Socializácia detí je proces, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v ich osobnostnom a emocionálnom vývoji. Tento proces sa začína už v ranom veku a pokračuje počas celého života. Socializácia detí sa dá definovať ako proces, ktorým sa deti učia interagovať s inými ľuďmi a prispôsobovať sa spoločenským normám a hodnotám. Je to celoživotný proces, počas ktorého sa dieťa učí, ako žiť medzi ľuďmi - ako komunikovať, spolupracovať, chápať pravidlá a dodržiavať ich. Vďaka socializácii si dieťa osvojuje hodnoty, normy, správanie a sociálne roly, ktoré sú dôležité na fungovanie v spoločnosti.
Človek prichádza na svet ako biologická bytosť, ktorá je vybavená pomerne chudobným systémom vrodených reflexov a pudov, ktoré mu umožňujú realizáciu základných vitálnych funkcií. V priebehu individuálneho vývoja sa stáva spoločenskou bytosťou s bohatým registrom reakcií, ktorý mu umožňuje prispôsobovať sa zložitým podmienkam života v spoločnosti. K postupnej premene človeka z biologickej bytosti na spoločenského tvora dochádza v procese socializácie, t.j. zospoločenštenia, ktorý je sociálnym učením uskutočňovaným v interakcii ľudského organizmu so sociálnym a spoločenským prostredím.
Podstatou socializácie je postup jedinca učiť sa prispôsobiť a fungovať v spoločnosti spôsobom, ktorý je skupinou alebo spoločnosťou schválený. Je to celoživotný proces asimilovania sa, či už v dospelosti alebo v detstve, vrámci sociálnych skupín a v spoločnosti celkovo vhodným spôsobom, ktorý má dopad na formovanie názorov, viery a konania socializujúceho sa jedinca. Socializáciou si prechádza každý jeden z nás. Je to skôr nevedomý a prirodzený proces, ktorý je pojmovo vymedzený, aby s ním mohli sociológovia a psychológovia lepšie pracovať. Prípadne slúži pre jednotlivcov na uvedomovanie si svojho fungovania v spoločnosti, na zlepšenie existencie medzi ľuďmi a nájdenie hlbšieho zmyslu fungovania v sociálnych skupinách. Pojem zahŕňa široké spektrum iných menších procesov-nástrojov, ktoré jednotlivci či už nevedome alebo vedome využívajú na to, aby nejakým spôsobom zapadli do komunity. Socializácia pôsobí ako zjednocovací a nevyhnutný prvok pre hladké fungovanie spoločnosti a udržanie vnútornej stability skupín.
Význam socializácie pre vývoj dieťaťa
Socializácia má zásadný vplyv na celkový vývoj dieťaťa. Zlepšuje jeho schopnosť komunikácie, zvyšuje emocionálnu inteligenciu a pomáha mu rozvíjať sociálne zručnosti. Socializácia pomáha deťom rozvíjať ich emocionálne zručnosti. Učia sa, ako vyjadriť svoje pocity, reagovať na emócie iných a budovať zdravé vzťahy. Deti sa prostredníctvom socializácie učia, ako efektívne komunikovať. To zahŕňa nielen verbálnu komunikáciu, ale aj neverbálne signály, ako sú gestá a mimika.
Jednou z hlavných zručností, ktoré deti získavajú socializáciou, je schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy. Socializácia detí ich pripravuje na školské prostredie, kde sa očakáva, že budú spolupracovať s učiteľmi a spolužiakmi. Deti sa nerodia so schopnosťou spolupracovať či riešiť konflikty - učia sa to pozorovaním, skúšaním a cez hru. Socializácia znamená, že sa dieťa učí fungovať medzi ľuďmi - chápať emócie, dodržiavať jednoduché pravidlá, zdieľať, čakať, pýtať sa, počúvať. Najintenzívnejšie sa to deje približne medzi 2. a 5. rokom.
Socializácia je jednou z kľúčových pilierov vývinu osobnosti. Predstavte si osobnosť ako prázdny džbán a limonádu. Najprv do nej hodíte citrón - čo predstavuje genetický materiál, potom pridáte vodu - hrá úlohu prostredia, ktoré môže tento genetický materiál rozvinúť určitým smerom, niektoré vlastnosti môže potlačiť a nechať takzvane spať a iné posilniť, a nakoniec je tu ľad - a tým je socializácia. Má potenciál zmeniť kvalitu limonády len svojím pôsobením. Socializácia formuje naše myšlienky, predstavy a idey. Pretvára hrubý základ do takej formy, ktorá je vhodná pre spoločnosť, rovnako ako je studená limonáda vhodná pre horúci deň. Pracuje s materiálom, ktorý ako osobnosť v sebe uchovávate a posúva ho sociálne akceptovaným smerom.
