Hodnoty tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku

Náhradná rodinná starostlivosť je komplexná téma, ktorá sa dotýka osudov detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na Slovensku zohráva tretí sektor, teda mimovládne neziskové organizácie, významnú úlohu pri zabezpečovaní a podpore tejto formy starostlivosti. Tento článok sa zameriava na postavenie a aktivity tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne formy starostlivosti a špecifické organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi štátom a tretím sektorom pri zabezpečovaní kvalitnej náhradnej rodinnej starostlivosti pre deti v núdzi.

Čo je tretí sektor?

Tretí sektor je súhrnným označením pre organizácie, ktoré nie sú napojené na vládu. Medzi ich činnosti patrí sociálna starostlivosť, starostlivosť o deti, ochrana verejného záujmu, ochrana životného prostredia a podobne. Organizácie tretieho sektora sú tiež charakterizované ako mimovládne a neziskové, charitatívne dobrovoľnícke organizácie. Tvoria ho nadácie, združenia, dobročinné spolky, kluby, svojpomocné skupiny, kultúrne, náboženské a vzdelávacie inštitúcie, občianske združenia. Popri vládnom (vládne inštitúcie) a podnikateľskom sektore dotvára tretí sektor systém sociálneho rozvoja a sociálnej starostlivosti o človeka.

• Nadácia: Je trvalé združenie majetku, určeného na všeobecne prospešné použitie. Aktivity financuje z výnosov svojho majetku. Nadácia je právnická osoba - zapisuje sa do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Názov nadácie musí obsahovať označenie "nadácia" a musí sa odlišovať od názvu inej už registrovanej nadácie. Verejnoprospešným účelom nadácie sa rozumie najmä rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrana a tvorba životného prostredia, ochrana zdravia, ochrana práv detí a mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci.

História tretieho sektora na Slovensku a vo svete

Niečo ako tretí sektor sa začalo vo svete formovať koncom 19. storočia. Vtedy vzniklo viacero subjektov, ktoré sa zameriavali na sociálnu spravodlivosť, snažili sa o riešenie chudoby a podobne. Príkladom je Americký Červený kríž (založený v roku 1881 a reorganizovaný v 1904.). V 70. rokoch 20. storočia sa vo Francúzsku a ďalších krajinách začali formovať diskusie o úlohe tretieho sektora. Približne o 10 rokov neskôr sa mimovládne organizácie stali dôležitým hráčom nielen v sociálnej oblasti, ale aj v oblastiach ako ochrana životného prostredia, vzdelávanie a podpora transparentnosti. V súčasnosti sú mimovládky neoddeliteľnou súčasťou zdravých spoločností a ekonomík, pričom v niektorých krajinách, ako napríklad v Holandsku, majú významný podiel na HDP. Ich aktivity sa zameriavajú na pokrývanie potrieb spoločnosti, ktoré vlády a súkromný sektor nedokážu efektívne riešiť.

Mimovládne organizácie na Slovensku

Aj na našom území sa tretí sektor začal formovať v 19. storočí. V roku 1844 vznikol spolok Tatrín, ktorý podporoval slovenskú literatúru a jazyk. V roku 1863 sa zrodila Matica slovenská s hlavným cieľom podpora slovenského národného povedomia a literatúry. Krátko po Matici slovenskej sa v Sobotišti sformoval Prvý slovenský gazdovský spolok - predchodca moderných družstiev na Slovensku (rok 1869), ktorého zakladateľom bol Samuel Jurkovič. Okrem toho v tomto období vznikli aj úverové družstvá, ktoré pomáhali roľníkom a remeselníkom získať finančné prostriedky.

Počas prvej Československej republiky nastal na Slovensku búrlivý rozvoj rôznych občianskych zoskupení. Vo veľkom sa zakladali spolky a iné zoskupenia (napr. hasičské zbory, ochotnícke zbory). Väčšinou sa zameriavali na kultúru, vzdelávanie, šport. Mnohé riešili aj chudobu, nezamestnanosť, vzdelávanie. Keďže ústava z roku 1920 garantovala slobodu združovania a zhromažďovania, štát do ich činnosti zasahoval minimálne. Okrem slovenských organizácií existovali aj menšinové (české, maďarské, židovské), ktoré sa museli pasovať s problémami ako zložitá ekonomická situácia a podobne.

