V Nemecku sa blížia predčasné parlamentné voľby, no pozornosť voličov upútava narastajúca chudoba a prázdne sľuby politikov. Chudobní ľudia majú pocit, že ich ignorujú alebo dokonca stigmatizujú. Viac ako 13 miliónov ľudí v Nemecku, čo je približne jeden zo siedmich, žije pod hranicou chudoby. Ak sa k nim pripočítajú aj ľudia na pokraji chudoby a ohrození chudobou, toto číslo sa v oficiálnych štatistikách vyšplhá na viac ako 17 miliónov osôb.
Najhoršie sú na tom osamelé matky, dlhodobo nezamestnaní a čoraz častejšie aj dôchodcovia, ktorých počet v rýchlo starnúcej krajine narastá, čo ešte viac zaťažuje dôchodkový systém. Rada Európy minulý rok poverila nemeckú vládu, aby riešila mieru chudoby, ktorú považuje za „neúmernú bohatstvu krajiny“.
Definícia chudoby a štatistiky
Kto je vlastne chudobný? Keby sa porovnávali len „suché“ štatistické údaje, tak by z toho Slovensko vyšlo lepšie ako Nemecko. U nás totiž riziko chudoby ohrozuje iba čosi vyše 13 percent obyvateľov - asi 715-tisíc ľudí, čo znamená, že je mu vystavený každý siedmy Slovák. Situácia však vyzerá inak, ak sa porovná suma, ktorá sa považuje za „hranicu chudoby“. Tú pre jednotlivé členské štáty Únie určuje Eurostat, teda štatistický úrad EÚ.
V Nemecku je jej výška 979 eur čistého mesačného príjmu domácnosti pre jednu osobu a 2 056 eur pre rodinu s dvoma deťmi do 14 rokov. Kto má menej ako 60 percent stredného príjmu, toho považujú za chudobného. Podľa Spolkového štatistického úradu vo Wiesbadene dosiahol podiel Nemcov, ktorí sú vystavení riziku chudoby, vlani 16,1 percenta, čo je rovnaký výsledok ako rok predtým. Zároveň je to dosť blízko priemeru - v EÚ žije na hranici chudoby zhruba 16,7 percent obyvateľov.
Štatistické porovnávanie chudoby v rôznych európskych štátoch je však sporné. Odborníci už dlhší čas upozorňujú, že zvolené ukazovatele nemusia presne odzrkadľovať skutočnosť v porovnávaných krajinách. Na Slovensku je napríklad otázne, či je primeraná stanovená výška životného minima. „Bolo by to treba prepočítať. Náklady na život v domácnosti sú určite vyššie,“ tvrdí aj sociologička Slovenskej akadémie vied Jurina Rusnáková. Podľa nej je preto i spomenuté porovnávanie úrovne chudoby v rôznych štátoch iba relatívne a nemusí vždy vychádzať z reálnej situácie.
Rastúca chudoba medzi dôchodcami
Chudobou je však ohrozených čoraz viac dôchodcov. V Nemecku sa to týka aj mnohých dôchodcov. Riziko, že sa prepadnú do biedy, tam hrozí asi 17 percentám žien a necelým 13 percentám mužov na dôchodku. Chudoba ohrozuje i viac ako dve tretiny nemeckých nezamestnaných a zhruba každého tretieho obyvateľa, ktorý žije osamelo alebo sám vychováva dieťa. Chudoba sa zvýšila vo všetkých ohrozených skupinách, najviac ale u dôchodcov. V roku 2015 predstavoval v celoštátnom priemere podiel chudobných 15,7 percenta, čo je o percentuálny bod viac ako v roku 2005. Do roku 2010 chudoba klesala, potom ale začala rásť. Stúpajúca tendencia sa prejavila na území bývalého západného Nemecka a v metropole Berlín. Výnimku predstavuje iba Bavorsko a mesto Hamburg, kde podiel chudobných viacmenej stagnoval. Rady chudobných sa rozširujú vo všetkých ohrozených skupinách. Za alarmujúce označil Die Zeit zvýšenie chudoby u dôchodcov.
Dôchodkyňa Renate Krauseová pre AFP uviedla, že strany v kampani tento problém „vo veľkom ignorovali“ a zamerali sa na témy ako imigrácia a verejná bezpečnosť. Vo veku 71 rokov sotva prežíva s príjmami, ktoré sú viac ako 300 eur pod hranicou chudoby. Nemôže si dovoliť ani návštevu svojich vnúčat, keďže sú roztrúsené po krajine, a ísť na kávu považuje za luxus. Najviac ju mrzí postoj stredopravej CDU, ktorá je lídrom v prieskumoch. Táto strana podľa nej považuje chudobu len za „osobný problém“, ktorým by sa vláda nemala zaoberať.
