a nie na mechanickom skladaní ich častí. Ďalším argumentom v prospech globálneho čítania bola skutočnosť, vyplývajúca z výskumov (sledovania očných pohybov pri čítaní a kapacity krátkodobej pamäti), ktoré potvrdili, že dospelí čitatelia zďaleka nečítajú texty po písmenách, ale po slovách a rozsiahlejších celkoch. Globálny charakter vyspelého čítania dospelých bol potom argumentom v prospech toho, aby sa práve takáto stratégia čítania podporovala aj u detí, a to už od samého začiatku.

Príklady aktivít:

• Použitie kartičiek s obrázkami a slovami: Žiak priraďuje obrázok k zodpovedajúcemu slovu.
• Hry a aktivity: Hľadanie rovnakých slov, priraďovanie slov k predmetom v triede.

Hlásková analyticko-syntetická metóda

Táto metóda sa zameriava na učenie sa vzťahu medzi písmenami a zvukmi. Hlásková analyticko-syntetická metóda vychádza z analýzy prirodzenej hovorenej reči. Označenie „hlásková analyticko-syntetická“ znamená, že základnou fonologickou jednotkou, z ktorej čítanie vychádza, je hláska (tak ako ju počuť v slove), a že (na rozdiel od syntetických metód) fáza analýzy (hovorenej reči) predchádza fáze syntézy (hlások do slabík, slabík do slov).

Kroky hláskovej analyticko-syntetickej metódy:

1. Identifikácia počiatočnej, často sa opakujúcej kľúčovej hlásky: Žiak sa učí rozpoznávať a identifikovať zvuky jednotlivých hlások.
2. Syntéza slabík: Hlások sa spájajú do slabík.
3. Syntéza slov: Slabiky sa spájajú do slov. Spočiatku ide o syntézu otvorených slabík do dvoj-, troj- a neskôr viacslabičných slov (ma-ma, la-vi-ca, atď.), neskôr už aj kombináciu otvorených so zatvorenými slabikami (mes-to, so-már), vrátane slabík so spoluhláskovými skupinami (zá-hra-da, strom-ček).

Absolvovanie posledného kroku - syntézy slova - predpokladá možnosť jeho identifikácie, t.zn., že v prípade, že je súčasťou slovnej zásoby dieťaťa, malo by ho spoznať a pochopiť jeho význam.

Príklady aktivít:

• Učenie sa písmen a ich zvukov: Žiak sa učí rozpoznávať písmená a priraďovať im zodpovedajúce zvuky.
• Skladanie slov: Žiak skladá slová z jednotlivých písmen.
• Čítanie jednoduchých slov a viet: Žiak číta jednoduché slová a vety, ktoré obsahujú naučené písmená a zvuky.

Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ®

Na ceste k správnemu čítaniu musíme prejsť celým radom plynulých prechodov. Súhrou jednotlivých funkcií získame komplexnú schopnosť čítania. Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ® rieši prenos zmyslových informácií a ich spracovanie.

Metóda celostného čítania

Táto metóda kombinuje prvky globálneho a fonologického čítania.

Príklady aktivít:

• Čítanie s porozumením: Žiak číta text a odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú obsahu textu.
• Dramatizácia: Žiak dramatizuje prečítaný text.
• Vytváranie ilustrácií: Žiak vytvára ilustrácie k prečítanému textu.

Kľúčové slová

Aktivita sa využíva vo dvoch podobách: pred čítaním ako nástroj na predvídanie, po čítaní ako nástroj reflexie. Pri využití pred čítaním učiteľ z pripraveného spoločného textu premyslene vyberá kľúčové slová a predkladá ich triede, aby sa každý žiak na ich základe mohol pokúsiť o odhad možného obsahu a rozvoja príbehu. Rôzne návrhy sa porovnávajú a následne konfrontujú s originálnym textom, napríklad pri čítaní s predvídaním. S využitím kľúčových slov pri čítaní textu vyhľadávajú a navrhujú kľúčové slová sami žiaci a učia sa tým, čo v texte hrá významnú a čo vedľajšiu úlohu, od ktorých bodov (výrazov) sa dej alebo problém rozvíja.

Pojmová mapa

Pojmová mapa je grafickou schémou obsahu textu. Ak žiak dostane úlohu, aby načrtol pojmovú mapu textu, napíše na papier všetky hlavné pojmy učiva (obyčajne ako uzly grafu) a pospája ich spojnicami - čiarami, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi týmito pojmami. Pojmová mapa vyjadruje pojmy daného textu vo dvojdimenzionálnom priestore. Umožňuje vyjadrovanie nadradenosti a podradenosti jednotlivých pojmov, teda umožňuje aj diagnostikovať ich hierarchické chápanie. Okrem toho môže vyjadrovať následnosť dejov a procesov.

