História predškolského vzdelávania na Slovensku siaha do začiatku 19. storočia, kedy sa začali objavovať prvé detské opatrovne. Tieto zariadenia zohrávali dôležitú úlohu v živote detí a ich rodín, najmä v obdobiach, keď sa ženy začali viac zapájať do pracovného procesu. Prvé detské opatrovne boli zamerané nielen na starostlivosť o deti, ale aj na ich výchovu a vzdelávanie.
Prvé lastovičky predškolskej starostlivosti
Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť), v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862. Bolo to druhé zariadenie tohto typu v rámci Uhorska. Vydržiaval ju Ženský spolok. Ďalšie opatrovne vznikli v Bratislave a v Trnave.
Banská Bystrica - priekopník predškolskej výchovy
Mesto Banská Bystrica bolo a je mestom slovenského školstva a „kolískou vzdelanosti“ a má viacero prvenstiev. Bolo tu zriadené prvá lekárska škola, prvé slovenské štátne katolícke vyššie gymnázium, prvá slovenská učiteľská prípravka, prvý slovenský kňazský seminár. Zriadenie škôlky súviselo aj s otvorením papierenskej fabriky v Harmanci v roku 1829, kde pracovali aj matky s malými deťmi.
Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť.
Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie sa zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. V roku 1829 sa zaslúžil o zriadenie detskej opatrovne v jeho Banskej Bystrici.
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Grófka pri svojom pobyte v kúpeľoch na Sliači poslala mestskej rade mesta Banská Bystrica list, v ktorom požiadala mesto o zriadenie detskej opatrovne ešte pred zimou. Magistrát mesta Banská Bystrica 1. októbra 1829 prerokoval jej žiadosť, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu. Prvý finančný obnos poskytol dvorný sekretár na odpočinku Mikuláš Zmeškal so želaním, aby sa ústav otvoril v deň menín cisárovnej Karolíny. Jeho želanie sa splnilo 4. novembra 1829. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta. Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Verejná charitatívna činnosť bola dôležitým článkom verejného a spoločenského života v Banskej Bystrici. Spočiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov.
Banskobystrický mešťan Jakub Heinrich v roku 1838 odkázal opatrovni 2.000 zlatých a ďalšie financie, z ktorých malo byť prijatých do tejto opatrovne každoročne desať chudobných detí z evanjelických rodín. Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu. Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpečená mesačnými príspevkami rodičov detí podľa majetkových pomerov.
Spoločenská situácia v Banskej Bystrici v čase založenia opatrovne
Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 bol Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanských z blízkeho slovenského mestečka Radvaň.
1 izbový investičný byt blízko do centra v Banskej Bystrici
Výchovno-vzdelávací systém a priestorové podmienky
Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Vyučovacím jazykom boli slovenčina a nemčina. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby, obrazy. „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitby. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Chlapci a dievčatá sa v detskej opatrovni vyučovali oddelene. Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam.
Podľa dokumentov Riadiace pravidlá (Regulae directivae) z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvičenia (exercitatio). Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných občanov. Podľa pravidiel sa “chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov”. Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúčali dve knihy: Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832 (Praktická príručka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832 (Opatrovňa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov).
Nová budova na Lazovnej ulici
Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovňa v budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovňa do 1. júla 1899, kedy sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici. V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabula s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa dal do služieb maďarizácie od deväťdesiatych rokov 19. storočia.
Košické Ferdinandeum - projekt a realita
Minulé rozprávanie o prvej košickej materskej škôlke sme ukončili vyslovením pochybnosti o tom, že výkres detskej opatrovne, Ferdinandea, zachovaný vo fondoch Východoslovenského múzea nevyzerá byť tým skutočným Ferdinandeom, ktoré poznáme z dobových dokumentov a plánov mesta. Prečo? Nuž je to príliš malý a príliš skromne vybavený objekt na to, aby sa tu mohli postarať o stovku, a ako vieme, časom aj oveľa viac detí, ktorých počet sa blížil až k dvom stovkám. Táto pochybnosť nevyplýva z porovnania so súčasnými ukazovateľmi priestorového komfortu materských škôlok, ale z úplne obyčajného zdravého rozumu.
Pozrime sa teda na v múzeu uchovávaný projekt Ferdinandea bližšie. Vypracoval ho známy košický architekt Jozef Belág, pochádzajúci z Pešti. Výkres datoval poznámkou v ľavom dolnom rohu: Entworfen zu Kaschau in Monath July 1839 - Nakreslené v Košiciach v mesiaci júl 1839. Kus ručného papiera formátu 718 krát 485 milimetrov obsahuje kresbu pozdĺžneho rezu, krovnej konštrukcie, pohľadu na uličnú fasádu a pôdorysu prízemia. Názov výkresu znie: Plan zu den neu zuerbauenden Kinder - Bewahrungs Anstal Gebaude - teda Plán novovystavanej ustanovizne na opateru detí.
