Chránené dielne a centrá seniorov: Podpora kvality života a sociálneho začlenenia

Kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb je komplexná téma, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a zlepšovanie. Vstup do zariadenia sociálnych služieb predstavuje pre seniorov zlomový bod, ktorý so sebou prináša určité riziká. Cieľom tohto článku je preskúmať podmienky fungovania chránenej dielne v centre seniorov s ohľadom na kvalitu života seniorov, ich sociálne zapojenie a celkovú spokojnosť.

Kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane fyzického a psychického zdravia, sociálnych vzťahov a pocitu naplnenia. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nielen cez fyzickú stránku, ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005).

Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktorý nesie so sebou aj určité riziká (Hegy, 2004). Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, je dôležité venovať pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb, najmä v súvislosti s neustále sa zvyšujúcou vekovou hranicou priemerného veku života.

Prieskum kvality života seniorov: Slovensko vs. Rakúsko

Prieskumy kvality života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku poukazujú na rozdiely v rôznych doménach života. Cieľom uskutočneného prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb v oboch krajinách.

Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických údajov ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

• Fungovanie zmyslov: tvorila z odpovedí na otázky č. 1, 2, 10 a 20.
• Nezávislosť: bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11.
• Naplnenie: vyskladala sa z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19.
• Sociálne zapojenie: ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17 a 18.
• Smrť a umieranie: prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9.
• Blízke vzťahy: tvorila z odpovedí otázok zameraných na význam priateľstva, pocit lásky a možnosti milovať.

Každá doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí prebehlo nasledovne: vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály boli hodnotené otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10.

Výsledky prieskumu

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov, z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA). Zvyšná časť vzorky bola z Rakúska.

Fungovanie zmyslov

V doméne „Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku. Otázkami v rámci tejto domény sa zisťoval vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov.

Nezávislosť

V posudzovaní domény „Nezávislosť“ sa zisťovalo, do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70, zatiaľ čo seniori v Rakúsku 3,31. Z toho vyplýva, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v rakúskych zariadeniach.

Naplnenie

V doméne „Naplnenie“ boli priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku 2,81 a v Rakúsku 3,71. Otázky sa zameriavali na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote, ako aj na spokojnosť s vecami. Z výsledkov vyplýva, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach, ktorí sú spokojní so svojimi možnosťami, dostáva sa im uznania a tešia sa z dosiahnutých vecí.

Sociálne zapojenie

V doméne „Sociálne zapojenie“ boli dosiahnuté obdobné výsledky ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Otázky sa týkali dostatku činností, aktivít, spokojnosti so spoločenským dianím, ako aj s trávením voľného času.

Smrť a umieranie

V rámci domény „Smrť a umieranie“ sa zisťovalo, či seniori pociťujú strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní, ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Seniori na Slovensku prejavovali väčší strach zo smrti a bolesti pri umieraní, zatiaľ čo rakúski respondenti odpovedali prevažne stredne.

Blízke vzťahy

Poslednou doménou boli „Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sa zisťovalo, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Vyššie skóre bolo zaznamenané medzi seniormi z Rakúska (3,99) oproti Slovensku (3,36). Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, seniori vo väčšine prípadov odpovedali stredne a veľmi, čo naznačuje spokojnosť s touto oblasťou života.

Najnižšie a najvyššie skóre

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov dosiahli slovenskí respondenti najnižšie skóre v doméne „Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku, kde dosiahli priemerné skóre 3,09. Z toho vyplýva, že obe prieskumné vzorky veľmi zaostávajú za výsledkami Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov, pričom úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života.

Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“. To znamená, že ľudia sa všeobecne boja umierania z dôvodov, ktoré uviedla Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie, v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle, je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Chránená dielňa ako prostriedok sociálneho zapojenia

Chránená dielňa v centre seniorov môže zohrávať kľúčovú úlohu v sociálnom zapojení seniorov a zvyšovaní ich kvality života. Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach dosiahla priemerné skóre 2,67, pričom otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Táto doména je značne ovplyvnená možnosťami voľnočasových aktivít zariadení, ako aj funkčnými schopnosťami seniorov, čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí.

O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna.

Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach.

Kľúčové aspekty fungovania chránenej dielne v centre seniorov

• Prispôsobené pracovné prostredie: Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám a možnostiam seniorov s ohľadom na ich fyzické a kognitívne schopnosti.
• Zmysluplná pracovná činnosť: Pracovná činnosť by mala byť zmysluplná a prínosná pre seniorov s možnosťou uplatnenia ich skúseností a zručností.
• Sociálna interakcia: Chránená dielňa by mala podporovať sociálnu interakciu a vytváranie nových priateľstiev medzi seniormi.
• Odborný personál: Je potrebné zabezpečiť odborný personál, ktorý bude seniorom poskytovať podporu a pomoc pri práci.
• Finančná udržateľnosť: Fungovanie chránenej dielne by malo byť finančne udržateľné s možnosťou získavania finančných prostriedkov z rôznych zdrojov.

