Autizmus: Porucha autistického spektra, jej prejavy, diagnostika a možnosti pomoci

Autizmus, alebo Porucha autistického spektra (PAS), je neurologická a vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje interakciu s ostatnými ľuďmi, komunikáciu a správanie. Je to skupina porúch mentálneho vývoja, ktorá nie je vždy popísaná v najlepšom alebo najdôveryhodnejšom svetle. Autizmus nie je len jedna porucha, ale celá skupina porúch s rozdielnymi symptómami, prejavmi a dôsledkami. PAS je v prvom rade mentálne postihnutie, ktoré zabraňuje človeku triediť a porozumieť informáciám.

Pojem autizmus pochádza z gréckeho slova „autós“ - „sám“, čo voľne preložené znamená - „sám“. Väčšina autistov trávi svoj život osamote alebo len vo veľmi úzkom kruhu svojich blízkych. Autisti majú narušený duševný vývoj v oblastiach ako je komunikácia, predstavivosť a sociálna interakcia - vytváranie vzťahov, empatia atď.

Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné a nemusí mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve.

História a etymológia pojmu autizmus

V korešpondencii medzi Carlom Gustavom Jungom a Sigmundom Freudom z roku 1907 sa uvádza, že termín autizmus zaviedol švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler. Bleuler odmietal používať termín autoerotizmus, tak ako ho zaviedol Havelock Ellis a prevzal Sigmund Freud, pretože mu pripadal príliš zaťažený sexualitou. Preto sa rozhodol nahradiť ho novo utvoreným termínom. Pôvodne chcel zaviesť termín ipsizmus (po nemecky Ipsismus; z gr. ipse = sám), ale nakoniec sa rozhodol pre termín autizmus (po nemecky Autismus).

Následne v roku 1911 Eugen Bleuler slovo autizmus použil vo svojej najznámejšej práci, monografii o schizofrénii nazvanej Dementia praecox oder Gruppe der Schizophrenien. Bleuler tu autizmus spomína ako základný symptóm schizofrénie a okrem iného píše: "Toto odlúčenie od skutočnosti spolu s relatívnym a absolútnym prevažovaním vnútorného života nazývame autizmus" a "Autizmus je približne to isté ako to, čo Freud označuje ako autoerotizmus. Keďže však u tohto autora sú libido a erotizmus oveľa širšie pojmy než u iných škôl, asi tu nemožno to slovo použiť bez toho, aby nedošlo k mnohým nedorozumeniam."

V 30. a 40. rokoch 20. storočia k výskumu autizmu výrazne prispeli dvaja psychiatri - Rakúšan Hans Asperger a Rakúšan/Žid/Američan Leo Kanner.

• Hans Asperger: Opísal niekoľko detí, ktoré stretol vo svojej psychiatrickej klinike. Na deťoch si všimol ich izolovanosť a nezvyčajné používanie jazyka, no podľa jeho slov deti nepreukazovali žiadne známky kognitívnej postihnutosti, ich myšlienkové pochody boli veľmi „kreatívne a originálne“ a i keď ich používanie jazyka nebolo vždy zvyčajné, deti disponovali slovnou zásobou na vysokej úrovni a rozprávali pedantne. Asperger špekuloval, že je tento stav pravdepodobne dedičný. Skúmanú poruchu nazval „autistická psychopatia“ (nem. autistische Psychopathie); dnes sa v MKCH-10 nazýva „Aspergerov syndróm".
• Leo Kanner: Kannerove výsledky skúmania boli v mnohom podobné, no deti skúmané Kannerom mali výrazne väčší problém s komunikáciou. Deti mali ale dobrú mechanickú pamäť, čo viedlo Kannera k záveru, že sa narodili s dobrým intelektovým potenciálom. Na rozdiel od Aspergera nepovažoval tento stav za dedičný, ale za výrazne ovplyvnený prostredím, v ktorom deti vyrastali. Skúmanú poruchu nazval „včasný infantilný autizmus“ (angl. early infantile autism).

Definícia a diagnostické kritériá autizmu

Autizmus je definovaný ako abnormálny a oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje pred tretím rokom života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Podľa MKCH-10 je detský autizmus definovaný ako abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje u dieťaťa pred dovŕšením tretieho roku života. Súčasné diagnostické kritériá medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 vydávané Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO sú všeobecne uznávané a uprednostňované v európskom geopolitickom pásme.

