Chránené bývanie na Slovensku: Komplexný sprievodca pre osoby so zdravotným postihnutím

Chránené bývanie predstavuje dôležitú formu sociálnej služby, ktorá umožňuje osobám so zdravotným postihnutím žiť plnohodnotnejší a samostatnejší život. Cieľom je poskytnúť im vhodné prostredie a podporu, ktorá im umožní rozvíjať svoje schopnosti a integrovať sa do spoločnosti. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o podmienkach a možnostiach chráneného bývania pre občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku. Zameriava sa na legislatívny rámec, proces prijímania do zariadení podporovaného bývania, finančné aspekty a ďalšie dôležité informácie pre ZŤP osoby a ich rodiny.

Legislatívny rámec chráneného bývania

Poskytovanie sociálnej služby, ako i postup prijímania klientov do zariadenia sociálnych služieb je v zmysle zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zariadenie podporovaného bývania (ZPB)

V zariadení podporovaného bývania poskytujeme sociálne služby - bývanie a dohľad pre prijímateľov so zdravotným postihnutím alebo duševnou poruchou v zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. Prijímateľ musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.

V ZPB sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.

Štruktúra a kapacita zariadenia

Kapacita zariadenia podporovaného bývania je 20 klientov. Dohľad v zariadení zabezpečuje odborný personál - inštruktor sociálnej rehabilitácie a opatrovateľka. Zariadenie podporovaného bývania pozostáva z troch objektov:

1. Prvý objekt: 4 samostatné bezbariérové bytové jednotky pre zdravotne postihnutých. V každej bytovej jednotke sa nachádza kuchynský kút, obývacia časť a sociálne zariadenie.
2. Druhý a tretí objekt: Dva rodinné domy s kapacitou 8 klientov v jednom dome, ktorí vyžadujú dohľad dospelej osoby. Každý z domov má samostatnú kuchyňu s možnosťou prípravy jedla, obývaciu halu, spálne a sociálne zariadenie.

Tento druh poskytovania starostlivosti je zameraný na prípravu na samostatný život. Súčasťou starostlivosti je vytvárať pre prijímateľov nenásilnou formou nové možnosti pre aktívne spoločenské uplatnenie v živote, sebarealizáciu prostredníctvom cieľavedomého ovplyvňovania a organizácie spôsobu odpočinku, rekreácie a zábavy, dobrovoľného samovzdelávania, záujmovej činnosti, spoločenskej aktivity, angažovanosti a hľadania, resp. vytvárania pracovných príležitosti. Základným poslaním špeciálnej pracovnej výchovy je nácvik sebaobslužných činností. Zlepšovanie sa v samostatnosti znižuje pocit bezmocnosti a závislosti. Prijímateľ sa má naučiť postarať sa o seba v najrôznejších životných situáciách v podobnej miere ako jeho zdraví rovesníci.

Príklad zariadenia podporovaného bývania

Ak máte zdravotné problémy - psychické alebo fyzické - a potrebujete bývanie a naučiť sa fungovať samostatnejšie, existujú zariadenia podporovaného bývania rodinného typu. Napríklad, zariadenie v meste Stupava, ktoré pozostáva z dvoch rodinných domov a jednej samostatnej izby v treťom rodinnom dome v jednom dvore s veľkou záhradou. Je to zariadenie pre 13 ľudí, ktorí sú pod dohľadom vedení k sebestačnosti a nezávislosti. Na činnosť dostávajú príspevky z Bratislavského samosprávneho kraja (príspevok na prevádzku) a príspevok z MPSVaR SR (príspevok na mzdy zamestnancov).

Žiadosť o sociálnu službu v ZPB

Kto môže žiadať?

V zariadení podporovaného bývania (ZpB) sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život.

Postup pri vybavovaní žiadosti

Žiadosť občana o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby musí spĺňať všetky predpísané náležitosti. Žiadosť o zabezpečenie podáva občan.

• V prípade, že je občan pozbavený spôsobilosti na právne úkony, žiadosť o zabezpečenie podpíše súdom ustanovený opatrovník. V tomto prípade je nevyhnutné priložiť kópiu právoplatného rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, resp. kópiu o ustanovení opatrovníka.
• Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť o zabezpečenie, môže túto žiadosť za občana podpísať aj iná fyzická osoba a to na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o neschopnosti podpisu žiadateľa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Žiadosť o zabezpečenie musí byť označená originálom podpisu. Občan predkladá žiadosť o zabezpečenie v origináli alebo úradne overenej kópii.

