Právna úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike vychádza z ústavne garantovaného práva každého jednotlivca na ochranu zdravia, zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Tento základné právo tvorí východisko pre zákonnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jeho uplatnenie je viazané na podmienky ustanovené zákonom.
Detailne vypracované základné práva pacientov žijúcich na Slovensku sú uvedené v Charte práv pacientov v SR, ktorá bola prijatá v roku 2001. Charta práv pacientov vychádza z jej európskej podoby a je základným východiskom pre práva, o ktoré sa môže pacient opierať, no nie je právne záväzná. Okrem Charty práv pacienta v SR existujú na Slovensku aj zákony upravujúce túto problematiku v širších súvislostiach, a to napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Základné práva a povinnosti pacientov
Medzi základné práva a povinnosti pacientov, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť, patria:
- Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby s ňou súvisiace vrátane cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
- Právo na výber poskytovateľa (s výnimkami).
- Právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie telesnej a psychickej integrity.
- Právo na informácie týkajúce sa zdravotného stavu, účelu, povahy, následkov a rizík poskytnutej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
- Právo odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti (s výnimkami).
- Právo na rozhodnutie o účasti na výučbe alebo biomedicínskom výskume.
- Právo na odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po smrti (musí mať písomnú formu a musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne osobu určiť).
- Právo na zachovanie mlčanlivosti o údajoch týkajúcich sa zdravotného stavu a súvisiacich skutočnostiach (s výnimkami).
- Právo na zmiernenie utrpenia.
- Právo na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
- Právo na náhradu škody.
Povinnosti pacienta zahŕňajú:
- Povinnosť poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každému v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie.
- Povinnosť zabránenia prenosu choroby, označenia zdroja nákazy a určenia okruhu osôb, ktoré mohli byť nakazené v prípade, že je osoba nakazená prenosnou chorobou.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby.
Odmietnutie navrhovanej liečby zo strany pacienta
Odmietnutie navrhovanej zdravotnej starostlivosti je právom pacienta, ktoré vyplýva z princípu autonómie pacienta. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z.z. má pacient právo zmeniť svoj názor na zdravotnú starostlivosť, na ktorej poskytovanie udelil súhlas.
Realizácia tohto práva však nie je bezbrehá. Pokiaľ pacientka odvolá súhlas v priebehu výkonu, ktorého ukončenie by ohrozilo jeho život alebo by mu spôsobilo škodu, je lekár povinný zvážiť, aký by bol výsledok zastavenia procesu. Nerešpektovanie odporúčania lekára týkajúceho sa liečebného režimu však môže pacientovi spôsobiť komplikácie v podobe potenciálneho regresu od zdravotnej poisťovne. Podľa § 44 ods. 2 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti má zdravotná poisťovňa voči svojmu poistencovi možnosť uplatniť nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu.
Možnosti lekára odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti
Zjednodušená odpoveď na otázku, či môže lekár odmietnuť poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť je: nie, ak na to nemá dôvod. Právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a právo na výber poskytovateľa sú základnými právami pacienta. Predpokladom pre aplikovanie týchto práv je vznik a existencia právneho vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Vznik právneho vzťahu
Právny vzťah pacienta a poskytovateľa vzniká uzatvorením špecifického typu zmluvy, ktorým je dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohoda“). Na základe tejto dohody poskytovateľ poskytuje pacientovi zdravotnú starostlivosť, vedie jeho zdravotnú dokumentáciu, predpisuje mu lieky alebo mu vydáva doklady o práceneschopnosti. Dohoda sa uzatvára pri prvej návšteve pacienta u poskytovateľa, pričom uzatvorená môže byť aj konkludentne, a to tak, že pacient sám a dobrovoľne príde do ambulancie, kde ho poskytovateľ vyšetrí. Písomná forma dohody je povinná iba, ak ide o všeobecnú ambulantnú starostlivosť.
V zásade platí, že poskytovateľ je povinný uzatvoriť dohodu s pacientom, ak nie sú prítomné výnimky, ktoré ho tejto kontraktačnej povinnosti zbavujú. Pre účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 sa uzatvorenie dohody nevyžaduje - ak má ísť o neodkladnú zdravotnú starostlivosť alebo ochranné liečenie, ak má byť starostlivosť poskytnutá osobe ohrozujúcej svoje okolie šírením prenosnej choroby alebo osobe ohrozujúcej seba alebo svoje okolie v dôsledku duševnej choroby.