Zariadenie pre seniorov Jeseň: Príklad komplexnej starostlivosti

Zariadenie pre seniorov Jeseň patrí do siete zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Banská Bystrica a poskytuje sociálne služby občanom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Zariadenie pre seniorov je situované v 6. podlažnej budove s bezbariérovými priestormi. Sociálna služba je poskytovaná v jedno- a dvojlôžkových izbách s polohovateľnými posteľami vybavenými signalizačným zariadením. Každé poschodie disponuje zrekonštruovanou spoločenskou miestnosťou, jedálenským kútom a spoločnými kúpeľňami. Priestory 6. poschodia sú určené na aktivizáciu prijímateľov sociálnych služieb individuálnou alebo skupinovou formou podľa ich záujmu. K dispozícii je aj knižnica, oddychový, relaxačný kútik a modlitebňa. Pri aktivitách sa všetkým prijímateľom sociálnej služby venujú sociálni pracovníci a ostatný personál. Spoločné miestnosti zariadenia sú pre nevidiacich a slabozrakých označené v Braillovom písme.

V suteréne zariadenia sa nachádza telocvičňa a rehabilitačná miestnosť, ktoré sú využívané na fyzioterapiu a rôzne pohybové aktivity. V prípade záujmu sú poskytované aj rôzne druhy masáží. Na zdravotný stav a celkovú starostlivosť každého prijímateľa sociálnej služby dohliada koordinátor opatrovateľsko-zdravotného úseku. Pomoc a starostlivosť pri každodenných úkonoch zabezpečujú opatrovatelia/ky a sanitári/ky. Bezproblémový chod zariadenia zabezpečujú údržbári, informátori, pracovníci/čky pre výdaj stravy, upratovačky. V prípade potreby zariadenie spolupracuje s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prijímatelia sociálnej služby môžu využívať aj kadernícke služby. Pred budovou sa nachádza revitalizovaný priestor s posedením, prispôsobený aj pre imobilných prijímateľov sociálnych služieb a všetkých návštevníkov. Kapacita zariadenia je 81 miest.

Zariadenie podporovaného bývania

Zariadenie podporovaného bývania je situované na 6. poschodí budovy Zariadenia pre seniorov Jeseň. Priestory sú bezbariérové. Sociálna služba je poskytovaná v jednolôžkových izbách, ktoré sú zariadené tak, aby si prijímatelia sociálnej služby mohli samostatne pripravovať stravu, upratovať, vykonávať domáce práce. Sociálne poradenstvo, pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí a dohľad im poskytujú sociálni pracovníci. Miestnosti určené pre rôzne terapie na 6. poschodí budovy môžu využívať podľa svojho záujmu. Taktiež majú vytvorený priestor na zapájanie sa do činností a chodu zariadenia. Kapacita zariadenia je 10 miest.

Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS)

Zariadenie je situované na prízemí bytového domu na ulici Družby 25, Banská Bystrica a je organizačnou súčasťou Zariadenia pre seniorov Jeseň. Všetky vnútorné priestory sú bezbariérové. Sociálna služba je poskytovaná v dvojlôžkových izbách. Prijímatelia sociálnej služby ZOS podľa záujmu a potreby môžu využívať priestory 6. poschodia ZPS Jeseň, ktoré sú určené na ich aktivizáciu, ako aj priestory v suteréne - fyzioterapia a pohybové cvičenia. Kapacita ZOS je 11 osôb.

Financovanie sociálnych služieb

Nevyhnutnou podmienkou existencie zariadení sociálnych služieb je správne nastavený manažment, dostatok zdrojov a efektívnosť ekonomiky samotnej prevádzky. Sociálne služby na Slovensku zďaleka nepokrývajú potrebu obyvateľov a dlhodobo čelia nerovnomernému rozdeleniu a nedostatku finančných zdrojov. Navyše zákonné podmienky existencie a fungovania týchto dôležitých služieb sa neustále menia so zmenami politických subjektov na čele vlády a s presadzovaním rôznych lobistických záujmov zainteresovaných strán.

