V súčasnosti sa čiastočný pracovný úväzok stáva čoraz obľúbenejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a odborníkmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si čiastočný pracovný úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom čiastočného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za čiastočný úväzok.
Definícia a zákonné ustanovenia
Čiastočný pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. V takomto prípade pedagogický zamestnanec má len tzv. čiastočný úväzok, t. j. ide o pracovný pomer na kratší pracovný čas.
Pracovný čas a základný úväzok pedagogických zamestnancov
Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov je upravený zákonom č. 138/2019 Z. z. a tvorí ho čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti upravuje nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, pričom tento rozsah predstavuje tzv. základný úväzok.
Nie je možné stotožňovať pojmy týždenný pracovný čas a základný úväzok, pretože týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí tak čas trávený priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, ako aj čas, v rámci ktorého pedagogický zamestnanec vykonáva iné činnosti, ktoré sa samy o sebe nepovažujú za priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, no s touto činnosťou súvisia. Činnosti, ktoré sa považujú za ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, sú uvedené v Čl. 14 ods. 1 písm. b) Vzorového Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení č. 2020/8006:1-B2001, ktorý dňa 10. 02. 2020 vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Základný úväzok pedagogického a odborného zamestnanca tvorí iba jednu časť z týždenného pracovného času tohto zamestnanca.
Rozsah pracovného času zamestnanca pracujúceho vo verejnom záujme, pri odmeňovaní ktorého sa postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa postupuje aj v prípade odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov, upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na roky 2021. V zmysle Čl. II. ods. 1 vyššej kolektívnej zmluvy sa pracovný čas zamestnanca stanovuje na 37 a ½ hodín týždenne. Zamestnanec zamestnaný v pracovnom pomere na tzv. plný úväzok je povinný odpracovať celý stanovený týždenný pracovný čas, t.j. je povinný v jednom týždni odpracovať 37 a ½ hodín. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je už v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v príslušnom internom predpise.
Povinnosti zamestnanca na čiastočný úväzok
Učiteľka náboženstva, prijatá na skrátený úväzok 11 vyučovacích hodín týždenne v dňoch utorok, štvrtok a piatok, je povinná sa zúčastniť pracovných porád, ktoré sa spravidla konajú v pondelok. Táto povinnosť vyplýva z ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Priamy nadriadený jej včas oznámi termín porady. Každá škola má uvedenú náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických a nepedagogických zamestnancov v Pracovnom poriadku školy, ktorý je schválený po prerokovaní s odborovým orgánom školy. Medzi ostatné činnosti patria aj:
- vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie, vypracúvanie dokumentácie ustanovenej osobitným predpisom,
- starostlivosť o zverené triedy, dielne a ostatné zariadenia školy slúžiace k výchovno-vzdelávaciemu procesu,
- tvorba školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu.
Odmeňovanie a benefity pri čiastočnom úväzku
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri čiastočnom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Minimálna mzda a odvody
Ak zamestnanec pracuje na čiastočný úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Dôchodkové poistenie
Pri čiastočnom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.
- Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na čiastočný pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku.
- Počet rokov započítaných do dôchodkového veku: Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Dovolenka a nemocenské dávky
Zamestnanci, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Dovolenka učiteľov, riaditeľov škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov je 8 týždňov v kalendárnom roku. Zamestnanci na čiastočný pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Tabuľka platových taríf pedagogických zamestnancov (platná od 1. septembra 2023)
| Platová trieda | Pracovná trieda 1 (bez praxe) | Pracovná trieda 2 (špeciálne školstvo, bez praxe) | Pracovná trieda 1 (40+ rokov praxe) | Pracovná trieda 2 (špeciálne školstvo, 40+ rokov praxe) |
|---|---|---|---|---|
| 4 | 938 € | 968 € | 1100 € | 1130 € |
| 5 | 980 € | 1010 € | 1150 € | 1180 € |
| ... | ... | ... | ... | ... |
| 9 | 1200 € | 1230 € | 1450 € | 1480 € |
K tarifnému platu sa pripočítava príplatok za odpracované roky (roky pedagogickej praxe). Tarifný plat učiteľa sa zvyšuje aj príplatkom za profesijný rozvoj (po absolvovaní vybraných druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji), absolvovaním atestácií a výkonom špecializovaných činností v zmysle zákona. Ďalšie príplatky zahŕňajú príplatok za riadenie, za zastupovanie, osobný príplatok za kvalitnú prácu, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa, uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a supervízora, a iné. Začínajúci pedagógovia k tarifnému platu dostávajú príspevok pre začínajúceho učiteľa vo výške 6% tarifného platu, čo je opatrenie na prilákanie nových učiteľov do profesie.