Krížovky a osemsmerovky

Nie každá krížovka je vhodná pre týchto žiakov, preto pri výbere týchto hier volíme jednoduchší variant. Kryptografia - hra so šiframi, ktorá je pre žiakov s mentálnym postihnutím náročná, ale pri správnej modifikácií môže byť zábavná.

Čítanie s predvídaním

Metóda prepája v krátkych cykloch všetky tri fázy: pred čítaním, počas čítania i po ňom. Spoločný text čítajú žiaci postupne po častiach. K nim vždy každý žiak samostatne predvída, o čom sa bude čítať. Následne svoje predpovede preberie vo dvojici, v skupine, príp. v celej triede (podľa konkrétnej situácie), potom číta a po čítaní si spolu s triedou ujasní, ako sa text rozvíjal a ako sa to zhoduje alebo rozchádza s predpoveďami žiakov.

Vzájomné otázky

Metóda vhodná do fázy po čítaní. Žiaci pracujú vo dvojiciach. Ku zvolenému úseku textu tvoria otázky a navzájom si ich kladú. Najlepšie je na začiatku určiť počet otázok. Mali by to byť otázky, ktoré pomáhajú porozumieť napísanému, i tomu, ako je to myslené. Metódou žiakov vedieme k návyku, že nad textom sa vždy vynárajú otázky, učíme ich formulovať skúmavé otázky a uvedomiť si účel čítania, rozvíjame samostatnosť v porozumení.

Čitateľská stratégia SQ3R

Názov tvorí akronym SQ3R vytvorený začiatočnými písmenami anglických slov: Survey, Question, Read, Recite and Review. Učiteľ ho môže aplikovať na prácu s textom, ktorého súčasťou sú aj grafy, obrázky a pod. Žiaci pracujú s jednotlivými odsekmi, menia podnadpisy na otázky a odpovedajú na ne. Diskutujú o téme z textu, ktorý môžu graficky spracovať.

Postup 3 - 2 - 1

Žiaci hľadajú tri informácie, ktoré považujú za dôležité. Vypíšu dve informácie, ktoré ich zaujali preto, že ide o nové informácie alebo neboli v súlade s ich doterajšími vedomosťami. Nakoniec napíšu 1 vec, na ktorú nenašli v texte odpoveď.

Stratégia KWL

Žiaci si vytvoria tabuľku s tromi stĺpcami. Prvý stĺpec obsahuje informácie, ktoré o téme žiak vie a vyplní ho pred čítaním. Do druhého stĺpca napíše, čo by chcel o téme vedieť a takisto ju vyplní pred čítaním. Do tretieho napíše, čo sa z článku naučil, keď ho prečíta.

Princípy a odporúčania pre výučbu čítania s porozumením u žiakov s mentálnym postihnutím

• Individuálny prístup: Každý žiak s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Výučba by mala byť prispôsobená jeho individuálnym možnostiam a tempu.
• Používanie rôznych metód: Je dôležité experimentovať s rôznymi metódami a prístupmi, aby sa zistilo, čo najlepšie funguje pre daného žiaka. Kombinácia hláskovej analyticko-syntetickej metódy a globálnej metódy môže byť efektívna.
• Vizuálna podpora: Vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, karty so slovami a piktogramy, môžu pomôcť žiakom lepšie pochopiť čítaný text.
• Opakovanie a precvičovanie: Žiaci s mentálnym postihnutím potrebujú viac opakovania a precvičovania, aby si osvojili nové poznatky a zručnosti.
• Krátke a jednoduché texty: Texty by mali byť krátke, jednoduché a obsahovať známe slová a pojmy.
• Zameranie na porozumenie: Dôležité je zamerať sa na porozumenie textu, nielen na mechanické čítanie. Po prečítaní textu by mal žiak vedieť odpovedať na otázky týkajúce sa jeho obsahu.
• Motivácia a podpora: Je dôležité motivovať žiakov a poskytovať im pozitívnu spätnú väzbu. Úspech v čítaní môže výrazne zvýšiť ich sebavedomie a motiváciu k učeniu.
• Zapojenie rodiny: Rodičia a rodinní príslušníci môžu hrať dôležitú úlohu v podpore čítania s porozumením.