Obdobie po roku 1948 a prebudenie po roku 1989

Po roku 1948 väčšinu organizácií prevzal štát. Síce niektoré z nich existovali naďalej (Československý červený kríž, Spolok slovenských spisovateľov...), no museli sa podriadiť štátnemu dohľadu. Existovali však aj rôzne disidentské spolky (Podzemná cirkev, rôzne ekologické iniciatívy). Avšak najväčšia československá disidentská iniciatíva, Charta 77 mala na území Slovenska len malý ohlas.

Po roku 1989 sa na Slovensku tretí sektor opäť prebudil k životu. V 90. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravili postavenie občianskych združení, nadácií a neziskových organizácií.

Hodnoty a princípy v náhradnej starostlivosti

Mať dobré srdce a pochopiť slová „miluj svojho blížneho a pomôž, ako môžeš“ je základným predpokladom, ak chceme niekomu pomáhať. Ďalším predpokladom je, že sme ochotní sa podeliť so svojím „ja“, so svojou rodinou a všetkým, čo vlastníme, s tými ktorých „dostaneme“ do opatery. V náhradnej starostlivosti je dôležité vedieť, kedy povedať NIE a kedy zase povedať ÁNO. Ľudia bojujú s problémami, ako sú vzťahy bez zodpovednosti, vzťahy plné manipulácie alebo kontroly, emočné problémy, spory na pracovisku a podobne. Tieto hodnoty sú kľúčové pre úspešné fungovanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Formy náhradnej starostlivosti a ich vývoj

Dnes, na Slovensku i vo svete, existuje rôznorodá štruktúra zariadení náhradnej výchovy, ktoré sa viac alebo menej vzďaľujú prirodzeným výchovným podmienkam. Najviac vzdialená podmienkam a formám starostlivosti o dieťa, aká sa uskutočňuje v bežnej rodine, je výchova v centrách pre deti a rodiny (detských domovoch). Je preto dôležité hľadať a podporovať formy náhradnej starostlivosti, ktoré sa čo najviac približujú prirodzenému rodinnému prostrediu.

Formy starostlivosti o opustené deti sa vyvíjali v jednotlivých historických obdobiach. Vývoj pestúnskej starostlivosti a vznik sirotincov a detských domovov na území Slovenskej republiky sú dôležitými míľnikmi v histórii náhradnej výchovy. Aj náhradná rodinná starostlivosť sa vyvíja v čase a reaguje na aktuálne spoločenské potreby a výzvy.

Náhradná výchova verzus náhradná starostlivosť

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami náhradná výchova a náhradná starostlivosť. Náhradná starostlivosť je širší pojem, ktorý zahŕňa rôzne formy starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, vrátane náhradnej výchovy, pestúnskej starostlivosti a osvojenia.

Legislatívne podmienky a priebeh náhradnej inštitucionálnej výchovy

Legislatívne podmienky a priebeh náhradnej inštitucionálnej výchovy sú upravené zákonom. Výchova v profesionálnej rodine a výchova v samostatnej skupine sú alternatívne formy náhradnej starostlivosti. Transformácia detských domovov a detské mestečko predstavujú inovatívne prístupy k náhradnej starostlivosti. Celá problematika náhradnej starostlivosti detí po roku 1997, keď detské domovy prešli z rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod správu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa začala nová etapa ich riadenia. Táto zmena mala vplyv na financovanie, personálne obsadenie a celkovú koncepciu starostlivosti o deti v detských domovoch.

Osvojenie a pestúnska starostlivosť: Porovnanie

V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti.

Skôr ako si povieme niečo o pestúnskej starostlivosti či osvojení, je potrebné uviesť, že existuje zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len ,,NRS“) a zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS. Tieto zoznamy vedie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,ÚPSVR“), špeciálne na to určený úrad v rámci každého kraja na Slovensku. Prvý zoznam tvoria žiadatelia o NRS, ktorí sú zapísaní podľa § 73 ods. 3 písm. a/ 2. bodu a podľa § 39 zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, pričom musia v zmysle zákona splniť stanovené podmienky pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Druhý zoznam je zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS.

Keby sme mali nájsť spoločnú charakteristiku osvojenia a pestúnskej starostlivosti, mohli by sme vychádzať z Matějček et al. (2002), ktorý tvrdí, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo. Keďže náhradní rodičia si s dieťaťom zatiaľ nevytvorili blízke puto, je pre nich dieťa po príchode do rodiny do určitej miery „neznáme“. Úlohou náhradných rodičov je teda naučiť sa dieťaťu porozumieť a upraviť svoj spôsob života tak, aby vyhovoval okrem nich samých, či deťom, ktoré v ich rodine už vyrastajú aj dieťaťu, ktoré do svojej rodiny prijali.

Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti je osvojenie trvalým riešením pre dieťa. V našej krajine upravuje pestúnsku starostlivosť Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48. Ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú či nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. K vykonávaniu nevšedných záležitostí je povinný žiadať o súhlas biologického rodiča dieťaťa, prípadne súd, ak rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Vtedy sa môže pestún domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodiča, resp. zákonného zástupcu preskúmal súd. Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi. Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú na seba určité, rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva stále biologický rodič dieťaťa. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale pestúni vo výnimočných prípadoch môžu požiadať o zmenu mena, či priezviska. Viacerí autori (Mačkinová, Musilová, 2013; Matejček et al. 2002; ) uvádzajú, že pestúni s dieťaťom často neformálne vytvárajú a zachovávajú veľmi podobný vzťah ako k deťom vlastným. Často sa stáva, že deti ostávajú aj po dosiahnutí plnoletosti v pestúnskej rodine do času, kým sa osamostatnia.

Čakacia doba na dieťa, keď sa pri prvom informačnom rozhovore dozvedia, že na pestúnsku starostlivosť budú čakať oveľa kratšie ako na osvojenie, keďže pestúnov je v Bratislavskom kraji porovnateľne menej ako osvojiteľov. Tento argument však funguje len v niektorých prípadoch. Žiadatelia volia pestúnsku starostlivosť len v prípadoch, kedy návrat dieťaťa do biologickej rodiny reálne nehrozí (biologickí rodičia sú bezdomovci, drogovo závislí atď.). Na formu pestúnskej starostlivosti štát prispieva finančným príspevkom: a to pre dieťa pestúnskym príspevkom a pre pestúna odmenou pestúna. Okrem toho pestún poberá aj prídavky na dieťa. Žiadatelia o NRS sú prevažne dobre finančne zabezpečení, ale určite existujú prípady, kedy je dôvodom preferencie pestúnskej starostlivosti aj finančná odmena. Záujem o väčšiu súrodeneckú skupinu detí, kde je nižší predpoklad možnosti osvojenia z dôvodu zachovávania súrodeneckých väzieb. Tento dôvod býva zriedkavý až ojedinelý. Žiadatelia, ktorí už majú vlastné biologické deti a chcú pomôcť deťom v ústavnej starostlivosti.

Osvojenie je vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom. Vzťah, ktorý medzi nimi vznikne počas osvojenia je rovnaký, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletého dieťaťa pamätá zákonodarca podmienkami, ktoré musia byť zo zákona splnené. Ekonomický nedostatok, ako aj nedostatočné bytové pomery, či núdza rodičov nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné. V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov, ak:

• Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov. Pri tomto bode narážame na problém, aký je skutočný záujem rodičov, resp. rodiča o dieťa, pretože z pohľadu odborníkov je skutočný záujem o dieťa vnímaný rôzne. Napr. niektorí biologickí rodičia majú presne zmapované obdobie 6 mesiacov, kedy by mali o dieťa prejaviť záujem, aby sa nestalo osvojiteľné. O dieťa nejakým spôsobom prejavia záujem, aj keď vedia, že si ho reálne nikdy nevezmú domov. Čím je dieťa staršie, tým je ťažšie ho umiestniť do náhradnej rodiny, nakoľko väčšina žiadateľov prejavuje záujem o menšie deti.
• Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka (ak je biologický rodič vo väzení, alebo je vážne chorý atď).
• Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu tzv. „generálny súhlas“ (bez uvedenia konkrétnych osvojiteľov), a to pred súdom, alebo v písomnej forme pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Takmer všetky deti, ktoré určený ÚPSVR Bratislava vedie v prehľade detí nemajú v rodnom liste uvedeného otca, preto vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“ podpisuje len matka, čím dáva súhlas k jeho osvojeniu. Osvojiteľnosť dieťaťa sa vyhlasuje formou rozsudku a dieťa sa stáva právne voľným, osvojiteľným.

