Financovanie cirkvi je neustále diskutovanou témou, ktorá sa dotýka nielen samotnej cirkvi, ale aj celej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na cirkevný príspevok v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku, s dôrazom na oblasť Nitry. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na jeho historické pozadie, súčasné sadzby a význam pre fungovanie cirkvi. Príspevky od veriacich a dotácie od štátu a iných organizácií sú dôležitým zdrojom financovania jej činnosti. Cirkevný príspevok vnímame ako prirodzenú súčasť života veriaceho človeka, ktorý z vďačnosti za Božie dobrotu a zvesť Evanjelia prispieva na chod cirkevného zboru a život ECAV na Slovensku.
Historické pozadie: Od štátneho hospodárskeho zabezpečenia k finančnej podpore
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom (1949)
Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu v Československu nastala zásadná zmena vo vzťahu medzi štátom a cirkvou. Kľúčovým krokom bolo prijatie Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom, ktorý vstúpil do platnosti 1. novembra 1949. Hoci sa zákon tváril ako zabezpečenie cirkví, v skutočnosti znamenal ich ovládnutie a likvidáciu.
Štát sa zaviazal prebrať na seba všetku starostlivosť o hospodárske a ekonomické fungovanie cirkví. Ustanovenia zákona sa zdali byť priaznivé, štát sa zaväzoval uhrádzať hmotné pôžitky duchovných, stavať kostoly, hradiť nákupy bohoslužobných potrieb a zabezpečovať administratívnu prevádzku farských úradov. Realita bola však iná. Štát najprv skonfiškoval všetok majetok cirkví, okrem kostolov a fár. To znamenalo právnu likvidáciu a fyzické privlastnenie si množstva cirkevných zariadení a pôdy.
Piešťanský manifest (1949)
Proti tomuto zákonu sa postavili mnohí evanjelickí kňazi. Dňa 29. septembra 1949 sa v Piešťanoch konala schôdza Spoločenstva evanjelických kňazov (SPEVAK), na ktorej 172 prítomných farárov prijalo legendárny Piešťanský manifest. V ňom protestovali proti prijatiu zákona, pričom si uvedomovali, že „zabezpečenie“ bude v skutočnosti znamenať „ovládnutie“ a „likvidáciu“.
Okrem toho si uvedomovali, že takéto vážne zamiešanie sa štátu do hospodárskych záležitostí cirkvi a materiálne garantovanie jej existencie a pôsobenia bude znamenať v konečnom dôsledku narušenie prastarých vzťahov medzi cirkvou a jej členmi. Angažovanosť, dobročinnosť, aktivita, lojalita a láska k vlastnému spoločenstvu by mohli upadať.
Dve slobody cirkvi po roku 1989
Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastali v živote cirkví zásadné zmeny. Zrušením v Ústave zakotvenej takzvanej „ústrednej úlohy strany“ bol vytvorený prvý predpoklad na zánik politického dozoru štátu nad cirkvami. Cirkvi si mohli riadiť svoje vnútorné, organizačné a ekonomické záležitosti sami, bez udeľovania tzv. štátnych súhlasov.
Sloboda cirkvi je však tvorená z dvoch slobôd: organizačno-správnej a ekonomickej. Po roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. Otázkou však ostáva, či cirkev požíva úplnú slobodu, keď nie je plne ekonomicky slobodná a nezávislá na štáte a štát stále prispieva na jej prevádzku.
Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (2019)
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po niekoľkých rokoch príprav a práce expertnej komisie, zloženej z predstaviteľov štátu i cirkví, bol v októbri 2019 schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (Zákon č. 370 / 2019 Z. z.), ktorý začal platiť od 1. januára 2020.
Súčasný systém financovania ECAV
Zdroje príjmov ECAV
ECAV je financovaná z rôznych zdrojov, vrátane cirkevných príspevkov od členov, dotácií od štátu a samospráv, príjmov z vlastnej hospodárskej činnosti a darov. Ak si predstavíme sumu peňazí, ktoré celá ECAV (cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálna cirkev) potrebuje na svoju ročnú prevádzku, potom príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu týchto celkových nákladov. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi, tiež z výnosov z nájmu, prípadne predaja nehnuteľností, z úrokov z vkladov a napokon z podpory zahraničných cirkevných fondov.
Význam cirkevného príspevku
Cirkevný príspevok predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre ECAV. Je prejavom spoluzodpovednosti členov cirkvi za jej fungovanie a rozvoj. Výška cirkevného príspevku je stanovená na úrovni jednotlivých cirkevných zborov a závisí od ich potrieb a možností. Cirkevný príspevok, ktorého minimálnu výšku schvaľuje konvent cirkevného zboru, sa v hlavnej miere používa na pokrytie režijných, administratívnych nákladov a nákladov spojených s misijnou činnosťou cirkevného zboru. Od roku 2021 sa podiel z príspevku zasiela aj na generálny biskupský úrad ECAV do podporného fondu. Je dôležitým prejavom spolupatričnosti veriacich a slúži na zabezpečenie chodu cirkevného zboru, financovanie pastorálnej činnosti, údržbu kostolov a cirkevných budov, ako aj na podporu sociálnych a charitatívnych projektov. Pri sobáši, krste, konfirmácii je treba, aby zúčastnení mali v daný rok vyrovnaný cirkevný príspevok.
Sadzby cirkevného príspevku
Sadzby cirkevného príspevku sa v jednotlivých cirkevných zboroch ECAV líšia. Zvyčajne sa určujú ako percento z príjmu člena cirkvi, prípadne ako pevná suma. Niektoré cirkevné zbory ponúkajú aj možnosť platenia cirkevného príspevku formou pravidelných mesačných platieb. Vo všeobecnosti platí, že výška príspevku je dobrovoľná a závisí od možnosti a ochoty jednotlivých členov cirkvi. Niektoré cirkevné zbory môžu mať stanovené odporúčané sadzby, ktoré slúžia ako orientačný bod pre veriacich. Napríklad v Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
Dotácie pre cirkevné zbory a náboženské organizácie v roku 2003
V roku 2003 boli dotácie poskytnuté aj cirkevným zborom rôznych vyznaní na Slovensku. Tieto dotácie boli určené na rekonštrukciu kostolov, opravu organov a ďalšie projekty súvisiace s údržbou a obnovou cirkevného majetku. Tieto dotácie prispeli k zachovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva, podpore umeleckej tvorby a organizovaniu kultúrnych podujatí pre širokú verejnosť. Okrem vyššie uvedených oblastí boli dotácie poskytnuté aj na ďalšie projekty, ktoré mali pozitívny vplyv na spoločnosť.
Prehľad vybraných dotácií pre cirkevné zbory v roku 2003
| Subjekt | Účel dotácie | Výška dotácie (Sk) |
|---|---|---|
| Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Banská Štiavnica | Oprava organa v evanjelickom kostole | 100 000 |
| Cirkevný zbor ECAV v Betliari | Rekonštrukcia evanjelického kostola | 300 000 |
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Dlhá Ves | Rekonštrukcia exteriéru evanjelického kostola | 50 000 |
| Evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania, Myjava Bukovec | Odvodnenie severozápadnej strany kostola, odvlhčenie stien a rekonštrukcia oltára | 100 000 |
| Gréckokatolícka cirkev Vyšný Mirošov Vyšný Orlík | Oprava fasády s výmenou okien grécko-katolíckeho chrámu Nižný Mirošov | 200 000 |
| Gréckokatolícka cirkev, farnosť Becherov Bardejov | Rekonštrukcia chrámu sv. Demetra z roku 1893 v Regetovke | 400 000 |
| Gréckokatolícka cirkev, farnosť Krajná Bystrá | Drevený chrám Panny Márie Ochrankyne - oprava budovy | 400 000 |
Podpora sociálnych služieb a zdravotníctva v roku 2003
V roku 2003 boli dotácie zamerané aj na podporu sociálnych služieb a zdravotníctva. Cieľom bolo zlepšiť kvalitu života seniorov, zdravotne postihnutých osôb a detí v detských domovoch. Medzi dotované subjekty patrili:
- Detský domov sv. Nikolaja, Medzilaborce: Transformácia Detského domova sv. Nikolaja v Medzilaborciach na rodinný typ (200 000 Sk)
- Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Hronec: Rehabilitačný objekt - poskytovanie liečebnej telesnej výchovy (200 000 Sk)
- Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Nitra: Nákup polohovateľných postelí (200 000 Sk)
- Domov Márie, Banská Štiavnica: Zariadenie chráneného bývania s chráneným pracoviskom (300 000 Sk)
- Nemocnica s poliklinikou, Gelnica: Nákup zariadenia TOKO-SONDA ku kardiografu (30 000 Sk)
- Nemocnica s poliklinikou svätej Barbory, Rožňava: Rekonštrukcia energetického hospodárstva NsP Rožňava (500 000 Sk)
- Občianske združenie 3Z pre záchranu a zachovanie zraku, Bratislava: Záchrana zraku - zakúpenie motorizovaného noža (100 000 Sk)
Druckerov zákon a postavenie cirkevných škôl
Koncom júna predložil minister školstva z Hlasu Tomáš Drucker do pripomienkového konania veľký balík zákonov. Polemiku vzbudil najmä jeho zámer meniť postavenie a financovanie cirkevných a súkromných škôl. Navrhuje, aby prijali nové pravidlá a v zásade fungovali rovnako ako štátne školy. V opačnom prípade prídu o časť financovania zo strany štátu.
