Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov celého sveta. Postihuje veľkú časť obyvateľov Zeme a jej stav prináša ďalšie negatívne dôsledky, ktoré vytvárajú nekonečnú reťaz negatív. Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Autori novej knihy o chudobe na Slovensku sa inšpirovali citátmi Konfucia, ktorý už päť storočí pred Kristom vedel, že: "Pod dobrou vládou je hanbou chudoba, ale pod zlou vládou je hanbou bohatstvo." A v 30. rokoch minulého storočia k tomu Albert Einstein dodal: "Prázdny žalúdok nie je dobrým politickým radcom."
„Kniha sa venuje chudobe na Slovensku v kontexte 21. storočia, kedy ľudstvo rozmýšľa nad tým, že dobyje Mars a bude ho kolonizovať. A pritom nemáme vyriešenú jednu zásadnú vec, ktorou je práve chudoba,“ hovorí Ján Košč, zostavovateľ publikácie K problematike chudoby a sociálnej neistoty na Slovensku v 21. „Mnohí si myslia, že na Slovensku chudoba ani neexistuje alebo sa ju snažia nejakým spôsobom zľahčovať,“ dodáva Košč. V čase koronakrízy sa situácia s chudobou na Slovensku podľa autorov knihy ešte viac zhoršuje. „Naš sociálny štát je dosť konzervatívny, slabý, podvýživený a nerieši základné problémy chudoby a sociálneho vylúčenia.
Historický kontext chudoby na Slovensku
Chudoba v priebehu civilizačného vývoja prešla výraznou evolúciou, od mystických výkladov v raných náboženských a filozofických textoch, až po súčasnú multidimenzionálnu koncepciu, ktorá zohľadňuje komplexné sociálne, ekonomické a kultúrne faktory.
Historický výskum a analýza ukazujú, že pôvodné chápanie chudoby často zahŕňalo náboženský alebo metafyzický rozmer, kde bol tento stav vnímaný ako súčasť božieho plánu, alebo morálnej výzvy. Tomáš Akvinský, v rámci svojej teologicko-filozofickej práce, spájal chudobu s duchovným poslaním, kde bohatí mali príležitosť prejaviť milosrdenstvo voči chudobným.
S postupným vývojom spoločnosti sa však formovali nové perspektívy. V 16. storočí Juan Luis Vives definoval koncept komunitnej starostlivosti, kde spoločnosť mala zodpovednosť za starostlivosť o chudobných prostredníctvom organizovaných foriem pomoci a solidarity. V modernej ére, dôsledkom priemyselnej revolúcie a vzniku kapitalistického hospodárstva, sa chudoba stala témou intenzívneho diskurzu. Ekonomické teórie, ako Malthusova teória, upozornili na rastúci rozdiel medzi rastom populácie a dostupnými zdrojmi, čo viedlo k presvedčeniu, že podpora chudoby by mohla viesť k dlhodobejším sociálnym problémom.
S nástupom 20. storočia sa zintenzívnila snaha o štátne intervencie do oblasti sociálnej politiky s cieľom riešiť problém chudoby. Tento vývoj bol sprevádzaný vznikom rôznych teoretických prístupov, ako napríklad keynesiánstvo, sociálny demokratizmus alebo neoliberalizmus, ktoré ponúkajú rozličné stratégie a nástroje na zvládanie chudoby.
Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Najprv to bol Uhorský štát, neskôr Rakúsko-Uhorsko, no situácia sa nezmenila ani s vznikom Československa, kedy malo byť Slovensko ochudobňované Českom. Za Slovenského štátu zase vláda pracovala v prospech nacistickému Nemecku. Ani po zjednotení Československa a nastolení socializmu nenastal stav, kedy by bola odstránená chudoba, pretože na okraj spoločnosti sa dostali politickí nepriatelia. Takisto sa situácia po revolúcií v roku 1989 nezmenila, iba sa stala vypuklejšou.