Viacnásobný pracovný pomer
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.
Asistent učiteľa a pedagogický asistent
Pedagogickí zamestnanci súkromných škôl, ktorých zriaďovatelia nepostupujú pri odmeňovaní pedagogických zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., základný úväzok pedagogickému zamestnancovi určia na základe druhu výchovno-vzdelávacej činnosti, ktorú pedagogický zamestnanec na škole vykonáva, podľa tabuľky v prílohe č.2. V aktualizačnej dávke RIS sa odosielajú údaje aj za vyučovaciu, aj za výchovnú činnosť pedagogických zamestnancov. Pre potreby normatívneho financovania sa z odoslaných údajov aktualizačnej dávky RIS spracúvajú údaje o vyučovacej činnosti PZ, výchovná činnosť je financovaná z podielových daní.
Pracovná doba a činnosť
Týždenná pracovná doba pedagogických asistentov a asistentiek je 37,5 hodín. Je rozdelená na tzv. priamu činnosť, ktorá je taxatívne vymedzená v Nariadení vlády 201/2019 v prílohách. Pri pedagogickom asistentovi je priama činnosť vymedzená v § 21 zákona 138/2019. Zároveň je vymedzené v § 4 ods. 4 tohto Nariadenia, že pedagogický asistent má základný úväzok priamej činnosti toľko, koľko učiteľ alebo vychovávateľ (majster odbornej výchovy), ktorému asistuje. V prípade, že sa zamestnávateľ dohodne v zmluve a v pracovnej náplni dohodne, že bude zamestnanec vykonávať činnosť pedagogického asistenta viacerým pedagogickým zamestnancom (v materskej škole, v školskom klube a pod.) prepočítajú sa tieto pozície podľa miery úväzku, ktorú budú zastávať. Ak počas týždňa prekročí počet hodín priamej činnosti, tak mu prináleží podľa § 7 ods. 1 prvej vety zákona č. 138/2019 Z. z. odmena za prácu nadčas.
Ostatné činnosti, tzv. nepriame, neurčuje „ad hoc“ riaditeľ školy a ani v pracovnej zmluve nemôže stanoviť, že zamestnanec bude plniť ďalšie pokyny nadriadených. Ostatné činnosti musia byť stanovené v pracovnom poriadku, ktorý musí byť po predchádzajúcom súhlase zástupcom zamestnancov, inak je neplatný. Podľa § 229 ods. 4 a) Zákonníka práce ide o najvyšší stupeň participácie, čiže spolurozhodovanie. Zamestnávateľ preto nemôže takto závažné veci riešiť podľa svojich potrieb, ale musí to byť obojstranný akt dohody.
Pracovné zmluvy na určitú dobu
Uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu, jeho predlžovanie a opätovné uzatváranie konkretizuje § 48 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pracovný pomer možno v zmysle platnej legislatívy uzatvoriť na určitú dobu najviac na dva roky a v rámci dvoch rokov opakovane uzatvoriť alebo predĺžiť najviac dvakrát. Zákonník práce umožňuje využiť určité výnimky, kedy sa môže uzatvoriť pracovný pomer opakovane aj viac ako dvakrát a na dobu viac ako dva roky. Tieto výnimky sú taxatívne uvedené v § 48 ods. 4. Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa musí uviesť v pracovnej zmluve alebo v dohode o zmene pracovnej zmluvy (§ 48 ods. 5).
Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Pracovný pomer na určitú dobu s pedagogickým zamestnancom možno dohodnúť najkratšie na jeden školský rok; to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa § 48 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce.“ Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.“ Z uvedeného vyplýva, že aj pri ďalšom predĺžení alebo opätovnom uzatvorení pracovného pomeru musí byť splnená podmienka uzatvorenia pracovnej zmluvy najkratšie na jeden školský rok, ak nejde o pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa § 48 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce.