Čiastočný výpadok zraku: príčiny, príznaky a možnosti liečby

Zrak patrí medzi naše najcennejšie zmysly. Každodenne sa spoliehame na oči pri práci, šoférovaní, čítaní aj komunikácii s okolím. O to väčšiu úzkosť a neistotu môže spôsobiť náhle zhoršenie zraku, ktoré postihne jedno či obe oči bez varovania. Náhla strata zraku je veľmi zle znášaná, pretože človek na ňu nie je pripravený.

Slepota, čiže amauróza, je závažný stav, ktorý zasahuje kvalitu života. Približne 80 % všetkých podnetov z nášho okolia zachytávame pomocou zraku, a teda práve oči sa radia k najdôležitejším zmyslovým orgánom. Strata zraku môže byť vrodená alebo získaná, čiastočná alebo úplná. Pričom zníženie zrakových schopností sa označuje ako praktická slepota. Pri úplnej chýba schopnosť vnímania zrakom. V prípade zníženej zrakovej schopnosti ľudia trpia takzvanou praktickou slepotou, ktorá ich obmedzuje len na vnímanie tmy, svetla a obrysov. Pohyb pacienta v nových priestoroch je značne sťažený, pretože aj napriek ako takému zachovaniu „zvyškov zraku“ ich nedokáže plne využiť pre objavovanie nového okolia. V prípade úplnej slepoty však pacient nie je schopný vnímať a vidieť vôbec nič.

Ľudia často hľadajú odpovede na internete, zadávajú dotazy ako "prečo zrazu nevidím na blízko" alebo "čo znamená náhle zhoršenie zraku u jedného oka". Naše oči sú prepojené s mozgom zložitou sieťou nervov a ciev. Keď dôjde k narušeniu ktoréhokoľvek článku tohto systému, zrak môže byť okamžite ovplyvnený. Náhle zhoršenie zraku sa môže prejaviť rôzne - od ľahkého rozostrenia cez výpadky zorného poľa až po úplnú stratu videnia.

Ochorenie a vady očí sú vo svete na vzostupe. Môže za to prílišné namáhanie očí a zlá prevencia. Neskorá návšteva očného lekára môže mať tragické následky. Neliečené očné vady alebo ochorenie oka môžu mať za následok až stratu zraku, v lepších prípadoch bolesti hlavy alebo chrbta, únavu, zhoršené sústredenie. Americká akadémia pre oftalmológiu dokonca uvádza, že ľudia s poruchami zraku majú väčší sklon k chronickým ochoreniam, nehodám, v najhorších prípadoch k sociálnemu vylúčeniu alebo depresiám. Pritom rad očných vád ide liečiť, ak sa zachytia včas, alebo je ich možné napraviť rôznymi korekčnými pomôckami, ako sú okuliare alebo kontaktné šošovky.

V Európe je podľa ECV (European Coalition for Vision) až 25 miliónov ľudí s očnými chybami. Predpokladá sa, že až 70 miliónov ľudí má začínajúce problémy s očami, o ktorých ešte nevedia, a až 8,5 milióna ľudí hrozí totálna slepota. Podobne ako pri ostatných zdravotných problémoch, aj v prípade očí, idú ľudia k oftalmológovi, až keď už majú veľké ťažkosti.

Čo je čiastočná strata zraku?

Čiastočná strata zraku sa týka rýchleho, neočakávaného poklesu schopnosti vidieť, ku ktorému môže dôjsť buď na jednom, alebo na oboch očiach. Môže sa to stať vo forme čiastočnej alebo úplnej straty zraku a strata môže byť dočasná alebo trvalá. Ľudia s čiastočnou slepotou môžu mať problém s neostrým videním, rozoznávaním niektorých tvarov a predmetov. Akékoľvek náhle zhoršenie zraku, či už postihuje jedno alebo obe oči, si vyžaduje okamžitú pozornosť a nikdy by sa nemalo ignorovať.

Príčiny čiastočnej straty zraku

Príčina straty zraku môže byť genetická, môže súvisieť s vekom alebo pridruženými ochoreniami pacienta. Môže ju spôsobiť aj intoxikácia (napríklad metanolom).

Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu viesť k čiastočnej strate zraku. Tieto príčiny sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Cievne príčiny

Nedostatočný prívod krvi do oka môže spôsobiť dočasnú alebo trvalú stratu zraku:

• Ateroskleróza: Tvorba plakov v cievach spôsobuje zúženie až blokádu krvných ciev, čo znižuje prísun krvi do oka.
• Trombóza: Tvorba krvných zrazenín v cievach často vedie k dočasnej strate zraku.
• Embólia: Embólia môže zablokovať cievu, ktorá zásobuje krvou oko, čo vedie k dočasnému obmedzeniu prísunu krvi do oka a následnej krátkodobej strate zraku. Krvné zrazeniny môžu pochádzať i zo srdca. Stáva sa tak hlavne pri poruche srdcového rytmu, alebo zápale endokardu.
• Amaurosis fugax (Prechodná strata zraku): V súvislosti s krčnou tepnou vzniká tiež amaurosis fugax. Oslepnutie nastáva pri uvoľnení nástenného trombu (zrazeniny) z miesta poškodenej tepny aterosklerózou. Zrazenina obmedzuje prietok krvi do sietnicových tepničiek. Následne po uvoľnení prietoku nastáva i úprava zraku. Slepota alebo zhoršenie zraku trvá iba sekundy či minúty, nie viac ako hodinu. Avšak, pri výskyte tejto formy slepoty je nutné okamžité odborné vyšetrenie, dôvodom je riziko nástupu cievnej mozgovej príhody. Amaurosis fugax označuje dočasnú stratu zraku, často spôsobenú zníženým prietokom krvi do sietnice. Špeciálnou kategóriou je náhle zhoršenie zraku jedného oka. Môže ísť o prejav tzv. amaurosis fugax - prechodnej slepoty spôsobenej upchatím cievy, ktorá zásobuje oko.
• Oklúzia sietnicovej žily: K tomu dochádza, keď sa jedna z žíl v sietnici zablokuje, čo vedie k náhlej strate zraku. Niekedy nastáva uzáver odtoku krvi a tvorba krvnej zrazeniny. Nastáva častejšie ako upchatie tepny. Tepny a žily smerujú vedľa seba a chorobne zmenená tepna utláča žilo z vonka, čím nastáva jej uzatvorenie. Zväčša sa vyskytuje u ľudí nad 60. rok života. Rovnako môže ísť o problém, ktorý je v mieste vetvy alebo tiež centrálnej žily.
• Mŕtvica: Mŕtvica môže zablokovať alebo znížiť prietok krvi do optického nervu alebo častí mozgu zodpovedných za spracovanie vizuálnych informácií, čo vedie k náhlej strate zraku.

Neurologické príčiny

• Zápal optického nervu (optická neuritída): Tento stav zahŕňa zápal očného nervu a často sa spája s autoimunitnými poruchami, ako je roztrúsená skleróza. Ďalšou možnou príčinou je zápal zrakového nervu, ktorý sa môže objaviť ako prvý príznak roztrúsenej sklerózy. Typickým znakom je strata ostrosti a blednutie farieb, najmä červenej.
• Migréna: Môže sprevádzať silné bolesti a strata ostrozrakosti.
• Roztrúsená skleróza.
• Nádor mozgu.
• Úraz hlavy: hlavne pri dopade na záhlavie, kde je centrum zraku.

Očné ochorenia

V živote sa stretávame aj s menej vážnymi komplikáciami, ako je slepota. Medzi najčastejšie poruchy zraku, respektíve očí, nazývame refrakčné chyby oka. Tieto chyby sú dioptrické, teda ovplyvňujú naše videnie.

Krátkozrakosť (myopia)

Krátkozrakosť je najčastejšie očnou chorobou na svete. Táto vada postihuje podľa WHO až 30 percent svetovej populácie, pričom počet pacientov stále rastie. Myopia, ako sa táto choroba odborne nazýva, vzniká zvyčajne v mladom veku. Trpí ňou síce len jedno percento novorodencov, ale po začatí školskej dochádzky počet detí s myopiou prudko rastie a v súčasnosti ňou trpí každý piaty dospelý človek. Táto refrakčná chyba sa prejavuje neostrým alebo zahmleným videním do väčších vzdialeností. Môže za to väčšinou takzvané dlhšie oko, ktoré môže byť dedičné. Dnes sa krátkozrakosť, teda zhoršenie zraku do diaľky, považovala najmä za vrodenú očnú vadu. Dnes však oční lekári bijú na poplach, pretože alarmujúco rýchlo narastá počet pacientov, ktorí myopiu získajú v priebehu života v dôsledku nezdravého životného štýlu.

Príznaky krátkozrakosti:

• rozmazané videnie do diaľky (na vzdialenosť viac než päť metrov)
• potreba prižmúriť oči pri zaostrovaní na vzdialené predmety
• časté žmurkanie
• pobolievanie hlavy či očí
• ťažkosti s koncentráciou
• citlivosť na slnko

Nekorigovaná krátkozrakosť sa zvykne ďalej zhoršovať. Pri najťažších formách sa môže zhoršovať aj o štyri dioptrie za rok a viesť až k celkovej degenerácii oka. Môže sa tiež stať, že jedno oko je krátkozraké, zatiaľ čo druhé je v poriadku. V inom prípade sú obe oči slabšie, len majú rozdielne dioptrie. Tento jav sa nazýva anizometropia.