Financovanie a podpora organizácií

Organizácie, vrátane chránených dielní a centier seniorov, môžu byť financované z rôznych zdrojov, ako sú napríklad:

• Štátne dotácie: Dotácie od štátu, krajov alebo obcí.
• Granty: Granty od rôznych nadácií a fondov.
• Príspevky od sponzorov: Finančné alebo materiálne príspevky od firiem a jednotlivcov.
• Vlastné príjmy: Príjmy z vlastnej činnosti, napríklad z predaja výrobkov alebo služieb.
• Dary: Dary od verejnosti.

Špecifické aspekty financovania chránených dielní a centier seniorov

Chránené dielne často získavajú podporu od štátu vo forme dotácií na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Tieto dotácie majú kompenzovať zníženú produktivitu práce a náklady spojené s prispôsobením pracovného prostredia potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.

Centrá seniorov sú často financované z kombinácie zdrojov, vrátane:

• Poplatkov od klientov: Seniori, ktorí žijú v centre, platia poplatky za ubytovanie, stravovanie a starostlivosť.
• Štátnych dotácií: Štát prispieva na prevádzku centier seniorov a na starostlivosť o seniorov, ktorí nemajú dostatočné vlastné príjmy.
• Príspevkov od obcí: Obce prispievajú na prevádzku centier seniorov, ktoré sa nachádzajú na ich území.

Legislatívny rámec

Činnosť chránených dielní a centier seniorov je upravená rôznymi zákonmi a vyhláškami, ako napríklad:

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: Tento zákon upravuje podmienky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a podporu chránených dielní.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Tento zákon upravuje poskytovanie sociálnych služieb, vrátane starostlivosti o seniorov v zariadeniach.

Podmienky vzniku chránenej dielne

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom. Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Popri definícii chránenej dielne a chráneného pracoviska je nevyhnutné zadefinovať si aj pojem, kto sa rozumie zamestnancom so zdravotným postihnutím. Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ďalším dôležitým pojmom to, že musí ísť o zamestnanca, ktorý si nie je schopný nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že pred tým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. Proces priznania postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:

1. Získanie rozhodnutia príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska, ktoré bude chránenou dielňou, resp. chráneným pracoviskom. V súčasnosti z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Regionálny úrad verejného zdravotníctva má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Samozrejme sa zo strany žiadateľa vyžaduje súčinnosť, keďže je nevyhnutné vykonanie obhliadky priestorov. Za chránenú dielňu / chránené pracovisko, môže byť vyčlenená aj časť zamestnávateľa, ale predmetom ohliadky bude celá budova, kde sa chránená dielňa, resp. chránené pracovisko nachádza.
2. Priznanie postavenia chráneného pracoviska a chránenej dielne úradom práce, sociálnych vecí a rodiny príslušným podľa miesta, kde sa bude pracovisko, ktoré je chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom nachádzať. Rozhodujúce nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.

Náležitosti žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne

V žiadosti, ktorá je dostupná na internetových stránkach ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, sa musia uviesť zákonné náležitosti:

• Obchodné meno, sídlo, IČO, informácia, či je žiadateľ platiteľom DPH.
• Bankové spojenie žiadateľa (potrebné aj v prípade, ak sa nepožaduje príspevok na zriadenie).
• Hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE (štatistická klasifikácia ekonomických činností, 4 - miestny kód podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z.).
• Predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná.
• Údaje o štatutárnych zástupcoch, ako aj o zodpovednom pracovníkovi, ktorý bude zodpovedný za komunikáciu s úradmi.
• Údaje o chránenej dielni, resp. chránenom pracovisku.
• Originál alebo overená kópia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný.
• Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva).
• Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel a vždy musí ísť o nebytový priestor, ktorý je určený na daný účel.
• Charakteristika pracovného miesta, v ktorej je potrebné uviesť popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, ako aj pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím.

Ku každému jednému zamestnancovi, ktorý bude na danom pracovisku pracovať, je potrebné doložiť:

1. Doklad Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva invalidita, resp. jej miera.
2. Posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu (postačuje potvrdenie všeobecného lekára, u ktorého sa zdravotne postihnutá osoba lieči).
3. Rovnako musí byť preukázaný druh invalidity.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže požadovať ďalšie dokumenty. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade chránenej dielne je nevyhnutné, aby na pracovisku pracovalo aspoň 50 % občanov zdravotne postihnutých. Tento počet nemusí napĺňať zamestnávateľ ako celok, ale stačí, ak je zachovaný na pracovisku vyhradenom ako chránená dielňa.

Chránené dielne na Slovensku: Rozmanitosť a prínos

Na Slovensku existuje množstvo chránených dielní, ktoré poskytujú zamestnanie a zmysluplnú činnosť osobám so zdravotným postihnutím. Ich činnosť je rôznorodá, od výroby nábytku na mieru až po handmade tvorbu alebo pranie a čistenie bielizne.

