Metodiky čítania s porozumením pre žiakov s mentálnym postihnutím

Čítanie s porozumením je komplexná zručnosť, ktorá si vyžaduje súhru viacerých kognitívnych funkcií. Táto schopnosť znamená nielen prečítať text, ale mu aj plne porozumieť, analyzovať ho a interpretovať jeho obsah. U žiakov s mentálnym postihnutím predstavuje osvojenie si tejto zručnosti špecifickú výzvu, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a vyvážené uplatňovanie rôznych metód vyučovania čítania a písania so zohľadnením ich potrieb.

Rozvoj čitateľských zručností je kľúčový pre integráciu a úspešné fungovanie mentálne postihnutých jedincov v spoločnosti. Mentálne postihnutie ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné čítanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o efektívnych metódach a stratégiách, ktoré môžu pedagógovia a asistenti používať na podporu čítania u žiakov s mentálnym postihnutím.

Význam čítania s porozumením

Čítanie s porozumením zohráva kľúčovú úlohu pri efektívnom učení, kritickom myslení a praktickom využití získaných informácií. Je to dôležitá zručnosť každého človeka a jej rozvoju sa v súčasnosti venuje vysoká pozornosť. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná.

Mnoho ľudí si myslí, že keď dieťa nahlas plynule číta, že je to dobrý čitateľ. Existuje však veľa detí, ktoré čítajú nádherne, ale keď sa ich opýtate, o čom bol text, ktorý čítali, tak vám nevedia povedať. Majú problémy s porozumením viet, slovnej zásoby, nerozumejú obrazným pomenovaniam, nevedia hľadať v texte súvislosti alebo sa nevedia ústne vyjadriť o texte.

Učiteľ si skôr všimne žiakov, ktorí nevedia plynulo čítať. Tí, ktorí plynulo a výrazne čítajú, sa na prvý pohľad nejavia ako problémoví, skôr naopak. Často je vyzdvihovaná ich krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom. Niekedy sa však práve medzi týmito deťmi ukrývajú tie, ktoré nerozumejú textu. Učitelia ich často prehliadajú len preto, lebo sa javia ako menej nápadní. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo skôr, ako sa na to príde napríklad pri Testovaní 5.

Rôzne prístupy k výučbe čítania

Vývin čítania s porozumením sa začína už v predškolskom veku. Deti si najprv osvojujú predčitateľské zručnosti, ako sú rozpoznávanie písmen, fonematické uvedomenie a základná slovná zásoba. Postupne sa učia spájať slová do viet a chápať ich význam. Existuje množstvo metód a prístupov k výučbe čítania, ktoré vychádzajú z rôznych teoretických predstáv o tom, ako sa človek učí čítať. Niektoré metódy sa zameriavajú na postupné skladanie písmen a hlások do slov, iné na vnímanie slov ako celkov. Je dôležité si uvedomiť, že neexistuje univerzálna metóda, ktorá by vyhovovala všetkým žiakom, a preto je potrebné experimentovať a prispôsobovať výučbu individuálnym potrebám každého dieťaťa.

Hlásková analyticko-syntetická metóda

Táto metóda sa zameriava na učenie sa vzťahu medzi písmenami a zvukmi. Vychádza z analýzy prirodzenej hovorenej reči. Označenie „hlásková analyticko-syntetická“ znamená, že základnou fonologickou jednotkou, z ktorej čítanie vychádza, je hláska (tak ako ju počuť v slove), a že (na rozdiel od syntetických metód) fáza analýzy (hovorenej reči) predchádza fáze syntézy (hlások do slabík, slabík do slov).

Kroky hláskovej analyticko-syntetickej metódy:

• Identifikácia počiatočnej, často sa opakujúcej kľúčovej hlásky: Žiak sa učí rozpoznávať a identifikovať zvuky jednotlivých hlások.
• Syntéza slabík: Hlások sa spájajú do slabík.
• Syntéza slov: Slabiky sa spájajú do slov. Spočiatku ide o syntézu otvorených slabík do dvoj-, troj- a neskôr viacslabičných slov (ma-ma, la-vi-ca, atď.), neskôr už aj kombináciu otvorených so zatvorenými slabikami (mes-to, somár), vrátane slabík so spoluhláskovými skupinami (zá-hra-da, strom-ček).