Fázy socializácie
Socializáciu môžeme vymedziť ako všestranné a komplexné uvedenie človeka do spoločnosti. Pozostáva z dvoch hlavných fáz:
- Primárna (prvotná) socializácia: Prebieha od narodenia po dospievanie (napríklad začlenenie sa do školského kolektívu, pochopenie fungovania spoločnosti, formovanie svojich vlastných názorov a postojov, chodenie na toaletu). Vedú ju rodičia, opatrovatelia, učitelia, rovesníci atď. Primárna fáza socializácie sa uskutočňuje v období detstva a dospievania a rozhoduje o utváraní základov osobnosti jednotlivca. Prevláda v nej jednosmerné pôsobenie spoločnosti (sociálnych skupín) na socializovaného jednotlivca a viac-menej pasívne prispôsobovanie sa jednotlivca spoločnosti. V tejto fáze si človek rozvíja najmä svoje jazykové schopnosti, formuje svoju osobnosť, sám seba si uvedomuje ako človeka i ako člena sociálnych skupín a celej spoločnosti. Typickým príkladom anticipačnej socializácie (učenie sa budúcich rolí) je hra detí na rodičov. Hlavným cieľom tejto fázy socializácie je pripraviť jednotlivca na plnohodnotný život v dospelosti.
- Sekundárna (druhotná) socializácia: Pokračuje počas celého života (napríklad keď sa dospelí ľudia ocitnú v nových podmienkach bytia, v novom prostredí, v inej práci, v odlišnom kolektíve ľudí s inými ideami a zvykmi, ako majú oni sami). Prebieha v období dospelosti a môžeme ju rozdeliť na socializáciu v produktívnom veku a v postproduktívnom období života dospelého, resp. na socializáciu v období pracovnej aktivity a v starobe. Ľudia sú v tejto fáze aktívnejší, hľadajú spôsoby, ako individuálne reagovať na pôsobenie sociálnych skupín i spoločnosti, prispôsobujú si svoje sociálne roly a pod. Vyrovnávajú sa s novými životnými situáciami, ktoré prináša život dospelého človeka (manželstvo, výchova detí, životné krízy) - na druhej strane sa prispôsobiť novým situáciám, ktoré prináša život v spoločnosti.
V priebehu socializácie, najmä v jej sekundárnej fáze, často dochádza k tomu, že jednotlivec vymení už osvojené vzory správania, normy, sociálne roly, poznatky a schopnosti za iné. Vtedy hovoríme o resocializácii. V zúženom význame ide o učenie sa novým sociálnym rolám u tých jedincov, u ktorých nedošlo k pozitívnym zmenám v rámci prirodzenej socializácie.
Etapy socializácie dieťaťa
- Proces socializácie začína vlastne od chvíle, kedy začína dieťa rozlišovať seba od svojej matky. V tejto fáze rozvoja je dieťa zamerané na jednu osobu. Je len samozrejmé, že je to takmer vždy matka. Ostatné vplyvy okolia sa často sotva v tomto období výraznejšie dostávajú k slovu. Dieťa sa učí nadväzovať kontakty a to emocionálne i kognitívne. Význam matky vystupuje z hľadiska sociológie výchovy osobitne do popredia v tejto fáze socializácie najmä preto, lebo matka predstavuje pre dieťa nielen seba, ale súčasne reprezentuje i celú štruktúru rodiny (najprv iba rodiny), v ktorej dieťa vyrastá a neskôr i spoločnosti a kultúry, do ktorej dieťa vrastá. Batoľa do 18 mesiacov sa zameriava na rozvoj pohybových schopností a uprednostňuje tú osobu, s ktorou trávi najviac času, teda matku alebo otca, prípadne toho, kto sa oň stará. Tým, že dieťa vyrastá v stimulujúcom prostredí, učí sa hovoriť a komunikovať. Sleduje osoby vo svojom okolí, učí sa hovoriť a sleduje reakcie na svoje správanie. Začína sa viazať na konkrétnu osobu a dostáva sa do obdobia separačnej úzkosti.
