Komplexná rehabilitácia po artroskopii kolena: Návrat k plnej funkčnosti

Artroskopia kolena je moderný a jednoduchý operačný zákrok, pri ktorom si lekár priamo prehliadne kĺb a vykoná v ňom chirurgický zákrok. Využíva sa nielen pri kolene, ale aj pri iných kĺboch. Táto miniinvazívna metóda významne skracuje čas rekonvalescencie a prináša minimálne pooperačné bolesti, no napriek tomu si vyžaduje dôslednú pooperačnú rehabilitáciu na prinavrátenie potrebnej sily a pohyblivosti v kolennom kĺbe.

Kolenný kĺb patrí medzi najkomplexnejšie a zároveň najčastejšie poranené kĺby. Skladá sa zo štyroch kostí: stehenná kosť, píšťala, ihlica a jabĺčko. Stehenná kosť sa spája s píšťalou a ihlicou pomocou kĺbového puzdra a väziva. Jabĺčko sa nachádza v prednej časti kolena a v stehennom záreze kĺže pri ohýbaní. Hlavnou oporou kolena sú kosti, zdrojom pohybu sú svaly a väzivá slúžia na stabilizáciu kolena. Jeho povrch pokrýva chrupavka. Medzi stehennou kosťou a píšťalou sa nachádzajú po oboch stranách kolena špeciálne tvarované chrupavky, ktoré sa nazývajú menisky. Tie majú za úlohu tlmiť nárazy pri skokoch, dopadaní na koleno a vyrovnávať nerovnakosť tvaru kosti. Predný a zadný väz sa navzájom krížia v strede kolena.

Dôvody pre artroskopiu kolena

Artroskopia sa odporúča hlavne v prípade poškodených meniskov, chrupaviek alebo iných častí kolena, ktoré zapríčiňujú jeho nefunkčnosť a bolesť. Ak trpíte bolesťami, opuchom, nestabilitou alebo obmedzeným pohybom, možno ste si poranili meniskus v kolene. Stane sa tak napríklad násilným pohybom (rotáciou kolena), ktorý meniskus, hoci je pevný a pružný, nevydrží, a tak sa natrhne alebo pretrhne. Ďalšími dôvodmi na artroskopiu sú poranenia prekrížených väzov kolena, rôzne stupne poškodenia kĺbovej chrupavky, poranenie postranných väzov kolena, uvoľnenie časti kosti alebo chrupavky do kĺbového priestoru alebo nestabilita jabĺčka.

Pri poškodení kolenného kĺbu dochádza k opakovanému chronickému alebo poúrazovému opuchu. Vyskytujú sa bolesti, obmedzená pohyblivosť, intolerancia záťaže, nestabilita a pocit preskakovania v kĺbe. Najrizikovejšou činnosťou, pri ktorej dochádza k poraneniu kolena je šport. Často sa pri ňom vyskytujú opakované, ľahké poranenia, no tiež závažné, vyžadujúce dlhodobú alebo chirurgickú liečbu. Meniskus, skrížený väz, či chrupavku je možné poškodiť jediným nesprávnym pohybom. Meniskus býva najčastejšie poranený pri športoch s rotáciou. Prejavuje sa bolesťami, opuchom, obmedzenou hybnosťou a zablokovaním kolena.

