Komplexná Behaviorálna Starostlivosť o Novorodenca: Od Pôrodnej Sály až Domov

Príchod novorodenca na svet je pre rodičov radostnou udalosťou, ktorá so sebou prináša aj mnoho otázok a nových povinností. Starostlivosť o novorodenca je náročný, no zároveň nádherný úkon, ktorý vyžaduje lásku, trpezlivosť a pozornosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o ošetrovateľskej starostlivosti o novorodenca, od prvých chvíľ po pôrode až po prvé týždne doma, a zároveň zoznámiť čitateľa s dôležitými aspektmi zdravotnej starostlivosti a legislatívnym rámcom na Slovensku.

Prvé Chvíle po Pôrode

Bezprostredne po pôrode sa každému novorodencovi poskytuje kvalifikovaná starostlivosť, ktorú organizuje a vykonáva lekár - neonatológ alebo pediater, s odbornou zdravotníckou praxou v neonatológii a s absolvovaným platným kurzom z resuscitácie novorodenca. Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie.

Prvé ošetrenie a prevencia

Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou po pôrode podáva vitamín K.

Bonding - kľúč k vzťahovej väzbe

Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie.

Základná behaviorálna starostlivosť

K základnej starostlivosti patrí zabezpečenie základných životných potrieb, akými sú jedlo, spánok a blízkosť rodiča, najmä matky. K tomu však netreba zabúdať aj na hygienu a zdravotnú starostlivosť, pokiaľ to dieťa vyžaduje. Dieťa sa rodí absolútne bezbranné, slabé, citlivé a bez schopnosti manipulovať či zneužívať svojich rodičov. Preto, odpovedať na potreby svojho dieťaťa, je tá najlepšia investícia do bezpečnej vzťahovej väzby, akú dieťa môže dostať. Novorodenci komunikujú svoje potreby plačom, pohybmi a inými signálmi. Je dôležité naučiť sa rozpoznávať tieto signály a reagovať na ne s láskou a pozornosťou. Vytváranie väzby medzi rodičmi a novorodencom je kľúčové pre zdravý emocionálny vývoj.

Výživa

Je dôležité zabezpečiť, aby mal novorodenec dostatok potravy, či už formou dojčenia (materské mlieko) alebo vhodnou náhradou (umelé mlieko). Prvé štyri mesiace (pri plne dojčených deťoch to môže byť aj 6 mesiacov) by v jedálničku dieťaťa nemalo byť zaradené nič iné okrem mlieka. Až po tomto období dochádza k postupnému zaraďovaniu príkrmov. V prvom roku života sa vyvarujte pitiu kravského mlieka a konzumácii húb, bryndze, tvarohu, nepasterizovaných výrobkov a surového mäsa.

Podpora dojčenia

Prianím azda každej mamy je svoje bábätko kojiť. Je to veľmi citlivá vec, pretože nie vždy to vyjde. Môžu prísť pocity sklamania či zlyhania. Materské mlieko je skvelá vec, ale najdôležitejšie je, aby mamička bola v psychickej pohode.

• Byť v čo najbližšom kontakte s bábätkom hneď po pôrode, ideálne koža na kožu (tzv. bonding).
• Nebáť sa použiť zo začiatku dojčenia klobúčiky na zjednodušenie prisatia bábätka.
• Nezúfať si, ak to nejde hneď od začiatku, dôverovať sebe a svojmu telu.
• Na podporu dojčenia môžete vyskúšať napríklad feniklový čaj či hroznovú šťavu.
• Netrápiť sa obavami zo zlyhania, ale pri problémoch s dojčením sa neváhať obrátiť na laktačnú poradkyňu.

Frekvencia a dĺžka dojčenia

Frekvenciu dojčenia si dieťa v ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.

Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com.

Alternatívne kŕmenie

Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé a ... V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.

Spánok

Novorodenci potrebujú dostatok spánku na svoj rast a vývoj. Dôležité je vytvoriť pokojné a bezpečné prostredie pre spánok a dodržiavať rutiny, ktoré podporujú zdravý spánkový cyklus. V období šestonedelia môže byť spánok dieťaťa úplne nepredvídateľný. Do 3. mesiaca života dieťaťa sa dieťaťu postupne nastavia cirkadiánne rytmy (schopnosť rozlíšiť deň a noc), čo zabezpečí akýsi režim a pravidelnosť v spánkoch. Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť.