Príkladom môže byť Slovenská chránená dielňa, ktorá sa profiluje ako jedna z najväčších na Slovensku a zamestnáva zrakovo postihnutých. Spoločnosť AUTOSKLO Salaj, s.r.o. (Poprad/Košice) je popredný špecialista na distribúciu, výmenu a autorizované opravy autoskiel a okenných fólií vozov všetkých značiek, pričom tiež spolupracuje s chránenými dielňami. BEMACO, spol. s r.o., Uzovce, sa zaoberá výrobou nábytku na mieru, vrátane školského nábytku, nábytku do materských škôl, kancelárskeho nábytku, kuchynských liniek, spální a vstavaných skríň. Mnohé dielne sa venujú aj špecifickej handmade tvorbe na sklo, porcelán a keramiku.

Referencie od klientov svedčia o kvalite práce a pozitívnom dopade chránených dielní na zamestnancov i spoločnosť:

• Jaroslava B. „Srdečne Vám ďakujeme za nádherné ceny pre bežcov. Účasť predčila naše očakávania, medaily si chceli odniesť všetci zúčastnení, aj tí, ktorí sa zúčastnili medzigeneračného behu a dostali odznak. Spolu bežalo 356 ľudí, rozdalo sme všetko, ani pre nás jednu pamätnú sme si neodložili. Verejne sme Vám počas podujatia ďakovali, boli ste partner podujatia a budete zverejnený na našej webovej stránke čoskoro. Tešíme sa na ďalšiu našu spoluprácu.“
• Mgr. Veronika T. | Sv. Lujza n.o. „Pani Kubánová, pán Kopún, taktiež by som sa rada pridala k poďakovaniu za skutočne promptné a profesionálne vybavenie našich objednávok. Reklamné predmety mali obrovský úspech, všetkým sa páčili. S Vašimi službami sme nadmieru spokojní a určite vyhľadáme spoluprácu s Vami aj v budúcnosti.“
• Katarína D. „V mene riaditeľky Kancelárie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Mgr. Vladimíry Gedrovej, rada by som sa Vám aj Vašim kolegom chcela veľmi pekne poďakovať za napečenie a dodanie vianočného pečiva.“
• Petr V. | manažér festivalu Apolin, o.z. „Vyslovujeme Vám a Vášmu tímu veľké poďakovanie za spoluprácu pri príprave a realizácii Medzinárodného festivalu mládežníckych dychových orchestrov DYCHFEST Piešťany 2022. Zúčastnené dychové orchestre pripravili divákom a poslucháčom skvelé umelecké zážitky, ktoré v závere festivalu ocenil pán primátor Mesta Piešťany Pamätnými listami. Organizátori festivalu spolu s organizačným tímom uvažujú preto už dnes nad usporiadaním Medzinárodného festivalu DYCHFEST Piešťany 2023. Tešíme sa na ďalšie spoločné tvorenie a spoluprácu s Vami aj v r. 2023 a veríme, že DYCHFEST Piešťany si nájde každoročne svojich priaznivcov a rozšíri záujem mládeže o tento žáner hudby.“
• Matúš K. „Slovenská chránená dielňa je skutočná a veľká chránená dielňa. Bol som tam a videl, čo a ako to robia. Slovenská chránená dielňa dáva prácu ľuďom, ktorí by si ju v bežnom podniku ťažko hľadali. Je to obdivuhodné, pretože práca a spolupracovníci môžu ľuďom pomáhať lepšie sa vysporiadať s chorobou alebo handicapom.“
• Michal V. „Regionálny klub PN-TT-HC usporiadal športové hry za účasti občianskych združení z Piešťan, Parkinsonikov z Vrútok, Bratislavy, Sniny. Súťažilo sa v piatich disciplínach. Víťazi dostali veľmi pekné medaily, ktoré boli vyrobené z dreva z Chránenej dielne p. Kopúna.“
• Lucia B. „...práve nám dorazili tie Vaše koláčiky, vyzerá to nádherne! Dva roky som sa snažila presadiť, aby peniaze išli nejakej chránenej dielni a nie na pokuty, hlavne, keď po zmene príslušného zákona to už pre firmy nebolo ani nevýhodné ani zložité.“
• Peter B. „Richard so svojim tímom robí skvelú a záslužnú prácu - aktívne vytvára pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké. Dáva zmysel ich životu, aktivizuje ich a ukazuje, že sa netreba ľutovať a čakať doma na dávky.“

tags: #chranena #dielna #v #centre #seniorov #na