Absolvovanie posledného kroku - syntézy slova - predpokladá možnosť jeho identifikácie, t.zn., že v prípade, že je súčasťou slovnej zásoby dieťaťa, malo by ho spoznať a pochopiť jeho význam.

Globálna metóda čítania

Z implicitno-deduktívnych metód bližšie charakterizujeme metódu globálneho čítania. Východiskovou jednotkou globálnej - celoslovnej metódy čítania je slovo, ako základná významová jednotka jazyka. Globálne čítanie je potom vo svojej podstate podobné čítaniu logogramov, prípadne čítaniu, ktoré možno pozorovať u detí predškolského veku, keď začínajú rozpoznávať nápisy vyskytujúce sa v ich bezprostrednom okolí.

Zástancovia globálnej metódy zdôvodňovali význam a výhody globálnej metódy tým, že čítanie je primárne proces globálneho vnímania celkov, v ktorom je prvoradý ich význam a myšlienkový obsah. Vyučovanie čítania by sa preto malo zakladať na čítaní významových celkov a nie na mechanickom skladaní ich častí.

Ďalším argumentom v prospech globálneho čítania bola skutočnosť, vyplývajúca z výskumov (sledovania očných pohybov pri čítaní a kapacity krátkodobej pamäti), ktoré potvrdili, že dospelí čitatelia zďaleka nečítajú texty po písmenách, ale po slovách a rozsiahlejších celkoch. Globálny charakter vyspelého čítania dospelých bol potom argumentom v prospech toho, aby sa práve takáto stratégia čítania podporovala aj u detí, a to už od samého začiatku.

Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ®

Na ceste k správnemu čítaniu musíme prejsť celým radom plynulých prechodov. Súhrou jednotlivých funkcií získame komplexnú schopnosť čítania. Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ® rieši prenos zmyslových informácií a ich spracovanie.

Princípy a odporúčania pre výučbu čítania s porozumením u žiakov s mentálnym postihnutím

• Individuálny prístup: Každý žiak s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Výučba by mala byť prispôsobená jeho individuálnym možnostiam a tempu.
• Používanie rôznych metód: Je dôležité experimentovať s rôznymi metódami a prístupmi, aby sa zistilo, čo najlepšie funguje pre daného žiaka. Kombinácia hláskovej analyticko-syntetickej metódy a globálnej metódy môže byť efektívna.
• Vizuálna podpora: Vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, karty so slovami a piktogramy, môžu pomôcť žiakom lepšie pochopiť čítaný text.
• Opakovanie a precvičovanie: Žiaci s mentálnym postihnutím potrebujú viac opakovania a precvičovania, aby si osvojili nové poznatky a zručnosti.
• Krátke a jednoduché texty: Texty by mali byť krátke, jednoduché a obsahovať známe slová a pojmy.
• Zameranie na porozumenie: Dôležité je zamerať sa na porozumenie textu, nielen na mechanické čítanie. Po prečítaní textu by mal žiak vedieť odpovedať na otázky týkajúce sa jeho obsahu.
• Motivácia a podpora: Je dôležité motivovať žiakov a poskytovať im pozitívnu spätnú väzbu. Úspech v čítaní môže výrazne zvýšiť ich sebavedomie a motiváciu k učeniu.
• Zapojenie rodiny: Rodičia a rodinní príslušníci môžu hrať dôležitú úlohu v podpore čítania s porozumením.

Metódy na podporu porozumenia textu

Učiteľ sa preto musí snažiť všetkými vhodnými a veku primeranými prostriedkami motivovať žiaka k čítaniu a povzbudiť jeho záujem o čítanie. Predpokladom k ovplyvňovaniu čítania s porozumením a vzťahu žiakov k čítaniu je to, aby učiteľ využíval vhodné vyučovacie metódy a čitateľské stratégie. Vhodné je zaraďovať také metódy, ktoré žiakov motivujú k čítaniu rôznych textov či kníh. Nezaradovať do vyučovania len učebnicové texty, aj keď tie sú primárnymi textami, s ktorými sa žiaci stretávajú v edukačnom procese. Široké spektrum metód pomáha učiteľom pružne reflektovať celý rad problémov, na ktoré počas výučby narazí, zároveň pomáha zintenzívniť pozornosť a záujem žiakov. Dôležitou fázou pri práci s textom je dôsledná príprava učiteľa. Výberom vhodných foriem práce a výberom vhodných metód a stratégií môže tiež napomôcť k lepšiemu porozumeniu textu.