Doklady potrebné k žiadosti

K žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby je potrebné doložiť:

• fotokópiu posudku o odkázanosti na sociálnu službu
• fotokópiu právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu
• doklady o majetkových pomeroch, alebo vyhlásenie o majetku fyzickej osoby v zmysle § 72 ods.
• potvrdenie o bezinfekčnosti (predkladá sa na základe vyžiadania zariadenia sociálnych služieb pred nástupom občana do zariadenia)
• v prípade, že sa nedokážete podpísať, je potrebné predložiť lekárske potvrdenie dokumentujúce toto zdravotné postihnutie.
• v prípade, ak ste poverili Vašim zastupovaním inú osobu, je potrené predložiť úradne overené splnomocnenie.

Najneskôr v deň uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sa do zariadenia sociálnych služieb, ktoré s občanom uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby predkladajú ďalšie doklady, a to:

• potvrdenie o príjme občana za predchádzajúci kalendárny mesiac pri pravidelnom príjme, alebo za predchádzajúci kalendárny rok pri nepravidelnom príjme občana,
• doklad preukazujúci príjem manžela/manželky,
• doklad preukazujúci príjem detí,
• vyhlásenie o majetkových pomeroch s úradne overeným podpisom v zmysle § 72 ods.
• platný občiansky preukaz,
• preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,
• preukaz ZŤP (ak ste jeho držiteľom),
• zoznam liekov s presným rozpisom ich užívania od obvodného lekára, vrátane informácie o všetkých odborných ošetrujúcich lekároch,
• lieky na 1 mesiac,
• v prípade, že sa nedokážete podpísať, je potrebné predložiť lekárske potvrdenie dokumentujúce toto zdravotné postihnutie.
• v prípade, ak ste poverili Vašim zastupovaním inú osobu, je potrené predložiť úradne overené splnomocnenie (resp. generálnu plnú moc),
• v prípade, že ste zbavený spôsobilosti alebo je Vaša spôsobilosť na právne úkony obmedzená, prosíme predložiť uznesenie o zbavení spôsobilosti na právne úkony z okresného súdu a listinu o ustanovení opatrovníka,
• potvrdenie ÚPSVaR o poberaní dávok a príspevkov (ak ste ich poberateľom).

Čo si priniesť so sebou

Pre svoju osobnú potrebu si so sebou prineste:

• osobné šatstvo a obuv na jednotlivé ročné obdobia v interiéri a exteriéri, nezabudnite druh a množstvo ošatenia prispôsobiť aj svojmu zdravotnému stavu (napr. pri inkontinencii) a viditeľne ho označiť svojim menom,
• hygienické potreby (toaletné potreby - toaletný papier, mydlo, šampón, uteráky, osušky, potreby na čistenie zubov/zubných náhrad ap.),
• ďalšie zdravotnícke potreby (inkontinenčné pomôcky na 1 mesiac - napr. plienky, týždenný dávkovač na lieky, barly, korzety ap.),
• drobné predmety osobnej potreby (napr. príbor, hrnček, dózu na potraviny ap.).

Sociálne bývanie a jeho modely v EÚ

Problematike sociálneho bývania patrí popredné miesto v sociálnej a bytovej politike v západných krajinách EÚ. V kontexte Slovenskej republiky ide o problematiku, ktorá je dlhodobo potláčaná do úzadia tak v odborných, ako aj politických kruhoch. Sociálne bývanie pritom predstavuje neoddeliteľnú a integrálnu súčasť sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, ohrozených skupín obyvateľstva, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí podpory štátu.

Bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva. Právo na bývanie patrí medzi základné ľudské práva zakotvené v rôznych dokumentoch medzinárodného významu, ktorých signatárom je aj Slovenska republika. Právo na bývanie nie je možno chápať ako nárokovateľné právo jednotlivca voči spoločnosti, ale ako právo založené na spoluzodpovednosti spoločnosti smerom k občanovi. Primerané bývanie je v zmysle medzinárodne prijatých dokumentov charakterizované finančnou dostupnosťou, obývateľnosťou, prístupnosťou, polohou a kultúrnou vhodnosťou.

Modely sociálneho bývania

Aj napriek rozdielom v bytovej politike a v chápaní sociálneho bývania jednotlivých krajinách EÚ je možné klasifikovať prístup k sociálnemu bývaniu do troch základných modelov:

1. Univerzálny model: Jeho cieľom je sprístupniť bývanie čo možno najväčšiemu počtu záujemcov prostredníctvom mestských, obecných podnikov alebo mimovládnych neziskových organizácií. Uvedený typ sociálneho bývania má za cieľ poskytnúť kvalitatívne primerané a cenovo dostupné bývanie (regulované nájomné) čo najširšej populácií bez ohľadu na ich príjem. Výsledkom je zabezpečenie sociálneho mixu domácností s rôznych sociálno-ekonomických skupín obyvateľstva a eliminácia sociálneho vylúčenia a rezidenčnej segregácie.
2. Všestranný model: Tento model má dominantné zastúpenie v politikách bývania krajín EÚ, kde sa percentuálne zastúpenie sociálneho bývania v celkovom bytovom fonde pohybuje v intervale 0% až 19%. Bývanie je poskytované prijímateľom selektívne na základe definovaných prioritných kritérií, postupov a pravidiel, najmä ide o určené fixné stropy príjmov. Tento model sociálneho bývanie preferuje nízkopríjmové domácnosti, zraniteľné domácnosti a vybrané ohrozené skupiny. Slovenská republika aplikuje uvedený model sociálneho bývania, avšak v kombinácií s reziduálnym modelom.
3. Reziduálny model: Aplikovaný je najmä vo Veľkej Británii, Estónsku, Írsku, Malte, Bulharsku, Litve a iných krajinách, kde nie je nasýtený dopyt po sociálnom bývaní. Cieľom je poskytnúť primerané a cenovo dostupné bývanie vybraným kategóriám domácností, ktoré sú väčšinou priamo závislé od rôznych finančných transferov a dávok sociálnej pomoci (napr. nezamestnaní, zdravotne znevýhodnení, seniori, mnohodetné rodiny, jednorodičovské rodiny, osoby po výkone trestu, utečenci, mladí ľudia a i.). Sociálne bývanie je sprístupnené vybraným skupinám ohrozených domácností, pričom preferovaným kritériom je výška príjmu domácnosti. Uvedený model sociálneho bývania vytvára vysoké riziko rezidenčnej segregácie a koncentrácie zraniteľných domácností.

Značná časť krajín EÚ, pod tlakom hospodárskej krízy a výpadkov vo verejných financiách, sa približuje k všestrannému modelu. Funkčne nastavená štátna bytová politika v oblasti sociálneho bývania musí spĺňať požiadavku na efektívnosť (pomáha príjmovo slabším domácnostiam viac než silnejším, bez vylúčenia) a efektivitu (nevytvára nerovnovážny stav na trhu s bývaním a je využívaná len vtedy, ak cieľ nie je možné zabezpečiť lacnejšie).

Integračné procesy v sociálnom bývaní

V rámci sociálneho bývania je možné zabezpečovať integračné procesy sociálne znevýhodnených skupín s cieľom zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť. Medzi najznámejšie koncepty patrí koncept „housing ready“ a „housing first“.

• Koncept „housing ready“ (prestupné bývanie): Využíva sa pri zabezpečovaní integrácie vylúčených osôb bez kompetencie udržania si dlhodobého (nájomného) bývania. Filozofia prestupného bývania vychádza z predpokladu, že reálna reintegrácia v oblasti bývania je možná iba v prípade kontinuálneho riešenia problémov klienta prostredníctvom aktívnych sociálnych služieb, sociálnej práce a opatrení sociálnej a bytovej politiky. Aktívna sociálna práca sprevádza členov domácnosti jednotlivými stupňami bývania s konečným cieľom dosiahnutia samostatného nájomného bývania.
• Koncept „housing first“: Opačný prístup, pri riešení dostupnosti bývania pre najviac ohrozené domácnosti a jednotlivcov, ktorým hrozí akútna strata bývania alebo sa ocitli v stave bez domova. Ten vychádza z predpokladu, že čím dlhšie sa jednotlivec, resp. domácnosť nachádza v stave „bez trvalého a bezpečného bývania,“ tým skôr stráca kompetencie k jeho trvalému udržaniu. Zabezpečenie samostatného bývania je prvoradé a jeho dosiahnutie by malo byť v čo možno najkratšom čase. Zabezpečenie bývania má prednosť pred riešením sociálnych problémov domácnosti.

Sociálne bývanie legislatívne vymedzuje § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Základnou črtou vymedzenia sociálneho bývania je jeho priame prepojenie na verejné financie, t.j. do sociálneho bývania patria všetky byty, domy, bytové budovy, na ktorých obstaranie sa použili verejné finančné prostriedky alebo bývanie a ubytovanie je financované s použitím verejných finančných prostriedkov. Cieľom sociálneho bývania je zabezpečiť primerané a ľudsky dôstojné bývanie jednotlivcom a rodinám, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením alebo tým osobám, ktorým je poskytovaná starostlivosť prostredníctvom vybraných sociálnych služieb.

Možnosti zamestnávania ZŤP: Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Úprava podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je obsiahnutá nielen v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce, ale i v osobitných právnych predpisoch, najmä ide o zákon č. 5/2004 Z. z. Priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sú upravené v § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) v jeho účinnom znení od 1. januára 2024.

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom.

Kto môže zriadiť chránenú dielňu a pracovisko?

Chránenú dielňu a chránené pracovisko je oprávnená zriadiť právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť - spoločnosť s r. o, akciová spoločnosť alebo družstvo, príp. neinvestičný fond, občianske združenie, vysoká škola, nadácia, VÚC, orgán štátnej správy, obec, odborové organizácie, nezisková organizácia) alebo fyzická osoba. Uvedená osoba zamestnáva na týchto pracoviskách (v chránenej dielni a na chránenom pracovisku) občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy.

