Za posledných 250 rokov sme sa stali svedkami nevídaného rastu celosvetovej životnej úrovne. Práve kapitalistická revolúcia umožnila uniknúť pred chudobou, priniesla pokroky v technológii, zvyšujúcu sa špecializáciu a obrovské navýšenie produktívneho majetku - kapitálu.
V tejto kapitole sa pozrieme na to, ako nová forma organizácie ekonomického života nazývaná kapitalizmus počas svojho rozširovania sa po svete za posledných 250 rokov priniesla bohatstvo, nerovnosť a ohrozenie environmentálnej udržateľnosti.
Meranie nerovnosti a príjmov
Nerovnosť spoznáme na prvý pohľad - stačí sa pozrieť na príklady nerovnosti v rôznych častiach sveta zachytené dronom. Môžeme predpokladať, že niektoré krajiny alebo spoločnosti majú väčšie nerovnosti než iné, ale pohľad z vtáčej perspektívy nám poskytuje dramatický obraz tejto skutočnosti. Ukazuje veľmi bohaté štvrte susediace s veľmi chudobnými.
Vďaka štatistike dokážeme zmerať nerovnosť rôznymi spôsobmi, no najužitočnejším je zoradiť všetkých na svete podľa príjmu od najbohatšieho po najchudobnejšieho. Následne môžeme informácie usporiadať a zobraziť ich podobne ako na grafe 1.1, ktorý navrhol Bob Sutcliffe a prvá verzia bola uverejnená v diele: Robert B Sutcliffe. 2001. 100 Ways of Seeing an Unequal World. Londýn: Zed Books.
Mrakodrapový graf svetového rozdelenia príjmov
Graf 1.1 predstavuje trojrozmerné zobrazenie svetovej nerovnosti, ktoré nazývame mrakodrapový graf. Krajiny sú zoradené podľa priemerného príjmu v amerických dolároch ($) v PKS (t. j. upraveného podľa kúpnej sily jedného dolára v rôznych krajinách) zľava doprava. Krajiny sveta sú zoradené od najchudobnejších naľavo po najbohatšie vpravo.
Výška stĺpcov za jednotlivé krajiny predstavuje priemerný príjem v jednotlivých deciloch obyvateľstva od najchudobnejších 10 % vpredu až po najbohatších 10 % vzadu. Najnižší stĺpec vpredu predstavuje priemerný príjem najchudobnejších 10 % v príslušnej krajine. Priemerný príjem najbohatších 10 % zistíme podľa najvyššieho stĺpca za príslušnú krajinu vzadu.
- Decil: Podmnožina pozorovaní vytvorená tak, že celý súbor pozorovaní zoradíme podľa hodnôt určitej premennej a potom ho rozdelíme na desať skupín rovnakej veľkosti. Prvý decil napríklad označuje 10 % najnižších hodnôt v súbore pozorovaní.
Ako príklad môže poslúžiť Čína. Široké stĺpce odzrkadľujú veľkú populáciu. Krajiny sú zoradené podľa priemerného príjmu, takže krajiny hneď vedľa Číny z pravej či ľavej strany majú podobný priemerný príjem. Niektoré však majú vyššie „mrakodrapy“ vzadu, čo znamená vyššie rozdiely medzi hornými 10 % a zvyškom obyvateľstva. Iné majú, naopak, plochší profil. Čína má červenú farbu, no jej susedia žltú a zelenú. Vysvetlenie farebnosti krajín nájdeme na grafe 1.1a.
Vývoj nerovnosti v čase
Graf 1.1 obsahuje množstvo informácií. Na grafe 1.1a predstavujeme rôzne pohľady na mrakodrapy, ktoré nám umožnia porovnávať údaje medzi krajinami aj v rámci nich. Najchudobnejšie krajiny s najtmavšou červenou farbou boli Lesotho a Čína. Najbohatšie (najtmavšie zelené) krajiny boli Švajčiarsko, Fínsko a USA. Vtedy však mrakodrapy neboli také vysoké ako v roku 2014.
Vidíme, že medzi rokmi 1980 a 1990 sa poradie niektorých krajín zmenilo. Čína (červená) je bohatšia. Objavili sa vyššie mrakodrapy, čo znamená, že v 80. rokoch 20. storočia sa v mnohých krajinách zvýšila nerovnosť.
Do roku 2014 sa zmenilo poradie mnohých krajín. Čína od roku 1990 zaznamenala veľmi rýchly rast. V mnohých bohatých krajinách sa zvýšila nerovnosť v rozložení príjmov. Objavilo sa niekoľko veľmi vysokých mrakodrapov. V krajinách so stredným príjmom je v zadnej časti grafu tiež veľký skok, lebo príjmy najbohatších 10 % dosiahli v porovnaní so zvyškom obyvateľstva vysokú úroveň.