Najčastejšie problémy s kolenným kĺbom

• Pomliaždené koleno: V dôsledku nárazu, úderu alebo pádu. Príznakom je modrina či opuch. Bolestivosť, ktorá po pár týždňoch ustúpi a jej intenzita bude závisieť od závažnosti nehody. Ide o menej závažné poranenie, ale neradno podceniť dobu a spôsob liečby, aby nedošlo k trvalému poškodeniu.
• Vykĺbené koleno: Najčastejšie zranenie kĺbu je jeho vykĺbenie a neobíde ani koleno. Ide o vážny úraz, kedy dôjde k úplnej strate kontroly nad dolnou časťou stehennej kosti s hornou časťou predkolenia a nie je vôbec ojedinelé, že dôjde k poškodeniu aj iných častí kolena, ako napr. väzov alebo chrupavky. V prípade vykĺbenia jabĺčka platí, že sa zvyčajne vráti samé na pôvodné miesto.
• Natiahnuté šľachy kolena: Potrápia nejedného bežca, či futbalistu a vznikajú v dôsledku pohybu, ktorý je nad rozsah zdravého pohybu daného kĺbu a postihuje väzivo a šľachy okolo kĺbu (napríklad patelárna šľacha). Ďalej ide o natrhnuté svaly alebo šľachy, zranenie krížneho väzu alebo šliach okolo kĺbu.
• Poškodenie menisku: Pretrhnutie alebo ruptúra meniskov v dôsledku rotačných pohybov, napr. po páde a najčastejšie na vnútornej strane kĺbu (mediálny alebo vnútorný meniskus). Príčinou môže byť aj dlhodobé používanie kolena nevhodným fyziologickým spôsobom a vykonávanie jednostranných pohybov, pri ktorých vzniká svalová dysbalancia.
• Zablokované koleno: Obmedzenie pohybu a bolesť, napríklad dôsledkom poškodenia meniskov.
• Roztrhnutý predný skrížený či postranný väz: Roztrhnutie (ruptúra) predného skríženého väzu alebo postranných väzov väčšinou v dôsledku prudkého zastavenia, či zmeny smeru pohybu (napr. bežci, futbalisti, basketbalisti).
• Krvný výron alebo voda v kolene: V dôsledku zranenia alebo aj po operácii kolena.
• Slabá mobilita kolena: Nedostatok mobility v kolene ako dôsledok nedostatočnej rehabilitácie po zranenom alebo operovanom kolene, napríklad neschopnosť úplné vystrieť alebo ohnúť koleno.
• Nestabilné koleno: Pocit "uvoľneného" kolena, či už po úraze alebo po operácii.
• Výmena kolenného kĺbu: V dôsledku nemožnosti opraviť poškodený kĺb (napríklad z dôvodu vyššieho stupňa artrózy kolena).

Priebeh artroskopického zákroku

Princíp artroskopie spočíva vo využití optiky. Vďaka tej je možné vykonať diagnostiku a potom terapiu. Endoskopická sonda (artroskop) sa zavedie dovnútra kolenného kĺbu, k čomu nie je potrebné priame otvorenie, ale len dva malé rezy. Artroskop je tenká kovová trubička a na jej konci je kamera so svetlom, ktoré nepáli. Na druhom konci je monitor, ktorý umožňuje lekárovi s pacientom pozorovať kĺbovú štruktúru.

Artroskopia sa robí ambulantne alebo s hospitalizáciou na jeden až dva dni. Zákrok sa vykonáva buď v celkovej, spinálnej alebo aj lokálnej anestéze na operačnej sále a trvá zhruba polhodinu až hodinu. Pacient do nemocnice môže prísť aj v deň operácie, od polnoci je však na lačno a so sebou prinesie predoperačné vyšetrenie nie staršie ako 14 dní.

Operácia je vykonaná na vydezinfikované oblasti kolena, kde sa vedie malý rez dĺžky asi 1 cm. Artroskop sa zavedie týmto rezom a spolu s ním aj fyziologický roztok, ktorý kĺb preplachuje a tiež je vďaka nemu lepšie zobrazenie. Lekár sa celú dobu zákroku riadi tým, čo vidí na monitore, bez kamery by operácia takto prebehnúť nemohla. Operačné rany sú tak malé, že sa nešijú, iba sa použije sterilný obväz na zakrytie. Pacient po operácii odpočíva a 2 hodiny nesmie piť ani jesť a domov môže odchádzať 1. až 3. deň.

Rehabilitácia po artroskopii kolena

Rehabilitácia po operácii kolena je veľmi dôležitým súborom úkonov, pretože bez nej sa aj dobre vykonaný zákrok vyhne účinku. Rehabilitačný program sa bude odvíjať od rozsahu poškodenia vášho kolenného kĺbu, a tiež diagnózy či druhu chirurgického zákroku. Cieľom je obnoviť plnú silu, pohyblivosť a stabilitu kolena, minimalizovať bolesť a opuch a zabrániť reoperácii.

Fázy rehabilitácie

1. Prvá fáza (1-3 mesiace): Mobilita a zníženie opuchu

   • V prvej fáze rehabilitácie sa dôraz kladie na chôdzu s barlami, prikladanie ľadu a rozcvičovanie členku a prstov na chodidle.
   • Hneď ako sa zápal a opuch zmiernia, postupne sa začína koleno pasívne rozcvičovať tak, aby sa zvýšil rozsah pohybu, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie neskoršie cvičenia.
   • Dôležité je vykonávať izometrické napínanie svalov, pričom sa koleno vedome zatláča k podložke (tzv. drill quadricepsu).
   • Používanie studených obkladov po dobu 20 minút niekoľkokrát denne pomáha znížiť opuch a bolesť. Nikdy nepoužívajte ľad priamo na kožu.
   • Kompresiu vykonávajte pomocou elastického obväzu.
   • Odpočívajte s kolenom nad úrovňou srdca.
   • V tejto fáze sa odporúča mobilizácia pately.
   • Cvičí sa hlavne ohyb kolena (flexia) a vystretie kolena (extenzia).
   • Otvorený aj uzatvorený kinematický reťazec: chôdza, ľahké cviky, izometrické cvičenia, cvičenie s pomôckami.
   • Príklad cvičenia: Ohýbanie kolena (flexia), napríklad v ľahu na chrbte si pritiahnuť koleno k bruchu.