Neodkladná zdravotná starostlivosť
Neodkladná zdravotná starostlivosť je zákonom č. 576/2004 definovaná ako starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia ktorej hrozí vážne ohrozenie jej zdravia, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Za neodkladnú starostlivosť sa považuje aj starostlivosť pri pôrode alebo vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy za účelom jej diagnostiky a liečby.
Dôvody na odmietnutie poskytnutia starostlivosti
Za normálnych okolností však existujú situácie, v ktorých je poskytovateľ (alebo samotný lekár) oprávnený odmietnuť poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť. Opakom práva pacienta na výber poskytovateľa je právo poskytovateľa odmietnuť uzatvorenie dohody s pacientom. Zákon č. 576/2004 v § 12 ods. 2 určuje situácie, kedy poskytovateľ môže odmietnuť uzatvorenie dohody, teda de facto odmietnuť poskytnutie starostlivosti. V prípade, že k uzatvoreniu dohody medzi poskytovateľom a pacientom už došlo, poskytovateľ má z rovnakých dôvodov právo od dohody odstúpiť.
Poskytovateľ poskytujúci špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť môže pacientovi odmietnuť poskytnutie starostlivosti uhrádzanej na základe zdravotného poistenia aj vtedy, ak pacient nedisponuje odporúčaním (tzv. výmenným lístkom). Samozrejme, aj z tohto ustanovenia existujú viaceré výnimky, kedy je poskytovateľ povinný poskytnúť pacientovi starostlivosť napriek tomu, že pacient nedisponuje výmenným lístkom, viď § 8 ods. 5 zákona č. 576/2004 - ak ide o poskytovanie starostlivosti v odboroch psychiatria, psychológia a dermatovenerológia, predpísanie okuliarov, starostlivosť do 24 hodín od vzniku úrazu alebo náhlej zmeny zdravotného stavu, dispenzarizáciu, ochranné liečenie alebo v rámci doplnkových ordinačných hodín a domácej starostlivosti.
Medzi ďalšie dôvody odmietnutia patria:
- Neúnosné pracovné zaťaženie: Tento dôvod je subjektívny a jeho preukázanie môže byť náročné. Poskytovateľ by mal svoju aplikáciu dobre zvážiť, riadne ju komunikovať s pacientom a vyčerpávajúco odôvodniť.
- Osobný vzťah: Poskytovateľ je taktiež oprávnený odmietnuť poskytnutie starostlivosti pacientovi, ak medzi ním a pacientom alebo jeho zákonným zástupcom existuje osobný vzťah, ktorý by mohol mať vplyv na objektivitu posudzovania zdravotného stavu pacienta.
- Výhrada vo svedomí: Podľa Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka (príloha č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) nemožno od zdravotníckeho pracovníka vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu alebo hodnotovému presvedčeniu s výnimkou bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia pacienta. Ak si zdravotnícky pracovník uplatní túto výhradu, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa (poskytovateľa) a tiež samotného pacienta a jeho zákonného zástupcu. Realizácia výhrady vo svedomí však nemôže prevážiť nad právom pacienta na ochranu zdravia a na život, preto je vylúčené uplatnenie výhrady pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Uplatnenie tohto dôvodu je viazané na konkrétneho zdravotníckeho pracovníka, nie na poskytovateľa, z čoho vyplýva, že poskytovateľ by mal zabezpečiť iného zdravotníckeho pracovníka.
Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie
Osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo osoba splnomocnená na základe písomného plnomocenstva má právo na poskytovanie údajov alebo môže nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu.
Postup pri odmietnutí starostlivosti poskytovateľom
Ak dôjde k odmietnutiu uzatvorenia dohody alebo písomnému odstúpeniu od dohody zo strany poskytovateľa, pacient je v záujme zachovania svojho práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti oprávnený podať podnet na samosprávny kraj. Samosprávny kraj je povinný určiť poskytovateľa, ktorý uzavrie s pacientom dohodu tak, aby neboli poškodené práva a nároky pacienta a tak, aby krajom určený poskytovateľ bol čo najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska pacienta.
Pokiaľ samosprávny kraj uzná, že odmietnutie pacienta lekárom bolo neopodstatnené, môže pacientovi priradiť aj lekára, ktorý s ním túto dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietol uzavrieť. Podnet je možné podať aj elektronicky prostredníctvom služby Určenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
tags: #bola #mi #odmietnuta #zdravotna #starostlivost