Využitie informačných a komunikačných technológií (IKT)

IKT ponúkajú široké možnosti na podporu čítania u mentálne postihnutých žiakov:

• Interaktívne čítanky: Interaktívne čítanky obsahujú animácie, zvuky a hry, ktoré zvyšujú motiváciu žiaka a uľahčujú porozumenie textu.
• Softvér na čítanie s hlasovým výstupom: Tento softvér prečíta text nahlas, čo pomáha žiakom s dyslexiou a slabým zrakom.
• Online hry a aktivity: Existuje množstvo online hier a aktivít, ktoré sú zamerané na rozvoj čitateľských zručností.

Podpora porozumenia textu

Porozumenie textu je kľúčové pre úspešné čítanie. Medzi efektívne stratégie patria:

• Predčítanie textu: Učiteľ prečíta text žiakovi a vysvetlí mu neznáme slová a pojmy.
• Kladenie otázok: Učiteľ kladie žiakovi otázky, ktoré sa týkajú obsahu textu.
• Vytváranie myšlienkových máp: Žiak vytvára myšlienkovú mapu, ktorá zobrazuje hlavné myšlienky textu.
• Používanie vizuálnych pomôcok: Učiteľ používa vizuálne pomôcky (obrázky, grafy, schémy), ktoré uľahčujú porozumenie textu.

Motivácia a podpora čítania

Motivácia je kľúčová pre úspešné čítanie. Pre žiakov s mentálnym postihnutím je nevyhnutná zvýšená podpora a individuálny prístup. Medzi účinné stratégie patria:

• Výber zaujímavých textov: Učiteľ vyberá texty, ktoré sú zaujímavé a relevantné pre žiaka.
• Čítanie s radosťou: Učiteľ vytvára príjemnú a uvoľnenú atmosféru, ktorá podporuje čítanie s radosťou.
• Odmeňovanie: Učiteľ odmeňuje žiaka za jeho úspechy v čítaní.
• Spolupráca s rodinou: Učiteľ spolupracuje s rodinou žiaka na podpore čítania doma.

Príklady aktivít na rozvoj čitateľských zručností

• Priraďovanie obrázkov k slovám: Žiak priraďuje obrázky k zodpovedajúcim slovám.
• Hľadanie rovnakých slov: Žiak hľadá rovnaké slová v texte.
• Doplňovanie chýbajúcich písmen: Žiak dopĺňa chýbajúce písmená v slovách.
• Skladanie slov z písmen: Žiak skladá slová z jednotlivých písmen.
• Čítanie jednoduchých viet: Žiak číta jednoduché vety a odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú obsahu viet.
• Dramatizácia prečítaného textu: Žiak dramatizuje prečítaný text.
• Vytváranie ilustrácií k prečítanému textu: Žiak vytvára ilustrácie k prečítanému textu.
• Hranie hier so slovami: Žiak hrá hry so slovami, ktoré sú zamerané na rozvoj slovnej zásoby a fonologického uvedomovania.
• Používanie interaktívnych čítaniek: Žiak používa interaktívne čítanky, ktoré obsahujú animácie, zvuky a hry.
• Čítanie s hlasovým výstupom: Žiak používa softvér na čítanie s hlasovým výstupom.

Význam spolupráce s rodinou

Spolupráca s rodinou je nevyhnutná pre úspešný rozvoj čitateľských zručností u mentálne postihnutých žiakov. Rodičia môžu pomôcť:

• Čítať deťom nahlas: Pravidelné čítanie deťom nahlas rozvíja ich slovnú zásobu, porozumenie textu a lásku k čítaniu.
• Podporovať čítanie doma: Rodičia môžu podporovať čítanie doma tým, že deťom poskytnú knihy, časopisy a iné čítacie materiály.
• Pomáhať deťom s domácimi úlohami: Rodičia môžu pomáhať deťom s domácimi úlohami, ktoré sa týkajú čítania.
• Komunikovať s učiteľom: Rodičia by mali pravidelne komunikovať s učiteľom a informovať sa o pokrokoch svojho dieťaťa v čítaní.

Príklady učebných materiálov a pomôcok

Využitie vhodných učebných materiálov a pomôcok je kľúčové pre efektívny rozvoj čitateľských zručností u mentálne postihnutých žiakov. Medzi užitočné materiály patria:

• Špeciálne upravené čítanky: Čítanky s jednoduchým jazykom, veľkým písmom a množstvom obrázkov.
• Kartičky s obrázkami a slovami: Na učenie sa globálneho čítania.
• Písmenkové skladačky: Na učenie sa písmen a skladanie slov.
• Interaktívne čítanky: S animáciami, zvukmi a hrami.
• Softvér na čítanie s hlasovým výstupom: Pre žiakov s dyslexiou a slabým zrakom.
• Vizuálne pomôcky: Obrázky, grafy, schémy na podporu porozumenia textu.