Nórsko má druhý najvyšší priemerný príjem, no v najvyššom decile nemá veľmi vysoký mrakodrap. Dôvodom je, že príjem je v Nórsku rozložený rovnomernejšie než v niektorých iných bohatých krajinách.
Pomer bohatých a chudobných
Pomer bohatých a chudobných, ktorý používame, je podobný, no nie totožný ako bežne používaný ukazovateľ nerovnosti zvaný pomer 90/10. Pomer 90/10 sa definuje ako pomer medzi príjmami dvoch jednotlivcov: na deväťdesiatom a desiatom percentile.
My používame pomer priemerného príjmu desiateho (bohatí) a prvého (chudobní) decilu. Desiaty decil sa skladá zo všetkých ľudí, ktorých príjem je vyšší ako príjem človeka na deväťdesiatom percentile, takže ich priemer je vyšší ako príjem tejto osoby. Prvý decil sa skladá zo všetkých ľudí, ktorých príjem je nižší ako príjem človeka na desiatom percentile, takže ich priemer je nižší ako príjem tejto osoby.
Z rozloženia príjmov v roku 2014 môžeme zistiť dve veci. Pomer medzi výškou stĺpca vpredu a vzadu môžeme použiť ako jeden ukazovateľ nerovnosti v krajine. Pomocou tohto ukazovateľa dokážeme krajiny zoradiť podľa ich nerovnosti v roku 2014.
Meranie hospodárskej výkonnosti: HDP a PKS
Ľudia zarábajú príjmy výrobou a predajom tovarov (hmatateľné veci ako bochník chleba) a služieb (nie sú hmatateľné, ale môžeme si ich kúpiť, napr. prístup na internet). Hrubý domáci produkt (HDP) je celková hodnota všetkých tovarov a služieb vyrobených na území určitej krajiny za dané obdobie.
Pred tisíc rokmi bol svet z hospodárskeho hľadiska plochý. Hoci medzi rôznymi regiónmi sveta existovali rozdiely, v porovnaní s tým, čo prišlo neskôr, boli malé. Toto sa však udialo len nedávno. Väčšinu posledného tisícročia strávili všetky krajiny v rovnej časti grafu naľavo. Niektoré krajiny, napr. Veľká Británia, Taliansko a Japonsko, sa začali rýchlo ekonomicky rozvíjať pred rokom 1900. Tieto (a iné podobné) krajiny sú na grafe 1.1 oveľa viac vpravo, t. j. sú bohatšie.
Výpočet HDP na obyvateľa
- Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa: Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie (HDP) vydelenej počtom obyvateľov. Po prvé, najdôležitejšie je vydeliť celkový HDP krajiny počtom obyvateľov, čím vypočítame HDP na obyvateľa, t. j. ukazovateľ priemerného ročného príjmu. HDP chudobnej krajiny s veľkým obyvateľstvom ako India môže byť mnohonásobne vyšší než HDP bohatej krajiny s malým počtom obyvateľov ako Belgicko - 2,66 bilióna $ v porovnaní s 526 miliardami $ v roku 2017. Ako ekonómov nás však zaujíma príjem priemerného obyvateľa krajiny, takže úprava o populáciu je najdôležitejším prvým krokom.
- Inflácia: Zvýšenie všeobecnej cenovej hladiny v ekonomike. Zvyčajne sa meria za obdobie jedného roka. Po druhé, údaje musíme upraviť o zmeny v kúpnej sile v rámci krajiny. Ak sa HDP na obyvateľa zvýši o 10 % v domácej mene, no ceny tovarov a služieb sa tiež zvýšia o 10 % (teda inflácia je 10 %), tak vzhľadom na skutočnú kúpnu silu sa príjmy nezvýšili. Ľudia si môžu za zarobené peniaze kúpiť stále rovnaké množstvo tovarov a služieb. Ekonómovia hovoria, že v takomto prípade nedošlo k zmene v reálnych príjmoch.
- Reálny HDP: Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie upravený o infláciu.
- Stále ceny: Ceny upravené o zvyšovanie cien (infláciu) alebo znižovanie cien (defláciu), takže jedna jednotka meny predstavuje v rôznych časových obdobiach rovnakú kúpnu silu.
- Porovnanie medzi krajinami: Po tretie, aby sme mohli porovnávať HDP medzi krajinami, musíme ho merať v rovnakých jednotkách. Po štvrté, aj keď údaje upravíme o infláciu a prepočítame na doláre, musíme vykonať ešte poslednú úpravu s cieľom zohľadniť veľké rozdiely v tom, čo si za jeden dolár kúpite v miestnych obchodoch v rôznych krajinách aj po prepočítaní na domácu menu.
