Autorský príspevok a jeho zdaňovanie

V posledných rokoch došlo opakovane k zmenám v zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva, medzi ktoré patria aj príjmy výkonných umelcov a autorov. V súčasnej dobe sa pri väčšine takýchto príjmov umožňuje variantný postup v závislosti od rozhodnutia samotného daňovníka, ktorý sa rozhoduje medzi zdaňovaním týchto svojich príjmov zrážkovou daňou bez platenia poistného a zdaňovaním príjmu samotným daňovníkom v daňovom priznaní a v závislosti od charakteru príjmov aj s možnou povinnosťou platenia poistného. Na zdanenie príjmov má vplyv ich zaradenie v zákone o dani z príjmov, ktoré závisí od uzavretého zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa príjem dosiahne.

Definícia autorského diela a výkonu

Vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len „dielo“) alebo umeleckého výkonu, upravuje autorský zákon č. 185/2015 Z. z. Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. Výhradným osobnostným právom autora je právo na autorstvo k svojmu dielu.

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela (výhradné majetkové právo). Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, pričom za použitie diela má autor právo na odmenu. Súhlas na použitie diela udeľuje autor nadobúdateľovi licenčnou zmluvou v zmysle § 65 a nasl. autorského zákona.

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista. Výhradné osobnostné práva umelcov a ich umeleckých výkonov sú v autorskom zákone upravené obdobne ako u autorov. Výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a právo udeliť súhlas na jeho použitie. Použitím umeleckého výkonu je napr. verejný prenos nezaznamenaného umeleckého výkonu okrem vysielania, vyhotovenie originálu a rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu a ich verejné rozširovanie prevodom vlastníckeho práva, nájmom alebo vypožičaním a tiež sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.

Autorský zákon v § 7 ods. 3 uvádza, čo nemožno považovať za predmet autorského práva a čomu sa nepriznáva povaha autorského diela, aj keď ide o výsledok tvorivej činnosti konkrétnej osoby, napr. text právneho predpisu, verejné listiny, verejne prístupné registre a pod.

Autori a výkonní umelci v kontexte živnostenského podnikania

Autori ani výkonní umelci nie sú podnikateľmi podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (s odvolávkou aj na autorský zákon) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. Podľa § 223 Zákonníka práce nemožno na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Umelecké fondy a príspevky

Na podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti sa zriaďujú umelecké fondy (literárny, hudobný, výtvarných umení) podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o umeleckých fondoch“). Finančným základom hospodárenia týchto fondov sú okrem iného aj príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona príjemcovia autorských odmien odvádzajú fondom príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá vypláca odmenu, zrazí príspevok, zrazené sumy vyúčtuje a odvedie za kalendárny mesiac vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca príslušnému fondu.

Zdaňovanie autorských príjmov

Autorský honorár sa podľa zákona o dani z príjmov zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa zdania podaním daňového priznania. Osobitný postup existuje v prípade príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie plynúcich zo zdrojov na území SR, z ktorých vyberie daň platiteľ zrážkou.

Autor sa z hľadiska daňových predpisov považuje za daňovníka. Príjem autora sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak nepatrí medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona). Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú aktívne autorské príjmy príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (dohoda o nezrážaní dane).

Na účely správneho zaradenia príjmu je potrebné skúmať, na základe akého právneho vzťahu uvedené príjmy daňovník dosahuje. Zdaňovanie príjmov z duševného vlastníctva sa rozlišuje aj podľa skutočnosti, či sú dosahované na základe tzv. aktívne vykonávanej činnosti (vytvorenie daného diela alebo podania umeleckého výkonu) alebo na základe práv plynúcich z použitia už vytvorených diel, resp. umeleckých výkonov (pasívne príjmy).

Aktívne a pasívne autorské príjmy

Aktívne aj pasívne príjmy autorov sa zdaňujú dvomi spôsobmi:

1. Zrážkovou daňou pri vyplatení honoráru.
2. Zohľadnením tohto príjmu v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb typu B v VI. oddieli v nasledujúcom roku.