1. Zameranie sa na celkové porozumenie jazyka

Nedávny výskum odhaľuje, že ťažkosti s porozumením čítania môžu prameniť, okrem iného, aj zo základnej jazykovej schopnosti, ktorá existuje od raného detstva, teda ešte predtým, ako sa čítať dieťa vôbec začne učiť. Ukazuje sa, že žiaci, ktorí zle rozumejú textu pri čítaní s porozumením, tiež často menej rozumejú hovoreným slovám a tiež majú problém porozumieť tomu, čo počujú. Na efektívne riešenie tohto problému môžu učitelia použiť prístupy, ktoré žiakom pomáhajú precvičovať slovnú zásobu, myslenie a porozumenie najprv v hovorenom jazyku a až potom pri čítaní textu.

Pri opakovaní a vysvetľovaní slovnej zásoby môžete tiež používať rôzne grafické organizéry, obrázky a mnemotechnické pomôcky. Keď žiaci začnú lepšie rozumieť jednotlivým slovám, zvýši sa tým pravdepodobnosť, že porozumejú aj slovám, ktoré sa vyskytnú v texte, ktorý čítajú. Keďže nie je možné poznať každé slovo, s ktorým sa človek môže v živote stretnúť, žiaci by sa mali naučiť, kde významy jednotlivých slov môžu hľadať.

Hry a aktivity na precvičovanie slovnej zásoby:

• Použitie kartičiek s obrázkami a slovami: Žiak priraďuje obrázok k zodpovedajúcemu slovu.
• Hry a aktivity: Hľadanie rovnakých slov, priraďovanie slov k predmetom v triede.
• Predčítanie textu: Učiteľ prečíta text žiakovi a vysvetlí mu neznáme slová a pojmy.
• Stratégia „poznáš slová“ (Blanchowicz):

Táto stratégia pozostáva z troch stĺpcov označených „viem definíciu“, „už som to počul“ a „neviem, čo to je“. Každé dieťa si vyplní svoj hárok samostatne, no je možné robiť to aj s celou skupinou detí. Ak už poznáme slová, ktoré by deťom mohli robiť problém, vypíšeme si ich, je potrebné nechať aj voľné miesto, ak by sa pri čítaní objavili nové slová, ktorým deti nebudú rozumieť.

2. Učenie rôznych stratégií myslenia

Keď už žiaci majú osvojené určité množstvo slovnej zásoby, učiteľ môže prejsť na ďalší level, ktorý pomôže žiakom pochopiť text. Keď žiaci pracujú s textom, často zápasia s tým, akým spôsobom premýšľať alebo majú problém s pozornosťou, ktorá je potrebná na to, aby udržali krok so všetkými dôležitými detailmi v texte a dostali sa k informáciám, ktoré sú implikované a často nie sú priamo v texte uvedené. Učitelia môžu študentov poučiť o kognitívnych stratégiách, ktoré môžu použiť. Mnohé bežné stratégie čítania textu, ako napríklad anotácia, SQ3R a graf KWL pomáhajú pri porozumení textu. Žiaci sa môžu naučiť a potom použiť stratégie, ktoré im najviac vyhovujú v závislosti od textu, ktorý čítajú.

Jednoduché stratégie pre starších žiakov:

• Pred čítaním textu sa porozprávajte so žiakmi o všetkom, čo súvisí s témou, o ktorej budú v texte čítať.
• Po prečítaní odseku vyzvite žiakov, aby predpovedali, ako bude pravdepodobne text pokračovať. Potom porovnávajú svoju predstavu s realitou.
• Dovoľte žiakom nahlas premýšľať o tom, čo čítajú. To znamená, občas sa pri čítaní zastavte a dovoľte niektorému žiakovi povedať vlastnými slovami, o čom bol text.
• Po dočítaní textu učiteľ dáva žiakom už vopred pripravené a premyslené otázky tak, aby dokázali nachádzať podstatu v texte.
• Žiaci môžu maľovať obrázky, ktoré súvisia s prečítaným textom.
• Spájajú to, čo čítali s iným podobným textom alebo s niečím, čo videli, počuli, zažili.
• Spätne sa v texte vracajú ku kľúčovým slovám a ešte raz si čítajú odseky, ktorým nerozumeli.