Ďalekozrakosť (hypermetropia alebo hyperopia)

Pri ďalekozrakosti človek vidí dobre do diaľky, ale má problém zaostriť na blízke predmety alebo na čítanie. Vzhľadom k tomu, že sa naše oko vyvíja ešte po narodení, rodí sa s ďalekozrakosťou vlastne každý. Pri hypermetropii je narozdiel od krátkozrakosti oko príliš malé, a tak sa lúče prechádzajúce rohovkou stretávajú až za šošovkou. Vada môže byť sprevádzaná ďalšími poruchami zraku, ako je tupozrakosť alebo strabizmus. Pri ignorovaní problémov môže dôjsť k bolestiam hlavy alebo očí, zahmlievaniu zraku, niekedy tiež zápalom očných viečok. Pri ďalekozrakosti sa na bežných prehliadkach u všeobecných lekárov zisťuje len ťažko, keďže ide o očnú vadu, ktorá ovplyvňuje videnie predmetov na blízko. Preto je nutné podstúpiť vyšetrenie u špecializovaného lekára.

Napríklad veľa novorodencov má mierny stupeň ďalekozrakosti, ako však rastú, zraková odchýlka sa postupne upraví (približne do 5. roku). Pokiaľ má dieťa vyšší stupeň ďalekozrakosti, treba to riešiť s oftalmológom.

Astigmatizmus

Astigmatizmus je častá refrakčná chyba oka, ktorá sa prejavuje tým, že časť obrazu, ktorý vidíme, je rozmazaná a nejasná. Hlavnými symptómami astigmatizmu je zahmlený, nejasný či skreslený obraz. Pri astigmatizme nie je rohovka dokonale guľatá a symetrická, má skôr tvar elipsy. Človek vidí neostro na blízko i na diaľku. Spôsobuje ho najmä nerovnomerné zakrivenie rohovky, zriedkavejšie je zakrivenie očnej šošovky. Astigmatizmus sa prejavuje tak, že obraz je v jednej rovine rozmazaný, ale v druhej ostrý. Nekorigovaný astigmatizmus vedie k únave, bolestiam hlavy, k páleniu a rezaniu očí. Človek priviera viečka pri pohľade do diaľky alebo určitého smeru.

Vetchozrakosť (presbyopia)

Vetchozrakosť je častým fenoménom ľudí po 40. až 45. roku života. Súvisí s prirodzeným opotrebovaním očnej šošovky. Zhoršená schopnosť jej akomodácie má za následok, že oko nemôže zaostriť na veľmi blízke predmety. Človek sa s cieľom prečítania textu snaží dostať displej telefónu či knihu čo najďalej od očí, jeho ruky sú mu však častokrát „krátke,“ z čoho pramení názov syndróm krátkych rúk. Presbyopia nie je totožným zdravotným stavom s ďalekozrakosťou, no veľmi často prepukne práve u ľudí, ktorí už ďalekozrakosťou trpia. Nekorigovaná presbyopia sa vyvíja až do 60. roku života, kedy sa stav pacienta väčšinou ustáli a už sa nezhoršuje.

Glaukóm (zelený zákal)

Glaukóm je skupina ochorení oka, ktoré spôsobujú poškodenie zrakového nervu, zvyčajne v dôsledku vysokého vnútroočného tlaku. V prípade glaukómu je postihnutý zrakový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Zo začiatku však môže ochorenie prebiehať bez príznakov. Preto je dôležité dodržiavať pravidelné preventívne prehliadky a v prípade najmenších očných problémov je potrebné navštíviť oftalmológa. Ten môže začiatok ochorenia zachytiť napríklad aj vďaka obyčajnej priamej oftalmoskopii ešte v čase, kedy je možné ochorenie liečbou zmierniť alebo oddialiť komplikácie s ním spojené. Ochorenie sa môže prejaviť len drobnými výpadkami v zornom poli, postupne môže dôjsť ku strate periférneho videnia.

Glaukóm je závažné očné ochorenie, pri ktorom odumiera zrakový nerv, ktorého úlohou je prenášať obrazové informácie z oka do mozgu. Po šedom zákale je druhým najčastejším očným ochorením spôsobujúcim nezvratnú slepotu. Glaukóm sa môže v oku vyvíjať roky bez akýchkoľvek príznakov. Najväčšie riziko pre vznik zeleného zákalu predstavuje vek, známe sú však aj ďalšie faktory ako dedičnosť, nízky tlak, syndróm studených nôh, migréna, fajčenie, užívanie kortikoidov, cukrovka či vaskulárne ochorenia. Za hlavný dôvod vzniku zeleného zákalu sa považuje vysoký vnútroočný tlak a liečba glaukómu sa primárne sústreďuje na jeho zníženie. Akútny glaukóm je náhla forma ochorenia. Zelený zákal sa považuje za zákerné očné ochorenie. Pri zanedbávaní preventívnych prehliadok sa tak ochorenie môže diagnostikovať až vo chvíli, keď je očný nerv už výrazne poškodený. Toto poškodenie nie je možné nijako napraviť, dá sa iba zastaviť ďalší priebeh choroby.