2. Druhá fáza (4-6 mesiacov): Sila a mobilita

   • Počas druhej fyzioterapeutickej fázy sa zvyšuje rozsah pohybu, cvičí sa s vlastnou váhou pomocou izometrických cvikov a tiež sa využíva elektrogymnastika pre obnovu motorických jednotiek.
   • Sila svalov sa buduje izometrickými cvičeniami a postupne sa začína zaťažovaním celej nohy.
   • Používajú sa cvičenia v otvorených a zatvorených kinematických reťazcoch.
   • V tejto fáze sa už cvičí len uzatvorený kinematický reťazec silovo-nápravnými cvikmi, pákovými a izometrickými cvičeniami.
   • Príklad cvičenia: Ľahnite si na chrbát a posúvajte natiahnutú dolnú končatinu po podložke do strany (unoženie) a späť (prinoženie). Pohyb sa deje z bedrového kĺbu. Špička chodidla smeruje celý čas hore, končatinu nevytáčajte do strán. Orientujte sa buď podľa špičky alebo podľa jabĺčka, ktoré smerujú hore. Toto cvičenie aktivuje odťahovače (abduktory), konkrétne stredný sedací sval (musculus glutaeus medius), ktoré stabilizujú panvu pri chôdzi a v stoji.

3. Tretia fáza (7-12 mesiacov): Sila a dynamika

   • Tretia tréningová fáza je rovnako dôležitá, ako predchádzajúce dve. Podstatné je dosiahnuť potrebný rozsah pohybu.
   • Kritériom je tiež schopnosť stáť na operovanej končatine. Na začiatku sa nadobúda svalová sila, neskôr vytrvalosť a nakoniec dynamika.
   • V týchto fázach integrácie je odporúčané používať ortézy.
   • Pokračujeme v cvičení len uzatvoreného kinematického reťazca silovo-nápravnými cvikmi, dynamickými a izometrickými cvičeniami.
   • Príklad cvičenia: Kľaknite si na kolená, ak by vás podlaha tlačila, podložte si pod kolená deku, alebo vankúš. Ramená sú nad bedrovými kĺbmi a veľmi mierne podsadíme panvu.

Cviky po operácii kolena na doma

Pravidelné cvičenie na obnovenie sily a pohyblivosti kolena je dôležité pre úplné zotavenie po artroskopickej operácii. Je vhodné, aby ste cvičili približne 20 až 30 minút 2 až 3-krát denne. Pri tomto cvičení by nemalo dôjsť k žiadnej bolesti.

