S pribúdajúcim vekom sa menia priority a potreby. Seniori si zaslúžia kvalitnú starostlivosť, ktorá zahŕňa nielen fyzické zdravie, ale aj duševnú pohodu a sociálnu interakciu. V Banskej Bystrici a okolí existuje niekoľko možností, ako seniorom spríjemniť jeseň života a podporiť ich aktívne starnutie. Jednou z nich je aj biblioterapia, ktorá v kombinácii s ďalšími aktivitami môže priniesť prekvapivé výsledky.
Čo je biblioterapia?
Biblioterapia (z gréckeho biblion = „kniha“ a therapeia = „liečenie“, „ošetrovanie“) je liečba s využitím prostriedkov literárneho umenia, niekedy označovaná aj ako "literárna terapia". Okrem klinických môže sledovať aj vývinové a preventívne ciele, takže ju možno dobre uplatniť nielen u chorých, zdravotne oslabených a jedincov v riziku ohrozenia zdravia, ale aj u zdravých ako nástroj psychohygieny alebo osobnostného a profesionálneho rastu.
Väčšina odborných textov v súvislosti s definíciou biblioterapie uvádza, že slovo biblioterapia je zložené z dvoch slov gréckeho pôvodu „biblion“ = kniha a „therapeia“ = liečba. Vychádzajúc z etymológie by sme teda biblioterapiu mohli definovať jednoducho ako liečbu knihou. Obsah tohto pojmu sa však od roku 1916, kedy sa prvýkrát objavil v mesačníku The Atlantic Monthly, postupne menil a pôvodné vyjadrenie, ktoré možno pokladať skôr za užšie vymedzenie, je už dnes prekonané.
Literárne diela, často súčasť rozprávok, príbehov, básní či textov piesní, posilňujú obrazy utvárané umeleckými literárnymi prostriedkami. Pred terapiou čítané môžu pomôcť v úvode terapie na nadviazanie kontaktu a vytvorenie vzájomnej dôvery. Základom pomoci je však vždy na prvý kontakt nadväzujúci dlhšie trvajúci bezpečný terapeutický vzťah, prostredie a odborné vedenie procesu terapie.
Ako biblioterapia funguje?
Biblioterapia môže prebiehať individuálne alebo v skupine. Terapeut vyberá texty (knihy, básne, poviedky) na základe potrieb a záujmov klienta. Po prečítaní textu nasleduje diskusia, v ktorej sa klienti delia o svoje pocity, myšlienky a asociácie.
Podľa liečebnopedagogickej definície biblioterapie, v nej ide o integráciu terapeutického a výchovného úsilia ako „zámerné, systematické, odborné, cieľavedomé pôsobenie prostredníctvom jednotlivých zložiek literárneho prejavu u zdravotne alebo sociálne znevýhodnených jedincov tak, aby sa cez úpravu momentálneho stavu napomohlo objektívne zlepšiť alebo upraviť ich stav celkový.“
Medzi metódy biblioterapie patrí čítanie, písanie, počúvanie a rozhovor. Najdôležitejší je pritom vopred ujasnený terapeutický alebo terapeuticko-výchovný cieľ, ktorý sa použitím konkrétnych metód, prístupov a techník u daného človeka alebo skupiny osôb snaží dosiahnuť. Ten by mal vychádzať najmä zo spoľahlivo zistených čitateľských a všeobecných záujmov osoby, čitateľskej úrovne a preferencií, poznania doterajších životných skúseností, aktuálnej životnej situácie a témy, ktorú osoba rieši; potrieb, očakávaní, túžob, snov a priorít; potreby vnímania a žitia krásy; dostupných osobných, rodinných a iných podporných a ochranných zdrojov a kapacít, atď.
Pilarčíková-Hýblová (1997) zhrnula najčastejšie uvádzané biblioterapeutické ciele:
- Urýchlenie adaptácie na novú životnú situáciu
- Odvrátenie pozornosti od vlastných problémov
- Vnútorná motivácia, aktivizácia a stimulácia k uzdraveniu
- Sebarealizácia, zvýšenie sebavedomia
- Urýchlenie socializácie a stimulácie komunikácie s okolím
- Zmena postojov, hodnôt
- Rozvíjanie pamäti, myslenia a pozornosti
- Zvládnutie životných kríz a prekonávanie vnútorných konfliktov
- Pozitívna stimulácia emocionálneho, etického a sociálneho cítenia.