Tipy a triky pre zlepšenie spánku novorodenca

• Vytvorenie spánkových návykov: Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania.
• Tma: Rodičia často podceňujú tmu. Deti spia v spánkových cykloch, k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada.
• Biely šum: Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.
• Relaxačná masáž: Relaxačná masáž s levanduľovým olejom podporuje spánok.
• Zavinovanie: Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Zavinutie môže pomôcť.
• Spánková rutina: Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
• Rozlišovanie spánku: Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci.
• Magická tridsiata minúta: Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
• REM spánok: Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
• Nenútiť do pevných rutín: Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy.
• Nosenie a kočíkovanie: Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.

Samostatné zaspávanie a láskyplné hranice

Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Ak malé dieťatko plače a krúti sa, určite ho niečo trápi. Novorodenca nikdy nenechávajte v postieľke plakať viac než desať minút. V náručí sa určite upokojí skôr.

Hygienická starostlivosť

Udržiavanie správnej hygieny je dôležité nielen pre pohodlie, ale aj pre zdravie novorodenca. To zahŕňa kúpanie, starostlivosť o pupok, genitálie a čistenie očí, nosa a uší.

Kúpanie

Pre mnohých rodičov je starostlivosť o toto malé telíčko stresujúca a boja sa, že bábätku ublížia. Kúpanie dieťaťa patrí k jednému z najstresujúcejších úkonov pre novopečených rodičov. Je dôležité dbať na bezpečnosť a správnu teplotu ako vody, tak aj miestnosti. Dieťa vo vaničke NIKDY nenechávajte bez dohľadu. Odporúčania sa rôznia, no názor, že deti treba kúpať každý deň, ide do úzadia. V dni, kedy dieťa kúpeľ neabsolvuje, aspoň očistite všetky záhyby a genitál mokrou plienkou. Spočiatku stačí novorodenca kúpať čistou vodou, na záhyby možno použiť detské mydlo určené pre najmenších. Kúpanie by malo prebiehať v prehriatej miestnosti na 24 - 25°C a voda by mala mať max. 36 - 37 °C. Kúpeľ mu stačí dopriať každý druhý až tretí deň.

Starostlivosť o pupok

Po odstrihnutí pupočnej šnúry po pôrode ostáva bábätku tzv. pupočný pahýľ, ktorý sa zväčša (ak nie je odstránený chirurgicky) ponecháva, až kým sa samovoľne zasuší a odpadne. Tento proces môže trvať aj 2 - 3 týždne. Pri kontakte s vodou ho jemne prikladaním osušte bavlnenou plienkou. Po odpadnutí môžete v prípade znečistenia pupku použiť dezinfekciu (Cutasept) a pupok jemnými pohybmi vyčistiť.

Starostlivosť o nos

Čisté dýchanie je pre novorodenca veľmi dôležité. Jeho znečistenie totiž môže znemožniť dieťaťu kŕmenie či spánok. Preventívne nos čistiť netreba. Ak vidíte nečistotu v nose voľným okom, odstráňte ju pomocou navlhčenej plienky či vreckovky. Ak je však problém hlbšie, je potrebné použiť izotonický roztok pre deti (Alimare Clean, Libenar, Physiomer,..) - pre najmenšie deti sú vo forme ampuliek, pre trošku väčšie aj v sprejovej forme. Znečistenie pravdepodobne vyjde spolu s morskou vodou von, ak nie, je potrebné odsávanie. Odsávanie je neškodné a nespôsobuje vyššiu tvorbu hlienov, ako sa občas straší.

Starostlivosť o uši

Už u novorodencov sa objavuje ušný maz žltkastej farby, ktorý jednoducho odstránite rohom bavlnenej plienky. Tento úkon nie je potrebné vykonávať každý deň, skôr podľa potreby.

Starostlivosť o oči

Za bežných okolností nie je potrebná špeciálna starostlivosť o zrak bábätka. Pozornosť by ste mali zvýšiť, ak očká hnisajú - vtedy prevarenou vodou na gáze (nie horúcou) pretierajte očká dieťaťa a pridajte aj 3x kvapku Ocuflash do zahnisaného očka (ak treba, tak do oboch).

Starostlivosť o nechty

Väčšina publikácii odporúča prvé nechty nechať samovoľne odpadnúť a nestrihať ich, aby sa zabránilo vzniku infekcie či vytvoreniu panarícia. Neskôr siahnite po nožničkách s bezpečnostným zaobleným hrotom.