Stratégia INSERT (Interactive Noting System for Effective Reading and Thinking)

INSERT je skratka anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých sa žiak sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Učia sa tak premýšľať nad textom.

Postup v priebehu čítania:

Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly:

• ☺ TOTO SOM VEDEL(A)
• + TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
• _ TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)
• ? TOMUTO NEROZUMIEM
• * TOTO JE VEĽMI DÔLEŽITÉ

Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.

3. Využívanie recipročného vyučovania

Na vyučovaní môžete kognitívne stratégie praktizovať aj pomocou recipročného vyučovania, ktoré povzbudzuje žiakov v tom, aby prevzali vedúcu úlohu vo svojom učení a začali premýšľať o svojom myšlienkovom procese pri počúvaní alebo čítaní. Učitelia môžu využiť recipročné vyučovanie počas diskusií v triede, pri práci s textom, ktorý sa číta nahlas a neskôr s textom, ktorý sa číta v skupinách.

4. Využívanie pomocných začiatkov viet a slov

Keď žiaci čítajú rozprávky, poviedky, povesti, bájky, báje alebo iné umelecké texty, učíme ich odlišovať úvod, jadro, záver. Vedieme ich tiež k tomu, aby vedeli identifikovať prostredie a postavy. Táto aktivita učí žiakov odlišovať zápletku a jej riešenie. Posledné dve spomínané aktivity pomáhajú hlavne neskúseným čitateľom pri uvedomovaní si štruktúry literárneho diela a pomáhajú im vnímať v texte podstatné veci.

Keď sú už žiaci skúsenejší, motivujeme ich k tomu, aby začali vyjadrovať svoj vlastný názor, vlastné myšlienky a hodnotenia. A práve v tejto chvíli práca s textom začína mať hlbší zmysel, pretože núti k abstraktnejšiemu premýšľaniu a k vytváraniu vlastných názorov. Motivujeme ich tiež k tomu, aby hľadali ďalšie otázky súvisiace s textom a nabádame ich k diskusii či k napísaniu vlastnej úvahy. Takto sa postupne dopracujú až k posolstvu a k podstate príbehu. V tejto fáze si často uvedomujú, že nastala zmena v ich názore.

5. Práca vo dvojiciach a diskusiách

Ak máte veľký počet žiakov v triede, v určitých situáciách je náročné zistiť, či každý žiak porozumel textu. A tak nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach, kde si navzájom môžu dávať otázky zamerané na porozumenie textu. Môžete tiež využívať diskusie. V rámci diskusie niektorých žiakov poverte určitými úlohami.

• Jeden žiak môže byť ten, kto dáva otázky. Otázky musia byť zamerané na text, ktorý žiaci čítali. Nesmú odbiehať od témy.
• Ďalší žiak môže mať za úlohu zosumarizovať to, čo bolo v rámci diskusie povedané a mal by povedať aj nejaký záver, riešenie a podobne.
• Ďalší žiak môže byť „vyjasňovač“. To je ten, ktorý objasňuje nepochopiteľné situácie, hľadá odpovede na nejasné otázky či problémy. Snaží sa vysvetľovať to, čo je pre žiakov ešte problematické. Ak to nedokáže urobiť šikovný žiak, robí to učiteľ.

6. Zapisovanie zistení

V niektorých triedach nestačí text rozoberať len ústne. Niektorým žiakom pomáha hlavne to, že si určité myšlienky, zistenia a informácie zapíšu. Takto si to lepšie zapamätajú a na ďalších hodinách si skôr spomenú na určité skutočnosti, ktoré majú v texte hľadať. Aj keď sa v súčasnosti písanie poznámok trochu podceňuje, výskumy ukazujú, prečo je dôležité písať rukou. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“

Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesová z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Výskumy ukázali, že žiaci a študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na klávesnici.