Ďalším prípadom zaradenia dieťaťa vhodného do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať NRS je prípad, keď dieťa zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, tzv. „anonymný pôrod“. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPOD a SK ak ide o dieťa, ktoré zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, ak nie je známy ani jeden z rodičov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zašle základné údaje o dieťati podľa časti dokumentácie určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti. Tieto detí sú hneď zaradené do zoznamu detí, ale ešte nie sú právne voľné, pretože ešte nebola vyslovená osvojiteľnosť súdom. Vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa spojené s pozbavením rodičovských práv a povinností a ustanovením dieťaťu poručníka je v poslednom čase zdĺhavé a môže sa predĺžiť, aj sa predlžuje až na niekoľko mesiacov, najmä od zrušenia Občianskeho súdneho poriadku od 01. 07. Určený ÚPSVR po doručení spisovej dokumentácie dieťaťa, hľadá pre dieťa vo svojom kraji vhodných žiadateľov o NRS, pričom najneskôr do dvoch týždňov od zapísania dieťaťa do prehľadu detí osloví žiadateľov zo zoznamu žiadateľov. Ak takýchto žiadateľov nemá, tak po uplynutí dvoch týždňov musí spisovú dokumentáciu dieťaťa zaslať do akreditovaných subjektov v rámci kraja a všetkým určeným orgánom na Slovensku. Ak určený ÚPSVR nájde pre maloleté dieťa vhodných žiadateľov, poučí ich o možnosti predĺženia konaní spojených s vyslovením.

Výber vhodnej formy starostlivosti pre dieťa je individuálny a závisí od analýzy biologických, vývinových, sociálnych a situačných činiteľov. Dôležité je rozlišovať medzi biologickým a psychologickým rodičovstvom. Vzťahy dieťaťa v náhradnej rodine sú komplexné a vyžadujú si citlivý prístup. Formy náhradnej starostlivosti sa líšia v jednotlivých štátoch EÚ a v zahraničí. Je dôležité sledovať trendy a inšpirovať sa úspešnými modelmi.

Činnosť tretieho sektora v oblasti náhradnej výchovy

Tretí sektor zohráva kľúčovú úlohu v oblasti náhradnej výchovy. Občianske združenia ako Úsmev ako dar, OZ Návrat a OZ Asociácia náhradných rodín poskytujú dôležitú podporu deťom a rodinám v náhradnej starostlivosti.

Asociácia náhradných rodín (ANR)

Asociácia náhradných rodín (ANR) je mimovládna nezisková organizácia na Slovensku, združujúca náhradné rodiny, ktoré prijali deti do rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (adopcia, pestúnska starostlivosť, profesionálna rodina). ANR poskytuje týmto rodinám vzdelávanie, sprevádzanie a podporu v procese prijatia dieťaťa do rodiny, v adaptačnej fáze i počas celej doby zotrvania dieťaťa v náhradnej rodine. V jednoduchosti povedané, ANR pracuje s rodinami, ktoré prijali deti do rodiny z detských domovov. Medzi najvýraznejšie aktivity organizácie patrí rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý oslavuje 29. ročník.

Aktivity ANR

ANR sa zameriava na:

• Vzdelávanie: Organizovanie seminárov, workshopov a školení pre náhradných rodičov, zameraných na špecifické potreby detí v náhradnej starostlivosti.
• Sprevádzanie: Poskytovanie individuálnej podpory a poradenstva náhradným rodinám v rôznych fázach starostlivosti o dieťa.
• Podporu: Vytváranie priestoru pre vzájomnú výmenu skúseností a podporu medzi náhradnými rodinami.
• Rekreačno-vzdelávacie pobyty: Organizovanie pobytov pre náhradné rodiny a deti, ktoré spájajú oddych s vzdelávacími aktivitami.

Detské mestečko Trenčín

Detské mestečko v Trenčíne predstavuje unikátny model starostlivosti o deti, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie čo najviac podobné rodinnému. Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dňa 24.02.2024 sa v areáli Detského mestečka v Trenčíne uskutočnilo stretnutie s účasťou delegácií odchovancov, zamestnancov a priaznivcov detských mestečiek zo Slovenska, Nemecka a Maďarska. Program stretnutia zahŕňal príchod a prehliadku areálu Detského mestečka v Trenčíne.

Príklad úspešného odchovanca

Príkladom úspešného odchovanca Detského mestečka je majster sveta v pretláčaní rukou, ktorý vyrastal v Detskom mestečku v Trenčíne, kde sa o neho starala stabilná manželská dvojica. Tento príklad dokazuje, že aj deti z náhradnej starostlivosti môžu dosiahnuť významné úspechy, ak majú vytvorené vhodné podmienky a dostatočnú podporu.

Úsmev ako dar

Úsmev ako dar je jednou z najznámejších organizácií tretieho sektora na Slovensku, ktorá sa venuje problematike náhradnej rodinnej starostlivosti. Organizácia sa zameriava na pomoc deťom v detských domovoch a na podporu náhradných rodín.

OZ Návrat

OZ Návrat sa zameriava na podporu návratu detí z detských domovov do ich biologických rodín, ak je to možné a v záujme dieťaťa. Organizácia tiež poskytuje poradenstvo a podporu náhradným rodinám.

Významné úspechy tretieho sektora na Slovensku

1. Mobilizácia občanov v roku 1998: Rôzne nezávislé organizácie pred parlamentnými voľbami v roku 1998 spustili veľkú kampaň, aby mobilizovali mladých ľudí k účasti na voľbách. To prispelo k pádu mečiarizmu.
2. Zabránenie ťažby uránu na Jahodnej (2005-2015): Ekologické iniciatívy, ako Greenpeace Slovensko a Slovenský ochranársky snem, zabránili ťažbe uránu pri Košiciach. Ochránili tak prírodu a zdravie obyvateľov.
3. Dobrý anjel (2006): Táto charitatívna organizácia priniesla nový model pomoci rodinám v núdzi. Darcovia (nazývaní "Dobrí anjeli") pravidelne prispievajú finančnými darmi. Peňažné príspevky sú transparentne rozdelené medzi rodiny v núdzi, ktoré sú registrované v systéme. Každý darca má možnosť vidieť, komu a ako pomáha, pričom organizácia zaručuje úplnú transparentnosť finančných tokov. Doteraz pomohla tisíckam rodín s ťažko chorými členmi a inšpirovala podobné projekty v iných krajinách.
4. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (2000): Aliancia Fair-play a ďalší presadili zákon, ktorý umožňuje občanom získať prístup k informáciám od verejných inštitúcií, čím zvýšila transparentnosť verejnej správy.
5. Boj proti korupcii: Transparency International Slovensko (TIS) a Zastavme korupciu odhalili mnohé korupčné kauzy a priniesli nástroje, ako sú hodnotenia transparentnosti samospráv, či analýzy volebných kampaní.
6. Pochody na podporu komunity LGBTI+ (od 2010): Subjekty, ako Iniciatíva Inakosť, usporadúvajú pravidelné pochody na podporu práv LGBTI+ komunity, čím rozšírili diskusiu o právach menšín na Slovensku.
7. Integrácia Rómov cez pracovné programy: Sociálne podniky a ďalšie projekty sa snažia zamestnávať znevýhodnených občanov a ľudí z vylúčených komunít. Najväčším úspechom v tomto smere bol Obecný podnik zo Spišského Hrhova - Hrhovské služby s.r.o.
8. Vznik IPčka (2013): Je to občianske združenie mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov a študentov, ktorí cez internet poskytujú psychologickú a sociálnu pomoc mladým ľuďom v ťažkých životných situáciách. Človek sa môže skontaktovať s odborníkom. Online chat je dostupný 24 hodín denne. KÁČKO - podpora v oblasti psychického zdravia, pomoc v krízových situáciách a prevencia samovrážd. Samotné IPčko má aj Youtube kanál s rôznymi podcastmi, zaujímavými rozhovormi a podobne.
9. Naše mesto: Iniciatíva Naše Mesto je najväčším podujatím firemného dobrovoľníctva na Slovensku, ktorú organizuje Nadácia Pontis. Každoročne spája tisíce dobrovoľníkov, firmy a neziskové organizácie s cieľom skrášliť a zlepšiť mestské prostredie po celej krajine. V rámci tejto akcie sa realizujú rôzne aktivity, ako je sadenie stromov, maľovanie, čistenie verejných priestranstiev a pomoc sociálne zraniteľným skupinám. V roku 2024 sa do tejto iniciatívy zapojilo asi 10 tisíc dobrovoľníkov.