Okrem toho je dôležité využívať aj bežné predmety a situácie z každodenného života na podporu čítania. Napríklad, čítanie nápisov v obchode, receptov pri varení alebo cestovných poriadkov.

Hodnotenie pokroku

Hodnotenie pokroku v čítaní by malo byť individualizované a zamerané na sledovanie pokroku žiaka v jednotlivých oblastiach (rozpoznávanie slov, porozumenie textu, plynulosť čítania). Je dôležité používať rôzne metódy hodnotenia, ako napríklad:

• Pozorovanie: Učiteľ pozoruje žiaka pri čítaní a zaznamenáva jeho silné a slabé stránky.
• Rozhovor: Učiteľ sa rozpráva so žiakom o prečítanom texte a zisťuje, či mu rozumie.
• Písomné testy: Učiteľ zadáva žiakovi písomné testy, ktoré overujú jeho schopnosť rozpoznávať slová a porozumieť textu.
• Portfólio: Učiteľ zhromažďuje práce žiaka (napr. prečítané texty, ilustrácie, myšlienkové mapy) a hodnotí jeho pokrok na základe týchto prác.

Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti

Reakciou na zhoršujúce sa výsledky je aj stratégia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti. Medzi odporúčania, ktorými sa chce ministerstvo k svojim cieľom dopracovať, je aj podpora spolupráce medzi žiakmi a ich aktivita. Dôležité je prepájanie poznatkov z ostatných vzdelávacích predmetov na všetkých úrovniach vzdelávania. Koncepcia vzdelávania odporúča tiež inovovať pedagogické dokumenty, učebnice a metodické materiály. Aktivity na podporu čítania žiakov je potrebné zapracovať do školských vzdelávacích programov. Súčasťou stratégie je aj aktívne využívanie školských knižníc, tzv. jedným z riešení by mala byť podpora celoživotného vzdelávania v oblasti rozvoja čitateľskej gramotnosti. Stratégia hovorí aj o vytvorení portálu pre učiteľov so všetkými informáciami, novinkami v oblasti vzdelávania, metodikami a príručkami. Zaujímavou myšlienkou je popularizácia čitateľskej gramotnosti v odbornej a laickej verejnosti, ktorú by sprevádzala medializácia a kampaň na zvýšenie povedomia o čitateľskej gramotnosti.

Vo väčšine európskych štátov je čítanie s porozumením súčasťou vyučovania ako na prvom, tak aj na druhom stupni. Publikácia Vyučovanie čítania v Európe: súvislosti, opatrenia a prax uvádza, že žiaci sa rozprávajú o prečítanom texte minimálne raz do týždňa a delia sa o svoje čitateľské zážitky. Napr. v Írsku by mali byť žiaci schopní odporučiť knihy ďalším. V Dánsku alebo Taliansku by mali žiaci vedieť spoločne pracovať s rovnakými textami a mali by sa zapájať do diskusií o svojich čitateľských zážitkoch. Na Cypre sa žiakom poskytuje čas, aby si mohli čítať knihy podľa svojho vkusu počas vyučovania. Učitelia pozývajú na diskusie do škôl autorov detských kníh. V ďalších krajinách sú odporúčané knihy usporiadané do kategórií ako čítanie s rodičmi alebo učiteľmi, čítanie pre žiakov, ktorí sú občasnými čitateľmi alebo knihy na samostatné čítanie. Školské knižnice predstavujú atraktívne miesto na čítanie a stretávanie sa pri knihách a aj tu by sa mohlo Slovensko inšpirovať.

Autorky publikácie Integrácia čitateľskej gramotnosti do výučby na strednej škole upozorňujú na fakt, že rozvíjať čitateľskú gramotnosť nestačí iba na hodinách slovenského jazyka a literatúry ako je to bežne zvykom. Učitelia jednotlivých predmetov sú kompetentní vo svojom odbore a sústreďujú sa na problematiku súvisiacu s ich predmetom. Na čitateľskú gramotnosť zabúdajú.

Čitateľská gramotnosť a komunikačná spôsobilosť sa netýka len jazykov. Je rozvíjaná v rámci všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetov. Vzhľadom na nižší počet žiakov v triedach sa do vyučovacieho procesu častejšie zaraďujú práce vo dvojiciach, skupinách a využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností.

tags: #citatelske #zrucnosti #mentalne #postihnutych