Starostlivosť o genitálie

Pri chlapčekoch je potrebné denné umývanie genitálu. Do 6. mesiaca sa neodporúča žiadna iná manipulácia ako napr. sťahovanie predkožky. Tú postupne, avšak veľmi jemne, postupne a rešpektujúco, môžete sťahovať od 6. mesiaca. Pri dievčatkách je starostlivosť o genitál trošku komplexnejšia. Už od narodenia je potrebné nielen čistenie zvonku, t.j. je dôležité pri kúpeli oddeľovať vonkajšie pysky a odstrániť biely povlak z okolia genitálu. Čistenie spočiatku realizujte len pomocou čistej vody, neskôr môžete pridať syndet alebo detské mydlo.

Starostlivosť o pokožku

Ak budete pokožku dieťatka ošetrovať olejmi a krémami, voľte radšej rastlinné a ekologické výrobky, aby ste na začiatku života malé telíčko nezaťažovali chemikáliami, konzervačnými látkami a arómami. Do šiestich mesiacov veku dieťaťa si vystačíte s olejom (slnečnicovým, olivovým, marhuľovým, makovým) a krémom na ošetrovanie zadočka (rybia masť).

Zdravotná starostlivosť a sledovanie

Pravidelné návštevy pediatra sú dôležité pre sledovanie rastu a vývoja novorodenca. Zároveň po 3. mesiaci dochádza k dôležitým a potrebným očkovaniam, ktoré je potrebné absolvovať. Pred pôrodom je potrebné zistiť meno detského lekára, ktorý prevezme dieťa do starostlivosti po prepustení z pôrodnice.

Prvé vyšetrenie pediatrom

Prvá návšteva u pediatra je významným míľnikom v starostlivosti o novorodenca. Ide o prvý kontakt dieťaťa s lekárom mimo pôrodnice, kde pediater dôkladne skontroluje jeho zdravotný stav, posúdi jeho napredovanie a poskytne rodičom dôležité rady ohľadom starostlivosti, dojčenia, spánku a očkovania. Táto návšteva je dôležitá aj pre rodičov, lebo sa môžu opýtať na všetko, čo ich ohľadom bábätka zaujíma. Prvú návštevu u pediatra je potrebné absolvovať do 72 hodín od prepustenia z pôrodnice. Niektoré ambulancie umožňujú prvé vyšetrenie novorodenca aj v domácom prostredí. To je veľkou výhodou pre bábätko, ktoré nemusí ísť spolu s mamičkou do čakárne medzi ľudí a tak nie je ohrozené množstvom bacilov. Ak sa bábätko narodilo predčasne alebo malo zdravotné komplikácie, prvá návšteva sa môže riadiť individuálnym odporúčaním neonatológa.

Príprava na prvú poradňu

Aby návšteva u pediatra prebehla hladko, je dobré si vopred pripraviť všetky potrebné dokumenty a pomôcky.

• Doklady a zdravotná dokumentácia: Rodný list dieťaťa na overenie identity dieťaťa. Kartička poistenca - ak ju už máte vystavenú.
• Vyšetrenie reflexov a motorického vývinu: Lekár skontroluje základné novorodenecké reflexy, ako je sací, uchopovací alebo Moroov reflex (trhnutie rúk pri náhlom pohybe). Tieto reflexy sú dôležité pre posúdenie neurologického vývinu.
• Posúdenie dýchania a srdcového rytmu: Pediater počúva dýchanie a srdcový tep, aby sa uistil, že dieťatko má zdravé pľúca a srdiečko.
• Kontrola pupočného pahýľa: Pupočný pahýľ musí správne vysychať a odpadnúť bez príznakov infekcie (začervenanie, opuch, hnisavý výtok).
• Kontrola výsledkov skríningových testov vykonaných ešte v pôrodnici: Novorodenecký skríning metabolických ochorení - odber suchej kvapky krvi z päty novorodenca na 3. deň života, ktorý odhalí závažné metabolické ochorenia. Vyšetrenie sluchu - ak nebolo vykonané v pôrodnici, pediater odporučí ďalší postup.