Katarakta (šedý zákal)

Podľa informácií WHO je šedý zákal najčastejšou príčinou straty zraku u ľudí, a to na celom svete. Ide o ochorenie, ktoré postihuje hlavne starších ľudí vo veku nad 75 rokov. Pri katarakte dochádza k zakaleniu očnej šošovky. Následkom toho vidí postihnutá osoba rozmazane alebo ako by cez záclonu. V najhorších prípadoch môže dôjsť k strate zraku. Šedý zákal je príčinou zakalenia šošovky. Dochádza k postupnému zhoršeniu zraku pre degeneratívny proces v šošovke oka. Šošovka sa postupne kalí, čo je príčinou dlhodobého zhoršenia zraku. Šedý zákal je bežný prejav starnutia šošovky. Šošovka vekom tuhne, čo sa prejavuje postupnou stratou akomodácie a potrebou stále silnejších okuliarov na čítanie. Špecifikom šedého zákalu je, že aj ak vediete skutočne ukážkový životný štýl, vyhnúť sa mu nemusíte. Nepriamo však môžete znížiť riziko jeho vzniku, keďže vyváženou stravou s dostatočným prísunom vitamínov a minerálov, pravidelným pohybom, životom bez cigariet či bez nadmerného požívania alkoholu sa chránite pred vznikom iných ochorení, ktoré môžu mať následne vplyv aj na vznik šedého zákalu.

Tupozrakosť (amblyopia)

Približne tri percentá populácie postihuje tupozrakosť, čiže amblyopia. Ide o funkčnú vadu, pri ktorej je väčšinou jedno oko postihnuté znížením zrakovej ostrosti. Aj keď to ovplyvňuje celkové videnie, niektorí ľudia si dlhú dobu neuvedomia, že majú nejaký problém. Postihnutý zle vníma hĺbku alebo nevidí trojrozmerné. Ide o vadu, ktorá vzniká už v detstve. Stojí za ňou strabizmus (škúlenie), prípadne veľký rozdiel medzi refrakčnými chybami oboch očí. Lekári by predovšetkým mali venovať pozornosť deťom, ktorých rodičia trpia rôznymi zrakovými chybami alebo samotnou tupozrakosťou. Pediatri aj oftalmológovia upozorňujú, že detský zrak sa vyvíja až do veku šiestich až ôsmich rokov. Akákoľvek včas neodhalená vada môže viesť k trvalému poškodeniu, vrátane tupozrakosti. Preto sa odporúča podstúpiť u detí preventívne vyšetrenie zraku už pred nástupom do školy a potom pravidelne sledovať prípadné zmeny.

Vekovo podmienená degenerácia makuly (VPDM)

VPDM je čiastočná strata centrálneho videnia, spojená s prítomnosťou drúz v žltej škvrne u pacientov nad 50 rokov. Zvyčajne sú postihnuté obe oči, i ked stupeň postihnutia môže byť rôzny. V žltej škvrne dochádza pod vplyvom svetelného žiarenia ku chemickým zmenám, ktoré sa pri poruche rovnováhy medzi prísunom živín zmyslovým bunkám a odvádzaním odpadových látok prejavia tvorbou drúz s následným odumieraním zmyslových buniek sietnice, čo sa prejaví poruchou centrálnej zrakovej ostrosti.

• Suchá forma: Typická prítomnosťou drúz a stratou pigmentu, s následným odomretím nervových buniek makuly. Prejavuje sa postupnou miernou až stredne pokročilou stratou centrálnej zrakovej ostrosti.
• Vlhká forma: Príčinou poklesu videnia je rast nových krvných ciev pod sietnicou, so vznikom subretinálnej membrány (SRNM) sprevádzanej opuchom, krvácaním a odumieraním sietnice. Prejavuje sa rýchlo progredujúcou poruchou centrálneho videnia, ktorá sa vyvíja v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Makulárna degenerácia môže vyústiť až do slepoty. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u ľudí nad 60 rokov.

Diabetická retinopatia

Diabetická retinopatia je názov pre poškodenie sietnice následkom cukrovky. Cukrovka - diabetes mellitus (DM) je chronické ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku nedostatočnej tvorby alebo účinnosti inzulínu. Prejavuje sa chronickým zvýšením hladiny cukru v krvi s následnou poruchou metabolizmu bielkovín aj tukov. Vzniká typické postihnutie ciev, hrubnutie cievnej steny, uzávery drobných ciev a mikroinfarkty tkanív alebo novotvorba ciev a krvácania s následnou poruchou výživy orgánov a tkanív. Na tieto zmeny sú obzvlášť citlivé sietnica, obličky, srdce a dolné končatiny. Diabetická retinopatia vzniká za 5-10 rokov trvania diabetu. U ľudí s cukrovkou môže vysoká hladina cukru v krvi poškodiť cievy v sietnici, čo vedie k problémom so zrakom.