- V tejto etape dochádza k postupnej negácii pôvodného vzťahu matka - dieťa. Pre mladého človeka v tomto období nadobúdajú čoraz väčší význam otec, prípadne ďalší príslušníci rodiny. Súčasne so začleňovaním sa do rodiny sa začína rozlišovať pohlavie dieťaťa a to prostredníctvom diferenciácie vzťahov, napr. v obliekaní, hrách a pod. Súčasne s tým nastupuje ako logický dôsledok kontrola správania dieťaťa podľa noriem a vzorov, ktoré si dieťa doteraz osvojilo. Proces individualizácie býva teda sprevádzaný vznikom kontroly vlastného správania a vznikom individuálneho psychického života. Pokračovaním a prehlbovaním individualizácie je proces personalizácie, ako počiatok "... osvojovania si a súčasne i vytvárania ľudskej podstaty, ... v dynamike aktov vedomej činnosti indivídua v spoločenských vzťahov. Reč a voľný pohyb dieťaťa umožňujú, že môže prichádzať do kontaktu s čoraz väčším počtom osôb, s ktorými môže komunikovať.
- Je to etapa, ktorej nezmazateľne vtláča svoju pečať predovšetkým škola, ktorá sa stáva po rodine druhým najvýznamnejším socializačným činiteľom. Vystupuje ako inštitúcia, sprostredkujúca poznatky a učenie, vrátane získavania zručností. To však nie je všetko. Škola umožňuje vznik novej hodnotovej štruktúry, v ktorej majú svoje miesto a význam i dôležité sociálne hodnoty. Sociálna expanzia je priamo závislá od veku mladých ľudí. Výskumy ukazujú, že rastie vekom až do určitého maxima (asi od 16 do 24 rokov) a potom klesá. Významné štádium sociálnej expanzie tvorí obdobie tzv. osamostatňovania, emancipačný proces dospievajúcej mládeže.
Metódy a prostriedky socializácie detí
Existuje mnoho spôsobov, ako rodičia a pedagógovia môžu podporiť socializáciu detí. Prvým a najdôležitejším prostredím, kde sa dieťa socializuje, je rodina. Tu sa učí základom dôvery, empatie, spoznáva, čo je „správne“ alebo „nesprávne“, a získava prvé skúsenosti s medziľudskými vzťahmi. Rodičia by mali vytvárať prostredie, v ktorom sú podporované otvorené rozhovory a zdieľanie pocitov.
Po prvom roku sa dieťa ešte nedokáže hrať s inými deťmi, ale začína opakovať, takže robí to, čo iné deti. Nazýva sa to paralelná hra, ktorá rozvíja jeho sociálne zručnosti. Deti si hračky viac prisvojujú, než by si ich požičiavali. Svoje emócie nesúhlasu a prejavy agresie prejavujú formou hryzenia a ťahania. Dieťa ešte nevie povedať, čo cíti a chce.
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako deti socializovať, je prostredníctvom hier. Hry, či už vonku alebo vo vnútri, ponúkajú deťom príležitosť interagovať, spolupracovať a učiť sa od seba navzájom. Dieťa si osvojuje základné návyky spoločnosti a kultúru prostredia. Neskôr rozpozná iné sociálne role, ktoré majú ľudia v jeho prostredí. Z nich plynú isté požiadavky a dôsledky. Než sa dieťa dokáže socializovať medzi ostatné deti, je potrebná asistencia matky alebo vychovávateľa v jasliach či v škôlke. Počas hry s vrstovníkom dochádza k napodobňovaniu rovnako starých detí. Vďaka tomuto opakovaniu dochádza k postupnej adaptácii. Dieťa pomaly potláča svoj egocentrizmus a začína spolupracovať s ostatnými členmi kolektívu.
Rodičia môžu organizovať playdates alebo navštevovať miesta, kde sa deti môžu stretnúť s rovesníkmi, ako sú parky, detské centrá alebo ihriská. Plachým deťom pomôže rodič, ktorý s nimi navštevuje detské ihrisko v blízkosti alebo priamo v areáli škôlky, do ktorej dieťa malo nastúpiť. Malo príležitosť nájsť si kamarátov vo svojom veku a bližšie spoznať deti, s ktorými bude chodiť do škôlky. Je to skvelá príležitosť aj pre matky plachých detí, ktoré nemajú rady detské kolektívy. Ich zapojenie sa do hry pomôže dieťaťu prekonať bariéry, zároveň máte možnosť hru trochu usmerňovať. Do hracieho priestoru nezasahujte až príliš, aby ste svojou snahou nemarili príležitosť svojim deťom nadviazať kamarátstva.