Nízke mzdy v Nemecku sa šíria. S nimi riziko nových dôchodcov pod hranicou chudoby. Nemecké dôchodky sú ako alpské ľadovce. Počas desiatok rokov pozorujeme, ako sa roztápajú, no nik proti tomu nič nerobí. Norbert Blüm, držiteľ rekordu životnosti v úrade ministra práce a sociálnych vecí (1982-1998), tvrdil, že dôchodky sú isté. Dnes ten citát znie Nemcom ako najväčšia politická lož v histórii spolkovej republiky. Dôchodky v nemeckom priebežnom systéme isté nie sú. V roku 1971 boli ešte dôchodky na úrovni 60% mzdy, dnes to je 48%. A na obzore sa zbiehajú mračná. Dnes žije pod hranicou chudoby 16% dôchodcov. O 20 rokov to bude 21.6%, píše v správe Johannes Geyer z DIW, Nemeckého inštitútu pre konjunktúru.
Príčiny chudoby dôchodcov
Ako je to možné? Ako niečo také nemeckí politici mohli dopustiť? Ide o súbeh viacerých príčin. Jednou je zjednotenie Nemecka. Je mnoho Ossies, ako západní Nemci volajú chudobných príbuzných z bývalej DDR, ktorí po kolapse komunistického režimu prišli o prácu a novú nenašli. Buď sú neupotrebiteľní dunčovia, alebo mali proste smolu, lebo po skrachovanom štátnom podniku investori do ich okolia neprišli a nedošlo k hospodárskej obnove. Produktivita práce i platy sú na východe stále o pätinu nižšie, ako v západných Länder, spolkových krajinách.
Ďalším dôvodom sú paradoxne práve reformy trhu práce. Peter Hartz z oddelenia ľudských zdrojov koncernu Volkswagen ako poradca bývalého premiéra spolkovej krajiny Niedersachsen a neskôr nemeckého kancelára socialistu Gerharda Schrödera od roku 2002 uskutočnil štyri veľké reformy pracovného trhu. 15-členný vládny výbor sa volal Kommission für moderne Dienstleistungen am Arbeitsmarkt a predsedal mu Peter Hartz. Potom v roku 2003 prišla reforma Hartz II, v 2004 Hartz III a napokon v roku 2005 Hartz IV. Áno, prácu si vďaka reformám našiel každý, kto mal ruky, nohy a chuť pracovať. Lenže akú prácu? V Nemecku je 6,5 milióna pracovných zmlúv typu "minijob" s úľavou od sociálnych dávok. Čo mala byť pomoc na preklenutie ťažkého obdobia po prepustení z dobrého miesta a štartovacia pozícia pre hľadanie nového zamestnania sa stalo hlavným povolaním pre 4,5 milióna nešťastníkov, ktorí ostali uväznení v pasci malých príjmov a mizerne platených výpomocných prác. Ich situácia sa stane ešte prekérnejšou po dosiahnutí dôchodkového veku kvôli nedostatočným príspevkom. Už dnes je veľa seniorov nútených za pár centov nosiť fľaše do zberu a stáť v rade na polievku pre chudobných. Tieto zle platené práce sú teraz atakované novou konkurenciou. Miliónmi imigrantov, ktorí sa do krajiny dovalili od leta 2015. Títo berú práce, do ktorých predtým prijímali dôchodcov, študentov a nezamestnaných hľadajúcich brigádu typu "minijob". I títo po dosiahnutí dôchodkového veku budú poberať sumy blízke životnému minimu.
A napokon vec, ktorú nebolo možné nevidieť už v časoch, keď bol ministrom práce Norbert Blüm. Silné populačné ročníky tzv. baby-boomerov zo 60-tych rokov pomaly prichádzajú do dôchodkového veku. Takže nielen štruktúra, ale i počet dôchodcov bude silno pozmenený. Na rozdiel od ekonomických problémov počas reštrukturácie je štatistika populácie najlepšie predvídateľným ukazovateľom, ktorý sa mení veľmi pomaly. Na reformy bol čas počas desaťročí. Ako pri globálnom otepľovaní, desaťročia sa nerobilo nič. Alebo len kozmetické opatrenia. Ako prikryť ľadovec v lete bielou plachtou, aby sa toľko neroztápal.