Chránené pracovisko môže zriadiť aj občan so ZŤP, kde sám prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené i v domácnosti občana so ZŤP, t. j. v byte, rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, ide o vymedzenie priestoru chráneného pracoviska z rozlohy príslušného bytu, rodinného domu. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môže byť aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa zákonné podmienky.

Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím

Chránené dielne a pracoviská sú určené pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok. Uvedené vyplýva z § 158 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, zároveň mu umožňovať výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie, t. j. vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť. Ďalším dôležitým pojmom, je že musí ísť o zamestnanca, ktorý si nie je schopný nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce.

Ako získať postavenie chránenej dielne a pracoviska?

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. Proces priznania postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:

1. Získanie rozhodnutia príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznáva postavenie chráneného pracoviska a chránenej dielne.

V súčasnosti z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Doklady potrebné k žiadosti

• List vlastníctva originál alebo overená kópia originálu k priestorom, kde bude chránené pracovisko alebo chránená dielňa zriadená.
• Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel. Vždy musí ísť o nebytový priestor, ktorý je určený na daný účel.
• Ku každému jednému zamestnancovi, ktorý bude na danom pracovisku pracovať:
  • Doklad Sociálnej poisťovne z ktorého vyplýva invalidita, resp. jej miera.
  • Posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu, postačuje potvrdenie všeobecného lekára, u ktorého sa zdravotne postihnutá osoba lieči.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Samozrejme sa zo strany žiadateľa vyžaduje súčinnosť, keďže je nevyhnutné vykonanie obhliadky priestorov. Za chránenú dielňu / chránené pracovisko, môže byť vyčlenená aj časť zamestnávateľa, ale predmetom ohliadky bude celá budova, kde sa chránená dielňa, resp. chránené pracovisko nachádza.

Univerzálny dizajn a viacgeneračné spolužitie

Ideálne je, ak má senior možnosť žiť v prostredí, ktoré mu je známe, ktorému rozumie a v ktorom sa pohybujú ľudia, ktorí sú mu blízki - zvyčajne sa jedná o najbližšiu rodinu alebo lokálnu komunitu. Nie je ľahké udržiavať viacgeneračnú domácnosť. Preto je ambíciou pomáhať rodinám, aby dokázali udržať takéto spolužitie čo najdlhšie a aby bolo prirodzené a dôstojné pre každého člena domácnosti. V prípade, že sa seniorovi zhorší zdravotný stav, je dôležité, aby sa spolu s rodinnými príslušníkmi vedel rýchlo zorientovať v ponuke sociálnych služieb a aby bol v správnom čase nasmerovaný na správnu službu - takýmto spôsobom môže rodina získať odbornú pomoc a podporu pri vzájomnom spolužití.

Za druhý stupeň seniorského bývania považujeme situáciu, kedy seniori žijú samostatne, síce bez rodiny, ale v bytoch a domoch prispôsobených ich finančným možnostiam a špecifickým potrebám. Postupne aj na území Slovenskej republiky získavajú na popularite koncepty komunitného seniorského bývania, kde má obyvateľ dostatok súkromia a zároveň priestor pre spoločenské aktivity. Výhodou pri takomto type bývania je dostupnosť sociálnych služieb, ktoré pomôžu seniorom prežívať nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti.

Pobytové sociálne služby pre seniorov chápeme ako tretí stupeň, kde sa okrem bývania zabezpečuje seniorom sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie, utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje sa záujmová činnosť.

Princípy univerzálneho dizajnu

Čo sa technických aspektov viacgeneračného súžitia týka, ponúka sa metóda dizajnu pre všetkých, ktorej iniciátorom je Európsky inštitút pre navrhovanie a zdravotné postihnutie EIDD (European Institute for Design and Disability Design for All Europe). Štokholmská deklarácia EIDD (2004) definuje „dizajn pre všetkých“ ako navrhovanie zamerané na ľudskú diverzitu, sociálnu inklúziu a rovnoprávnosť. Univerzálne navrhnuté adaptabilné obytné prostredie dokáže reagovať na meniace sa potreby užívateľov, zohľadňuje procesy starnutia, ale i náhle dočasné alebo trvalé zmeny zdravia obyvateľov. Viaceré krajiny tento koncept už implementovali do legislatívnych procesov, no Slovensko medzi nimi nie je. V našej stavebnej legislatíve sú zahrnuté len základné bezbariérové požiadavky. Napriek tomu sa aj v našej krajine zvyšuje povedomie o potrebách osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu, ktoré sa prejavuje postupným prispôsobovaním prostredia, v ktorom žijeme.

tags: #chranene #byvanie #na #slovensku