Výzvy a problémy v náhradnej rodinnej starostlivosti a treťom sektore

Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku čelí rôznym výzvam a problémom, medzi ktoré patria:

• Nedostatok náhradných rodín.
• Nedostatočná podpora pre náhradné rodiny.
• Problémy s integráciou detí do náhradných rodín.
• Nedostatočná kvalita starostlivosti v niektorých zariadeniach.
• Nedostatočná koordinácia medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami.

Tretí sektor na Slovensku čelí aj všeobecným výzvam, ktoré môžu ovplyvniť jeho efektívne fungovanie a rozvoj. Medzi tie najväčšie patria:

1. Dezinformácie: Dezinformácie a negatívne kampane proti tretiemu sektoru sa stávajú čoraz väčším problémom. Niektorí politici a konšpiračné médiá sa snažia, aby verejnosť mala k nemu negatívny postoj (a bohužiaľ často úspešne).
2. Nedostatok financovania a závislosť na dotáciách: Jedným z hlavných problémov, ktorým čelí tretí sektor, sú financie. Mnohé zoskupenia nemajú stabilné a dlhodobé financovanie a sú nútené spoliehať sa na krátkodobé granty, prípadne verejné zbierky. Tento systém môže viesť k neistote a k obmedzenej možnosti plánovať a realizovať dlhodobé projekty. Okrem toho finančné prostriedky často prichádzajú s administratívnou záťažou a byrokraciou, ktorá môže spomaliť realizáciu projektov a sťažiť ich činnosť.
3. Politická a legislatívna neistota: Tretí sektor sa musí vyrovnávať s neistotou v politickom a legislatívnom prostredí. Zmeny v legislatíve a politické tlaky môžu negatívne ovplyvniť činnosť neziskových organizácií, ako aj prístup k financovaniu.
4. Nedostatok odborníkov a kvalitných ľudských zdrojov: Mnohé neziskové organizácie sa spoliehajú na dobrovoľníkov, ktorí môžu mať obmedzené odborné zručnosti, čo môže ovplyvniť kvalitu poskytovanej pomoci a efektivitu projektov. Nízka finančná motivácia pre odborníkov, ktorí sa rozhodnú pracovať v takýchto subjektoch, môže tiež viesť k nedostatku skúsených a kvalifikovaných pracovníkov v kritických oblastiach ako psychológia, sociálna práca, právo alebo ekonomika.
5. Nízka informovanosť verejnosti: Napriek tomu, že mimovládne organizácie často hrajú dôležitú úlohu v spoločnosti, stále sa stretávajú s tým, že široká verejnosť nemá dostatočné povedomie o ich činnosti. S tým súvisia ďalšie problémy: verejnosť nie je vždy ochotná prispieť finančne, resp. dobrovoľníckou pomocou; ľudia skôr podľahnú dezinformáciám (ľahšie uveria, že tretí sektor je doslova „škaredé slovo“).

Úloha štátu a tretieho sektora

Štát a tretí sektor zohrávajú v náhradnej rodinnej starostlivosti komplementárne úlohy. Štát je zodpovedný za legislatívny rámec, financovanie a kontrolu kvality. Tretí sektor prináša inovatívne prístupy, flexibilitu a osobný prístup k deťom a rodinám. Dôležitá je efektívna spolupráca medzi štátom a tretím sektorom, ktorá zabezpečí kvalitnú a dostupnú náhradnú rodinnú starostlivosť pre všetky deti v núdzi.

tags: #cinnosti #tretieho #sektora #v #oblasti #nahradna