1. Zdvíhanie natiahnutej nohy v ľahu: Ľahnite si na chrbát s natiahnutými nohami. Natiahnutú nohu zdvihnite asi 15 cm nad podložku a držte ju v tejto polohe 10 sekúnd. Týmto posilňujeme štvorhlavý stehenný sval (musculus quadriceps femoris), ktorý je nevyhnutný pre pohyb v kolene - zabezpečuje extenziu, vystretie kolena a koleno stabilizuje.
2. Precvičovanie členka: V ľahu na chrbte s vystretými kolenami striedavo naťahujte špičky nôh smerom k brade (dorsiflex) a ťahajte nárty od seba (ako baletka). Následne zakrúžte nohou v členku v smere hodinových ručičiek a naopak. Cvičenie pomáha navracať krv späť k srdcu, čo zmierňuje opuchy a znižuje riziko vzniku žilovej trombózy.
3. Zatínanie svalov prednej časti stehna: Ležmo na chrbte zatnite štvorhlavý stehenný sval tak, že prepnite koleno a zatlačte podkolennú jamku dole do podložky. Podržte tak nohu 5 sekúnd a potom uvoľnite. Cvičenie zmierňuje opuch kolena a posilňuje spodnú časť štvorhlavého stehenného svalu.
4. Ohýbanie kolena v sede na stabilnej stoličke: Ohnite dolnú končatinu pod seba. Snažte sa koleno pokrčiť čo najviac. Vydržte päť sekúnd a potom sa vráťte do základnej oddychovej pozície. Cvičenie pomáha zlepšiť rozsah pohybu.
5. Ohýbanie kolena na výdrž: Postupne si v predošlom cviku vybudujete výdrž a budete si môcť pri dobrej tolerancii predĺžiť výdrž až na 1 minútu a opakovať aj viackrát za deň. Cieľom tohto cvičenia je zvýšiť rozsah pohybu (flexia-ohnutie) v kolennom kĺbe.
6. Ohýbanie kolena posuvom chodidla po podložke: Vráťte sa na podložku na chrbát s natiahnutými dolnými končatinami. Pätu opretú o podložku posúvajte smerom k sedacím svalom, končatina sa pritom ohýba v kolene a bedrovom kĺbe. Potom posúvajte pätu a chodidlo späť do východiskovej pozície. Cvičenie je zamerané na posilňovanie zadnej skupiny svalov stehna a zlepšenie rozsahu aktívnej flexie v kolene.
7. Výkop v ľahu: Ľahnite si na chrbát na podlahu alebo posteľ s vystretými nohami a pod koleno si položte zrolovanú deku. Následne nohu vystrite, podkolenná jamka tlačí do deky a bedrá spočívajú na podložke. Vydržte tak 5 sekúnd. Následne uvoľnite. Toto cvičenie pomáha posilniť štvorhlavý stehenný sval.
8. Pasívny strečing hamstringov: Položte sa na chrbát s natiahnutými dolnými končatinami. Pätu operovanej končatiny si podoprite vankúšmi tak, aby bola v kolene voľne prevesená. V tejto pozícii ponechajte koleno pokojne aj 10 minút. Je to jeden z najdôležitejších cvikov na začiatku rehabilitácie po operácii kolena, lebo vás učí dosiahnuť plnú extenziu vystretie kolenného kĺbu, čo je úplne zásadné pre chôdzu.
9. Zdvíhanie sa na špičky: V stoji sa rozkročíme širšie, ako sú boky. Pohľad smeruje rovno dopredu. Pomaly sa zdvíhame na špičky, ale nie do plného rozsahu kĺbov prstov, ale len asi do polovice, aby svaly vnútornej klenby chodidla zostali aktívne a od nich sa aktivovala aj celá vnútorná línia nôh. Päty následne veľmi pomaly vráťte naspäť s pocitom, že sa priťahujete. Zopakujte 5-10x.

Ďalšie dôležité aspekty rehabilitácie

• Požičajte si motodlahy Artromot a cvičte s ňou 3 až 6x denne, pol hodinu až hodinu. Je dobré cvičiť tak, aby bol cítiť ťah, keď po pár cykloch ťah prestane, stačí pridať na jednotlivých stupňoch.
• K rozcvičeniu sa odporúča jazda na rotopede alebo na bicykli či plávanie.
• Dôležitá je mobilizácia jaziev (ako prevencia tzv. srastov) a uvoľňovanie stuhnutosti kĺbov postizometrickou relaxáciou.
• Terapiu môžeme doplniť o fyzikálnu terapiu alebo kryoterapiu na zníženie opuchu.
• Po artroskopii nosných kĺbov postupne prechádzame na cvičenia na instabilných plošinách.
• Fyzioterapeutický program sa zostavuje prísne individuálne s ohľadom na operačný zákrok, bolesť pacienta a rešpektuje základné požiadavky operatéra.
• Významnú úlohu v rehabilitačnom a tréningovom procese zohráva výživa, doplnky stravy a spánok.

Kedy začať s riadením vozidla?

O začiatku riadenia vozidla sa poraďte so svojím lekárom. Zvyčajne je to možné po šiestich až ôsmich týždňoch po zákroku, niekedy skôr, ak necítite ťažkosti. Pri rekonštruovanom menisku môže byť zotavovanie dlhšie.

Dôležité upozornenia

• Keď zvýšite intenzitu svojho cvičenia, môžu sa vyskytnúť dočasné komplikácie. Ak vám koleno opuchne alebo vás bolí po určitej pohybovej aktivite, mali by ste túto aktivitu obmedziť alebo zastaviť, kým sa nebudete cítiť lepšie. V takom prípade odpočívajte.
• Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa počas prvých dní po objavení sa príznakov činnostiam, ktoré zaťažujú koleno.
• Dodržiavaním fyzioterapeutického programu a dodržiavaním požiadaviek chirurga ohľadne záťaže po artroskopii, si zabezpečíme rýchlejší a bezbolestný návrat do bežného života s kvalitne fungujúcim kĺbom.

tags: #artroskopia #kolena #rehabilitacia