Aktívne príjmy autorov

Aktívne príjmy autorov upravuje § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. S autorom je podpísaná autorská zmluva alebo zmluva o dielo. Tieto príjmy pochádzajú z:

• vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,
• vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady,
• vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva,
• postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Príjmami z vytvorenia diela sú príjmy dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 až § 643 Občianskeho zákonníka v súlade so znením § 91 Autorského zákona, v ktorom je uvedená úprava diela na objednávku.

Pasívne príjmy autorov

Pasívne príjmy autorov upravuje § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. S autorom je uzatvorená licenčná zmluva. Tieto príjmy pochádzajú z:

• použitia diela,
• použitia umeleckého výkonu.

Pasívnymi príjmami sa v zmysle § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov rozumejú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Príjem z použitia diela zakladajú prevažne licenčné zmluvy.

Možnosti zdanenia autorských príjmov

Danenie zrážkovou daňou

Ak sa autor rozhodne svoj príjem daniť zrážkovou daňou, je to pre neho pohodlné a nemusí sa o nič starať. Platiteľom príjmu (môže to byť napr. vydavateľstvo) mu z honoráru zrazí zrážkovú daň vo výške 19 % a honorár tak dostane zdanený. Tento príjem už neuvádza v daňovom priznaní, pretože už raz bol zdanený. Platiteľ príjmu zrážkovú daň odvedie na daňový úrad a tým je daňová povinnosť vysporiadaná. Z honoráru ešte odvedie 2 % do literárneho fondu (v roku 2021 sa z dôvodu pandémie do Literárneho fondu neprispieva).

Základom dane je v súlade s § 43 ods. 5 písm. b) zákona príjem znížený o paušálne výdavky vo výške 40 %. Z týchto príjmov je povinný zrážku dane vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Vybraním dane zrážkou je daňová povinnosť daňovníka splnená a takto zdanený príjem nemusí daňovník uvádzať v daňovom priznaní. Daňovník sa však môže rozhodnúť považovať daň zrazenú platiteľom dane za preddavok na daň a v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov si ho odpočítať v podanom daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje výšku dane vypočítanú v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie dane.

Príklad: Daňovník, ktorý je zamestnaný a poberá príjmy zo závislej činnosti, spracoval príspevok do periodickej publikácie, za ktorý mu bol priznaný honorár vo výške 232,40 €. Z honorára odvedie vydavateľ 2 % príspevok do Literárneho fondu vo výške 4,65 €. Základ dane po odpočítaní príspevku do fondu je 227,75 €. Daň vo výške 19 % z 227,75 € je 43,27 €. Ak by sa uplatnili paušálne výdavky 40%, základ dane by bol 227,75€ * 0,6 = 136,65€. Zrážková daň by bola 136,65€ * 0,19 = 25,96€ (daň sa zaokrúhli na eurocenty nadol v súlade s § 47 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Honorár bol pripísaný daňovníkovi na účet 11. 6. 2010 vo výške 201,26 € (232,40 - 4,65 - 26,49 €). Vydavateľ odvedie príspevok Literárnemu fondu do 20. 7. 2010 vo výške 4,65 €. Daň odvedie daňovému úradu najneskôr do 15. 7. 2010 a súčasne zašle daňovému úradu oznámenie. Vybraním dane zrážkou je daňová povinnosť daňovníka splnená a takto zdanený príjem nemusí daňovník uvádzať v daňovom priznaní.

Výhody a nevýhody danenia zrážkovou daňou

Danenie podaním daňového priznania

Ak sa autor rozhodne daniť svoj autorský príjem raz ročne podaním daňového priznania, musí s platiteľom honoráru podpísať dohodu o nezdaňovaní autorských odmien. To znamená, že platiteľ mu vyplatí odmenu tzv. v hrubom, tj. nezdanenú. Dohodu o nezdaňovaní autorských odmien je možné uzavrieť iba vopred, tj. pred vyplatením autorského honoráru, najneskôr v deň výplaty.

Platiteľ musí daňovému úradu oznámiť, že s autorom podpísal túto dohodu, na základe ktorej daňový úrad berie na vedomie, že autor musí svoj honorár uviesť v daňovom priznaní. Podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov je platiteľ dane povinný takúto dohodu oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá a v ktorom na základe uzatvorenej písomnej dohody zrážku dane nevykonal (t. j. vo väzbe na výplatu, poukázanie alebo pripísanie úhrady príjmu v prospech daňovníka). Uzatvorenie takejto dohody je platiteľ dane povinný správcovi dane oznámiť na tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a uverejnilo ho na svojom webovom sídle (Oznámenie o uzatvorení dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods. 14).