Čo všetko môže zaujímať pediatra

Pediater sa bude pýtať, či dieťatko dojčíte, koľko papá a ako často sa budí na papanie. Môže sa zaujímať aj o počet pocikaných plienok. Ide o indikátor toho, že dieťatko dobre papá. Zo strany pediatra môžu padnúť otázky, či dieťatko nemá nejaké tráviace problémy - nafukovanie, koliky a dôležitá je tiež konzistencia stolice. Veľa detí môže trápiť reflux. Ak je plač novorodenca neprimerane podráždený alebo naopak veľmi spavý, oznámte to pediatrovi. Rodič môže položiť akékoľvek otázky ohľadom starostlivosti o dieťatko či ohľadom hygieny.

Starostlivosť o predčasne narodeného a kriticky chorého novorodenca

Predčasne narodenému a kriticky chorému novorodencovi je poskytovaná komplexná terapeutická a ošetrovateľská starostlivosť podľa najnovších medzinárodne odporúčaných liečebno-preventívnych postupov. Ide o zabezpečenie dýchania, podporu činnosti srdca a krvného obehu ako i dostatočnej výživy, tlmenie bolesti a liečbu komplikácií vyplývajúcich z nezrelosti. Najčastejšími diagnózami sú infekcie, respiračné problémy, intolerancia príjmu potravy. Pracovisko disponuje okrem kvalitného personálneho obsadenia a priestorových podmienok aj špičkovým prístrojovým a materiálovým vybavením v dostatočnom množstve. Radí ho medzi najlepšie vybavené pracoviská v Európe. Pacientovi je možné na základe zdravotného stavu poskytnúť všetky aj vo svete používané metódy neinvazívnej a invazívnej pľúcnej ventilácie (vrátane vysokofrekvenčnej ventilácie a ventilácie oxidom dusnatým), podpory krvného obehu ako i ostatné terapeutické postupy typické pre intenzívnu starostlivosť na najvyššej úrovni (napr. riadená hypotermia, eliminačné metódy a pod.).

Legislatíva a profesionáli v starostlivosti

Rozsah ošetrovateľskej praxe na Slovensku je definovaný Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95 z 12. marca 2018. Táto vyhláška určuje rozsah činností, ktoré sestra vykonáva samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom. Vzťahuje sa aj na starostlivosť o šestonedieľku a novorodenca. Vyhláška rozlišuje aj rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou špecialistkou a sestrou s pokročilou praxou, čo umožňuje poskytovať komplexnejšiu a špecializovanejšiu starostlivosť.

Pôrodná asistentka a jej úloha

Vyhláška definuje aj rozsah praxe pôrodnej asistencie, ktorá samostatne posudzuje potreby starostlivosti v pôrodnej asistencii u ženy, rodiny alebo komunity, určuje ošetrovateľské diagnózy, plánuje, zabezpečuje alebo uskutočňuje uspokojovanie potrieb súvisiacich s reprodukčným zdravím, gynekologickou a pôrodníckou chorobou a vyhodnocuje uspokojenie zistených potrieb. Zabezpečuje dodržiavanie bezpečného prostredia ženy a ochranu intimity pri poskytovaní starostlivosti v pôrodnej asistencii, zabezpečuje a vykonáva činnosti v rozsahu praxe pôrodnej asistencie súvisiace s prijatím, prepustením, preložením, umieraním a úmrtím osoby, spolupracuje s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi na základe plánu starostlivosti v pôrodnej asistencii, vzdeláva ženu, rodinu a komunitu o prevencii, zdravom životnom štýle, o režimových opatreniach v súvislosti so starostlivosťou v pôrodnej asistencii s dôrazom na sebestačnosť osoby, odporúča používanie voľnopredajných liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v súvislosti s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii, podieľa sa na ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, koordinuje prácu zdravotníckych asistentov a sanitárov a deleguje na nich činnosti vyplývajúce z ich odbornej spôsobilosti, vykonáva administratívne a dokumentačné činnosti, vystavuje potvrdenia a správy súvisiace s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii, využíva dostupné zdravotné záznamy osoby vrátane elektronických záznamov na realizáciu a dokumentovanie starostlivosti v pôrodnej asistencii, posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu ženy a novorodenca, pričom hodnotenie alebo zmenu zdravotného stavu meria pomocou hodnotiacich nástrojov a meracích nástrojov, podieľa sa na zhodnotení stavu ženy formou kontrolného záznamu alebo dotazníka vo vzťahu k príslušnému ochoreniu alebo klinickému stavu a informuje lekára o zistených odchýlkach, meria, sleduje a interpretuje číselné údaje a klinické údaje o vitálnych funkciách ženy a novorodenca a o fyziologických funkciách ženy a novorodenca v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zabezpečuje poskytovanie kontinuálnej starostlivosti v pôrodnej asistencii žene a novorodencovi pri prepustení zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do prirodzeného sociálneho prostredia, riadi hygienu prostredia vrátane dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych pomôcok, prístrojov, nástrojov a zariadení používaných pri poskytovaní starostlivosti v pôrodnej asistencii a podľa stupňa náročnosti sa podieľa na dezinfekcii a sterilizácii, odporúča ďalšiu zdravotnú starostlivosť v rozsahu starostlivosti v pôrodnej asistencii, rozhoduje o činnostiach a realizuje činnosti súvisiace s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii v závislosti od zistených potrieb ženy, rodiny a komunity, poskytuje poradenstvo v premenopauze, menopauze a postmenopauze, odporúča alternatívnu liečbu v období klimaktéria, zabezpečuje mobilizáciu a ošetrovateľskú rehabilitáciu ženy a podieľa sa na prevencii porúch z imobility, hodnotí a ošetruje poruchy celistvosti kože a slizníc, zabezpečuje aplikáciu zábalov a obkladov.