Hypertenzná retinopatia

Hypertenzná retinopatia je spôsobená vysokým krvným tlakom, ktorý má negatívny vplyv na celý organizmus. Pri vysokých hodnotách krvného tlaku dochádza k spazmom ciev a aj prestupu tekutiny do priestoru mimo ciev, a teda do sietnice či sklovca. Poškodenie nastáva postupne a pridružujú sa ťažkosti ako zhoršenie zrakovej ostrosti, až výpadok zorného poľa.

Odlúpenie sietnice

Závažný a urgentný stav. Zhoršenie zrakovej ostrosti až slepota nastáva oddelením vrstiev sietnice a poruchou výživy, prekrvenia buniek sietnice. Sietnica sa oddelí od pigmentovej vrstvy, na ktorú za normálnych okolností voľne nasadá. Následkom čoho je prienik tekutiny medzi sietnicu a vrstvu pigmentu. Za vznikom môže byť úraz oka, ale býva aj komplikáciou iných ochorení, ako napríklad cukrovky. Zvýšenú pozornosť vyžaduje najmä vyšší stupeň krátkozrakosti. Prejavuje sa tmavým odtieňom na okraji neskôr aj v strede zorného poľa, deformáciou obrazu, stratou citlivosti na svetlo, poruchou zrakovej ostrosti až stratou zraku. Jedným z častých príkladov je situácia, keď človek ráno vstane a zistí, že nevidí ostro na blízko. V iných prípadoch si ľudia všimnú, že jedno oko „zle funguje" - obraz je rozmazaný, tmavý alebo sa vyskytuje škvrna v zornom poli. To môže byť prejavom zápalu zrakového nervu, cievnej príhody alebo napríklad odchlípenia sietnice. Napríklad u pacienta stredného veku sa náhle objavila „záves ako pred okom" - išlo o akútne odchlípenie sietnice, ktoré vyžadovalo okamžitú operáciu.

Zápaly oka

Zápaly oka spôsobené baktériami alebo vírusovými ochoreniami sú bežné najmä v detských kolektívoch, kde sa kvôli svojej infekčnosti rýchlo šíria. Ohrozenou skupinou sú aj alergici, na ktorých vplývajú baktérie a vírusy v dôsledku oslabenej imunity výraznejšie. Zápal oka okrem nepríjemných pocitov, svrbenia a škriabania, môže spôsobovať aj poruchy zraku. Často býva príčinou zahmleného či nejasného videnia. Zápalovým procesom oka je napríklad laicky nazývaný „očný jačmeň“ (odborne hordeolum). Ten už určite potrápil mnohých z nás v dôsledku zníženej imunity alebo nedostatočnej hygieny. Ide o bakteriálne ochorenie, ktoré sa prejaví hmatateľnou hrčkou na viečku. Tá často zastiera inak plnohodnotné videnie. Jačmeň je mnohokrát sprevádzaný rezaním a pocitom, že sa v oku niečo nachádza. Jačmeň môže samovoľne prasknúť a vstrebať sa. Tento proces môžeme urýchliť pomocou teplých (ale suchých) obkladov po dobu 3 - 7 dní.

Ďalším viditeľným poškodením je zápal spojiviek, ktorý sa prejavuje začervenaním oka v dôsledku vírusovej alebo bakteriálnej infekcie (zalepené oči po prebudení), ale aj menej komplikovaných stavov, ako je suchosť povrchu oka alebo alergická reakcia. Zápal spojiviek u detí najčastejšie spôsobujú baktérie, vírusy alebo alergény. Zápal sa prejavuje začervenaním, bolesťou, svrbením alebo pálením očí, opuchom viečok alebo svetloplachosťou. Ak je zápal spôsobený baktériami alebo vírusmi, objavuje sa aj žltý, biely alebo hlienovitý výtok, ktorý zlepuje mihalnice, najmä ráno. U detí sa môže objaviť aj teplota.

Syndróm suchého oka

Syndróm suchého oka patrí medzi najčastejšie ochorenia očí. Trpí ním viac ako 15 % svetovej populácie, radenie medzi civilizačné ochorenia tretieho tisícročia je preto úplne na mieste. Väčšinou ovplyvňuje „len“ kvalitu života, výnimočne však môže byť aj príčinou slepoty. Syndróm sa prejavuje pálením a dráždením očí, zhoršeným videním, únavou očí či potrebou častejšieho žmurkania. Na vznik suchého oka môže pôsobiť viacero faktorov.