What is Bibliotherapy?
História biblioterapie
Korene biblioterapie siahajú ďaleko do histórie ľudstva, samotný termín biblioterapie po prvýkrát použil Samuel McChord Crothers až v auguste v roku 1916 v časopise The Atlantic Monthly.
Babka zhodne s Pilarčíkovou k staršej histórii biblioterapie uvádza, že hoci prvopočiatky biblioterapie môžeme vidieť už v zámerných liečebných rituáloch dávnovekých šamanov, ktorí liečili rôznymi silne pôsobiacimi slovnými formulami/zariekavadlami často spojenými s hudbou a pohybom, prvé písomné zmienky o používaní slova v terapii pochádzajú zo 4. tisícročia pred naším letopočtom. Sumeri žijúci v oblasti Eufratu a Tigidu zaznamenali v klinovom písme poznatky o využívaní slova v terapii, podľa ktorých vtedajší kňazi školení na lekárov uzdravovali chorých prostredníctvom sugescií - slov a viet, ktoré im šepkali počas spánku.
V starovekom Egypte a neskôr aj na ďalších miestach sveta (napr. Alexandria) boli knižnice považované za liečebne duše (Psychés Iatreion - Healing Place of the Soul) a v liečebnej praxi vtedajších kňazov sa napríklad zariekavadlá napísané na papyruse dokonca jedli, aby sila slov mala okamžitý účinok.
Pokiaľ ide o prvopočiatky biblioterapie v súčasnej európskej kultúre, tie podľa týchto autorov položilo staroveké Grécko tým, že okrem mýtov a bájov ako obrazných právd o človeku a svete a o tom, čo je pre neho dôležité, prinieslo aj filozofiu racionálneho dopytovania sa a špecifického spôsobu dialógu (Sokratovská metóda) so zaznamenanými odporúčaniami textov Homéra, Hesioda a ďalších ako kníh vhodných na čítanie pre chorých.
Erazmus z Efezu (asi 500 pred n. l.) zostavil prvú biblioterapeutickú pomôcku pre duševne chorých; úlohou bolo prečítať a kriticky zhodnotiť text obsahujúci chybné výroky; ľahké čítanie považoval za veľmi prospešné pre chorých. Tiež starorímski spisovatelia odporúčali počas choroby čítať obľúbených básnikov. V 1. tisícročí n. l. rímsky lekár Soranus liečil duševne chorých tým, že žiadal, aby jednali podľa písomných záznamov vo veršoch. Považuje sa za prvého oficiálneho poetoterapeuta.
Na konci stredoveku vynálezom efektívnejšej mechanickej kníhtlače prispel Ján Gutenberg v Európe k významnému šíreniu písomných informácií a myšlienok, čo umožnilo rozmach náboženských aj svetských kníh. Švajčiarsky lekár, alchymista a filozof Paracelsus (1493-1541) navrhoval napríklad zabávať chorých čítaním poviedok a diskusiami filozofov. Francúzsky lekár, kňaz a humanista F. Rabelais (1494-1553) rovnako propagoval použitie svetských kníh u chorých.
Čítanie a rozširovanie svetských kníh do nemocníc sa stalo pevnou súčasťou rozvoja medicíny popri rozvoji medikamentóznej a chirurgickej liečby. Lekárske kompendium "Anatomy of Melancholy" Roberta Burtona z roku 1621 obsahovalo odporúčania na literatúru upokojujúcu myseľ. Ľudstvo slovo sprevádza vo forme príbehov, rozprávok, bájí, mýtov, básní, textov piesní, ság, povestí, legiend, porekadiel, rôznych podobenstiev a podobne, ktoré často plnili nielen funkciu zábavnú, informačnú alebo náučnú, ale aj terapeutickú.
V období, kedy Samuel McChord Crothers prvýkrát použil pojem biblioterapia, vzniká aj Rubakinova teória bibliopsychológie pre deti, mládež a dospelých, ktorá bola v roku 1922 vydaná v Paríži. V roku 1929 zjazd Federácie pedagogických zväzov v Ženeve na základe Rubakinovej prednášky "Problém detskej literatúry a rozpor názorov detí a dospelých" odporúčal, aby každá knižnica mala bibliopsychologickú poradňu pre deti a mládež. V roku 1936 vznikol pojem bibliopedagogika, ktorý po prvýkrát použil Jaroslav Frey.
Silným impulzom zriaďovania knižníc pre chorých, telesne postihnutých a zdravotne oslabených boli obidve svetové vojny. Z darov a dobročinných zbierok vznikali vojenské knižnice pre pacientov v nemocniciach, ktoré pomáhal zriaďovať a riadil Medzinárodný Červený kríž. Po 2. svetovej vojne, v roku 1950, bol na psychiatrickom oddelení v New Yorku (Cumberland Hospital, Brooklyn) zavedený prvý oficiálny program poetoterapie. Problematikou biblioterapie sa v roku 1955 zaoberal kongres IFLA (International Federation of Library Associations), ktorý sa konal v Bruseli na tému "Kniha v rukách chorých". Knihovníci a lekári sformulovali základné predpoklady biblioterapie a stanovili úlohy knižníc pre chorých.
Výrazný záujem o biblioterapiu v 60. rokoch 20. storočia bol zaznamenaný aj na území bývalého tzv. ostbloku. V roku 1962 bola na Ukrajinskom inštitúte pre doškoľovanie lekárov zriadená katedra psychoterapie, psychohygieny a psychoprofylaxie, ktorej úlohou bolo na vedeckom základe rozpracovať metódy biblioterapie a stanoviť kritériá pre riadenie čítania chorých, zásady výberu literatúry, zásady umiestňovania knižníc vrátane odstránenia architektonických bariér.
Postupne si biblioterapia nachádzala svoje uplatnenie v mnohých krajinách, okrem už spomínaných sa napríklad v Maďarsku využívala ako doplnok komplexnej terapie, pričom bola chápaná ako súčasť terapie zamestnávaním. V Nemecku bola výrazne zameraná na oblasť psychoterapie. Zvlášť vo Švédsku a Fínsku je biblio/poetoterapia na vysokej úrovni. Rovnako v anglosaskej literatúre je o probléme biblioterapie vypracovaných veľa teoretických prác.
Biblioterapia na Slovensku
Na Slovensku sa v novodobej histórii biblioterapia rozvíjala v rámci bývalého Československa v úzkej spolupráci s českými kolegami. V Čechách F. Engelsman zostavil biblioterapie odporúčanej literatúry pre jednotlivé formy a fázy psychiatrických ochorení s prihliadnutím na českú literatúru a záľuby českých čitateľov. E. Syřišťová biblioterapeuticky pracovala v Psychiatrickej liečebni v Prahe-Bohniciach s pacientmi so schizofréniou. M. Železná a J. Křivohlavý sa zaoberali biblioterapiou zdravotne postihnutých pacientov. O. Klímek doporučil biblioterapeutickú literatúru pre protialkoholické oddelenie.
K rozpracovaniu biblioterapie v Čechách prispeli tiež práce M. Fugnerovej, S. Kratochvíla, M. Nákonečného, J. Křivinkovej, A. Slezákovej, L. Sýkorovej, E. Beranovej, E. Terrickovej, P. Vágnera a ďalších.
Na Slovensku sa biblioterapiou zaoberal O. Kondáš, ktorý skúmal čítanie u duševne chorých a realizoval biblioterapiu v psychiatrickej liečebni vo Veľkých Levároch. M. Šlepecký, O. Číková a J. Lehotský realizovali biblioterapiu ako súčasť psychoterapeutického programu psychiatrického oddelenia Nemocnice v Liptovskom Mikuláši. V. Haring realizoval biblioterapiu v Psychiatrickej nemocnici v Sokolovciach pri Piešťanoch, J. Kafka v skupine neurotikov na Psychiatrickej klinike FNsP v Košiciach. Boli publikované štúdie K. Majzlanovej, D. Zbončákovej, E. Belajevovej na tému terapeuticko-výchovne zameranej biblioterapie a ďalšie práce.
V 90. rokoch 20. storočia a začiatkom 21. storočia sa biblioterapia na Slovensku ďalej rozvíjala. Uplatňovaním včasnej biblioterapie u detí a v rámci rodinnej starostlivosti sa v súčasnosti na Slovensku zaoberá najmä prof. Barbora Kováčová, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá v roku 2018 spolu s Mgr. Barbarou Valešovou Malecovou, PhD. z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave vydala knihu "Biblioterapia v praxi". Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave sa po doc. Majzlanovej, ktorá vytvorila základy liečebnopedagogicky orientovanej biblioterapie a tento predmet na univerzite od roku 1993 až do roku 2012 spolu s dramaterapiou aj vyučovala, biblioterapii od roku 2012 do roku 2018 venovala I. Lessner Lištiaková, ktorá v súčasnosti pôsobí na univerzite v Spojenom kráľovstve a ktorá rozpracovala najmä biblioterapiu u adolescentov so znevýhodnením. Od roku 2018 sa biblioterapii venuje K. Horváthová.