Definícia a meranie chudoby
Pojmy a definície chudoby v rôznych kontextoch sa môžu líšiť, a preto je dôležité poznamenať, že neexistuje jedna správna alebo vedecká definícia chudoby. Rôzne kultúry, spoločenské skupiny a organizácie môžu mať odlišné pohľady na to, čo znamená byť chudobným. Okrem toho je aj meranie chudoby komplexným procesom. Existuje niekoľko metód a ukazovateľov, ktoré sa používajú na hodnotenie rozsahu a závažnosti chudoby v danej spoločnosti. Tieto metódy zahŕňajú meranie príjmu, spotreby, životných podmienok, prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj sociálneho a kultúrneho kapitálu.
Svetová banka definuje hranicu chudoby ako dva americké doláre na deň. Okrem finančnej definície chudoby, ktorú používa Svetová banka, existuje podľa Košča ešte takzvaná absolútna chudoba. Definujú ju tri základné atribúty - absencia bývania, stravy a oblečenia.
Oficiálne je administratívna hranica chudoby na Slovensku stanovená ako 60 percent mediánu (strednej hodnoty) národného príjmu. Podľa tejto definície patrí Slovensko medzi krajiny s nízkym podielom chudobných ľudí pod touto hranicou. Toto číslo sa dlhodobo pohybuje medzi 10 až 12 percentami. „Podľa takto stanovenej hranice by sme na tom boli dokonca lepšie ako Fínsko.
V roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva definovala chudobu nasledovne: Chudobní sú tí ľudia, domácnosti a skupiny osôb, ktorí disponujú tak malým objemom materiálnych, kultúrnych a sociálnych prostriedkov, že sú vylúčení zo spôsobu života, ktorý je v členskej krajine, v ktorej žijú, prijateľný ako minimálny. Zároveň bola stanovená hranica chudoby ako polovica priemerného príjmu danej krajiny.
Typy chudoby podľa rozsahu a závažnosti:
- Sociálne minimum: Je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje bežné potreby, v rámci nákladov na regeneráciu pracovnej sily, či udržanie potrebnej pracovnej kvalifikácie. Sociálne minimum sa zvykne vymedzovať ako 75% z priemerného platu daného národného hospodárstva.
- Existenčné minimum: Je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje základné potreby. Existenčné minimum je vlastne oficiálna hranica chudoby, čiže už spomínaných 50% priemerného príjmu danej krajiny.
- Bieda: Je situácia, ktorá nedovoľuje jednotlivcovi, domácnosti alebo celej sociálnej vrstve uspokojovať svoje potreby, ktoré sú v danej spoločnosti akceptované ako základné ľudské potreby. Pojem bieda používame na označenie extrémnejších foriem chudoby, pričom tento pojem obsahuje celú škálu rozdielnych sociálnych situácií:
- situáciu, pre ktorú je charakteristická bezprostredná hrozba smrti hladom,
- zvýšené riziko ohrozenia určitými chorobami (TBC, syfilis…),
- neschopnosť participovať na službách a zdrojoch bežne dostupných v spoločnosti.
Bieda na rozdiel od chudoby spôsobuje marginalizáciu jedincov, sociálnu degradáciu až sociálnu izoláciu, čím sa znižujú šance na jej prekonanie.
Meranie chudoby na Slovensku
Na Slovensku sa životné minimum využíva ako hranica príjmu, pod ktorou vzniká stav hmotnej núdze, ktorý možno považovať za ekvivalent chudoby na Slovensku.
Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú meraním a analýzou chudoby, využívajú rôzne metódy na skúmanie tohto sociálneho fenoménu. Tieto metódy sa opierajú o rôzne definície chudoby a vymedzenia jej hraníc. Spoločným znakom týchto meraní je chápanie chudoby ako stavu nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktorý človeka vylučuje z minimálne akceptovaného spôsobu života. Hoci materiálne (peňažné) zdroje nie sú jedinou dimenziou chudoby, sú najčastejšie používané pri meraní chudoby v dôsledku ich dostupnosti a relatívnej hodnovernosti údajov.
Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného príjmu, napríklad 50% priemerného príjmu (alebo mediánu, t.j. strednej hodnoty) na domácnosť v danej krajine.
Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskej chudoby (human poverty index - HPI), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN (UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžku života, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu. Na kalkuláciu indexu pre rozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje:
- podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov;
- funkčná negramotnosť obyvateľov;
- obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby;
- podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.
Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.
04 _05 Numerický príklad miery chudoby, časť 1
Aktuálna situácia chudoby na Slovensku
Chudoba na Slovensku zostáva vážnym a pretrvávajúcim problémom, ktorý sa v posledných rokoch ešte viac prehĺbil v dôsledku ekonomických otrasov, rastúcich cien a prehlbujúcich sa regionálnych rozdielov. Nejde len o nedostatok príjmov, ale o celý reťazec obmedzení - od ťažkého prístupu k vzdelaniu a bývaniu až po nepostačujúcu zdravotnú starostlivosť a nedostatok dôstojných pracovných miest.
Správa o chudobe na Slovensku, ktorú publikuje KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, potvrdzuje, že chudoba nie je výsledkom individuálneho zlyhania, ale dôsledkom systémových nerovností, diskriminácie a dlhodobo neúčinných verejných politík.
Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením na Slovensku v roku 2024 medziročne stúpol na 980-tisíc osôb, čo predstavuje 18,3 % z celkového počtu obyvateľov SR. Situácia sa zhoršuje už od roku 2020 - najskôr v dôsledku pandémie COVID-19 a následne vplyvom prudkého rastu cien energií a potravín. Momentálne sú najväčšou hrozbou negatívne dopady konsolidácie verejných financií na obyvateľstvo.
Pod hranicou príjmovej chudoby žilo v roku 2024 až 778-tisíc ľudí, pričom národná hranica chudoby bola stanovená na 6 103 € ročne (509 € mesačne) pre jednočlennú domácnosť.
Regionálne rozdiely v chudobe
Podľa ekonóma a odborníka na regionálny rozvoj Antona Marcinčina sa chudoba čoraz viac koncentruje a konzervuje v súvislom páse obcí východného a južného Slovenska. Najviac ohrozené zostávajú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami, obyvatelia vylúčených komunít a ľudia žijúci v regiónoch s nízkou zamestnanosťou - predovšetkým na severe, juhu a východe Slovenska.
Kým Bratislava a väčšie mestá zaznamenávajú nižšiu mieru chudoby, pohraničné a vidiecke okresy čelia dlhodobej sociálnej a infraštruktúrnej nerovnováhe.
Najvyššia miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia je dlhodobo v Prešovskom kraji, kde minulý rok čelil chudobe približne každý štvrtý obyvateľ kraja. Ide o viac ako 220-tisíc osôb. Naopak, darí sa domácnostiam v okolí našej metropoly. V Bratislavskom kraji bolo vlani ohrozených zhruba 9,5 percenta obyvateľov, čo je menej ako desatina ľudí. Bilancia minulého roka však hovorí jasne. Zhoršenie zaznamenalo šesť z ôsmich regiónov Slovenska.
Rozdelenie chudoby podľa dimenzií
Štatistický úrad SR skúmal niekoľko dimenzií chudoby v našich domácnostiach. "Hlavný prierezový ukazovateľ merania chudoby ‚Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia' vyjadruje podiel obyvateľov, ktorí sú ohrození jednou či viacerými z troch zisťovaných dimenzií chudoby," vysvetľujú štatistici.
Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených takzvanou príjmovou chudobou. Vlani táto hranica bola 461 eur na mesiac a nedosiahlo na ňu približne 766-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2022 sa ich počet mierne zvýšil, pribudli viac ako tri desiatky tisíc ľudí.