Fotokeratitída (spálenie rohovky)

Fotokeratitída je spálenie očnej rohovky UV žiarením (slnečným žiarením alebo žiarením ľudskej činnosti - laser, zváranie, solárium,...). Postihnutá je povrchová vrstva rohovky a spojivka. Slnečné UV žiarenie sa väčšinou odráža od ľadu, snehu, piesku či vody, a preto je vhodné používať ochranné UV okuliare, lyžiarske okuliare s UV filtrom, zváracie prilby. Ochorenie sa prejavuje bolesťou, začervenaním, slzením, rozmazaným videním, citlivosťou na svetlo, bolesťami hlavy, zmenšenými zornicami, trhaním viečok, výnimočne aj dočasnou stratou zraku. Ochorenie väčšinou počas 1 - 2 dní odoznie samo. Pomocť si môžete aplikáciou umelých sĺz či položením chladnej žinky na zatvorené oči.

Iné príčiny

• Úrazy oka.
• Nádory oka.
• Autoimunitné ochorenia (napr. Skleróza multiplex či Systémový lupus erythematosus).
• Infekčné ochorenia (napr. ružienka a iné infekčné ochorenia hlavne v období tehotenstva, ktoré sú následkom vrodenej formy poruchy zraku).
• Hormonálne zmeny (a to i počas tehotenstva, po ňom sa zrak upraví).
• Syfilis (neskorá forma).
• Porucha zrážanlivosti krvi a krvácavé stavy.
• Veľmi vysoký krvný tlak.
• Zápal ciev sietnice.
• Nadmerná fyzická aktivita, cvičenie, posilňovanie a zdvíhanie ťažkého bremena, príliš dlhý beh a rýchla chôdza (maratón).
• Pohlavný styk.
• Energetické nápoje a príliš veľa kofeínu.
• Užívanie stimulujúcich liekov a drog (kokaín).

Príznaky čiastočnej straty zraku

Príznaky čiastočnej straty zraku sa môžu líšiť v závislosti od príčiny a rozsahu poškodenia. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Zlé a zhoršené videnie na jedno oko alebo obe oči.
• Zníženie zrakovej ostrosti / problém so zaostrením.
• Zahmlené / zastreté videnie.
• Výpadky v zornom poli (skotómy): Výpadok zorného poľa má podobu ohraničenej oblasti narušeného zraku. Môže ísť o oblasť rozmazaného videnia, alebo o oblasť úplného výpadku zraku, ktorý má podobu tmavej škvrny. Čím je toto narušenie bližšie k stredu zorného poľa, tým je nápadnejšie a tým viac postihnutého obťažuje. Pri migréne má skotóm podobu trblietavého kľukatého útvaru v zornom poli.
• Záblesky a skotómy v zornom poli.
• Bolesť oka, svrbenie, pálenie, pichanie v oku.
• Začervenanie spojoviek.
• Hnisavé oko a povlak.
• Bolesť hlavy.
• Pokles ústneho kútika / očného viečka.
• Ochrnutie na jednu stranu tela.
• Problém so zrakom po poranení.
• Zhoršené videnie za šera / tmy.
• Nejasné videnie na jedno oko.

Ak pocítite náhlu stratu zraku, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, pretože niektoré základné príčiny môžu viesť k trvalému poškodeniu, ak sa neliečia.

Diagnostika čiastočnej straty zraku

Diagnostika príčiny náhlej straty zraku zvyčajne zahŕňa dôkladné vyšetrenie očným odborníkom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zahŕňa niekoľko krokov:

• Anamnéza: Lekár zbiera podrobné informácie o príznakoch a ochoreniach pacienta.
• Oftalmologické vyšetrenie: Vyšetrenie zraku, meranie vnútroočného tlaku (tonometria) a vyšetrenie štrbinovou lampou.
• Vyšetrenie očným tomografom (OCT): Veľmi dôležitým vyšetrením stavu vašich očí je OCT. Táto diagnostika prináša podrobný prehľad o stave vnútorných štruktúr. OCT sa vykonáva najmä pri ochoreniach sietnice, sklovca a zelenom zákale. Očný tomograf je nevyhnutný pri operačných zákrokoch.

Liečba čiastočnej straty zraku

Liečba čiastočnej straty zraku závisí od základnej príčiny.