Príklady aktivít na rozvoj čitateľských zručností

• Priraďovanie obrázkov k slovám: Žiak priraďuje obrázky k zodpovedajúcim slovám.
• Hľadanie rovnakých slov: Žiak hľadá rovnaké slová v texte.
• Doplňovanie chýbajúcich písmen: Žiak dopĺňa chýbajúce písmená v slovách.
• Skladanie slov z písmen: Žiak skladá slová z jednotlivých písmen.
• Čítanie jednoduchých viet: Žiak číta jednoduché vety a odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú obsahu viet.
• Dramatizácia prečítaného textu: Žiak dramatizuje prečítaný text.
• Vytváranie ilustrácií k prečítanému textu: Žiak vytvára ilustrácie k prečítanému textu.
• Hranie hier so slovami: Žiak hrá hry so slovami, ktoré sú zamerané na rozvoj slovnej zásoby a fonologického uvedomovania.
• Používanie interaktívnych čítaniek: Žiak používa interaktívne čítanky, ktoré obsahujú animácie, zvuky a hry.
• Čítanie s hlasovým výstupom: Žiak používa softvér na čítanie s hlasovým výstupom.

Aktivita 1: Analýza literárneho textu (Anna zo Zeleného domu)

Cieľom aktivity je na základe uvedených úloh nájsť dôležité informácie v texte a analyzovať postoj k príbehu a postavám v texte. Učiteľ vyberie text z knihy (úryvok textu), ktorý žiakom nakopíruje, aby každý mohol s textom pracovať. Žiakov následne vyzve, aby si uvedený text prečítali a na základe jednotlivých úloh analyzovali text Anna zo Zeleného domu. Žiakom poskytne určitý čas na analýzu, približne 25 - 30 minút. Po uplynutí času spoločne rozdiskutujú uvedené vypracované úlohy a vytvoria spoločný záver z analýzy. Uvedená činnosť môže motivovať žiakov, aby si prečítali knihu alebo pozreli filmové spracovanie.

Príklad úryvku a otázok:

Dievčina ho pozorovala od chvíle, čo prešiel popri nej, aj teraz upierala naňho oči. Dievča asi jedenásťročné vo veľmi krátkych, veľmi tesných, veľmi škaredých šatách zo žltosivej hrubej látky. Na hlave malo vyblednutý barnavý námornícky klobúk a spod klobúka jej na chrbte viseli dva hrubé vrkoče hustých, vyslovene ryšavých vlasov. Mimoriadny pozorovateľ by bol zbadal, že brada je veľmi zaostrená a zvýraznená, že veľké oči jej ihrajú duchaplnosťou a bystrosťou, že ústa lemujú krásne vykrojené, výrazné pery, že čelo má široké a vysoké. „Tuším ste pán Matej Cuthbert zo Zeleného domu,“ povedalo veľmi jemným, melodickým hlasom. „Veľmi som rada, že ste prišli. Už som sa totiž začala obávať, že po mňa neprídete, a snažila som sa predstaviť si, čo sa vám mohlo prihodiť a prekaziť vám cestu. Ak by ste dnes do večera neprišli, zájdem po trati tamto k tej veľkej divej čerešni pri zákrute, vyšplhám sa na ňu a ostanem tam celú noc. Nebála by som sa ani trochu. Veď by sa mi nádherne spalo pri mesačnom svite na divej čerešni, na ...“

1. Vysvetlite, kde sa podľa vás odohráva dej príbehu.
2. Uveďte, čoho sa dievča najviac bálo.
3. Vysvetlite jednou vetou, čo symbolizovalo uchopenie rúčky.
4. Charakterizujte dievča na základe jeho opisu.
5. Vysvetlite, čo si predstavovalo dievča, keď po ňu neprídu.
6. Uveďte, čo by ste urobili vy na jej mieste.
7. Napíšte 3 veci, ktoré sú vám na základe textu na dievčati sympatické.
8. Analyzujte postoj autora k postave dievčaťa.
9. Vytvorte na základe fantázie, ako by mohol podľa vás príbeh pokračovať.

