Český divadelný a filmový herec Jan Potměšil zomrel vo štvrtok večer vo veku 60 rokov. Správu zverejnil web iDNES.cz s odvolaním sa na jeho manželku Radku Potměšilovú, ktorá uviedla, že v posledných chvíľach boli pri ňom aj ich synovia. Na herca si následne spomenul aj divadelný Spolok Kašpar, s ktorým bol dlhé roky spätý. Posledné rozlúčenie s hercom Janom Potměšilom sa uskutoční v utorok 28.
Rané roky a herecké začiatky
Jan Potměšil sa narodil 31. marca 1966 v Prahe. Herectvu sa venoval od detstva a bol synom pedagóga Jaroslava Potměšila. Pred kamerou sa objavil už počas základnej školy, keď ako osemročný si zahral po boku Vladimíra Menšíka v epizóde seriálu Bakaláři (1975) s poviedkou Lokomotiva. Diváci si ho pamätajú z detských aj neskorších rolí v televíznych inscenáciách, seriáloch a filmoch. Ako jedenásťročný dostal úlohu v televíznom seriáli Žena za pultem (1977). Neskôr herectvo vyštudoval na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (DAMU), kde ho však prijali až na druhýkrát. Už počas štúdií ho mnohí považovali za fenomenálny herecký talent. Režisér a herec Jan Kačer o ňom prehlásil, že keby zostal zdravý, bol by Hamletom svojej generácie.

Zlomovým v jeho filmovej kariére bol rok 1987 a filmy Proč?, Bony a klid a rozprávka O princezně Jasněnce a létajícím ševci. Zahral si Martina vo filme Bony a klid, objavil sa aj vo filme Proč? a v rozprávke O princezné Jasněnke a lietajúcom ševcovi, kde stvárnil úlohu ševca. Popri herectve bol známy aj ako moderátor adventných koncertov Českej televízie. V roku 2014 sa objavil v pokračovaní snímky Bony a klid 2. Zahral si aj v seriáloch Kancelář Blaník či Život a doba soudce A.
Osudová nehoda a život na invalidnom vozíku
Významnú stopu zanechal aj v období spoločenských zmien v roku 1989. Počas novembrových revolučných udalostí sa Potměšil stal spojkou medzi študentmi a jednotlivými štrajkovými výbormi. Práve jedna z týchto ciest sa skončila vážnou dopravnou nehodou, ktorá zásadne zmenila jeho život. Dňa 8. decembra 1989 sa Potměšil vracal z manifestácie v Ostrave, kde spolu s Janom Kačerom presviedčali baníkov, aby podporili nežnú revolúciu. V aute s ním vtedy cestoval aj režisér Ján Kačer a dokumentarista Václav Kvasnička. Auto, v ktorom Potměšil sedel vzadu za sedadlom spolujazdca, totiž dostalo šmyk a havarovalo. Auto ho priklopilo celou svojou váhou. Mladíci sa vtedy vydali presviedčať baníkov, aby podporili nežnú revolúciu. Nehodu, ktorá sa stala 9. decembra 1989 o pol tretej ráno pred Prahou, nikto nevyšetroval. Mohlo ísť o mikrospánok, nezvládnutie riadenia alebo aj o sabotáž na vozidle. Jan Potměšil nikdy nezverejnil meno šoféra a tiež mu to, čo sa stalo, nikdy nedával za vinu.

Jan Potměšil bol po nehode vo veľmi vážnom stave. Bol v kóme dlhé tri mesiace a lekári mu dávali len sedempercentnú šancu na prežitie. Sám neskôr spomínal, že si na nehodu pamätá len málo. Prebudil sa až vo februári v nemocnici na Karláku a zistil, že sa nemôže hýbať. Táto správa prehlušila aj verdikt lekárov, že do konca života zostane na vozíku. Otec mu ako prvú správu zdelil obrovskú novinku, že sa prezidentom stal Václav Havel. Po prebudení z kómy podľa iDNES.cz postupne zistil, čo sa medzitým v krajine zmenilo. Keď sa Jan Potměšil v nemocnici prebral, vážil 35 kilogramov. Nemohol sa pohnúť ani prehovoriť, iba prevracal oči. Tak to trvalo niekoľko mesiacov.
Známa je aj jeho legendárna veta: "Je lepšie byť na vozíku ako s komunistami!" Hendikep nevnímal, bol šťastný. To, že zostal pripútaný na invalidnom vozíku, mu neprekážalo. „Dostal som šancu a som za to neskutočne vďačný. Myslím, že to nie je žiadny trest, ale dar,“ prekvapil vtedy svojimi slovami herec.
Návrat k herectvu a divadelné úspechy
Aj v ďalších rokoch pokračoval vo filmovej a televíznej práci. K práci sa postupne vracal až po dvoch rokoch. Mladý režisér Petr Kracik z pražského divadla Pod Palmovkou uvažoval, že by ho od nasledujúcej sezóny obsadil do úlohy Macbetha, ale s ponukou na spoluprácu ho predbehol producent Divadelného spolku Kašpar Jakub Špalek. V divadelnom spolku Kašpar stvárnil niekoľko úloh, najviac však zarezonoval v hre Ruža pre Algernona. Stvárnil tu hlavnú postavu Charlieho Gordona, mentálne zaostalého muža, ktorý podstúpi experiment na zvýšenie inteligencie. Úspešne ju hrali 20 rokov a mali viac než 880 repríz. Bolo to prvé predstavenie, kde sa rozhodli, že Janov vozík nebudú skrývať. Za ztvárnění titulní role v Shakespearově hře Richard III. získal Potměšil Cenu Alfréda Radoka. Mezi další zaznamenáníhodné role patří Syn (Ježíš) v Mittererově Účtování v domě božím nebo Claudius v Hamletovi. Vo scénických čítaniach Lyry Pragensis stvárnil Dickieho v Bachovom Útekoch do bezpečia, Fletchera v Jonathanu Livingstonu Rackovi téhož autora či maliara Henri Toulouse-Lautreca v Pavlíkovej hre Krása z Moulin Rouge. Věnoval se také hlasovému herectví a dabingu.

