Pôsobenie školského sociálneho pedagóga v školách je v súčasnosti kľúčové pre komplexné riešenie problémov žiakov a vytváranie priaznivého prostredia. Hoci v zahraničí má školská sociálna práca dlhoročnú tradíciu, na Slovensku je táto disciplína stále v štádiu rozvoja.
Cieľom je zdôrazniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce, najmä v jej praktickej rovine, poukázaním na súčasnú situáciu v Slovenskej republike. Sociálny pedagóg predstavuje pre dieťa a rodiča prvý kontakt pri riešení problémov v školskom prostredí.
Definícia a kompetencie sociálneho pedagóga
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie.
Jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú:
- kompetenciu prevencie,
- poradenstva,
- prevýchovy,
- manažmentu,
- edukačnú kompetenciu.
Hlavnou úlohou sociálneho pedagóga na ZŠ je predovšetkým prevencia sociálno-patologických javov, ich včasná diagnostika a intervencia. Jednou z dôležitých úloh sociálneho pedagóga je pôsobiť prosociálne a ovplyvňovať - edukovať žiakov správnym smerom, akceptovateľným pre spoločnosť.
Rieši problémy v rámci triedy - práca so skupinou, alebo jednotlivcom, akým je nevhodné správanie, agresivita u žiakov, záškoláctvo, neprispôsobivé správanie žiakov, odmietanie autorít - učiteľa, rodiča. Pri práci s triedou napomáha zlepšeniu klímy a vzťahov v triede.
Je sprostredkovateľom prepojenia školy s inými odbornými pracoviskami - CPPPaP, Centrum špeciálneho-pedagogického poradenstva, MÚ, ÚPSVaR. Je povinný poskytovať súčinnosť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniam zriadeným na výkon rozhodnutia súdu pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately u detí.
Intenzívne kooperuje s vedením školy, špeciálnym pedagógom, triednymi učiteľmi a rodičmi žiakov. Spolupracuje s klinickým psychológom, psychiatrom v prípade diagnostiky sociálno-patologických javov a porúch správania. Intenzívne spolupracuje so špeciálnym pedagógom a asistentom učiteľa v rámci inkluzívneho tímu, pri integrovaných žiakoch ročníkov 1.
Cieľom sociálneho pedagóga základnej školy je sociálno-pedagogická prevencia proti sociálno-patologickým javom. Zamedziť vzniku sociálno-patologickým javom primárnou, sekundárnou alebo terciárnou prevenciou, taktiež eliminovať a odstrániť tieto javy, ak sa už v škole vyskytli.
Sociálno-patologické javy v školách
Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme.
Tento nárast by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesu autority učiteľov v školách. Rast sociálno-patologických javov, rizikového či problémového správania žiakov v školách si vyžaduje dôkladné poznanie ich príčin.
Pri vonkajších príčinách poukazuje C. Határ (2009) na poruchu sociálnych vzťahov, ktoré môžu spočívať v narušenej neprirodzenej sociálnej interakcii a komunikácii, negatívnej modifikácii vzorcov správania a v neplnení základných potrieb. Medzi vnútorné príčiny sa zaraďujú dedičné, vrodené, ale aj získané predispozície. Podľa A. Heretika (1994) k vnútorným príčinám patria psychopatie, psychózy, schizofrénia, mentálna retardácia a ľahká mozgová dysfunkcia. Na faktor pohlavia ako vnútorný činiteľ poukazujú O. Matoušek a A. Kroftová (1998).
Medzi vnútorné príčiny problémového správania žiakov sa tiež zaraďujú patogénne psychické činitele, ktoré sú determinované geneticky, odchýlky stavby a funkcie centrálnej nervovej sústavy, nezrelosť alebo choroby centrálnej nervovej sústavy, aktuálny zdravotný stav a pod. Vzhľadom na uvedené si diagnostikovanie problémového správania žiakov vyžaduje participáciu viacerých odborníkov.
Sociálna anamnéza a jej význam
Anamnéza (z gr. αναμνήσις, anamnésis, t.j. rozpamätávanie, spomenutie) je súhrnom informácií o predošlom živote pacienta podstatných pre hodnotenie jeho aktuálneho zdravotného stavu.
Typy anamnézy
- Anamnéza nepriama: odoberá sa napr. od rodinných príslušníkov, ak pacient nie je schopný komunikovať.
- Minimálna anamnéza: stručné zhrnutie dôvodu hospitalizácie, nemala by byť dlhšia ako jedna veta.
- Hodnotová anamnéza: umožňuje zistiť, či je pacientovo porozumenie chorobe adekvátne a či sú jeho informačné potreby uspokojené.
Obsah sociálnej anamnézy
Správna sociálna anamnéza obsahuje dostatok údajov o klientovi, jeho rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch atď.
- Rodinná anamnéza (analýza): obsahuje základné informácie o všetkých členoch rodiny, ako sú napr. rodičia, súrodenci, starí rodičia, manžel, manželka, deti. Súčasťou rodinnej analýzy je napr. aj analýza bytových podmienok, dostatok súkromia, súdržnosť rodiny atď.