Aktivita 2: Analýza textu pomocou otázok (Anna zo Zeleného domu)

Učiteľ rozdá žiakom nakopírovaný text s úryvkom. Žiaci si následne text prečítajú a do tabuľky uvedenej nižšie spracujú odpovede na uvedené otázky v prvom stĺpci. V ďalšej časti žiaci napíšu 2 otázky, ktoré svojmu susedovi následne zadajú a zapíšu si ich odpovede, na základe analýzy textu. Po uplynutí času spoločne rozdiskutujú uvedené vypracované úlohy. Prekvapujúce môžu byť rôzne uhly pohľadu na otázku Co by si urobil/a na mieste Anny? Pri práci s textom sa ponúkajú aj prepojenia s reálnym životom žiakov. Záverečná analýza jednotlivých úloh je dôležitá aj z hľadiska obohacovania slovnej zásoby, vystihnutia zmyslu textu a jeho kritického zhodnotenia.

Aktivita 3: Analýza textu prostredníctvom obrázkov (Anna zo Zeleného domu)

Cieľom aktivity je na základe uvedených úloh analyzovať jednotlivé obrázky, nájsť dôležité informácie v obrázkoch, uviesť myšlienky obrázkov, napísať na základe obrázkov príbeh a následne ho porovnať s originálom. Niektoré úlohy z uvedenej aktivity môže učiteľ využiť čiastočne pred prečítaním knihy, ale čiastočne aj po prečítaní knihy. Učiteľ žiakom nakopíruje obrázky o Anne zo Zeleného domu. Každý žiak bude pracovať sám, ale môže sa využiť aj skupinová práca. Žiaci na základe jednotlivých úloh analyzujú obrázky, priraďujú texty k ilustráciám a zostavujú príbeh/text o Anna zo Zeleného domu. Následne na záver aktivity jednotliví žiaci predstavia výsledky svojej činnosti spolužiakom, čím si skontrolujú správne odpovede týkajúce sa hlavných myšlienok, ktoré vystihli z obrázkov a diskutujú o tom, čo sa im podarilo a nepodarilo v príbehu. Následne si žiaci môžu prečítať celý príbeh o Anne zo Zeleného domu a porovnať svoje vytvorené príbehy s originálnym príbehom, uviesť, čo v príbehoch majú iné a čo sa im podarilo vytvoriť rovnako ako v texte.

Aktivita 4: Analýza vecného textu (Čierne diery) prostredníctvom riadeného čítania

Cieľom aktivity je rozvíjať čítanie vecného textu s porozumením, rozvíjať kritické myslenie žiakov, vyhľadať v texte najdôležitejšie informácie. Učiteľ pri riadenom čítaní sprevádza žiakov pokynmi alebo otázkami, ktorých cieľom je zapojiť ich do procesu čítania a následne ich viesť k uvažovaniu o texte a jeho analýze. Pripravený text učiteľ vopred rozdelí na niekoľko odsekov, za ktorými nasledujú otázky týkajúce sa toho, čo čítali, prípadne otázky zamerané na predpovedanie, ako bude text pokračovať. Text rozdelený na časti je pre žiakov zrozumiteľnejší. Po prečítaní jednotlivých odsekov textu žiaci odpovedajú na otázky kladené učiteľom alebo navzájom si kladú otázky jednak také, na ktoré môžu nájsť v texte odpovede a jednak také, na ktoré v texte odpovede nenájdu a odpoveď musia predpovedať, čím už prechádzajú k čítaniu s predpovedaním.

Aktivita 5: Analýza vecného textu (Sociológia, deviácia) pomocou metódy I.N.S.E.R.T.

Cieľom aktivity je analyzovať text podľa dohodnutých značiek, nájsť dôležité informácie v texte a samozrejme rozvíjať čítanie s porozumením. Učiteľ pripraví pre žiakov vhodný učebný text a v dostatočnom počte ho nakopíruje, ako aj tabuľku I.N.S.E.R.T. Text je vhodné členiť na krátke odseky, aby bol pre žiaka zrozumiteľný a prehľadný. Žiakov oboznámi s pravidlami realizácie metódy I.N.S.E.R.T. Žiaci zapisujú informácie z textu podľa znamienok do tabuľky I.N.S.E.R.T. - výsledkom je tabuľka s prehľadne usporiadanými informáciami. Nasleduje diskusia k prečítanému textu a tabuľke. Žiaci prezentujú svoje myšlienky o tom, čo sa z textu dozvedeli. V prípade, že v priebehu vyučovacej hodiny sa nezodpovedia všetky otázky typu „Tomu nerozumiem“, je možné zadať žiakom na domácu úlohu vyhľadať v encyklopédiách alebo na internete odpovede na nezodpovedané otázky. Ak nastane situácia, že budú zodpovedané všetky otázky uvedeného typu, aktivita môže ďalej pokračovať vytvorením pojmovej mapy alebo v rámci skupín kladením otázok a vzájomných odpovedí.

