Vplyv vzdelávania a osobného rozvoja na kvalitu života seniorov

Starší vek neznamená koniec učenia sa a osobného rozvoja. Práve naopak, vzdelávanie a aktívny osobný rozvoj môžu mať pre seniorov pozitívny vplyv na ich životnú spokojnosť, duševné zdravie a celkovú kvalitu života. Kontinuálne učenie je v starších vekoch kľúčom k udržaniu mentálnej ostrosti a stimulácii mozgu. Vzdelávanie a osobný rozvoj sú kľúčovými prvkami aktívneho a naplneného života aj v pokročilom veku.

Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka.

Kvalita života seniorov

Kvalita života je multidimenzionálnym pojmom, ktorý má viacero významových dimenzií, a to materiálnu (existenciálnu), psychologickú, kultúrno-antropologickú, morálnu, sociologickú, medicínsku, estetickú a i. Z uvedeného teda vyplýva, že na kvalitu života seniorov možno nazerať optikou viacerých vied či vedných disciplín. Okrem pojmu kvalita života sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť s ďalšími súvzťažnými, prípadne synonymne chápanými pojmami, ako napr. sociálna pohoda, pocit pohody, individuálny stav pohody, sociálny blahobyt, ľudský rozvoj, životná úroveň, šťastie, zdravie, bohatstvo, spokojnosť a i.

Podstata výskumu kvality života spočíva v tom, že výskum kvality života sa realizuje súbežne, nezávisle od výskumu subjektívnej pohody. Kvalitu života je možno chápať ako rozdiel medzi očakávaním a tým, čo človek v skutočnosti v živote dosiahne. Čím menší je rozdiel, tým je vyššia kvalita života. Čím menej je človek schopný dosiahnuť svoje očakávania, tým horšia je kvalita jeho života. Samotnú kvalitu života je potrebné vždy skúmať a popisovať v konkrétnych historických, ekonomických, politických, teritoriálnych, ako aj filozofických, duchovných a sociokultúrnych podmienkach.

Štandardné či dokonca nadštandardné saturovanie materiálnych potrieb človeka nemusí v zásade predurčovať jeho skutočnú kvalitu života. Je dôležité doceniť všetky stránky osobnosti, pretože kvalita života seniora nezávisí iba od toho, či má čo jesť, čo si obliecť a kde skloniť hlavu, ale tiež od toho, akým spôsobom napĺňa ďalšie roky svojho života, kde ich prežíva, s kým ich prežíva, ako kvalitne ich prežíva atď. Všeobecne neexistuje priamoúmerná súvislosť medzi vyšším sociálno-ekonomickým postavením a úrovňou tzv. životnej spokojnosti.

Je potrebné kvalitu života (seniorov) hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka. Existuje špecifická skupina faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu života človeka. K nim patria vek, pohlavie, rodinná situácia, polymorbidita, dosiahnuté vzdelanie, hodnotový systém človeka, ekonomická situácia, kultúra a i. Súčasné výskumy subjektívnej kvality života sa orientujú na tri kľúčové oblasti:

• celková spokojnosť so životom,
• spokojnosť s parciálnymi oblasťami života (rodina, práca, bývanie, sebarealizácia a pod.),
• hľadanie najvýznamnejších faktorov, ktoré podmieňujú vznik subjektívneho pocitu kvalitného a zmysluplného života a hľadanie vzťahu medzi danými faktormi.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov

Medzi faktory, ovplyvňujúce kvalitu života seniorov, žijúcich v rezidenciálnych podmienkach, patria sebahodnotenie, funkčný potenciál v societe, akceptácia zmenených životných podmienok, resp. adaptačno-adjustačný faktor spätý s pobytom v zariadení a efektívne spracovanie straty. Viaceré oblasti možno ovplyvňovať aj prostredníctvom cielenej seniorskej edukácie v sociálnych zariadeniach.

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje.

Vplyv vzdelávania na kvalitu života seniorov

Starší človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si tak určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov. Vo svete sa dožíva staroby čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu.

Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti. Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka.

Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života. Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod.

V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu. Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch.

Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese. Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe - najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku.

Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie. Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti.

Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti. Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je “vysokoškolská”, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia. Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania.

Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblasť poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora. Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého.

Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívni starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov. Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov.

Tendencia bilancovať svoj vlastný život, porozumieť mu, prehodnotiť všetky svoje skúsenosti patrí medzi zákonité javy v staršom veku. Starí ľudia, ktorí sú náhle odlúčení od svojej práce a svoje vedomosti už nemôžu ponúknuť na trhu práce, sa cítia vylúčení aj zo vzdelávacieho procesu. Ak starší ľudia dostanú príležitosť aktívne participovať na spoločenskom, kultúrnom a spolkovom živote, má to pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Seniori by sa mali aktívne zaujímať o celospoločenské dianie a užitočne tráviť svoj voľný čas.