Pri príjmoch z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú základom dane (čiastkovým základom dane) príjmy znížené o daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri zisťovaní základu dane môže daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov uplatniť k zdaniteľným príjmom preukázateľné daňové výdavky zistené z riadne vedeného účtovníctva alebo výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky).

Paušálne výdavky si môže uplatniť podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov iba daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Paušálne výdavky sú pre rok 2010 vo výške 40 % z úhrnu príjmov. V uvedenej výške výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka vrátane príspevku do umeleckých fondov plateného podľa zákona č. 13/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. V paušálnych výdavkoch nie je zahrnuté zaplatené poistné, ktoré sa uplatní vo výdavkoch v preukázanej výške, a to za predpokladu, že nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Od 1. 1. 2017 si daňovníci (FO, ktoré nie sú platiteľom DPH alebo sú platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia) môžu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, najviac do výšky 20 000 eur ročne, alebo z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Ak daňovník vykonával svoju činnosť iba časť zdaňovacieho obdobia, mohol si uplatniť paušálne výdavky len v pomernej výške, a to maximálne vo výške 420 € za každý mesiac, počas ktorého vykonával podnikanie, inú SZČ alebo dosahoval príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať paušálne výdavky pri niektorom z príjmov z podnikania a z inej SZČ podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (napr. pri autorských honorároch), je povinný uplatňovať paušálne výdavky aj pri ostatných príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. pri jednotlivých príjmoch z podnikania a z inej SZČ nemá možnosť kombinovať paušálne výdavky s preukázateľnými daňovými výdavkami.

Ak daňovník dosahuje aj príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, môže sa rozhodnúť, že si uplatní preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky, a to bez ohľadu na to, aké výdavky si uplatnil pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak daňovník (autor) uplatňuje paušálne výdavky, v sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky jeho daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník (autor) povinný platiť (ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach).

Príklad: Spisovateľ dosiahol ročný príjem zo svojich diel 10 600 €. Jeho vydavatelia mu vyplatili uvedenú sumu zníženú o 212 € (2 % príspevok do Literárneho fondu). Nevedie účtovníctvo, rozhodol sa vyčísliť základ dane s uplatnením paušálnych výdavkov. Za rok zaplatil poistné do poisťovní 1 420,40 €. Iné zdaniteľné príjmy nemal.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) zdaní svoje príjmy v podanom daňovom priznaní.

Výhody a nevýhody danenia podaním daňového priznania

Rozdiel v zdaňovaní pasívneho autorského príjmu

Pri pasívnych autorských príjmoch je systém danenia totožný s aktívnymi príjmami. Rozdiel spočíva v tom, že pri pasívnych príjmoch nikdy nie je možné uplatnenie nezdaniteľnej položky na daňovníka. Daňová sadzba je pevná 19 %.

Registračná a oznamovacia povinnosť

Od 1. septembra 2007 bola zavedená pre všetky fyzické osoby, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť (s odvolávkou na zákon o dani z príjmov), registračná povinnosť, resp. oznamovacia povinnosť. Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná na daňovom úrade z titulu povolenia alebo oprávnenia na podnikanie podľa § 31 ods. 1 zákona o správe daní, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať miestne príslušný daňový úrad o registráciu [§ 31 ods. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“)].

Ak táto osoba je už registrovaná z dôvodu získaného povolenia alebo oprávnenia na podnikanie a začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, je povinná splniť voči daňovému úradu oznamovaciu povinnosť v termíne do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom začala na území Slovenskej republiky túto činnosť vykonávať [§ 31 ods. 2 písm. c) zákona o správe daní].

Miestna príslušnosť správcu dane je upravená v § 3 zákona o správe daní. U fyzickej osoby sa riadi jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. Ak nemá fyzická osoba trvalý pobyt ani sa obvykle nezdržuje na území SR, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I. Zaradenie jednotlivých miest a obcí do územnej pôsobnosti daňových úradov je uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

Fyzická osoba je pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti povinná oznámiť údaje vymenované v § 31 ods. 5 písm. a) zákona o správe daní. Fyzická osoba si svoju registračnú povinnosť splní predložením vyplnenej prihlášky na registráciu. Prihláška na registráciu je k dispozícii na daňových úradoch a na internetovej stránke www.drsr.sk. V prihláške sa vyznačí ako druh daňovej povinnosti „daň z príjmu fyzických osôb“. Daňový úrad pridelí zaregistrovanému subjektu daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii vydá osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre konkrétny druh dane.

Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú povinnosť, urobí tak daňový úrad z úradnej moci bezodkladne po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup. Daňový subjekt má tiež povinnosť oznamovať daňovému úradu v určenej lehote zmeny skutočností v súvislosti s registráciou alebo plnením oznamovacej povinnosti. Podľa § 31 ods. 7 zákona o správe daní, ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v § 31 ods. 1 až 6, najmä ak zanikne daňovému subjektu daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď vznikli.

Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane do 15 dní po ukončení poberania príjmov z činností podľa § 31 ods. 2 písm. b) zákona o správe daní osvedčenie o registrácii. Ak nesplní daňový subjekt oznamovaciu povinnosť pri zmenách skutočností uvedených pri registrácii, vykoná daňový úrad príslušné zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

Nesplnenie registračnej a oznamovacej povinnosti je považované za správny delikt so sankcionovaním podľa § 35 ods. 7 písm. b) zákona o správe daní. Daňový úrad uloží pokutu podľa § 35 ods. 7 písm. b) zákona o správe daní, t. j. od 60 € do 3 000 €, pri nesplnení povinnosti podľa § 31 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. pri nesplnení registračnej povinnosti. Pri nesplnení povinnosti podľa § 31 ods. 7 zákona, t. j. pri nesplnení oznamovacej povinnosti daňového subjektu o zmenách skutočností uvedených pri registrácii, môže správca dane uložiť pokutu do výšky 3 000 €.

Za nesplnenie povinnosti vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní po ukončení poberania príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti môže daňový úrad uložiť pokutu podľa § 35 ods. 7 písm. c) zákona o správe daní až do výšky 3 000 €. V súlade s § 35 ods. 16 zákona o správe daní sa pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.

Autori a poistné odvody

Autori nie sú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súlade s § 5 zákona považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatne zárobkovo činnou osobou je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (napríklad aj podľa autorského zákona) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne [§ 11 ods. 4 písm. g) zákona].

Z toho vyplýva, že autor nemusí byť prihlásený ako SZČO v zdravotnej poisťovni. Do vymeriavacieho základu sa na účely zákona o zdravotnom poistení nezapočítava príjem zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov [okrem príjmov zo závislej činnosti do 165,97 € podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov].

Ak autor nevykonáva žiadnu inú činnosť a neprihlási sa v zdravotnej poisťovni ako SZČO, bude prihlásený ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení (samoplatiteľ, dobrovoľne poistený) s povinnosťou platenia preddavkov. Ak má autor súčasne aj príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, musí byť v zdravotnej poisťovni povinne prihlásený, a to z titulu vykonávania tejto činnosti (SZČO). Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa do základu použitého pri výpočte vymeriavacieho základu započítajú okrem príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aj príjmy z činnosti autora [okrem príjmov zdanených zrážkovou daňou, s výnimkou príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov].

Ak je autor súčasne zamestnancom, je na jeho rozhodnutí, či sa prihlási ako SZČO. Ak bude prihlásený, platí preddavky vo výške, v akej si ich vypočíta zo svojho základu dane (ak mu vyjde suma nižšia ako 3 €, preddavky neplatí). Ak sa neprihlási, neznamená to, že z príjmov dosahovaných z činnosti autora neplatí poistné. Pretože uvedený príjem je zdanený podľa § 6 zákona o dani z príjmov, započíta sa do vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení a z existencie tohto príjmu vyplýva povinnosť podať ročné zúčtovanie. Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistení sa bude jeho vymeriavací základ skladať z dvoch častí: z vymeriavacieho základu zo zamestnania a z vymeriavacieho základu z činnosti autora. Príjmy zrazené zrážkovou daňou do vymeriavacieho základu nevstupujú [okrem príjmov zo závislej činnosti zdanených podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov].

tags: #autorsky #prispevok #a #dane