Chránené dielne a ich význam: Informácie o práceneschopnosti a legislatívnych zmenách

Dospelí ľudia uspokojujú svoju potrebu sebarealizácie v pracovnej oblasti. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka, pričom dopad tejto situácie je na osoby so zdravotným postihnutím, ich rodiny a spoločnosť. Často sa stáva, že zdravotné postihnutie znižuje príležitosť nájsť si prácu. Zamestnanie je priestorom, v ktorom ľudia majú možnosť nadviazať množstvo nových kontaktov a stretávať sa s inými ľuďmi. Vytvárať si formálne a neformálne vzťahy, čím získavajú inú sociálnu skúsenosť ako v rodine alebo medzi priateľmi vo svojom voľnom čase. Sociálna integrácia v zamestnaní je významným determinantom psychickej pohody a zdravia. Zamestnanie je takto významným faktorom socializácie človeka v období jeho ekonomicky aktívneho veku.

V podmienkach Slovenskej republiky sú platné viaceré legislatívne normy, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravotného postihnutia. Tento článok sa zameriava na prepojenie chránených dielní, práceneschopnosti a podmienok evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a povinnosti zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie.

Definícia a legislatíva chránených dielní a pracovísk

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom. Chránené dielne zohrávajú kľúčovú úlohu v integrácii občanov so zdravotným postihnutím (OZP) na trh práce. Poskytujú im vhodné pracovné prostredie a podmienky, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby.

Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (SR) sú chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

• Chránená dielňa: považuje sa za pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
• Chránené pracovisko: považuje sa za pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. osoba uznaná za invalidnú. Ďalším dôležitým pojmom je, že musí ísť o zamestnanca, ktorý si nie je schopný nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.

Proces priznania postavenia chránenej dielne alebo pracoviska

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo pracoviska priznáva úrad práce na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona.

Proces priznania postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná získať rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska. V súčasnosti z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Postavenie chráneného pracoviska a chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta, kde sa bude pracovisko nachádzať. Rozhodujúce nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.

Potrebné doklady k žiadosti

K žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je potrebné doložiť nasledujúce dokumenty:

• Originál alebo overená kópia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný.
• Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva).
• Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel (musí ísť o nebytový priestor určený na daný účel).
• Charakteristika pracovného miesta s popisom pracovnej činnosti, pracoviska, jeho umiestnenia a pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím.
• Ku každému zamestnancovi so zdravotným postihnutím:
  • Doklad Sociálnej poisťovne o invalidite, resp. jej miere.
  • Posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu (postačuje potvrdenie všeobecného lekára).
  • Preukázaný druh invalidity.

Povinnosti zamestnávateľa a náhradné plnenie

Novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti nadobudla účinnosť dňa 01.05.2018. V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím. V tom prípade má zamestnávateľ povinnosť zamestnať 3.2% ťažko zdravotne postihnutých zamestnancov z priemeru všetkých evidovaných zamestnancov za rok. Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca. Zamestnávateľ doručuje „Ročný výkaz“ na úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne (v mesiacoch január, február) zasiela zamestnávateľom (s viac ako 20 zamestnancami), ktorým vznikla povinnosť zamestnávať občanov so ZP v predchádzajúcom roku, informácie o povinnosti zamestnávania občanov so ZP, ktorého súčasťou je aj tlačivo Ročného výkazu s poučením.

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona.

Možnosti plnenia povinného podielu

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel viacerými spôsobmi:

1. Zamestnávanie občanov so ZP: Zamestnávateľ je povinný preukazovať plnenie povinného podielu z občanov so ZP na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca.
2. Náhradné plnenie (§ 64 zákona): Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so ZP plniť aj náhradným plnením, a to zadaním zákazky chránenej dielni, chránenému pracovisku zriadenému ZP občanom, resp. samostatne zárobkovo činnej osobe so ZP. Na naplnenie účelu tohto náhradného plnenia je nevyhnutné zadať zákazku a odobrať tovar, resp. prijať službu do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.
   • Výška zákazky na započítanie jedného ZP občana je v rozsahu 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. štvrťrok.
   • Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty.
3. Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní (§ 64a zákona): Zamestnávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, si môže plniť povinnosť zamestnávať občanov so ZP realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. 343/2015 Z. z.
4. Odvod do štátneho rozpočtu: V prípade, že zamestnávateľ nezamestnáva občana so ZP a túto povinnosť neplní ani náhradným plnením, je povinný za každého chýbajúceho občana so ZP zaplatiť odvody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka.

Príklad: Máte spoločnosť, ktorá má 20 zamestnancov, avšak nemôžete zamestnávať občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. V zmysle novely Zákona o službách zamestnanosti máte povinnosť zaplatiť odvody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade zadania zákazky chránenej dielni získate naše služby, reklamné predmety alebo darčeky pre vašich zamestnancov na rozdiel od zaplatenia povinných odvodov, pri ktorom nezískate nič. Týmto spôsobom získate služby, reklamné predmety alebo darčeky v hodnote 1150,82€ za každého chýbajúceho ťažko zdravotne postihnutého zamestnanca.

Príspevky pre chránené dielne a pracoviská

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.

Výška príspevku sa líši v závislosti od miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese a od miery zdravotného postihnutia zamestnanca.

Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky.

Ďalšie príspevky

• Príspevok na činnosť pracovného asistenta: Môže byť poskytnutý len v prípade, že z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca vyplýva potreba pracovného asistenta.
• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov: Prevádzkové náklady, na úhradu ktorých je tento príspevok poskytovaný, sú vymedzené zákonom. Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

Práceneschopnosť a evidencia na ÚPSVaR

Novelizácia zákona o službách zamestnanosti priniesla zmeny aj v súvislosti s práceneschopnosťou uchádzačov o zamestnanie. Účinná je od 1. januára 2019. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronicky údaje podľa § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie je povinný:

• Do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vrátane informácie o práceneschopnosti.
• Byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce. Formu vyzvania si uchádzač dohodne s úradom.
• Oznamovať úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ, ak si chce hľadať zamestnanie v inom členskom štáte a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti.

Práceneschopnosť a vyradenie z evidencie

Ak uchádzač o zamestnanie počas PN nie je schopný plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona o službách zamestnanosti (napr. byť k dispozícii úradu), môže byť vyradený z evidencie. O schopnosti alebo neschopnosti plniť tieto povinnosti rozhoduje posudkový lekár.

Po ukončení práceneschopnosti, ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní, ho príslušný úrad práce zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti [§ 34 ods. 3 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z.].

tags: #chranena #dielna #praceneschopnost