Konzervatívna liečba

• Korekčné pomôcky: Tradičnou cestou je použitie okuliarov. Na korekciu krátkozrakosti sa používajú rozptylové sklá, vďaka ktorým lúče dopadnú na sietnicu. To má za následok ostrý obraz. Na rovnakom princípe fungujú aj kontaktné šošovky. Tie sú však praktickejšie a menej obmedzujúce, najmä pri športoch. Ani okuliare ani šošovky však problém nevyriešia, len ho eliminujú. Pri ďalekozrakosti sa na zlepšenie očnej chyby používajú tzv. plusové šošovky (spojky), pri krátkozrakosti korekciu riešia rozptylné (mínusové) okuliarové sklá. Správnou úpravou chyby je zaistený dopad svetelných lúčov priamo na sietnici, a tak dochádza k zlepšeniu zraku a videnie je ostré. Rovnakým spôsobom upravujú zrak kontaktné šošovky. Najvhodnejšou očnou pomôckou pri astigmatizme sú kontaktné šošovky. Vetchozrakosť je možné riešiť okuliarmi na čítanie.
• Lieky: Napríklad, pri uzatvorení cievy krvnou zrazeninou sa využíva účinok liekov, ktoré bránia procesu zhlukovania krvi, a "rozpúšťajú" krvné zrazeniny, ako je napríklad Warfarin, aspirín (ASA - kyselina acetylsalicylová). Pri migréne lieky, ktoré tlmia bolesť. Medzi iné sa radia lieky na zníženie vnútroočného tlaku, vysokého krvného tlaku a iné. V raných štádiách sa glaukóm lieči najmä očnými kvapkami, ktoré znižujú očný tlak.
• Anti-VEGF liečba: Vlhká forma VPDM sa lieči anti-VEGF liečbou, ktorá spočíva v pravidelnej aplikácii protilátok proti novotvorbe ciev priamo do oka.
• Oklúzna liečba: V detskom veku sa pri tupozrakosti využíva predovšetkým oklúzna liečba. Deti tak nosia na zdravom oku takzvaný okluzor, aby si precvičovali tupozraké oko. Po dvanástom roku života však táto liečba už nemá takmer žiadny význam.

Chirurgická liečba

• Laserové operácie: Refrakčné chyby je možné, našťastie, riešiť aj pomocou laserových alebo chirurgických zákrokov. Laserové operácie sú vhodným riešením ďalekozrakosti, krátkozrakosti a astigmatizmu. Princípom laserovej operácie pre odstránenie dioptrií je zmena zakrivenia očnej rohovky. Pri operácii dochádza k upraveniu optického systému oka tak, aby dochádzalo k čo najpresnejšiemu zobrazeniu predmetov na sietnici. Laserové operácie očí sú ambulantne vykonávané zákroky, ktoré sú vďaka najmodernejším technológiám rýchle, precízne, šetrné, bezbolestné a najmä bezpečné. Dokážu si poradiť nielen s krátkozrakosťou, ale aj astigmatizmom a ďalekozrakosťou a to dokonca už od minimálnych po vysoké dioptrie.
• Operácia šedého zákalu: Liečba nie je možná, jediným riešením šedého zákalu je operácia, ktorej sa starší ľudia často boja. Pritom ide vo väčšine prípadoch o veľmi jednoduchý, krátky zákrok, ktorý väčšinou prebieha bez použitia celkovej anestézie. Sivý zákal sa rieši operatívne, počas zákroku je z oka odstránená zakalená očná šošovka a je nahradená novou umelou vnútroočnou šošovkou. Operácia prebieha ambulantne, je nebolestivá a šetrná. Umelá šošovka dokonale nahrádza pôvodnú očnú šošovku a pokiaľ pacient zvolí vhodný typ vnútroočnej šošovky, môže aj natrvalo odložiť okuliare. Operácia šedého zákalu sa vykonáva najčastejšie vo veku 60-90 rokov, pričom priemerný vek pacientov je 72 rokov.
• Operácia glaukómu: Ak kvapky nepomôžu, druhou možnosťou je podstúpiť trabekulektómiu alebo selektívnu laserovú trabekuloplastiku, ktorých cieľom je taktiež uvoľnenie odtokových ciest.
• Operácia odlúčenej sietnice: Liečba zvyčajne zahŕňa operáciu alebo laserovú terapiu na opätovné pripojenie sietnice a obnovenie videnia.
• Keratoplastika: Pri keratokonuse (vrodené ochorenie rohovky) je ďalšou možnosťou keratoplastika - transplantácia rohovky.

