Cirkevný príspevok, ako forma podpory cirkvi a náboženských spoločností, je v slovenskej spoločnosti dlhodobo diskutovanou témou. Hoci samotný názov "cirkevný príspevok Zvolen sadzby" priamo neodkazuje na konkrétny cirkevný príspevok pre mesto Zvolen a jeho sadzby, analýza poskytnutých dát o priznaných dotáciách rôznym organizáciám v roku 2003 nám umožňuje nahliadnuť na širší kontext finančnej podpory cirkvi a iných inštitúcií v rôznych regiónoch Slovenska.
Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o tom, ako boli tieto dotácie využité, a poukázať na rôznorodosť projektov, ktoré boli vďaka nim realizované. Tento článok sa zameriava na cirkevný príspevok v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na jeho historické pozadie, súčasné sadzby a význam pre fungovanie cirkvi.
Farnosť Zvolen a jej aktivity
Farnosť vo Zvolene je aktívnym spoločenstvom s bohatou ponukou služieb a spoločenstiev pre všetkých veriacich. Pravidelne sa konajú liturgické slávnosti, pobožnosti a spoločné nácviky. V súčasnosti je dôležitým cieľom zreštaurovanie oltára Sedembolestnej Panny Márie a postupne aj obidvoch bočných oltárov, ktoré sú jedinečným skvostom farského kostola.
Dňa 12. apríla 2026 sa bude konať nedeľná liturgia. Pobožnosť ku cti sv. Šarbela bude v sobotu 21. februára a aj potom každého 22. v mesiaci po celý rok 2026 v Kostole sv. Alžbety vo Zvolene po večernej sv. omši (o 18:00 hod.). Pobožnosť bude spojená s pomazaním olejom a prosbami za uzdravenie. Svoje krátke modlitbové úmysly za uzdravenie môžete napísať aj prostredníctvom online formuláru.
Obnova opevnenia kostola sv. Matúša, Zolná
Obnova opevnenia kostola sv. Matúša v Zolnej pokračuje vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja. Zrealizovala sa sanácia muriva a obnova krovu. Tieto práce sú dôležité pre zachovanie kultúrneho dedičstva.
Sviatosť pomazania chorých v Nemocnici Zvolen
Sviatosť pomazania chorých prináša posilu, úľavu a nádej pacientom v ťažkých chvíľach choroby v Nemocnici Zvolen.
Spoločenstvá farnosti
- Detský spevokol: Spev detí vo veku 4 - 18 rokov okrášľuje najmä detské sv. omše v nedeľu o 10:30 hod. Spoločné nácviky začínajú v nedeľu o 9:00 hod.
- Mládežnícky zbor: Mladí majú možnosť svojim spevom doprevádzať mládežnícke sv. omše v nedeľu o 19:00 hod. Mládežnícky zbor tiež dáva priestor zažiť spoločenstvo mladých, ktorí žijú svoju vieru naplno.
- Miništranti: Miništrovanie je liturgickou službou pri oltári, ku ktorej sú pozvaní všetci chlapci. Priestorom pre hru, priateľstvá aj zlepšovanie sa v službe sú miništrantské stretnutia v piatok po sv. omši.
- Akolyti: Služba akolytu sa vykonáva na základe určenia miestneho kňaza a poverenia diecézneho biskupa. Okrem mnohorakej pomoci pri sv. omšiach akolyti slúžia prinášaním eucharistie starým a chorým.
- Lektori: Čítanie Božieho slova je dôležitým prvkom liturgie, a preto ho majú všetci počúvať s úctou.
Cirkevný príspevok v ECAV na Slovensku
Cirkevný príspevok (CP) spolu so "zvončekom v kostole" a milodarmi je dôležitým zdrojom príjmov pokrývajúcich náklady spojené s aktivitami a prevádzkou cirkevného zboru, opravami a údržbou zborových budov, vnútorných priestorov a areálu. Výšku cirkevného príspevku navrhuje pre daný kalendárny rok zborové presbyterstvo a schvaľuje výročný zborový konvent.
Zaplatiť si cirkevný príspevok je záväzkom aj povinnosťou každého pokrsteného člena cirkevného zboru vo výške 15,- € osoba/rok. Cirkevný príspevok je možné uhradiť v hotovosti na fare, u sestry pokladníčky (Súľov, Vrchteplá) alebo na účet: Názov účtu: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v.