Rodičia by mali podporovať deti v účasti na rôznych krúžkoch a aktivitách, ktoré ich zaujímajú. Môže to byť šport, hudba, tanec alebo iné záujmové krúžky. Školy hrajú kľúčovú úlohu v socializácii detí. Kvalitné predškolské zariadenia poskytujú deťom štruktúrované prostredie, kde sa môžu učiť základným sociálnym zručnostiam.
41. Ako pripraviť dieťa na nástup do školy
Ak dieťa nie je ešte pripravené na hru s rovesníkmi a iných detí sa stráni, zvážte, či by nebolo vhodné zaobstarať mu domáce zvieratko. Pomôže dieťaťu rozvinúť sociálnu interakciu a viac sa otvoriť. S dieťaťom čítajte detské knižky o kamarátstvach, rozprávajte mu svoje zážitky z detstva so svojimi kamarátmi. Povedzte mu o tom, čo môže zažiť s kamarátmi, či už ide o zábavu, hry a tom, čo kamarátstvo prináša.
Zásadný vplyv na vývoj dieťaťa majú hračky, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti. Vytvára si k nim intenzívne citové puto a sú pre dieťa tak dôležité, ako vzťah ku skutočnej osobe. Tieto hračky môžu potom fungovať ako prepojenie medzi domovom a v období, keď dieťa prechádza do iného prostredia, napr. jaslí alebo škôlky.
To, že sa dieťa odpútava od matky, je zdravý proces. Buduje si vlastnú sebadôveru, ktorá je dôležitá pre jeho vývoj. Môže sa objaviť prejav opozície voči rodičovskej autorite, často iba robí opak toho, čo sa od neho chce. Práve deti okolo tretieho veku si začínajú uvedomovať možnosť voľby a prichádzajú k záveru, že nie vždy musia so všetkým súhlasiť.
Nikdy však na dieťa netlačte, aby sa hralo s deťmi a v kolektíve. Každé dieťa potrebuje čas, vystupuje samé za seba, buduje si postavenie v spoločnosti iných vrstovníkov vlastným spôsobom. Niektoré deti sú spoločenské od malička, iné potrebujú viac podpory. Niektoré deti potrebujú viac času. Hádky, branie hračiek či plač - to všetko patrí k detským skupinovým hrám. Neznamená to, že je niečo zle. Ak dieťa stále všetkým berie hračky - medzi 2. a 3. rokom je to časté. Deti ešte len objavujú pojem „moje“ a „tvoje“. Pokojne zasiahnuť, oddeliť, pomenovať situáciu a pomôcť deťom porozumieť tomu, čo sa stalo.
Výzvy v socializácii detí
Aj keď je socializácia detí veľmi dôležitá, môže sa vyskytnúť množstvo výziev, ktoré môžu ovplyvniť tento proces. Niektoré deti sú prirodzene introvertné a môžu mať problémy s nadväzovaním kontaktu s inými deťmi. Niektoré deti môžu mať strach alebo úzkosť zo sociálnych situácií. To môže byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane predchádzajúcich negatívnych skúseností. V súčasnosti môže byť ťažké pre deti socializovať sa aj kvôli nadmernému používaniu technológií a sociálnych sietí.
Treba poznamenať, že socializácia je nevyhnutná ale naše uvedomenie si socializácie môžeme do určitej miery ovplyvňovať kritickým myslením a vedomosťami o nej. Jej pozitíva sú v jej zahrnutí základnej disciplíny, v kontrole ľudského správania, zlepšuje proces hladšieho vnútorného fungovania sociálnych skupín a iné. Negatívum je v podmieňovaní sociálnej nerovnosti, vytváraní predsudkov, nespravodlivosti a formovaní stereotypov.
Kontext socializácie
Kontext je pôdou pre socializáciu. Odkazuje na kultúru, jazyk, sociálne štruktúry. Zahŕňa tiež históriu a úlohy, ktoré ľudia a inštitúcie hrali v minulosti. Určuje akým spôsobom bude jedinec socializovaný už len na základe pohlavia alebo farby pleti. Životný kontext človeka významne ovplyvní proces socializácie. Napríklad ekonomické zabezpečenie rodiny môže mať obrovský vplyv na to, ako rodičia svoje deti socializujú. Napríklad v rodinách, ktorých rodičia pracujú ako podriadení, socializujú svoje deti v kontexte konformity a rešpektu k autorite. Iný príklad je rodina hudobníkov, ktorá svoje deti bude vychovávať v zmysle kreativity a nezávislosti.