Druhá dimenzia chudoby - závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si domácnosti obyvateľov nemôžu dovoliť. Celkovo bolo touto dimenziou chudoby ohrozených 375-tisíc Slovákov. Medziročne ich počet pritom stúpol o viac ako 35-tisíc. Takmer tretina ľudí si však nemôže dovoliť zaplatiť neočakávané finančné prekvapenia, ak sú vo výške 424 eur. A zhruba štvrtina si nedovolí vymeniť opotrebovaný nábytok, lebo na to jednoducho nemá.
Tretia dimenzia chudoby - veľmi nízka intenzita práce zasahovala v minulom roku 3,6 percenta obyvateľov, teda 161-tisíc osôb.
Rizikové skupiny
Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní.
Nezamestnanosť a nízka kvalifikácia
Na úradoch práce bolo v roku 2000 priemerne mesačne evidovaných takmer 92% poberateľov dávok sociálnej pomoci. Ide však o celosvetový trend, a nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Možno povedať, že chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.
Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Zahraničné firmy totiž nie sú ochotné prijímať ľudí s nízkou kvalifikáciou, aj keď tento trend nie je ešte natoľko výrazný a vzdelanie sa neodzrkadľuje v takej miere do výšky príjmov ako vo vyspelých krajinách. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení.
Vek a chudoba
Deti: Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky - stretávajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci. Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí.
Dôchodcovia: Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.
Rasy a chudoba
Na Slovensku ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné so zvyšným obyvateľstvom. Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti. V USA sú to napr. Afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.
Pohlavie a chudoba
Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Taktiež mzdové ohodnotenie býva nižšie u žien ako u mužov, čo dokazuje výskum priemerných zárobkov v EÚ v roku 1995, ktorý poukázal na to, že ženy zarábajú až o 28% menej peňazí ako muži.
Rodinný stav a chudoba
K chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia. Ide najmä o rozvedené alebo slobodné matky s deťmi. Takmer 89% neúplných rodín predstavujú matky s deťmi. Na Slovensku platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako tie bez detí. Z kategórie domácností so závislými deťmi boli najviac ohrozené neúplné rodiny (1 rodič/dospelá osoba s 1 a viac deťmi), v ktorých chudoba zasahovala 46,4 percenta osôb. Ďalej boli najviac ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom závislých detí. Až 37,1 % ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Sociálne problémy chudobných a bezdomovectvo
Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova.
V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov. Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny.
S chudobou ide ruka v ruke bezdomovectvo. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je na Slovensku bez domova približne 23-tisíc ľudí. Až 8 percent obyvateľov Slovenska je ohrozených vylúčením z bývania. Fyzické sčítanie v roku 2016 ukázalo, že len v Bratislave je minimálne 2064 ľudí bez domova. Podľa informácií z mestských magistrátov žije momentálne v Prešove až 300 a v Košiciach približne 900 bezdomovcov.
„Medzi hlavné príčiny bezdomovectva patria osobné a zdravotné problémy, nízka finančná gramotnosť či narušené rodinné vzťahy. Ale aj štrukturálne dôvody - situácia na bytovom trhu či na trhu práce, rasizmus alebo neadekvátne vzdelanie. Najrizikovejšími faktormi sú nezamestnanosť, zadlženosť, manželské problémy, diskriminácia v rodine, duševná alebo telesná choroba, závislosti, ale aj prepustenie z ústavnej starostlivosti. Situácia je o to komplikovanejšia, že na Slovensku neexistuje jasne definovaný pojem človek bez domova, o ktorý by sa dalo legislatívne oprieť. „Spôsobuje to mnohé komplikácie, ktoré bránia ľuďom v riešení ich sociálnej situácie. Prípadne im ju ešte viac zhoršujú. „Človek si môže nájsť a dlhodobo udržať prácu až potom, ako je sýty, čistý a oddýchnutý a nemusí všetok svoj časť investovať iba do prežitia do nasledujúceho dňa. Len ťažko ste schopní denne pracovať, ak si nemáte po práci kde oddýchnuť. A poriadne sa vyspať pred nasledujúcim dňom.