Dôchodkový systém a navrhované riešenia
Minimálna hodinová mzda 8.50 Eur či zahrnutie materskej dovolenky do výpočtu dôchodku sú len kozmetickými opatreniami. Možnosť odchodu do dôchodku v 63 rokoch, ak poistenec už prispieval počas 45 rokov, je opatrením, ktoré stav dôchodkového systému ešte zhorší. Našťastie sa v Nemecku dôchodkový vek neobmedzil na 64 rokov, ale naopak sa zo 65 zvyšuje na 67 rokov. I to je však len kozmetika, ktorá pád systému oddiali, no neodvráti. Najväčšie škody napáchali sociálno-demokratické reformy smerom k nižšiemu odmeňovaniu s čiastočným oslobodením od sociálnych dávok. V súbehu s minimálnou mzdou vťahujú nešťastníkov do systému "minijob" s trvalými následkami pre výšku dôchodku.
V roku 2018 pripadalo na 100 ekonomicky aktívnych poistencov 31 poberateľov dôchodkov vo veku vyše 67 rokov. Po odchode do dôchodku generácie baby-boom sa v roku 2038 očakáva na 100 prispievateľov až 47 poberateľov dôchodku. Priebežný systém financovania je neudržateľný. Nemecký dôchodkový systém je rovnaký, ako ho založil ešte Otto von Bismarck, pruský princ a prvý nemecký kancelár. V 1883 nemocenské poistenie, v 1884 úrazové poistenie, v 1889 dôchodkové a invalidné poistenie. Systém počas storočia dlhodobo fungoval, lebo boli splnené predpoklady jeho úspešného fungovania. Vysoká pôrodnosť a medzigeneračný technologický pokrok prinášajúci vyššiu produktivitu a s tým stále viac prostriedkov do systému. Avšak dnes to prestalo platiť. Rodí sa menej detí, imigrácia má nepriaznivý vzdelanostný, odborný a kultúrny profil, aký by bol potrebný k úspešnej integrácii a mnoho ľudí stratilo dôchodkové body, trimestre príspevkov do systému, kvôli výpadkom, nezamestnanosti, preškoľovaniu.
Veľká koalícia Angely Merkel sa pokúsila o reformu dôchodkového systému tak, aby sa do roku 2045 dôchodky stabilizovali na 46% priemerného príjmu, pričom dnes dôchodok dosahuje 48% príjmu. K tomu bude treba do sociálneho systému prilievať veľké sumy z daňového výberu. V roku 2030 bude potrebných 4.5 miliárd eur ročne a v 2040 už 8 miliárd. Dôchodkový vek sa musí zdvihnúť zo 65 na 67 rokov a minimálna mzda bola v 2015 ustanovená na 8.50 eura na hodinu. Príspevky do systému ostávajú nedostatočné. K dosiahnutiu decentného dôchodku treba dlhodobo zarábať nad 14 eur na hodinu. No tretina poistencov má hodinovú mzdu pod touto hodnotou.
Ozajstná reforma systému by žiadala eliminovať demografické riziko pridaním ďalších nezávislých dôchodkových pilierov ako vo Švajčiarsku. Druhý pilier, kapitalizačný, ktorý ostáva majetkom dôchodkovej pokladne, a tretí pilier, tvorený daňovo zvýhodneným individuálnym sporením, kde kapitál ostáva majetkom sporiteľa a môže sa dediť. Kapitalizačný pilier nepodlieha demografickému riziku, ale výnosy sú vystavené výkyvom trhov. K takejto reforme sa doteraz nepristúpilo. Okrem toho odklad odchodu do dôchodku má zmysel len vtedy, ak zníži riziko chudoby, ako upozorňuje Johannes Geyer v inej správe DIW. Zmeniť nepriaznivé trendy môžu hlavne zásahy štátu, myslia si autori správy.
Politická diskusia a spoločenské vnímanie
V kampani sa rozprúdila búrlivá diskusia o nemeckom „občianskom príspevku“, sociálnej dávke vo výške 563 eur pre osamelú osobu, zvyčajne pre dlhodobo nezamestnaných alebo ľudí s nízkym príjmom. Nárok naň má približne 5,5 milióna ľudí. Krajne pravicová a protiimigračná strana AfD v kampani zdôrazňovala, že 60 percent žiadateľov o túto dávku je pôvodom zo zahraničia, vrátane mnohých ukrajinských vojnových utečencov. Líder CDU Friedrich Merz, ktorý by sa mal stať budúcim kancelárom, pohrozil, že zruší príspevok pre ľudí, ktorí sú považovaní za schopných pracovať. Tento prístup niektorí považujú za stigmatizáciu nezamestnaných. „Nebojujte proti chudobe bojom proti chudobným,“ vyzval politikov Michael David, ktorý pracuje na zmierňovaní chudoby v protestantskej charitatívnej organizácii Diakonie.