Nezamestnanosť ako komplexný sociálny problém a jej prepojenie s chudobou

Nezamestnanosť predstavuje závažný sociálny problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Táto komplexná problematika si vyžaduje hlbšie pochopenie jej príčin, dôsledkov a možných riešení. Nezamestnanosť ako sociálny jav vo významnej miere poznamenávala spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu. Prináša so sebou celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci.

Definícia nezamestnanosti a jej typy

"Nie každý, kto pracuje, je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý, kto nepracuje, je nezamestnaný," uvádza Petr Mareš v knihe "Nezamestnanost jako sociálni problém". Zdôrazňuje, že zamestnanie sa vzťahuje k práci na zmluvnom základe a zahŕňa aj peňažnú odmenu za jej výkon. Nezamestnanosť teda neznamená len "nemať prácu", ale "nemať platené zamestnanie" a "nemať príjem zo zamestnania". Byť nezamestnaným neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná nedobrovoľným charakterom, nemožnosťou pracovať, pracovnou schopnosťou (napr. od 16. r. spôsobilosť pracovať, od 18. r. hmotná zodpovednosť), pripravenosťou pre výkon zamestnania a aktívnym hľadaním zamestnania.

Typológia nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií:

• Podľa dĺžky trvania:
  • Krátkodobá nezamestnanosť v trvaní od 0 - 6 mesiacov
  • Strednodobá nezamestnanosť v trvaní od 6 - 12 mesiacov
  • Dlhodobá nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov
• Podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:
  • Skrytá nezamestnanosť: Niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
  • Neúplná nezamestnanosť: Nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
  • Nepravá nezamestnanosť: Sú tu zahrnuté osoby, ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
  • Frikčná nezamestnanosť: Označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná.
• Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:
  • Sezónna nezamestnanosť: Nerovnomernosť výroby v odvetviach, je závisia od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
  • Štrukturálna nezamestnanosť: Ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných.
  • Cyklická nezamestnanosť: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný.

Právo na prácu a úloha štátu

Právo na prácu - základné ľudské právo - znamená, že sa môžem slobodne rozhodnúť, čo budem robiť - akú prácu. Ak tú prácu nedostanem, mám právo na podporu - ak spĺňam podmienky. Cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zák. o nezamestnanosti...) a príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl.

Dôsledky nezamestnanosti

Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou.

Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti:

• Existenčné problémy: Strata zamestnania vedie k nedostatku finančných prostriedkov, čo ovplyvňuje schopnosť uspokojovať základné potreby ako potrava, ošatenie a bývanie.
• Rodinné problémy: Môžu nastať konflikty a zmeny v postavení v rodine v dôsledku finančného tlaku a stresu.
• Zdravotné problémy: Psychická záťaž a stres môžu viesť k zhoršeniu fyzického aj duševného zdravia, vrátane vyššieho výskytu samovrážd a závislostí. "Ďalší rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia.”
• Partnerské a citové problémy: Narušenie vzťahov, pocit izolácie a straty sebaúcty.
• Vnútorné a osobné konflikty: Pocity beznádeje, apatie a strata zmyslu života.
• Sociálna izolácia: Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako ich izoláciu od zamestnanej populácie.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca.
• Sociálno-patologické javy: Rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmu, narkománie.
• Javy sociálno-sociologické: Narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi.
• Davové hnutia na základe ekonomických pohnútok: Nepokoje, štrajky a demonštrácie.
• Ideologicky podfarbené javy: Rasizmus a nacionalizmus.

Funkcia práce a jej strata

Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných. Práca pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia.

Práca má rôzne podoby a rozličný význam:

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi
• Podnecuje k aktivite
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.

Nezamestnanosť a chudoba

Nezamestnanosť je úzko spojená s chudobou. Strata zamestnania často vedie k zníženiu príjmu, čo môže viesť k existenčným problémom a sociálnemu vylúčeniu. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní.

Vymedzenie pojmu chudoby

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: Je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Meranie chudoby

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv. objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domnievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby.“

Nezamestnanosť, jej vývin a príčiny na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti, úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

„Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu.“ (BORZOVÁ, A., GONDA, S., HONTYOVÁ, K. a i.: Ekonomická teória. Bratislava: Elita, 2000).

Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Miera nezamestnanosti v SR a EÚ

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe sa miera nezamestnanosti pohybuje. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak jednu z vyšších mier nezamestnanosti v rámci Európskej únie.

Tabuľka: Miera nezamestnanosti v vybraných krajinách EÚ (december)

Problematika dlhodobej nezamestnanosti

„Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno teda za dlhodobú nezamestnanosť považovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá.“

„Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré sú však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” (Mareš, 1996)

Nezamestnanosť mladej generácie

Vysoká nezamestnanosť má osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi škôl. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu.

„Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“ (Matoušek, et. al., 2005).

Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek, rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti.

Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťažko. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie prežívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Mnohých potom láka pohodlný život podľa svojich predstáv, čím môže nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne závislosti.

Riešenia nezamestnanosti

Riešenie nezamestnanosti si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci opatrenia na makroekonomickej aj mikroekonomickej úrovni. Nezamestnanosť je prioritným problémom každej spoločnosti. Príčiny nezamestnanosti, ich definovanie a snaha o nájdenie vhodných opatrení sú stredobodom záujmu rôznych ekonomických vied, ktoré sa snažia o získanie nových poznatkov pre minimalizáciu alebo elimináciu tohto javu v spoločnosti. Dôležité je tiež neustále sa prispôsobovať zmenám, ktoré so sebou prináša život a doba, v ktorej existuje.

Vzdelávanie je určené komunitným sociálnym pracovníkom, ktorí pracujú v komunitných centrách a ich problémovou klientelou sú nezamestnaní. Absolvent kurzu získa prehľad o druhoch nezamestnanosti, o individuálnom prežívaní nezamestnanosti, o spoločenských dôsledkoch tohto javu, o základnej stratégii boja proti nezamestnanosti o aktívnej a pasívnej politike štátu v súvislosti s nezamestnanosťou. Absolvent sa v rámci aktivizačných techník, ktoré ponúka kurz sa naučí, akým spôsobom je možné sa uchádzať o zamestnanie. Pochopí subkultúru nezamestnaných a životné stratégie nezamestnaných. Získa právne minimum. Frekventant kurzu si natrénuje základné komunikačné a sociálne zručnosti pri práci s dlhodobo nezamestnanými, ktoré potom môže zdokonaľovať až na profesionálnu úroveň.

tags: #bakalarska #praca #nezamestnanost #ako #socialny #problem