Žiadne štatistiky nám neukážu celú pravdu a navyše existujú aj iné spôsoby, ako merať príjem (napr. daňové záznamy). Takisto existujú aj iné spôsoby merania životnej úrovne (napr. mzda osoby v strede rozdelenia príjmov). HDP na obyvateľa má však jednu veľkú výhodu. Štatistici ho počítajú s použitím rovnakých pravidiel pre mnoho krajín a naprieč dlhými časovými obdobiami. Keď v skutočnom svete niečo meriame aplikovaním pravidla alebo súboru pravidiel na údaje, číslo, ktoré dostaneme, nazývame štatistika.
- Parita kúpnej sily (PKS): Štatistická úprava, ktorá umožňuje porovnávať množstvo tovarov, ktoré si môžu ľudia kúpiť v rôznych krajinách s rozličnou menou.
Prípadová štúdia: Južná Afrika a nerovnosť
Keď sa v roku 1952 narodil Cyril Ramaphosa, ktorý sa v roku 2018 stal prezidentom Juhoafrickej republiky, v krajine vládol systém apartheidu a rasovej segregácie. Nemal preto prístup k najlepším školám, zdravotnej starostlivosti a dokonca ani k verejným záchodom. Počas apartheidu prosperovala biela menšina. Belosi vlastnili bane, fabriky a farmy, vďaka ktorým bola Južná Afrika najbohatšou krajinou na kontinente, a niektorí dosiahli úroveň bohatstva porovnateľnú s tou v najvyspelejších krajinách sveta. Príjem na obyvateľa černošských juhoafrických rodín na konci 80. rokov 20. storočia však dosahoval len okolo 11 % príjmu na obyvateľa v belošských rodinách.
Odpor voči apartheidu bol násilne potlačený. Ako líder baníckych odborov bol Ramaphosa súčasťou vlny štrajkov a komunitných protestov v polovici a na konci 80. rokov 20. storočia, ktoré presvedčili mnohých bielych priemyselníkov a podnikateľov, že apartheid sa musí skončiť. Demokracia, ktorá zaručila ľuďom zo všetkých rasových skupín rovnaké zákonné práva vrátane práva voliť, prišla do Južnej Afriky neskoro. Z prvých demokratických volieb v Južnej Afrike v roku 1994 vzišiel ako prezident Mandela. V roku 2012 sa Ramaphosa stal juhoafrickým viceprezidentom a s majetkom presahujúcim 700 miliónov $ aj 29. najbohatším.
Ukončenie apartheidu a transformácia na demokratický politický systém viedli k tomu, že v niektorých oblastiach hospodárskeho života si černošské obyvateľstvo výrazne polepšilo. Zákonom stanovené oddeľovanie rás v školách a pri zdravotnej starostlivosti sa skončilo. Oveľa viac rodín získalo prístup k tečúcej vode a elektrine. Rozdiely medzi hlavnými skupinami obyvateľstva sa znížili. Nerovnosti vo vnútri týchto skupín sa však dramaticky zvýšili.
Príchod demokracie a ukončenie apartheidu znamenali, že v oblasti politických práv sa všetci obyvatelia Južnej Afriky stali rovnými. Kombinácia znižovania rozdielov medzi rasovými skupinami a zvyšujúcej sa nerovnosti vo vnútri týchto skupín však spôsobila, že za 20 rokov od konca apartheidu sa príjmová nerovnosť Juhoafričanov neznížila (po zaplatení daní a prijatí transferov od štátu, napr. sociálnych dávok).
Analýza údajov a štatistické metódy
Na zostrojenie čiarového grafu 1.2 sme použili štatistiky o HDP a uvedené štyri úpravy. Čiarový graf je graf, ktorý zobrazuje zmeny určitej premennej alebo určitých premenných v čase. Výška čiary predstavuje odhad priemerného príjmu vyjadrený v skutočnej kúpnej sile v príslušnej krajine a čase na vodorovnej osi. Vďaka uvedenému grafu dokážeme lepšie pochopiť veľké rozdiely medzi krajinami v súčasnosti.