Diagnostické vyšetrenie

Diagnostické vyšetrenie sa zameriava na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu. Všetky deti musia byť vyšetrené na oneskorený vývoj, keď navštívia lekára na rutinné zdravotné prehliadky vo veku 9 mesiacov, 12 mesiacov a 18 alebo 24 mesiacov.

Psychologické diagnostické vyšetrenie

Psychologické diagnostické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS.

Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie

Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie je zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Ďalšie diagnostické metódy

• Skríning zraku a sluchu: Robí sa, ak sa u detí objavia nejaké známky vývojového problému. Je veľmi dôležité identifikovať autizmus v ranom veku a včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu.
• Neurologické testy: Dôkladné neurologické vyšetrenie.
• Genetické testovanie: Odoberajú sa vzorky krvi a moču, ktoré sa používajú na vyhodnotenie základných ochorení, ako sú niektoré vrodené poruchy metabolizmu.
• Neurozobrazovanie: MRI skenovanie sa môže vykonať, ak neurologické vyšetrenie naznačuje abnormalitu v mozgu (v dôsledku štrukturálnych lézií v mozgu).

Charakteristické znaky a prejavy autizmu

Autizmus sa prejavuje rôznymi spôsobmi a v rôznej miere závažnosti. Medzi hlavné príznaky autizmu je možné zaradiť najmä problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie.

Sociálna interakcia

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. Chýba im schopnosť empatie. Prežívajú predsudok, že všetci jednotlivci s autizmom sa vyhýbajú kontaktu s ostatnými. Toto tvrdenie vyplýva z nepochopenia podstaty autizmu - mnohé deti i dospelí s autizmom majú záujem o kontakt s ostatnými, špecifiká ich postihnutia im však nedovoľujú nadviazať vzťahy primerané ich vývojovej úrovni.

Pre autizmus je charakteristický nedostatok vzájomnosti vo vzťahu k iným - pre ľudí s autizmom je náročné vžiť sa do pocitov, predstáv a myšlienok ostatných ľudí.

Typy sociálneho správania u autistických jedincov:

• Osamelý typ: Nemajú záujem o fyzický kontakt, nestoja o dotyky ani maznanie. Nevyhľadávajú spoločnosť rovesníkov, neprejavujú záujem o spoločnú hru s ostatnými deťmi, sťahujú sa do ústrania. Nekomunikujú, nevenujú pozornosť svojmu okoliu. Vyhýbajú sa očnému kontaktu alebo ho nadväzujú bez komunikačného zámeru.
• Pasívny typ: Sú v kontakte s druhými málo spontánni - nevyhýbajú sa kontaktu, ani ho však neiniciujú. Z kontaktu s druhými majú len malé potešenie, nezaujímajú ich spoločenské akcie ani stretnutia s novými ľuďmi. Majú obmedzenú schopnosť zdieľať s ostatnými radosť, robí im problémy vyjadriť svoje potreby alebo požiadať o pomoc. Majú ťažkosti s poskytovaním útechy a podpory, chýba sociálna intuícia. Obvykle sa zaujímajú o rovesníkov, ale nevedia ako sa zapojiť do spoločných hier a aktivít.
• Aktívny a zvláštny typ: Sú v sociálnom kontakte veľmi spontánni, majú však problém posúdiť, ktoré správanie je vhodné a ktoré nie je. Ich konanie obvykle nie je primerané kontextu, často sa dopúšťajú závažného porúšania spoločenských noriem. Svojim správaním druhých obťažujú alebo zahanbujú. Často sa dotýkajú cudzích ľudí, v rozhovore stoja k druhým príliš blízko. Ich gestikulácia a mimika je zvláštna a bizarná, často uprene pozerajú do očí poslucháča alebo nadväzujú očný kontakt bez komunikačného zámeru. Obľubujú sociálne rituály, pervazívne rozprávajú o svojom záujme, pýtajú sa "donekonečna" rovnaké otázky (i keď na ne poznajú odpoveď).
• Formálny, afektovaný prejav: Vyskytuje sa najmä u detí a dospelých s vyšším IQ a dobrými vyjadrovacími schopnosťami. Reč je príliš strohá a formálna, ich správanie voči cudzím i voči rodičom pôsobí veľmi chladným dojmom. Títo jedinci obľubujú spoločenské rituály a obsesívne trvajú na ich dodržiavaní. Rovnako lipnú na rešpektovaní pravidiel, pri ich porušení dochádza k záchvatom afektu. Často slepo imitujú správanie dospelých, chýba im schopnosť rozlíšiť primerané a neprimerané správanie. Okolie dokážu šokovať úprimnými, ale sociálne absolútne nevhodnými komentármi. Majú problémy porozumieť irónii, sarkazmu, humoru.
• Zmiešaný zvláštny typ: Sociálny prejav je veľmi rôznorodý a závisí od prostredia, situácie a osôb, s ktorými nadväzujú kontakt. Majú veľké výkyvy v kvalite sociálneho kontaktu, k rodičom sa obvykle správajú lepšie. V ich sociálnom správaní sa objavujú prvky aktívneho, osamelého, pasívneho i formálneho typu. Z pasívnych prvkov sa prejavuje sociálny úsmev, zdvorilé submisívne správanie, vyjadrovanie súhlasu. Aktivita v sociálnom kontakte sa objavuje najmä vo vzťahu k stereotypnému záujmu: jednotlivec rád rozpráva o svojom záujme. Ak sa cíti neisto a zmätene, prevládnu osamelé prvky: jednotlivec sa stiahne a odmieta kontakt.