Spoločenské vnímanie chudoby a stigmatizácia
„Takmer tri štvrtiny Slovákov kontrolujú svoje výdavky a peniaze sú dokonca čoraz častejšie predmetom diskusií v ich rodinách. Slováci sú vo všeobecnosti stále viac ochotní uľaviť z kvality v záujme nakúpiť čo najlacnejšie. „Až 70 percent občanov SR deklaruje, že by uprednostnili lacnejší výrobok aj s nižšou kvalitou. Problémom je podľa Krempaskej aj opakovanie formulky, akéhosi spoločenského naratívu, že za chudobu si môže každý sám. „Nízky príjem je konkrétnemu človeku dávaný za vinu na každom kroku. „Dôsledkom zobrazovania chudobných ako ‚lúzrov‛ je, že ľudia si silné pocity hanby za svoju finančnú situáciu osvojujú.
„Keď sa francúzsky románopisec Émile Zola začal vo svojich románoch venovať parížskej chudobe, skúmal ju na príbehoch rodín. Študoval ju z pohľadu rodinného lekára, ktorý sa díva, ako sa nemoc prejavuje, ako deformuje telá aj duše, napáda okolie, vzťahy a prenáša sa naprieč generáciami. V tej dobe sa azda aj predpokladalo, že je to niečo medzi pohlavnou chorobou a alkoholizmom, dedičné aj nákazlivé. „Aby ľudia, ktorých sa medzigeneračná reprodukcia chudoby (nesprávne označovaná aj ako dedičná chudoba) netýka, porozumeli, museli by sme o tomto probléme hovoriť účinnejšie. Nie ako o ekonomickej situácii či sociálnom postihu, ale nejako pôsobivejšie. Možno ako o chorobe.
Rodiny žijúce v chudobe totiž často čelia stigmatizácii a predsudkom aj tam, kde by mali nachádzať pomoc - v školách, na úradoch či v zdravotníckych zariadeniach. Slobodné matky, nízkopríjmové domácnosti a ľudia z marginalizovaných prostredí sú neraz vystavení nedôvere a administratívnym bariéram, ktoré ich situáciu ešte zhoršujú.
Riešenia a výzvy
K systémovým príčinám chudoby na Slovensku patrí nízka kvalita pracovných miest a pretrvávajúce nízke mzdy, nedostatočne adresná sociálna pomoc, nerovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu a pretrvávajúca diskriminácia, vrátane rómskych komunít.
Znižovanie chudoby si vyžaduje viac než jednorazové zásahy. Potrebné je spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov - vrátane vyššieho zdanenia najbohatších a efektívnejšej podpory pre tých, ktorí sú najviac ohrození. Slovensko potrebuje silný a funkčný sociálny systém, ktorý poskytne reálnu oporu, nielen krátkodobé dávky. Dôstojná práca pre všetkých - vrátane podpory rekvalifikácií, lokálneho podnikania a férových miezd - musí byť základom sociálnej stability. Rovnako dôležité sú cielené investície do zaostalých regiónov, ktoré posilnia infraštruktúru, dostupnosť služieb a bývanie.
„Chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale o nedostatku spravodlivosti, rešpektu a šancí. Kým ľudia pracujú, ale napriek tomu nedokážu z platu dôstojne žiť, je to zlyhanie systému, nie jednotlivca. Slovensko potrebuje sociálny štát, ktorý stojí pri ľuďoch - nie proti nim,“ zdôraznila Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR v súvislosti s Medzinárodným dňom boja proti chudobe, ktorý sa tematicky tento rok zameriava na potrebu zásadnej zmeny v prístupe inštitúcií.