Vzdelávanie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Hoci nie je problematika vzdelávania starších ľudí nová, vždy otvára nový priestor pre konštruktívnu diskusiu o tom, akým smerom sa uberať ďalej v edukácii seniorov. V povedomí širokej odbornej i laickej verejnosti sú azda najznámejšie univerzity tretieho veku, ktorých dlhoročná história a popularita sú zárukou ich ďalšej existencie a perspektívneho smerovania. Aké však majú možnosti edukácie starší ľudia, ktorí ostatné roky svojho života prežívajú v sociálnych zariadeniach, sa neraz stáva okrajovou otázkou.

Azda nie je potrebné pripomínať, že stratou sebestačnosti, prípadne inštitucionalizáciou seniori naďalej zostávajú indivíduami s rôznorodými potrebami, záujmami a niekedy aj životnými ašpiráciami. Uspokojovanie potrieb staršieho človeka sa stáva jedným z predpokladov kvalitnejšieho života, i keď je sprevádzaný viacerými obmedzeniami (zdravotné, sociálne, ekonomické a i.) a problémami. V našej štúdii venujeme pozornosť edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach (t. j. otázke inštitucionalizácie seniorskej edukácie) a hodnoteniu jej (predpokladaného) vplyvu na kvalitu života klientov.

Ďalšou kľúčovou otázkou je profesionalizácia rezidenciálnej seniorskej edukácie. Sme toho názoru, že odborné edukačné aktivity a všetky s nimi súvisiace činnosti by mali byť vykonávané na profesionálnom základe, nie intuitívne a sporadicky, čo nás núti uvažovať nad možnosťami ich odborného zabezpečovania. Práve tu nachádzame priestor pre uplatnenie (sociálnych) andragógov ako kvalifikovaných pracovníkov (nielen) pre oblasť edukácie starších ľudí.

Trávenie voľného času seniorov v 21. storočí

Trávenie voľného času je kľúčovou súčasťou kvality života seniorov. Aktivity, ktorým sa venujú, môžu mať významný vplyv na ich fyzické a psychické zdravie, sociálne kontakty a celkovú pohodu. V 21. storočí sa možnosti trávenia voľného času pre seniorov výrazne rozšírili vďaka technologickému pokroku, zvýšenej dostupnosti informácií a rozmanitosti ponúkaných aktivít.

Aktivity v domácom prostredí

Mnoho seniorov trávi svoj voľný čas v pohodlí domova. Medzi obľúbené aktivity patria:

• Sledovanie televízie a počúvanie rádia: Tieto aktivity poskytujú zábavu a informácie a môžu pomôcť seniorom zostať v kontakte s aktuálnym dianím.
• Čítanie kníh a časopisov: Čítanie je výborný spôsob, ako si udržať aktívnu myseľ a rozšíriť vedomosti.
• Záhradníčenie: Práca v záhrade je nielen relaxačná, ale aj prospešná pre fyzické zdravie.
• Ručné práce a hobby: Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, maľovanie a iné ručné práce sú kreatívne aktivity, ktoré môžu seniorom priniesť radosť a uspokojenie.
• Počítač a internet: Používanie počítača a internetu umožňuje seniorom komunikovať s rodinou a priateľmi, vyhľadávať informácie, hrať hry a využívať rôzne online služby.

Aktivity mimo domova

Pre seniorov, ktorí sú aktívnejší a majú radi spoločnosť, existuje množstvo aktivít mimo domova:

• Stretávanie sa s rodinou a priateľmi: Udržiavanie sociálnych kontaktov je veľmi dôležité pre psychickú pohodu seniorov.
• Návšteva kultúrnych podujatí: Divadlo, kino, koncerty, výstavy a iné kultúrne podujatia sú skvelý spôsob, ako sa zabaviť a obohatiť svoj život.
• Cestovanie: Cestovanie je pre seniorov príležitosť spoznávať nové miesta, kultúry a ľudí.
• Športové aktivity: Prechádzky, plávanie, joga, tai-či a iné športové aktivity pomáhajú seniorom udržať si fyzickú kondíciu a zlepšiť zdravie.
• Dobrovoľníctvo: Pomáhanie druhým je pre seniorov spôsob, ako sa cítiť užitoční a zmysluplní.
• Vzdelávacie kurzy a prednášky: Účasť na vzdelávacích kurzoch a prednáškach umožňuje seniorom učiť sa nové veci a rozvíjať svoje záujmy.
• Aktivity organizované obcami a neziskovými organizáciami: Mnohé obce a neziskové organizácie ponúkajú pre seniorov rôzne aktivity, ako sú napríklad kluby seniorov, výlety, tanečné kurzy a pod.

Demografické zmeny a ich dopady na Slovensko

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov.

V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia sa bude počet obyvateľov Slovenska znižovať.

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej. Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené.

Postavenie seniorov na trhu práce

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb.

Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok.

Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.

V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.

Dôchodkové zabezpečenie a jeho vplyv na život seniorov

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia.

V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok.

Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

tags: #vplyv #vzdelavania #na #kvalitu #zivota #u