Rozvod rodičov predstavuje pre deti traumatizujúcu skúsenosť, ktorá so sebou nesie riziko poškodenia ich psychického a emocionálneho vývinu. V takýchto citlivých situáciách je mimoriadne dôležité zabezpečiť ochranu záujmov maloletých detí. V kontexte rozvodového konania zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník a inštitút striedavej osobnej starostlivosti.
Úloha kolízneho opatrovníka
Cieľom diplomovej práce je preskúmať úlohu kolízneho opatrovníka v kontexte rozvodového konania, s dôrazom na ochranu záujmov maloletých detí. Ak sa jedná o maloleté dieťa, jeho zastúpenie je upravené v Zákone o rodine. Ak súd, resp. iný orgán, rozhoduje o ustanovení zákonného zástupcu alebo osobitného zástupcu, tzv. kolízneho opatrovníka, toto ustanovuje súd v opatrovníckom konaní. Kolízny opatrovník je ustanovený v prípadoch, ak existuje kolízia záujmov medzi dieťaťom a jeho zákonným zástupcom, alebo medzi viacerými osobami zastúpenými tým istým zákonným zástupcom.
Zákon limituje konanie zákonných zástupcov, ak ide o správu majetku. Súdne schválenie sa vyžaduje pre dispozície zákonných zástupcov v súvislosti so správou majetku nad rámec bežných vecí. Zákonný zástupca nemôže zastupovať svoje dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov. Ak hrozí kolízia záujmov, súd ustanovuje dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní zastupovať.
Striedavá osobná starostlivosť
Diplomové práce sa zaoberajú striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá je definovaná ako jedna z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa je novým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky, zavedeným v roku 2010 novelou zákona o rodine. Tento inštitút priniesol maloletým deťom väčšie možnosti na rovnaký pravidelný styk s oboma jeho rodičmi po splnení určitých podmienok. Je upravený základným prameňom rodinného práva, zákonom č. 36/2005 Z. z.
Práca definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti. Venuje sa stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou, a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou.
Empirický výskum vplyvu striedavej starostlivosti
Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode. Cieľom bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov.
Výskumnou metódou bol dotazník a výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky. Pri signifikancii 0,05 ako signifikantné v prospech striedavej osobnej starostlivosti vyšli rozdiely pri nasledujúcich indikátoroch:
- Vzťah rodiča s dieťaťom (p = 0,003424)
- Vzťah druhého rodiča s dieťaťom (p = 0,015063)
- Komunikácia rodičov (p = 0,041811)
- Spolupráca rodičov (p = 0,001945)
- Stretávanie sa rodiča s dieťaťom (p = 0,00093)
- Vychovávanie dieťaťa rodičom (p = 0,0005)
- Oddelené žitie rodičov (p = 0,001892)
- Vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča (p = 0,023892)
- Pretrvávajúce konflikty rodičov (p = 0,020992)
- Nové konflikty rodičov (p = 0,001951)
Syndróm zavrhnutého rodiča
Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Výskumným problémom sú stratégie programujúceho rodiča, prejavy zavrhnutia, faktory obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a potenciálne dôsledky syndrómu.
Bakalárska práca je prípadovou štúdiou 24-ročnej participantky, u ktorej syndróm pretrvával približne štyri roky. Výsledky dát autorka získala prostredníctvom kvalitatívnej metodológie, konkrétne pološtruktúrovaného interview s možnosťou otvorených otázok. Výsledky ukázali, že medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry. Medzi prejavy zavrhnutia patril odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohralo značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém. Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal, sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom.
Rozvod a děti: syndrom zavrženého rodiče
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Podľa Všeobecného komentára č. 12 Právo dieťaťa byť vypočuté, majú štátne orgány nabádať dieťa, aby formulovalo svoj slobodný názor, a majú zabezpečiť prostredie, ktoré umožní dieťaťu využiť jeho právo byť vypočuté. Podmienku veku a vyspelosti je možné posúdiť, až potom, keď je jednotlivé dieťa vypočuté.
Kritika ignorovania názoru dieťaťa v praxi
Poukazuje sa na to, že štátne orgány v Slovenskej republike ignorujú právo dieťaťa povedať svoj slobodný názor a vydávajú rozhodnutia bez toho, že by si vypočuli slobodný názor dieťaťa predtým, než vydajú akékoľvek rozhodnutie vo veci, ktorá sa týka dieťaťa. Je dôležité, aby súd na názor dieťaťa prihliadol a nie iba ho zaznamenal.
tags: #anotacia #diplomovej #prace #vzor #kolizny #opatrovnik