Po úraze hral napríklad vo filmoch V erbu lvice (1994), Jméno kódu Rubín (1996), Bolero (2004) a Bony a klid 2 (2014). A diváci ho mohli taktiež vidieť v seriáloch O zvířatech a lidech (1994) a Eden (2006). Potměšil sa taktiež venuje moderovaniu publicistickej relácie Klíč, ktorú vysiela česká verejnoprávna televízia.
Osobný život a rodina
Z hercovho súkromného života je známe, že od roku 2004 bol ženatý s novinárkou Radkou Prchalovou. Zamiloval sa do študentky fakulty žurnalistiky Radky Prchalovej (56), keď s ním prišla urobiť rozhovor. S ňou spoločne vychovával synov Šimona a Jana. Manželkinho prvorodeného syna Šimona si Potměšil osvojil a syn Janík sa narodil dva roky po svadbe. "Mám s Radunkou synov, mám prácu, ktorá ma baví, a vďaka tomu všetkému necítim žiadny handicap a som šťastný človek. O stretnutí s manželkou Potměšil hovorí ako o osudovom. Poznali sa mnoho rokov predtým, ako sa zblížili a ich vzťah sa vyvíjal postupne. Radka, ako novinárka, chodila písať recenzie na premiéry do Divadla v Celetné, kde Jan pôsobil. Povestná iskra medzi nimi preskočila, keď Radka robila s Honzom rozhovor o jeho životnom príbehu.
Jan Potměšil žil v Prahe vo vilke v Hodkovičkách, ktorú pred novembrom 1989 obýval vplyvný člen ÚV KSČ Miroslav Štěpán. Janovej rodine sa podarilo vilku v roku 1990 od štátu odkúpiť. Dom mal tú výhodu, že mal bezbariérový prístup. V posledných rokoch života ho trápili opakované zdravotné komplikácie. V posledných rokoch života mal herec Jan Potměšil vážne zdravotné problémy a koncom roka 2023 ho hospitalizovali v Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe.
Posledné roky a odkaz
Umelec sa posledné tri roky stretával s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Už v roku 2024 si verejnosť všimla, že herec chudne, stratil svoje typické guľaté brucho i plné líca. Jeho manželka vtedy priznala, že má problémy so srdcom. Skončil v pražskom zdravotníckom zariadení IKEM (Inštitút klinickej experimentálnej medicíny), ktorá sa zameriava na liečbu kardiovaskulárnych chorôb. Srdce ho však trápilo už dávno predtým, ako sa zveril do rúk špecialistov. „Zradilo ma srdce, liečim sa na to už dlhodobo. Bolo to naozaj vážne, strávil som tam skoro tri týždne, ale odborníci v IKEM mi veľmi pomohli,“ povedal v tom čase pre televíziu CNN Prima NEWS. Podľa Janovej manželky Radky v roku 2023 absolvoval operáciu srdca, no napriek tomu nevydržalo dlhodobú záťaž. „Odišiel v spánku,“ informovala napokon.

Jan Potměšil bol známy aj výrazným občianskym postojom. Jan Potměšil napriek všetkým úskaliam a vážnym problémom bol do konca života optimistom. Keď ho začalo zrádzať srdce, vyhovoril sa len na únavu. Vraj si len potrebuje oddýchnuť a všetko bude zas dobré. To sa však bohužiaľ nestalo. Smrť Potměšila zarmútila okrem fanúšikov najmä jeho rodinu a samozrejme kolegov a priateľov. K najbližším patril český herec Martin Dejdar, ktorý v boľavých slovách rozlúčky zverejnil aj poslednú esemesku, ktorú mu Potměšil napísal.
tags: #cesky #herec #na #invalidnom #voziku