Komunikácia

Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. V oblasti komunikácie majú autistickí jedinci podstatne obmedzenú schopnosť pochopiť, čo sa deje v ich bezprostrednom i širšom sociálnom prostredí, a tak ani nemôžu účinne ovplyvňovať udalosti, s ktorými sú konfrontovaní.

• Oneskorený vývin reči: Odchýlky od normálneho vývoja u detí s autizmom sa niekedy objavia už v štádiu žvatlania. Toto štádium môže úplne chýbať, alebo žvatlanie dieťaťa je monotónne alebo nie je využívané ku komunikačným účelom. Deti s autizmom v tomto období vývoja často nereagujú na meno alebo na hlasy rodičov, hoci postrehnú drobné zvuky v okolí. U bežných detí sa po druhom roku rozvíja funkčná reč, deti s autizmom sa v tomto ohľade značne odlišujú od normálneho vývoja.
• Echolalická reč: Reč detí s autizmom je často echolalická: na otázku odpovedajú zopakovaním otázky. Napríklad na otázku „Máš hlad?“ dieťa s autizmom odpovie „Máš hlad“. Dieťa s autizmom pochopí, že veta „Máš hlad.“ je spojená s jedlom, a preto sa potravy začne dožadovať touto vetou.
• Problémy s porozumením: Deti s autizmom môžu mať pomerne rozsiahlu slovnú zásobu, tieto slová sa však často doslova naučili naspamäť a nedokážu ich funkčne používať. Majú problém porozumieť významu reči. Mechanicky si spájajú jednotlivé slová s významom a nechápu, že sa význam slova môže meniť podľa kontextu.
• Problémy s používaním zámen: Jednotlivci s autizmom majú problémy s využívaním zámen. Je pre nich náročné pochopiť, že slovo „ja“ sa môže vzťahovať ku komukoľvek, kto o sebe rozpráva. Keďže ľudia ich oslovujú zámenom „ty“, niektorí jedinci s autizmom sa domnievajú, že „ty“ sa vždy vzťahuje k ich osobe a začnú sami seba nazývať „ty“.

Správanie a záujmy

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek).

• Stereotypné činnosti: Najelementárnejším variantom stereotypnej aktivity je nefunkčné zaobchádzanie s predmetmi - roztáčanie, hojdanie, mávanie alebo hádzanie. Ďalšie deti s autizmom zoraďujú predmety podľa farby, tvaru či veľkosti.
• Fascinácia: Pod pojmom fascinácia sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.
• Motorické stereotypy: U detí s autizmom sa často v ranom detstve vyvinú motorické stereotypy, teda opakované pohyby jednej alebo viacerých častí tela. K najbežnejším patrí mávanie alebo krútenie rukami, potriasanie hlavou, pohupovanie sa, kolísanie sa, otáčanie rôznymi predmetmi. Bežne sa vyskytuje aj chodenie po špičkách.

Formy autizmu a Poruchy autistického spektra

Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Klasifikácia druhov porúch autistického spektra je založená na niekoľkých uhloch pohľadu.

Detský autizmus (Kannerov syndróm)

Detský autizmus sa prejavuje do 3 roku života, všímať si môžeme abnormality v sociálnej interakcii, komunikácii a často opakujúce sa správanie. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní.

Atypický autizmus

Atypický autizmus sa prejavuje po 3 roku života. Táto diagnóza sa používa, keď pacient nepreukazuje všetky symptómy detského autizmu. Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnením všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.

Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm je ľudovo povedané pred-štádium autizmu. Reč aj kognitívny vývoj u Aspergerov na rozdiel od autistov nezaostáva, no môžeme si všimnúť isté abnormality v sociálnej interakcii. Ľudia s AS majú obyčajne stereotypné a opakujúce sa záujmy, činnosti, no dosahujú normálnu inteligenciu. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). Výrazne sú obmedzené sociálne zručnosti a sprievodným javom je oneskorená citová zrelosť.

Rettov syndróm

Syndróm sprevádzaný ťažkým neurologickým postihnutím, ktoré má pervazívny dopad na somatické, motorické a psychické funkcie. Rettov syndróm je autistická porucha špecifická tým, že zatiaľ bola diagnostikovaná len u dievčat, pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10x menej častý v porovnaní s autizmom.

Hellerov syndróm (Detská dezintegračná porucha)

Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy prvýkrát opísal Theodore Heller v roku 1908. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie, avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.

Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi

Podľa klasifikačného systému MKCH-10 ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou platnosťou. Zahŕňa skupinu detí s ťažkou mentálnou retardáciou (IQ nižšie ako 50), ktoré majú značné problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj prejavy stereotypného správania.

Príčiny autizmu

Príčina autizmu nie je známa. Predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.

Mýty o príčinách autizmu

Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.

Možnosti pomoci a terapie

Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života osoby zasiahnutej touto pervazívnou vývinovou poruchou. Autisti nie sú zlí, svetu jednoducho nerozumejú tak ako bežný, zdravý človek, preto im individuálne prístupy vo vzdelávaní pomôžu pochopiť a prispôsobiť sa svojmu okoliu. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať. Maximalizácia nezávislej funkcie a kvality života a minimalizácia symptómov sú hlavnými cieľmi manažmentu autizmu.

Vzdelávacie a odborné programy

Najbežnejším a najúčinnejším liečebným prístupom je vzdelávací (školský alebo odborný) program. V tomto sa sleduje úroveň výkonu žiaka. Pri obhajobe detí s autizmom musia byť deti rozdelené do malých a kontrolovaných skupín. Tréning zahŕňa programy nácviku slovnej zásoby, ktoré sú bez stimulácie (tak zrakovej, ako aj sluchovej). Dieťaťu sú prezentované malé kúsky informácií a okamžite sa hľadá odpoveď dieťaťa. Dieťa si musí osvojiť každý kúsok informácie predtým, ako ho naučí inú jednotku informácie.

Ľudia s autizmom potrebujú špeciálny typ vzdelávania a starostlivosti. Autisti nie sú zlí, svetu jednoducho nerozumejú tak ako bežný, zdravý človek, preto im individuálne prístupy vo vzdelávaní pomôžu pochopiť a prispôsobiť sa svojmu okoliu.

Vzdelávanie rodinných príslušníkov

Členovia rodiny musia byť vzdelávaní a povzbudzovaní, aby sa naučili a porozumeli potenciálnym motivátorom, ako aj negatívnemu správaniu jedinca s autizmom. Rodičia a rodinní príslušníci musia byť otvorení učiť sa všetkým novým terapiám a musia byť trpezliví. Komunikáciu a interakciu s ostatnými treba podporovať a učiť deti, dospievajúcich a dospelých.

Farmakologická liečba

Niektoré lieky sa odporúčajú na liečbu určitých symptómov. Pri agresívnom správaní sa odporúča liečba haloperidolom a aripiprazolom. Hyperaktivitu a poruchu pozornosti u detí možno kontrolovať metylfenidátom.

Doplnky stravy

Doplnky stravy, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny, sa odporúčajú.

Iné terapie

Rôzne iné liečby ako je hyperbarický kyslík, vysoké dávky vitamínov a chelatačná terapia.

Autizmus na Slovensku

Podľa webu sposa.sk zo štatistík z roku 2012 vyplýva, že autizmus postihuje každého stého Európana. Čo sa týka Slovenskej republiky - podľa štúdie z roku 2010 vychádza cca 54 297 prípadov. Na Slovensku neexistujú verejne dostupné štatistiky o počte ľudí s diagnózou PAS. Národné centrum zdravotníckych informácií sleduje totiž diagnózu autizmu iba v rámci porúch psychického vývinu. Vychádzajúc zo štatistík, že 1 z 54 detí má diagnostikovaný autizmus, môžeme odhadovať, že na Slovensku žije 6- až 18-tisíc detí a mladých ľudí s autizmom.

tags: #autimus #mentalne #postihnutie