Na stránke Globalinc nájdete interaktívny graf. Pre každú krajinu vypočítajte pomer bohatých a chudobných v rokoch 1980, 1990 a 2014. Takto vyzerajú údaje. V stĺpci A nájdeme názvy krajín, v stĺpci B príslušný rok a v stĺpcoch C až L priemerný príjem v jednotlivých deciloch. Použijeme filter, aby sa nám zobrazili iba tie údaje, ktoré potrebujeme. Vďaka tomu sa nám bude s údajmi lepšie pracovať. Po kroku 5 sa v tabuľke zobrazia len údaje za krajiny, ktoré ste si vybrali. Po kroku 6 by vaša tabuľka mala vyzerať podobne ako príklad na obrázku. V novom stĺpci si vypočítame pomer bohatých a chudobných. Pomery nemusíte počítať ručne. Nemusíte opakovane zadávať ten istý vzorec, stačí ho skopírovať do ďalších buniek. Výsledky zatiaľ nie sú zaokrúhlené na určitý počet desatinných miest. Po kroku 15 budú hodnoty v bunkách zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
Priemer a medián
Pomocou rovnakých údajov ako v cvičení 1.2 si vysvetlíme rozdiel medzi priemerom a mediánom. Vyberte si jednu krajinu zo zoznamu (budeme ju označovať krajina A): Česká republika, Fínsko, Holandsko, Nórsko alebo Slovinsko.
- Medián: Stredná hodnota v súbore, takže polovica hodnôt je vyššia ako medián a polovica je nižšia. Označuje sa aj ako: 50. percentil. Medián je 50. percentil (alebo piaty decil). Predstaviť si to môžete tak, že všetkých obyvateľov krajiny zoradíte podľa príjmu a vyberiete človeka, ktorý sa nachádza presne v strede tohto radu.
Aký je mediánový príjem v krajine A? Predstavte si, že príjem v desiatom decile sa zmenil na 1 milión $. Ako by sa zmenil medián v týchto krajinách? Zvýšil by sa, znížil alebo zostal rovnaký? Zostrojte samostatný stĺpcový graf pre krajinu A a krajinu B, pričom na vodorovnej osi bude číslo decilu a na zvislej osi výška príjmu.
Priemer je súhrnným štatistickým údajom, ktorý vypočítame sčítaním všetkých hodnôt a vydelením ich počtom. Pozrite sa na stĺpcové grafy z otázky 4. Do ktorého decilu by podľa vás patrila priemerná hodnota? Stĺpec M (označený ako Mean Income, teda priemerný príjem) obsahuje priemer stĺpcov C až L. Predstavte si, že príjem v desiatom decile sa zmenil na 1 milión $. Ako by sa zmenil priemerný príjem v týchto krajinách? Zvýšil by sa, znížil alebo zostal rovnaký? Prečo?
Používame rovnaké údaje ako v cvičení 1.2. V stĺpci A nájdeme názvy krajín, v stĺpci B príslušný rok a v stĺpcoch C až L priemerný príjem v jednotlivých deciloch. V stĺpci M sa uvádza priemerný príjem obyvateľstva, ide o priemer stĺpcov C až L. V tomto príklade sme si údaje vyfiltrovali tak, aby sa nám zobrazovali príjmové decily za našu vybranú krajinu, teda Fínsko, v roku 2014. Váš stĺpcový graf sa bude podobať na graf na obrázku.
Tempo rastu HDP
Len ťažko sa dá v grafe 1.2 rozoznať, čo sa dialo medzi rokmi 1000 a 1600. V istom zmysle však takáto mierka celkom dobre neodzrkadľuje skúsenosť skutočných ľudí. Ak napríklad patríte medzi najchudobnejších 10 % v Nigeri a zarobíte ďalších 1 000 $, váš príjem sa zvýši na 1 092 $. Váš život sa zásadne zmenil. Ak patríte medzi najchudobnejších 10 % v Singapure a zarobíte dodatočných 1 000 $, váš príjem bude 4 652 $.
Na údaje v grafe 1.2 sa môžeme pozrieť aj inak. Pravdepodobne ste sa v médiách stretli s titulkami o raste HDP, ako napr. „Ekonomika krajiny A medzi rokmi 2016 a 2017 narástla o 2 %“ alebo „Krajina B tento rok oznámila tempo rastu HDP na úrovni 5 %“. Tempo rastu (reálneho) HDP je percentuálna zmena (reálneho) HDP medzi dvoma rokmi. Národné štatistické úrady zvyčajne uverejňujú ročné údaje o reálnom HDP. Ide o odhad reálneho HDP meraného na konci každého roka.
Podobne ako v prípade občanov Nigeru a Singapuru, zvýšenie reálneho HDP krajiny o 1 miliardu $ by bolo veľmi veľké, ak by bol reálny HDP 3 miliardy $, no nie vtedy, ak by bol reálny HDP 300 miliárd $. Percentá používame preto, že percentuálne zmeny nám umožňujú porovnávať rast reálneho HDP krajiny v rôznych rokoch. Rast sa často uvádza ako priemerné tempo rastu za viac rokov. Platí to pri raste ekonomiky (rast reálneho HDP) aj pri raste príjmov (reálneho HDP na obyvateľa). Informácia, že reálny HDP na obyvateľa v Číne rástol medzi rokmi 1952 a 1978 priemerne o 2,97 % ročne a medzi rokmi 1978 a 2007 o 8,12 %.