Prevencia

Prevencia je kľúčová pre ochranu zraku. Medzi preventívne opatrenia patria:

• Pravidelné očné prehliadky: Pravidelné prehliadky pritom odhalia aj skryté ochorenia očí, cukrovku, dokonca nádory mozgu. Očný lekár - oftalmológ, nesleduje pri vyšetrení len to, ako vidíte. Skontroluje sietnicu, sklovec, rohovku, zisťuje, či nemáte zelený alebo sivý zákal, alebo degeneratívne zmeny. A to všetko v rámci preventívnej prehliadky. Odporúčanie preventívnej prehliadky u oftalmológa je raz ročne.
• Zdravý životný štýl: Zdravá strava bohatá na antioxidanty, dostatok spánku, obmedzenie fajčenia a pravidelný pohyb podporujú zdravie očí. Beta-karotén, luteín, zeaxantín a omega-3 mastné kyseliny majú pozitívny vplyv na sietnicu a celkovú funkciu zraku. Obmedzenia tukov v strave (zelenina, ovocie, vitamíny, minerály, pitný režim), dostatok pohybu a obmedzenie stresu. A nefajčiť a nepiť alkohol.
• Ochrana očí pred slnkom: Rovnako nevyhnutná je aj ochrana očí pred UV žiarením pomocou slnečných okuliarov a to počas každého ročného obdobia, nie len v lete. Pri nedostatočnej ochrane očí môže dôjsť k vzniku zápalu spojiviek, poškodeniu rohovky, ale aj k závažnejším poškodeniam, ktoré sa môžu prejaviť až s odstupom času. UV žiarenie tiež prispieva k vzniku niektorých očných chorôb, ako je napríklad zelený zákal.
• Kontrola krvného tlaku a cukru: Vysoká hladina cukru v krvi môže poškodiť cievy v sietnici a vysoký krvný tlak môže mať negatívny vplyv na celý organizmus.
• Včasná diagnostika a liečba ochorení: Práve skorá diagnostika spoločne s včasnou liečbou môže byť úspechom, ktorý ochráni zrak.
• Správne pracovné návyky: Oči značne zaťažuje aj súčasný životný štýl, pracovné tempo a stres, časté sledovanie televízie, práca na počítači a pod. K zhoršeniu zraku môže prispievať nesprávne osvetlenie, dlhodobý pobyt v prašnom prostredí, nadmerné preťažovanie očí, ale aj príliš časté používanie počítačov, smartfónov či sledovanie televízie. Z týchto zobrazovacích zariadení totiž vyžaruje takzvané modré svetlo, ktoré poškodzuje bunky v očnej sietnici a oči rýchlejšie starnú. Pričasté pozeranie na displej smartfónov a počítačov je pre oči rizikom aj preto, že ich máme pri očiach ustavične blízko. Naše oči sa tak nemusia „namáhať“, aby dovideli na vzdialené predmety a naopak, musia vynaložiť extra námahu, ak napríklad pracujeme pri nevhodnom osvetlení alebo sa dlhodobo bez patričnej prestávky dívame na neprimerane veľkú či nekvalitnú obrazovku. A to vedie k ich preťaženiu. Zlé pracovné návyky sa tiež podpisujú pod preťaženie zraku a deformitu očí.

Rizikové skupiny

Medzi rizikové skupiny patria:

• Ženy nad 40. rokov.
• Seniori s vysokým vekom.
• Ľudia trpiaci na migrénu.
• Ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom.
• Ľudia s cukrovkou a inými autoimunitnými / reumatickými ochoreniami.
• Muži používajúci Viagru.
• Ľudia nad 65 rokov, osoby, u ktorých sa glaukóm vyskytuje v rodinnej anamnéze, a ľudia, ktorí mali v živote akýmkoľvek spôsobom poškodený zrak.
• Deti, ktorých rodičia trpia rôznymi zrakovými chybami alebo samotnou tupozrakosťou.

Podpora pre osoby so zrakovým postihnutím

Čiastočná či úplná strata zraku predstavuje problém aj kvôli jej socio-ekonomickým dopadom. „Človeku, ktorý príde o zrak, alebo u neho dochádza k jeho vážnemu obmedzeniu, sa v živote zmení absolútne všetko. Nemôže vykonávať svoju prácu, nevie sa orientovať aj v známom prostredí, nemôže si jednoducho prečítať správu v mobilnom telefóne, postarať sa o seba. Samozrejme, ovplyvní a zasiahne to celú rodinu i širšie okolie nevidiaceho, pretože sa všetci musia naučiť fungovať úplne iným spôsobom," podotkla Eliška Fričovská z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorej poslaním je pomáhať práve týmto klientom.

Cieľom únie je plnohodnotný život človeka so zrakovým postihnutím. „A to sa týka aj pacientov s ochorením vekom podmienená degenerácia makuly. Spomedzi evidovaných klientov únie má túto diagnózu takmer 3 200 ľudí, čo predstavuje zhruba tretinu všetkých klientov. V rámci podpory klientov učia využívať zvyšky svojho zraku, pomáhajú s odstraňovaním bariér v domácnosti, napr. využívaním kontrastných plôch. Taktiež realizujú nácvik práce s PC a mobilom s hlasovým výstupom, príp. zväčšovacím programom, ako aj s ďalšími technickými pomôckami.

tags: #ciastocny #vypadok #zraku