Adaptácia novorodenca na nové prostredie

Novorodenec je bábätko od prestrihnutia pupočnej šnúry do 28. dňa. Dieťa potrebuje počas prvých dní a následne v priebehu dvoch až troch mesiacov prejsť procesom adaptácie na úplne nové prostredie. Po deviatich mesiacoch strávených v bezpečí bruška mamy sa ocitá v novom svete, kde ho čaká veľa nových výziev. V brušku sa vznáša a húpe v plodovej vode, potravu prijíma cez pupočnú šnúru priamo od mamy. Svetlo aj zvuky sú tlmené. Počuje najmä prúdiacu krv, ktorá znie ako šum. Po narodení si zvyká na dýchanie, trávenie, vylučovanie, ale najmä na nechránenú polohu tela a na gravitáciu.

Ako sa novorodenec učí hýbať?

Prvé mesiace po narodení je bábätko vybavené vrodenými primitívnymi reflexmi ako napr. Morov reflex (úľakový, alebo aj objímajúci), plazivý, chôdzový a iné, ktoré mu pomáhajú prispôsobiť sa novému prostrediu a zabezpečujú chod základných životných funkcií. Primitívne reflexy v treťom až šiestom mesiaci odchádzajú a postupne ich nahrádza vedomý pohyb. Málokto však vie, že novorodenec nevie ležať stabilne na chrbte a nevie reagovať na zmeny polohy tela. Všetky zmeny sú pre neho namáhavé a často dráždivé. Dieťa má síce svaly, má vyvinutý rovnovážny systém od piateho mesiaca prenatálneho obdobia, no nevie ich používať v spolupráci. Poloha na chrbte na rovnej ploche je pre novorodenca náročná a nevie tak zaostriť pohľadom na tvár rodiča, preto mu môžeme pomôcť v stabilnej polohe v náručí ako je napríklad klbko, alebo v komunikačnej polohe v náručí oproti dieťatku. Väčšinu času pohybuje rukami aj nohami v nekoordinovaných pohyboch.

Z toho vyplýva, že dieťa je vhodné polohovať už od narodenia na boky, na chrbát, po odpadnutí pupočníkovej šnúry z pupka aj na bruško každý deň, aby si postupne zvykalo na zmeny polôh tela. Hojdaním v náručí, striedaním polôh pri nosení a ukladaním alebo zdvíhaním rôznymi spôsobmi pomáhate dieťaťu rozvíjať koordináciu pohybu v rámci každodennej starostlivosti. Na začiatku však dávajte pozor na rýchle pohyby a v záťažových polohách nechajte novorodenca iba pár sekúnd. S dieťatkom manipulujte v začiatkoch čo najpomalšie. Vhodnými pomôckami na pokojnú polohu na chrbte alebo na boku sú hniezdo, páperový vankúš alebo deka.