Existenciálne fenomenologicky psychoterapeuticky zameranú biblioterapiu s uplatnením psychoterapeutického smeru logoterapie v súčasnosti na Slovensku v Bratislave poskytuje vo svojej ambulancii deťom aj dospelým liečebná pedagogička a psychoterapeutka Mária Bencová.
Výhody biblioterapie pre seniorov
Biblioterapia ponúka seniorom možnosť relaxovať, rozvíjať fantáziu, spomínať na minulosť a nachádzať nové perspektívy.
- Zlepšenie kognitívnych funkcií: Čítanie a diskusia stimulujú mozog a pomáhajú udržiavať kognitívne funkcie v dobrej kondícii.
- Zmiernenie pocitov osamelosti a izolácie: Skupinová biblioterapia vytvára priestor pre sociálnu interakciu a zdieľanie skúseností.
- Zlepšenie nálady a redukcia stresu: Čítanie obľúbených kníh alebo básní môže priniesť radosť a relaxáciu.
- Podpora sebapoznania a osobného rastu: Biblioterapia pomáha seniorom lepšie porozumieť svojim emóciám, prekonávať ťažkosti a nachádzať nové zmysly života.
- Rozvoj kreativity a fantázie: Práca s textom podnecuje fantáziu a umožňuje seniorom vyjadriť svoje myšlienky a pocity kreatívnym spôsobom.
Arteterapia: Liečba umením pre duševnú pohodu
Arteterapia je špeciálny druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností, citového vývinu a medziľudských vzťahov duševne, telesne alebo sociálne narušených jedincov. Využíva rôzne výtvarné prostriedky a činnosti, pričom v širšom zmysle sa stotožňuje s pojmom kultúrna terapia, v ktorej ide o uplatňovanie viacerých umeleckých výrazových prostriedkov v liečbe (hudby, dramatizácie a pod.).
V užšom zmysle v arteterapii ide o využívanie špecifických výtvarných postupov, metód a techník, známych z psychoterapie. Arteterapia v užšom zmysle plní nielen podpornú úlohu pri aplikácii iných liečebných metód, ale u niektorých porúch a chorôb, najmä v detskom veku, môže byť aj nosnou terapeutickou metódou.
Arteterapeutické sedenia sa uskutočňujú vo dvojici, v skupinovej práci, v rodinnej psychoterapii a poradenstve. Vo dvojici môže ísť o samostatnú prácu klienta, pacienta, chovanca, alebo i tvorbu s terapeutom, resp. poradcom. V skupinách a rodinných aktivitách možno aplikovať techniky spoločenskej alebo individuálnej práce členov rodiny, resp. skupiny.
Výtvarný proces a výtvarné produkty poskytujú predovšetkým významný diagnostický materiál. Arteterapeutický proces spočíva nielen v terapeutovej interpretácii a rozbore prác klienta, ale aj sám proces výtvarnej tvorby má liečebný a korektívny potenciál, môže podporovať kontakt s terapeutom, aktivizovať klienta a uľahčovať jeho sebavyjadrenie.
V arteterapii sa môžu využívať kresebné testy, testy farieb a iné pôvodné psychodiagnostické metódy. Ciele majú všetky terapeutické smery rovnaké, a to takpovediac veľmi zjednodušene - pomôcť klientovi. V spôsobe, akým mu pomáhať, sa už rozdeľujú na rôzne školy postavené na rozmanitých filozofických konceptoch. Najznámejšou vo svete a používanou asi najpočetnejšou skupinou terapeutov je arteterapia orientovaná psychoanalyticky. Psychoanalytický prístup vidí pôvod kreativity v osobnom konflikte. Takto orientovaní arteterapeuti zdôrazňujú význam raného detstva, sexuality a voľných asociácií.
Kombinácia biblioterapie a ďalších aktivít
Biblioterapia je efektívna v kombinácii s ďalšími aktivitami, ako sú:
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby a spievanie.
- Terapia tancom a pohybom: Pohybové aktivity, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu a náladu.
- Reminiscenčná terapia: Spomínanie na minulosť a zdieľanie spomienok.