Rodové stereotypy
Rodové stereotypy sú horúcou otázkou súčasnosti, hlavne v západných krajinách. Diferencujú očakávania, ktoré sú kladené na mužov a ženy aj jednoduchým farebným odlíšením oblečenia. Dievčatá zvyčajne dostávajú hračky, ktoré dávajú dôraz na fyzický vzhľad a staranie sa o domácnosť (bábiky alebo domčeky pre bábiky a iné), zatiaľ čo chlapci dostávajú hračky, ktoré podporujú rozvoj myslenia alebo pripomínajú tradičné mužské povolania (lego, závodné autá a iné). Výskumi potvrdzujú, že v prípade, kedy sa v domácnosti nachádza dievča a chlapec, dievčatá sú socializované tak, že väčšinu domácich prác musia odpracovať ony. Toto vedie k výchove detí, určitým spôsobom, na základe pohlavia.
Rasa
Rasa je tak isto faktor, ktorí je v modernej spoločnosti citlivou záležitosťou. Rasové rozdieli sú citeľné aj po storočiach boja za ich zotretie. Vychádzajú z otrokárskej histórie a z prirodzeného strachu z neznámeho. Môžeme to demonštrovať na príklade Rómov na Slovensku alebo černochov v USA. Obe menšinové rasy majú ťažší prístup k vzdelaniu, k férovému jednaniu s ozbrojenými zložkami a ku spravodlivo finančne ohodnotenému pracovnému miestu. Toto zase vedie k socializácií ľudí, určitým spôsobom, na základe rasy.
Socializácia v škole
Škola je dôležitým zdrojom socializácie študentov všetkých vekových skupín. Ich správanie je korigované písanými pravidlami a ústnymi pokynmi. Nežiadúce správanie je trestané a žiadúce odmeňované. Týmto spôsobom si žiaci a študenti tvoria obraz o fungovaní vo väčšej skupine ľudí, na ktorom je založená naša spoločnosť. Škola vplýva na žiakov nielen písanými pravidlami, ale aj historicky zaužívanými spôsobmi, napríklad rodového rozdelenia, alebo rasovej diferenciácie.
Socializácia v práci
Socializácia v práci je potrebná pre zamestnancov, aby sa oboznámili s podnikovou kultúrou. Formuje spôsob, akým sa pracovníci pozerajú na tímovú prácu, zlepšuje ich pracovné návyky a zručnosti. Ideálnou firemnou kultúrou je priateľsky orientovaná. Podporuje pocity spokojnosti a túžbu prispievať k prospechu firmy, a odbúrava pracovný stres. Motivácia je tiež jedným z aspektov socializácie v práci. Ak sú zamestnanci oboznámení s cieľom firmy a je im ponúknutý adekvátny systém na začlenenie a pochopenie firemných mechanizmov, ich motivácia vzrastie. Team-buildingy sú najzreteľnejším príkladom socializácie. Podporujú zamestnancove chápanie firmy z pohľadu vzťahov v kolektíve, ale aj jej ciele z profesijného hľadiska.
Tri prvky socializácie
Socializácia pozostáva z troch nasledujúcich prvkov:
- Osvojovanie si postojov a rolí: Internalizácia toho, čo jedinec nachádza vo svojom prostredí.
- Identifikácia s významnými druhými: Tento pojem označuje interakčných partnerov, ktorých jedinec považuje za významných (rodičia, priatelia, učitelia a pod.), ktorých vplyv je kľúčový predovšetkým v detstve.
- Sebaidentifikácia: Uvedomovanie si seba samého (dieťa dostane meno a už v rannom veku naň reaguje).
Produktom socializácie je určitý systém rolí a hodnôt, návykov, zvykov a stereotypov charakteristických pre každú individuálnu osobnosť. Schaffer chápe socializáciu ako vzájomnú interakciu rodičov a dieťaťa. Je to model, v ktorom je dieťa brané ako „aktívny účastník vlastného sociálneho vývoja“ a v ktorom je zdôrazňovaná vzájomná závislosť rodičov a dieťaťa „v mnohých sociálnych transakciách“.
tags: #casopisecky #prispevok #socializacia