Koľko peňazí dáva cirkvám štát? Prečo dostáva najviac peňazí KATOLÍCKA CIRKEV?
Historické pozadie financovania cirkvi
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom (1949)
Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu v Československu nastala zásadná zmena vo vzťahu medzi štátom a cirkvou. Kľúčovým krokom bolo prijatie Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom, ktorý vstúpil do platnosti 1. novembra 1949. Hoci sa zákon tváril ako zabezpečenie cirkví, v skutočnosti znamenal ich ovládnutie a likvidáciu.
Štát sa zaviazal prebrať na seba všetku starostlivosť o hospodárske a ekonomické fungovanie cirkví. Ustanovenia zákona sa zdali byť priaznivé, štát sa zaväzoval uhrádzať hmotné pôžitky duchovných, stavať kostoly, hradiť nákupy bohoslužobných potrieb a zabezpečovať administratívnu prevádzku farských úradov. Realita bola však iná. Štát najprv skonfiškoval všetok majetok cirkví, okrem kostolov a fár. To znamenalo právnu likvidáciu a fyzické privlastnenie si množstva cirkevných zariadení a pôdy.
Piešťanský manifest (1949)
Proti tomuto zákonu sa postavili mnohí evanjelickí kňazi. Dňa 29. septembra 1949 sa v Piešťanoch konala schôdza Spoločenstva evanjelických kňazov (SPEVAK), na ktorej 172 prítomných farárov prijalo legendárny Piešťanský manifest. V ňom protestovali proti prijatiu zákona, pričom si uvedomovali, že „zabezpečenie“ bude v skutočnosti znamenať „ovládnutie“ a „likvidáciu“.
Okrem toho si uvedomovali, že takéto vážne zamiešanie sa štátu do hospodárskych záležitostí cirkvi a materiálne garantovanie jej existencie a pôsobenia bude znamenať v konečnom dôsledku narušenie prastarých vzťahov medzi cirkvou a jej členmi. Angažovanosť, dobročinnosť, aktivita, lojalita a láska k vlastnému spoločenstvu by mohli upadať.
Dve slobody cirkvi po roku 1989
Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastali v živote cirkví zásadné zmeny. Zrušením v Ústave zakotvenej takzvanej „ústrednej úlohy strany“ bol vytvorený prvý predpoklad na zánik politického dozoru štátu nad cirkvami. Cirkvi si mohli riadiť svoje vnútorné, organizačné a ekonomické záležitosti sami, bez udeľovania tzv. štátnych súhlasov.
Sloboda cirkvi je však tvorená z dvoch slobôd: organizačno-správnej a ekonomickej. Po roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. Otázkou však ostáva, či cirkev požíva úplnú slobodu, keď nie je plne ekonomicky slobodná a nezávislá na štáte a štát stále prispieva na jej prevádzku.
Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (2019)
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po niekoľkých rokoch príprav a práce expertnej komisie, zloženej z predstaviteľov štátu i cirkví, bol v októbri 2019 schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (Zákon č. 370 / 2019 Z. z.), ktorý začal platiť od 1. januára 2020.
Súčasný systém financovania ECAV
Zdroje príjmov ECAV
Ak si predstavíme sumu peňazí, ktoré celá ECAV (cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálna cirkev) potrebuje na svoju ročnú prevádzku, potom príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu týchto celkových nákladov. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi, tiež z výnosov z nájmu, prípadne predaja nehnuteľností, z úrokov z vkladov a napokon z podpory zahraničných cirkevných fondov.
Význam cirkevného príspevku a sadzby
Cirkevný príspevok predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre ECAV. Je prejavom spoluzodpovednosti členov cirkvi za jej fungovanie a rozvoj. Sadzby cirkevného príspevku sa v jednotlivých cirkevných zboroch ECAV líšia. Zvyčajne sa určujú ako percento z príjmu člena cirkvi, prípadne ako pevná suma. Niektoré cirkevné zbory ponúkajú aj možnosť platenia cirkevného príspevku formou pravidelných mesačných platieb.
V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní, kde sa 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
Diskusia o finančnej nezávislosti cirkvi
Otázka finančnej nezávislosti cirkvi je dlhodobo diskutovaná téma. Mnohí sa domnievajú, že cirkev by mala byť finančne nezávislá od štátu, aby si mohla plniť svoju prorockú úlohu v spoločnosti bez obáv z politického tlaku. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované.
Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Do konca roku 2019 sa financovali cirkvi na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur. Avšak viac ako polovica smerovala Rímskokatolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola gréckokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur. Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili.
Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty, na ktoré tiež nechodí každý. Cirkev na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežila, avšak charakter financovania sa dá zmeniť.
Dotácie pre cirkevné zbory a iné organizácie v roku 2003
V roku 2003 boli finančné prostriedky rozdelené medzi rôzne subjekty na Slovensku, od cirkevných zborov až po kultúrne a sociálne zariadenia. Cieľom bolo podporiť rozvoj kultúry, sociálnych služieb, vzdelávania a rekonštrukciu historických pamiatok.
Dotácie pre cirkevné zbory a náboženské organizácie
V roku 2003 boli dotácie poskytnuté aj cirkevným zborom rôznych vyznaní na Slovensku. Tieto dotácie boli určené na rekonštrukciu kostolov, opravu organov a ďalšie projekty súvisiace s údržbou a obnovou cirkevného majetku.
| Cirkevný zbor/Organizácia | Výška dotácie (Sk) | Účel |
|---|---|---|
| Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Banská Štiavnica | 100 000 | Oprava organa v evanjelickom kostole |
| Cirkevný zbor ECAV v Betliari | 300 000 | Rekonštrukcia evanjelického kostola |
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Dlhá Ves | 50 000 | Rekonštrukcia exteriéru evanjelického kostola |
| Evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania, Myjava Bukovec | 100 000 | Odvodnenie severozápadnej strany kostola, odvlhčenie stien a rekonštrukcia oltára |
| Gréckokatolícka cirkev Vyšný Mirošov Vyšný Orlík | 200 000 | Oprava fasády s výmenou okien grécko-katolíckeho chrámu Nižný Mirošov |
| Gréckokatolícka cirkev, farnosť Becherov Bardejov | 400 000 | Rekonštrukcia chrámu sv. |
Podpora sociálnych služieb a zdravotníctva
V roku 2003 boli dotácie zamerané aj na podporu sociálnych služieb a zdravotníctva. Cieľom bolo zlepšiť kvalitu života seniorov, zdravotne postihnutých osôb a detí v detských domovoch.
Príklady podporených projektov:
- A-PROJEKT, n.o., Liptovský Hrádok: 100 000 Sk na rekonštrukciu prevádzkovej budovy neziskovej organizácie.
- Ajhľa človek! Lo a human!, Občianske združenie Bytča: 50 000 Sk na vytvorenie dielne pracovnej terapie pre handicapovaných ľudí.
- Detský domov sv. Nikolaja Medzilaborce: 200 000 Sk na transformáciu detského domova na rodinný typ.
- Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Hronec: 200 000 Sk na rehabilitačný objekt.
- Nemocnica s poliklinikou svätej Barbory Rožňava: 500 000 Sk na rekonštrukciu energetického hospodárstva.
Podpora kultúry a umenia
Dotácie prispeli k zachovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva, podpore umeleckej tvorby a organizovaniu kultúrnych podujatí pre širokú verejnosť.
Príklady podporených projektov:
- ARS NOVA, Občianske združenie Bratislava: 300 000 Sk na Medzinárodný filmový festival Bratislava.
- Banícke múzeum v Rožňave: 100 000 Sk na putovnú výstavu In nomine Christi DCC.
- Divadlo Andreja Bagara Nitra: 200 000 Sk na divadelnú hru Adam Šangala.
- Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene: 20 000 Sk na ochranné štítky proti odcudzovaniu knižničných fondov.
Druckerov návrh a postavenie cirkevných škôl
Koncom júna predložil minister školstva Tomáš Drucker do pripomienkového konania veľký balík zákonov. Polemiku vzbudil najmä jeho zámer meniť postavenie a financovanie cirkevných a súkromných škôl. Navrhuje, aby prijali nové pravidlá a v zásade fungovali rovnako ako štátne školy. V opačnom prípade prídu o časť financovania zo strany štátu.
Drucker chce, aby prestali vyberať poplatky (hoci v prípade cirkevných škôl to drvivá väčšina nerobí a zhruba polovica súkromných škôl ich vyberá iba v nízkej sume), a zároveň prišiel s požiadavkou, aby sa zapojili do siete školských obvodov a obmedzila sa ich možnosť vyberať si žiakov. Tieto povinnosti v súčasnosti súkromné a cirkevné školy nemajú.