V skratke sa dá povedať, že Drucker chce, aby prestali vyberať poplatky (hoci v prípade cirkevných škôl to drvivá väčšina nerobí a zhruba polovica súkromných škôl ich vyberá iba v nízkej sume), a zároveň prišiel s požiadavkou, aby sa zapojili do siete školských obvodov a obmedzila sa ich možnosť vyberať si žiakov. Tieto povinnosti v súčasnosti súkromné a cirkevné školy nemajú. Minister Drucker od začiatku zdôrazňoval najmä slová ako „zrovnoprávnenie“ či „férové podmienky pre všetkých“ a jeho zámerom je, aby aj neštátne školy „plnili verejný záujem“.
Výsledky cirkevných škôl
Rôzne merania ukazujú, že cirkevné školy dosahujú v priemere o niečo lepšie výsledky ako tie štátne. Platí to pre základné aj stredné školy, pričom rozdiel vidieť najmä v matematike. Žiaci cirkevných škôl tento rok v Testovaní 9 dosiahli v matematike v priemere takmer 63-percentnú úspešnosť. Na štátnych školách bola úspešnosť necelých 52 percent. Rozdiel je teda viac ako 11 percentuálnych bodov. V predmete slovenský jazyk a literatúra je rozdiel minimálny, iba o niečo viac ako tri percentuálne body. Na stredných školách boli viditeľné rozdiely v oboch predmetoch. V písomnej časti maturít z matematiky dosiahli študenti cirkevných stredných škôl v priemere 51,3-percentnú úspešnosť, študenti štátnych škôl 45,4-percentnú. Rozdiel bol šesť percentuálnych bodov. V slovenčine bol rozdiel výraznejší. Cirkevné školy dosiahli takmer 67-percentnú úspešnosť, tie štátne takmer 59-percentnú.
Historický vývoj cirkevného školstva a aktuálne obavy
Obnovenie a zakladanie cirkevných škôl bolo po revolúcii v roku 1989 jedným z výrazných prejavov slobody, ktorá nastala po štyridsiatich rokoch komunistického režimu. Práve na tento odkaz apelujú ich zástupcovia aj pri aktuálnej debate o Druckerovom návrhu, ktorý podľa nich túto slobodu ohrozuje. Ešte v roku 1990 Federálne zhromaždenie schválilo zákon, ktorý to umožnil, a v školskom roku 1990/1991 už pôsobilo na Slovensku šesť cirkevných škôl. Rozkvet cirkevného školstva mal naozaj silné tempo. V nasledujúcom školskom roku vzrástol ich počet na 37 a s príchodom nového milénia existovalo na Slovensku 161 materských, základných a stredných cirkevných škôl.
V súčasnosti ich je na Slovensku viac ako tristo, väčšinu z nich zriaďuje Rímskokatolícka cirkev, ale svoje školy má aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania či Reformovaná kresťanská cirkev. Cirkevné školy sú u nás financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom normatívu na žiaka a riadia sa štátnym vzdelávacím programom rovnako ako štátne školy. Hoci v súčasnosti majú zo zákona možnosť vyberať poplatky, analýza Útvaru hodnoty za peniaze ukázala, že až 95 percent z nich to nerobí.
Ich hlavnou výhradou sú však nové podmienky v súvislosti s obvodmi, v ktorých vidia ohrozenie, lebo by po novom museli prijímať prednostne žiakov zo spádovej oblasti a mohlo by sa stať, že by preto museli odmietnuť napríklad žiaka zo širšieho okolia, ktorý má o cirkevnú školu záujem. Zákonu zároveň vyčítajú, že dáva do rúk príliš veľké kompetencie mestám a obciam, ktoré často nemajú k pôsobeniu cirkevných škôl ústretový prístup, a tie by tak po novom boli v područí primátorov, starostov a komunálnych poslancov.
Obava by sa dala zhrnúť takto: poslaním týchto škôl je prispievať nielen k rozvoju žiakov z vedomostnej stránky, ale aj k budovaniu ich charakteru a hodnôt na základe kresťanských princípov. A Druckerov návrh toto špeciálne poslanie po vyše tridsiatich rokoch spochybňuje. Stúpajúci trend sekularizácie v spoločnosti otvára v debatách o budúcnosti cirkevných škôl v posledných rokoch otázku, či sa majú stať priestorom, kde sa budú stretávať viac-menej iba deti z rodín praktizujúcich kresťanskú vieru a budú ju upevňovať, alebo ostanú otvorené pre všetkých tak ako dnes, a teda budú plniť aj rolu „evanjelizačného územia“. Všetci oslovení, s ktorými sme sa o tom rozprávali, sa jasne prikláňajú k druhému modelu, teda otvoriť väčší priestor pre deti z rodín, kde sa viera nepraktizuje. Už dnes školy, v ktorých pôsobia, takto fungujú a skúsenosti im ukazujú, že to tak dáva zmysel.