- Arteterapia (výtvarné umenie): Maľovanie, kreslenie, modelovanie.
- Ergoterapia: Pracovné aktivity, ktoré rozvíjajú motorické zručnosti a sebestačnosť.
Dostupnosť biblioterapie v Banskej Bystrici a okolí
V Banskej Bystrici a okolí existujú rôzne organizácie a zariadenia, ktoré ponúkajú biblioterapiu a ďalšie aktivity pre seniorov. Občianske združenie PRO SKIZP - Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov (Slovensko) v spolupráci s partnermi Vejrostovi-psychologie, spol. s r. o. (Česká republika) a MAVET (Maďarsko) vytvorili webový portál ako on-line interaktívnu učebnú pomôcku určenú pre zdravotníckych pracovníkov „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu“. Tento projekt vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 - Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Návštevníci stránky sa dozvedia, čo je to a ako sa robí paremiologická terapia, poetoterapia, rozprávkoterapia, naratívna terapia, hagyioterapia a aké sú odborné odporúčania pre použitie svojpomocných kníh. Nájdete tu odborné recenzie odporúčaných literárnych diel k jednotlivým témam na účely biblioterapie, odporúčané a overené postupy, návrhy terapeutických výchovno-vzdelávacích programov, príklady dobrej praxe, kazuistiky, prezentácie z konferencií, metodiky a návody, výsledky výskumov aj možnosť profesionálnych konzultácií. Na podporu práce s deťmi alebo dospelými, ktorí majú problémy s čítaním, sú k dispozícii audionahrávky niektorých literárnych diel odporúčaných pre biblioterapiu. Stránka informuje o možnostiach vzdelávania a umožňuje odborníkom a odborníčkam prispieť zdieľaním skúseností z vlastnej profesionálnej praxe prostredníctvom zaslania vlastných príspevkov. Vďaka čiastočnej podpore z projektu bola tiež dokončená a vydaná kniha autora Vladislava Babku Slovo ako nástroj terapie, ktorá je odporúčanou odbornou literatúrou pre vyučovanie biblioterapie na univerzitách.
Okrem toho v Banskej Bystrici a okolí existujú zariadenia pre seniorov, ktoré ponúkajú komplexnú starostlivosť vrátane aktivít na podporu duševnej pohody.
Kvalitná starostlivosť pre seniorov v Banskej Bystrici a okolí
Pre seniorov, ktorí vyžadujú dlhodobú starostlivosť, existujú zariadenia pre seniorov, ktoré ponúkajú okamžitý nástup s doplatkom príbuzných už od 399€ na osobu a mesiac pobytu. Návštevy sú umožnené vážnym záujemcom o služby zariadenia, s možnosťou dohodnutia termínu prehliadky.
Zariadenia pre seniorov disponujú vysokokvalifikovaným zdravotným personálom a lekárom ordinujúcim priamo v zariadení minimálne dvakrát do mesiaca. Základnou povinnosťou zdravotných sestier je každodenný dohľad nad správnym dávkovaním liekov. Klientom je poskytovaná 24-hodinová ošetrovateľská, opatrovateľská a sociálna starostlivosť, zameraná na zabezpečenie kvality života a kontroly zdravotného stavu. Samozrejmosťou je každodenná pomoc pri obliekaní, osobnej hygiene a zabezpečenie kontroly a podávania liekov.
Klienti majú možnosť účasti na svätých omšiach a po dohode sú zabezpečené aj návštevy kňaza priamo v zariadení. Poskytované je aj základné poradenstvo v rôznych oblastiach života, predovšetkým sociálne, zdravotné či ekonomické. Zariadenie disponuje podmienkami na úschovu drobných cenných vecí, pričom klient má možnosť uložiť si svoje cennosti na základe zmluvy o úschove cenných vecí.
Moderné technológie pre bezpečnosť a komfort
Technológie nachádzajú uplatnenie aj v starostlivosti o seniorov. Elektronický informačný systém zvyšuje bezpečnosť a komfort klientov. Inteligentné hodinky, na prvý pohľad nerozoznateľné od fitnes zariadení, sú vybavené SIM kartou a GPS snímačom, čo umožňuje personálu okamžite lokalizovať danú osobu v prostredí zariadenia, jeho záhrad a parkov. Systém umožňuje nastaviť aj neviditeľnú zónu, pričom ak ju opatrovaný klient opustí, personál je na to okamžite upozornený. Systém sa dá jednoducho nastaviť podľa osobných preferencií, pričom klienti sa môžu pohybovať bez automatického dohľadu aj mimo areálu.