- Analýza širšieho prostredia: sociálny pracovník sa usiluje získať všetky dostupné informácie o prostredí klienta, v ktorom sa bežne pohybuje, o jeho postavení (formálnom aj neformálnom) v tomto prostredí, o atmosfére, vzťahoch, úspechoch a zlyhaniach.
- Nynější onemocnění: obsahuje podrobné informace o aktuální příčině hospitalizace, tedy podrobnosti o přijetí do nemocnice i o začátku obtíží (např. bolest, nechutenství, horečky,...).
- Osobní anamnéza: chronologicky uspořádaný přehled onemocnění, která pacient prodělal od narození po současnost. Zvláštní pozornost si zasluhují i tzv. běžné dětské nemoci, úrazy a chirurgické výkony.
- Rodinná anamnéza (medicínska): obsahuje základné informácie o ochoreniach a úmrtiach blízkych príbuzných pacienta. Najväčší dôraz je kladený na ochorenia, u ktorých je zreteľný familiárny výskyt.
- Farmakologická anamnéza: informácie o tom, aké látky pacient užíva, predovšetkým o užívaných liekoch vrátane veľkosti dávky a dávkovacieho schématu. Sekcia abúzus obsahuje informácie o užívaní návykových látok.
- Gynekologická anamnéza: informácie o prvej (menarche) a poslednej (menopauza) menštruácii, dĺžke a pravidelnosti cyklu a o prípadných ťažkostiach počas menštruácie. Nezbytnou součástí je i zjištění počtu těhotenství včetně jejich zakončení.
- Pracovná anamnéza: dôležité informácie o súčasnom i predchádzajúcich povolaniach pacienta, prípadne informácie o dôchodku. Profesní historie může být cenným vodítkem při hodnocení rizikových faktorů některých onemocnění.
- Sociálna anamnéza: informácie o sociálnych pomeroch pacienta, predovšetkým o tom, ako, kde a s kým býva. Pýtame sa, či býva v dome s výťahom, prípadne v bezbariérovom byte, či sa o pacienta doma niekto stará a ako túto starostlivosť zvláda.
Úloha sociálneho pedagóga pri diagnostike
Sociálny pedagóg realizuje najmä sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov. Na vytvorenie komplexného obrazu o žiakovi a jeho správaní je nevyhnutné získať informácie aj od psychológa, príp. ak si to vyžaduje charakter problémov, aj od špeciálneho pedagóga.
Niekedy pri odhalení závažného priestupku u žiakov, akými sú aj šikanovanie alebo krádež, je nutné kontaktovať aj políciu. Pri výskyte záškoláctva u žiakov je nutné kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak je charakter problémov závažnejší, príp. sa objavia ďalšie závažné prejavy v správaní žiaka, je nutné kontaktovať pediatra (prípady týrania, zanedbávania, zneužívania a pod.).
Dôležitosť školského sociálneho pracovníka je aj v tom, že je odborníkom, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy.
Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a ich rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď.
Spolupráca sociálneho pedagóga s ostatnými odborníkmi
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo a koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve (§ 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).
Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.
Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.
Sociálno-pedagogická prevencia
Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania a sociálno-patologických javov. Cieľom je odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca.
Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
Sociálne znevýhodnené prostredie
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Príklady zo zahraničia
Pôsobenie sociálnych pedagógov v Nemecku
V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej a sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70. rokov 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme. Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce:
- Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule)
- Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule)
- Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule)
Prvá z uvedených koncepcií, Sociálna práca v škole, úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“. Jej cieľom je riešiť vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) a nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie).
Druhá koncepcia pod názvom Sociálna pedagogika v škole je slovenským podmienkam najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi a spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pritom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznym nežiaducim a sociálno-patologickým javom a ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.
Poslednou z koncepcií je Sociálno-pedagogická škola. Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov a sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nielen vo vzdelávaní.
Sociálna pedagogika v Poľsku
Aj napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené (Karcz, E., 2012). Ani v súčasnosti nie je v poľských školách zavedená funkcia sociálneho pedagóga, ale iba školského pedagóga, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg.
Nariadením Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7.11.1975, osobitne v prílohe smernice ministra výchovy a vzdelávania sú uvedené hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách nasledovne:
- úlohy výchovného charakteru,
- uskutočňovanie výchovnej prevencie,
- kuratívno-kompenzačné činnosti,
- individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
- zabezpečovanie materiálnej pomoci.
V súlade s platnou legislatívnou normou (ministerstva školstva z roku 2010) plní v školách školský pedagóg nasledovné úlohy:
- sociálno-výchovná práca - kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom,
- výchovná prevencia - realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy,
- individuálna pedagogická starostlivosť - pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov a i.,
- poskytovanie hmotnej pomoci - spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov a rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.,
- profesionálna orientácia žiakov - pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.
Sekundárna prevencia ako uvádza J. Konieczna sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré fungujú v rámci školy. Môžu sa uskutočňovať aj iné činnosti, ktoré patria medzi formy individuálnej alebo skupinovej práce vedenej školským pedagógom alebo psychológom.