Termoregulácia a obliekanie

Novorodenec nemá vyvinuté vlastné termoregulačné mechanizmy, ktoré ovplyvňuje nezrelý nervový systém a nedostatok podkožného tuku. Preto treba novorodencov obliekať do vrstiev. Pre lepšiu predstavu obliekajte o jednu vrstvu viac ako máte vy. Napríklad v zimnom období oblečiete novorodencovi v domácom prostredí body s dlhým rukávom a dupačky a na prekrytie ešte deku alebo svetrík. Teplotu dieťaťa viete skontrolovať na zátylku a rúčkach. Čiapku je vhodné dávať novorodencovi, ak je v miestnosti menej ako 15°C. Vetranie mu nevadí, je priam žiadúce, no pozor si dajte na prievan. Ideálne je, ak sa teplota v miestnosti pohybuje medzi 18°C až 22°C. V mínusových teplotách pod - 5 °C neodporúčame vychádzky, rovnako ani ak je vonku nad 30 °C. Pozor si dajte, ak je vonku veterno, radšej kočiar prekryte izolačným igelitom, aby bolo dieťatko pred vetrom chránené.

Zmysly novorodenca

Zmysly novorodenca dozrievajú ešte niekoľko týždňov po narodení. Zrak novorodenca je najmenej vyvinutým zmyslom. Po narodení rozoznáva len svetlo a tmu. Postupne začína vidieť kontúry, no iba na vzdialenosť 20 maximálne 30 cm ostro. V brušku bolo celých deväť mesiacov v prítmí, preto je pre neho mať otvorené oči pri silnom svetle náročné. Napriek tomu, od prvého dňa potrebuje, aby sme rozlišovali deň a noc a nezatemňovali miestnosť počas dňa závesmi. Hlasy blízkych osôb, ktoré sa dieťaťu prihovárali počas tehotenstva, majú upokojujúci účinok aj po narodení. Dieťa si môže pamätať aj hudbu, ktorú ste mu púšťali pred narodením. Upokojujúce účinky majú tiež zvuky ako je biely šum alebo zvuk dažďa.

Starostlivosť o rodičov

Starostlivosť o novorodenca vie byť občas poriadne náročná. Rodičia sa v tomto čase častokrát darujú celí až do takej miery, že úplne zabudnú na seba a svoje potreby. Tento stav je však dlhodobo neudržateľný. Nezabudnite preto dbať aj na seba. Dobrá strava, dostatok spánku a aspoň minimálna psychohygiena vám dodajú potrebnú silu na zvládanie rodičovských povinností. Požiadať o pomoc (napríklad navarenia obeda na viac dní) nie je sebecké a nie je to ani prejavom zlyhania. Je to prejavom priorít. A tou hlavnou je nezničiť sa. Ak to klinický stav dieťaťa a matky dovolí podporujeme, aby mamička mala intenzívne puto a bonding aj pri narodení dvojičiek alebo aj u predčasne narodeného dieťaťa. Snažíme sa zapájať oboch rodičov do starostlivosti o bábätko. Nielen mamička je dôležitá, ale aj otec. Otecko je veľmi dôležitý vtedy, keď si mamička potrebuje oddýchnuť po pôrode.

Popôrodná depresia

Popôrodnú depresiu by sme mali vedieť zhodnotiť už počas návštev na izbách, ktoré robíme. Máme veľkú výhodu v tom, že v nemocnici máme službu psychológa, ktorý môže za takou mamičkou zájsť.

Výživa matky počas laktácie

Materstvo by malo byť príjemným zážitkom, na ktorý bude mamička rada spomínať. Nemala by sa príliš obmedzovať v jedle. Počas laktácie by nemala jesť jedlá, ktoré môžu zmeniť chuť materského mlieka ako sú surový cesnak a cibuľu. Mamička by mala jesť päťkrát za deň. Nemala by sa prejedať. Všetko robiť s mierou. Nech je to pre mamičku príjemne vybalansované a dávalo jej to zmysel. Mamičkám odporúčame, aby zbytočne nepili extrémne veľké množstvo tekutín. Koľko je adekvátne? V horúčavách je dobré piť vtedy, keď mamičku smädí. Najlepšie čistú vodu, čaje pre dojčiace matky. Pokiaľ si mamička dá jedno espreso doobeda po dojčení, tak je to niečo, čo jej spraví radosť a bábätko to dopoludnia toľko nenastimuluje.

tags: #behavioralna #starostlivost #o #novorodenca