Význam spolupráce s rodinou

Spolupráca s rodinou je nevyhnutná pre úspešný rozvoj čitateľských zručností u mentálne postihnutých žiakov. Rodičia a rodinní príslušníci môžu hrať dôležitú úlohu v podpore čítania s porozumením, keďže vzťah k čítaniu každého človeka sa utvára už v rannom detstve.

• Čítať deťom nahlas: Pravidelné čítanie deťom nahlas rozvíja ich slovnú zásobu, porozumenie textu a lásku k čítaniu.
• Podporovať čítanie doma: Rodičia môžu podporovať čítanie doma tým, že deťom poskytnú knihy, časopisy a iné čítacie materiály.
• Pomáhať deťom s domácimi úlohami: Rodičia môžu pomáhať deťom s domácimi úlohami, ktoré sa týkajú čítania.
• Komunikovať s učiteľom: Rodičia by mali pravidelne komunikovať s učiteľom a informovať sa o pokrokoch svojho dieťaťa v čítaní.

Príklady učebných materiálov a pomôcok

Využitie vhodných učebných materiálov a pomôcok je kľúčové pre efektívny rozvoj čitateľských zručností u mentálne postihnutých žiakov. Medzi užitočné materiály patria:

• Špeciálne upravené čítanky: Čítanky s jednoduchým jazykom, veľkým písmom a množstvom obrázkov.
• Kartičky s obrázkami a slovami: Na učenie sa globálneho čítania.
• Písmenkové skladačky: Na učenie sa písmen a skladanie slov.
• Interaktívne čítanky: S animáciami, zvukmi a hrami.
• Softvér na čítanie s hlasovým výstupom: Pre žiakov s dyslexiou a slabým zrakom.
• Vizuálne pomôcky: Obrázky, grafy, schémy na podporu porozumenia textu.

Okrem toho je dôležité využívať aj bežné predmety a situácie z každodenného života na podporu čítania. Napríklad, čítanie nápisov v obchode, receptov pri varení alebo cestovných poriadkov.

Hodnotenie pokroku

Hodnotenie pokroku v čítaní by malo byť individualizované a zamerané na sledovanie pokroku žiaka v jednotlivých oblastiach (rozpoznávanie slov, porozumenie textu, plynulosť čítania). Je dôležité používať rôzne metódy hodnotenia, ako napríklad:

• Pozorovanie: Učiteľ pozoruje žiaka pri čítaní a zaznamenáva jeho silné a slabé stránky.
• Rozhovor: Učiteľ sa rozpráva so žiakom o prečítanom texte a zisťuje, či mu rozumie.
• Písomné testy: Učiteľ zadáva žiakovi písomné testy, ktoré overujú jeho schopnosť rozpoznávať slová a porozumieť textu.
• Portfólio: Učiteľ zhromažďuje práce žiaka (napr. prečítané texty, ilustrácie, myšlienkové mapy) a hodnotí jeho pokrok na základe týchto prác.

Využitie cudzích jazykov pri rozvoji čitateľských zručností

Hoci sa tento článok zameriava primárne na rozvoj čitateľských zručností v slovenskom jazyku, je dôležité spomenúť aj možnosti využitia cudzích jazykov. Pre niektorých žiakov môže byť učenie sa cudzieho jazyka motivujúce a môže im pomôcť rozvíjať aj svoje čitateľské zručnosti v materinskom jazyku. Čítanie s porozumením je jednou zo štyroch základných rečových spôsobilostí. Svojbytným druhom čítania je čítanie za účelom učenia sa. Spôsobilosti potrebné na čítanie s porozumením využívajú žiaci vo všetkých predmetoch, preto by nemal byť ich rozvoj len úlohou učiteľov jazyka a literatúry.

tags: #citanie #s #porozumenim #u #mentalne #postihnutych