Na pravom okraji výkresu je krasopisná legenda s ôsmimi číslovanými položkami:
- 1 Vorhaus (predsieň)
- 2 Bewahrungs Zimmer (opatrovná izba)
- 3 Schlafzimmer der Kleinen (spálňa maličkých)
- 4 Wohnung des Bewahrers (byt opatrovateľa)
- 5 Der Warterin (byt dozorkyne)
- 6 Speis Kammer (špajza)
- 7 Küche (kuchyňa)
- 8 Stiegenhaus welche zum hang Keller von innen und ausen auf den Boden führt (schodište, ktoré vedie zvnútra do pivnice a zvonku do podkrovia)
Celý plán bol kreslený v jednej mierke, obsahuje mierkovú úsečku dlhú 306 milimetrov a znázorňujúcu 12 siah v skutočnosti, čo je dobové merítko 1 : 1 a moderné merítko 1 : 72. Belágov výkres je podlepený režným plátnom a prešiel dobovým schvaľovacím konaním, pretože na rube je označený úradnými „spisovými" číslami No. 4596 a:1839 a 21644/840.
Z predchádzajúceho opisu už vieme, koľko malo Belágom projektované Ferdinandeum miestností a akého druhu, z čoho je zrejmé aj to, aký komfort pre detskú opatrovňu v tých časoch považovali za žiaduci. Samozrejme tam nebola elektrina, ale iba sviečky, nebola tiež tečúca voda, iba studňa na dvore, splachovacie záchody nemali vtedy ešte ani bohatí mešťania v centre, o kúpeľniach alebo umyvárňach ani nehovoriac. Vykurovanie opatrovne bolo lokálne - ľudsky povedané kachľovými pecami, ale riešili ho ako nepriame, teda do pecí sa nakladalo palivo z osobitných priestorov, aby sa nešpinilo v opatrovných miestnostiach, ani obytných izbách personálu. Tými priestormi boli zvláštne riešené rohové niky v predsieni a v kuchyni. Kuchyňa mala veľkú pec na varenie a otvorený komínový priestor.
Aby si čitateľ vedel priestorové pomery Belágom navrhovaného Ferdinandea lepšie predstaviť, uvedieme teraz niekoľko čísel a zamyslíme sa nad nimi. Zastavaná plocha ním navrhnutej opatrovne bola asi 261 štvorcových metrov. Plocha využiteľných priestorov obnášala 198 štvorcových metrov, z čoho obytné priestory zaberali asi 46 a opatrovacie priestory asi 99,5 štvorcového metra. V prvom rade vidieť, že personálu navrhol Belág vo Ferdinandeu celkom slušný komfort. Ako to však bolo s deťmi? Predpokladajme, že sem chodili deti vo veku dnešných škôlkarov, teda od troch do šiestich rokov. K dispozícii mali herňu (Bewahrungs Zimmer) s 84,5 a spálňu s asi 15 štvorcovými metrami - teda nápadne menšiu. Už v prvom roku uvádzaných asi sto detí by sa v takomto priestore rozhodne nepomestilo a nestačila by ani kuchyňa a hygienické zariadenie. Neskôr sa kapacita nezmeneného Ferdinandea uvádzala až číslom 200! Na jedno by tak v Belágom projektovanej herni pripadlo iba 0,43 štvorcového metra priestoru.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Zastavaná plocha Ferdinandea | 261 m² |
| Plocha využiteľných priestorov | 198 m² |
| Obytné priestory (personál) | 46 m² |
| Opatrovacie priestory (deti) | 99,5 m² |
| Herná miestnosť (Bewahrungs Zimmer) | 84,5 m² |
| Spálňa pre deti | 15 m² |
| Kapacita detí (pôvodná) | ~100 |
| Kapacita detí (neskoršia) | ~200 |
| Priestor na dieťa v herni (pri 200 deťoch) | 0,43 m² |
Zámerom organizátorov konferencie bolo tiež prehĺbiť a obohatiť poznanie o histórii predškolskej výchovy na Slovensku a podporiť význam inštitucionálnej výchovy v treťom tisícročí. V súčasnosti je na Slovensku v sieti škôl a školských zariadení takmer 3000 MŠ. Zriaďovateľom špeciálnych MŠ je štát, ostatných mestá, obce, rôzne, u nás registrované cirkvi, fyzické a právnické osoby. "Opodstatnenosť MŠ určite je veľká. Nikto nijako neznižuje váhu rodinnej výchovy, ale od určitého veku dieťa potrebuje rovesníkov. Takže na to slúžia MŠ a ony v podstate rozvíjajú osobnosť dieťaťa po rozumovej, citovo-sociálnej stránke i po stránke pohybovej."