Hodinky v pravidelných intervaloch zbierajú základné fyzické údaje o ľudskom tele a zapisujú ich do databázy. Lekár má tak každé ráno k dispozícii údaje ako teplota tela, tep či tlak, čo mu umožňuje lepšie ustrážiť každého opatrovaného. Akcelerometer zabudovaný v hodinkách dokáže okamžite zistiť polohu a rozpoznáva situácie ako rýchly pád alebo zakopnutie. Systém o všetkom informuje ošetrujúci personál, ktorý vie ihneď zasiahnuť. Súčasťou výbavy hodiniek je aj SOS tlačidlo, vďaka ktorému dokáže používateľ okamžite privolať pomoc.
Systém je plne digitálny, vďaka čomu je vedená podrobná vizuálna dokumentácia, ktorá umožňuje aj blízkych klientov byť súčasťou systému a preukázať im poskytované služby zverenej osobe. Táto dokumentácia umožňuje poskytnúť okamžité informácie o klientovi v prípade urgentného prevozu do nemocnice.
Denný klub, rehabilitácie a ďalšie aktivity
Každý klient si môže predplatiť vstup do Denného klubu, kde má k dispozícii kávu, čaj, džúsy a rôzne menšie jedlá a dezerty. Nájde tu tiež dennú tlač a výber z týždenníkov či magazínov. Na udržanie kondície a zdravia klientov sú k dispozícii rehabilitácie, masáže a fyzioterapeutické cvičenia vykonávané kvalifikovaným personálom. Na požiadanie klienta alebo rodinných príslušníkov je možné zabezpečiť nadštandardnú oslavu v slávnostných priestoroch zariadenia.
Súčasťou vozového parku sú aj luxusné vozidlá určené na prepravu osôb, vďaka čomu je možné zabezpečiť prepravu klientov v prípade, že chcú navštíviť svojich príbuzných, zúčastniť sa podujatia mimo zariadenia, navštíviť cintorín a podobne. K dispozícií sú aj sanitné vozidlá pre prípad urgentnej prepravy do špecializovaného zdravotného zariadenia.
Denné centrá v Banskej Bystrici a okolí
Podporná sociálna služba poskytovaná ambulantnou formou, na odbornej úrovni v zmysle §56 zákona č. 448/2008 Z. z. zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. pre seniorov v Banskej Bystrici zahŕňa aj denné centrá s rôznorodým zameraním:
- Denné centrum Fončorda: Zameranie centra: činnosť v záujmových krúžkoch: počítačový, literárno - dramatický, gazdinky, ručné práce, turistický, rekondičný. Činnosť je doplnená o dobrovoľníckou činnosťou pri čistení cintorínov, okolia kultúrneho domu.
- Denné centrum Sásová: Zameranie centra: činnosť v záujmových krúžkoch: spevácky, literárny, dobrej pohody, rekondično-turistický, počítačový, záhradkárov.
- Denné centrum Podlavice: Zameranie centra: činnosť zameriavajú najmä na rozvoj mentálnych a pohybových zručností. Často chodia do prírody, svojpomocne vyrábajú dekoratívne predmety aj z recyklovaného textilu, papiera. Zbierajú liečivé rastliny, odovzdávajú si navzájom poznatky o ich využívaní.
- Denné centrum Radvaň: Zameranie centra: záujmy členov DC sú rôznorodé. Zaujímajú sa o turistiku, kultúru, zdravotno-relaxačné pobyty, poznávacie zájazdy, družobné stretávky s klubmi. Venujú sa aj ručným prácam. Rozvíjajú dobrovoľníctvo.
- Denné centrum Stará nemocnica: Zameranie centra: činnosť zameraná na návštevy kultúrnych podujatí, výstav. Organizuje turistiku, výlety na slovenské hrady a zámky.
- Denné centrum Rudlová - Kráľová: Zameranie centra: v činnosti sa zameriavajú na zlepšovanie sociálnej starostlivosti pre svojich členov a spestrenie ich života rôznymi zaujímavými prednáškami a výletmi. Na besedy pozývajú rôznych odborníkov.
Pre záujemcov je dôležité vybrať si denné centrum, ktorého chcú byť členom, podľa svojich preferencií a záujmov.
tags: #biblioterapia #seniorov #v #banskej #bystrici