Rozvoj cirkevného školstva na Slovensku
Obnovenie a zakladanie cirkevných škôl bolo po revolúcii v roku 1989 jedným z výrazných prejavov slobody. Práve na tento odkaz apelujú ich zástupcovia aj pri aktuálnej debate o Druckerovom návrhu, ktorý podľa nich túto slobodu ohrozuje.
Ešte v roku 1990 Federálne zhromaždenie schválilo zákon, ktorý to umožnil, a v školskom roku 1990/1991 už pôsobilo na Slovensku šesť cirkevných škôl (z toho dve stredné). Rozkvet cirkevného školstva mal naozaj silné tempo. V nasledujúcom školskom roku vzrástol ich počet na 37 a s príchodom nového milénia existovalo na Slovensku 161 materských, základných a stredných cirkevných škôl. V súčasnosti ich je na Slovensku viac ako tristo, väčšinu z nich zriaďuje Rímskokatolícka cirkev, ale svoje školy má aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania či Reformovaná kresťanská cirkev. Cirkevné školy sú u nás financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom normatívu na žiaka a riadia sa štátnym vzdelávacím programom rovnako ako štátne školy.
Výsledky cirkevných škôl
Rôzne merania ukazujú, že cirkevné školy dosahujú v priemere o niečo lepšie výsledky ako tie štátne. Platí to pre základné aj stredné školy, pričom rozdiel vidieť najmä v matematike. Žiaci cirkevných škôl tento rok v Testovaní 9 dosiahli v matematike v priemere takmer 63-percentnú úspešnosť. Na štátnych školách bola úspešnosť necelých 52 percent. Rozdiel je teda viac ako 11 percentuálnych bodov. V predmete slovenský jazyk a literatúra je rozdiel minimálny, iba o niečo viac ako tri percentuálne body.
Na stredných školách boli viditeľné rozdiely v oboch predmetoch. V písomnej časti maturít z matematiky dosiahli študenti cirkevných stredných škôl v priemere 51,3-percentnú úspešnosť, študenti štátnych škôl 45,4-percentnú. Rozdiel bol šesť percentuálnych bodov. V slovenčine bol rozdiel výraznejší. Cirkevné školy dosiahli takmer 67-percentnú úspešnosť, tie štátne takmer 59-percentnú.
Výhrady k návrhu a poslanie cirkevných škôl
Hoci v súčasnosti majú cirkevné školy zo zákona možnosť vyberať poplatky, analýza Útvaru hodnoty za peniaze ukázala, že až 95 percent z nich to nerobí. Ich hlavnou výhradou sú však nové podmienky v súvislosti s obvodmi, v ktorých vidia ohrozenie, lebo by po novom museli prijímať prednostne žiakov zo spádovej oblasti a mohlo by sa stať, že by preto museli odmietnuť napríklad žiaka zo širšieho okolia, ktorý má o cirkevnú školu záujem. Zákonu zároveň vyčítajú, že dáva do rúk príliš veľké kompetencie mestám a obciam, ktoré často nemajú k pôsobeniu cirkevných škôl ústretový prístup, a tie by tak po novom boli v područí primátorov, starostov a komunálnych poslancov.
Poslaním týchto škôl je prispievať nielen k rozvoju žiakov z vedomostnej stránky, ale aj k budovaniu ich charakteru a hodnôt na základe kresťanských princípov. A Druckerov návrh toto špeciálne poslanie po vyše tridsiatich rokoch spochybňuje. Všetci oslovení sa jasne prikláňajú k modelu otvoriť väčší priestor pre deti z rodín, kde sa viera nepraktizuje. Už dnes školy, v ktorých pôsobia, takto fungujú a skúsenosti im ukazujú, že to tak dáva zmysel. Riaditeľ cirkevnej školy v Novej Dubnici, ktorá funguje v obvode s jednou štátnou a jednou súkromnou školou, tvrdí, že nový Druckerov zákon by konkrétne jeho školu nemusel zasiahnuť výrazne, nepáči sa mu však zbytočné komplikovanie súčasného stavu a vytváranie obštrukcií pre neštátne školy. To, že tu existujú cirkevné školy, je podľa jeho slov služba občanom, ktorí si môžu slobodne vybrať. Viazať školu primárne na obvod preto považuje za nešťastný nátlak zo strany štátu.