Komplexná starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou

Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a progresívne ničí mozgové bunky. Je to najčastejšia forma demencie, predstavujúca 60 - 65 % všetkých prípadov demencie. Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu. AD ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmene nálad a dezorientácii v čase a priestore. Zmeny spôsobené Alzheimerovou chorobou vznikajú v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie. Alzheimerova choroba je smrteľná.

Prejavy a štádiá Alzheimerovej choroby

Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané. S postupom choroby sa symptómy stávajú viditeľnejšími a zasahujú do každodenného života. Príznaky Alzheimerovej choroby delíme do niekoľkých skupín podľa štádia, v ktorom sa chorý nachádza. Charakteristické je, že sa postupom času mení k horšiemu, až nakoniec pacient stratí samostatnosť a je odkázaný na pomoc druhého.

Prvé štádium

Prvé príznaky prichádzajú plazivo a zo začiatku im okolie nepripisuje žiadny význam. Hovorí sa, že pre staršieho človeka je normálne, keď niečo zabudne, nevie ovládať nové spotrebiče alebo si pletie mená. Opak je ale pravdou, a preto každú zmenu správania starostlivo vnímajte. Prvými príznakmi vznikajúcej choroby môže byť ľahká dezorientácia, občasné zmeny nálad, podozrievavosť voči členom rodiny či zmätok v spomienkach ohľadom dôležitých životných udalostí. Osoba má problém nájsť správny výraz, nedokáže si spomenúť na vhodné slovo. Medzi prvé varovné signály patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Najčastejším príznakom porucha krátkodobej pamäti. Človek zabúda nedávne rozhovory, udalosti alebo informácie, ktoré by si za normálnych okolností zapamätal. Staršie spomienky pritom zostávajú ešte istý čas zachované.

Ďalšie príznaky v prvom štádiu môžu zahŕňať:

• Osoba má časté a výrazné zmeny nálad. Dokáže sa ľahko nahnevať aj na drobnú vec.
• Umiestňovanie osobných predmetov na nesprávne miesta.
• Stráca iniciatívu na vykonávanie bežných činností a stáva sa viac pasívnou.
• Ťažkosti s orientáciou v čase, napríklad nevie, čo znamenajú čísla alebo poloha ručičiek na hodinách.
• Neschopnosť vykonávať finančné transakcie, napríklad platenie účtov.
• Nevhodné oblečenie, napríklad niekoľko vrstiev svetrov, čiapka v lete alebo pyžamo v zime.

Stredné štádium

V druhom, strednom štádiu sa prehlbujú ťažkosti, ktoré sa už prejavili v prvom štádiu. Pacient v tomto štádiu potrebuje pomoc pri osobnej hygiene a obliekaní, pomoc s nákupom, pri jedle a na prechádzke. Nemôže zostať dlho bez dozoru, pretože môže zabudnúť zatvoriť vodovodný kohútik, vypnúť sporák alebo žehličku. Práca s takým človekom môže byť niekedy aj vyčerpávajúca, pretože sa prehlbujú aj zmeny osobnosti, zmätenosť, je podozrievavý a zle sa s ním komunikuje.

Neskoré štádium

Tretie, neskoré štádium je pre okolie veľmi náročné, pretože taký pacient vyžaduje neustálu starostlivosť. Nespoznáva svojich blízkych a nerozumie, čo sa okolo neho deje. Nie je schopný súvisle komunikovať a nevie vyjadriť svoje potreby. Má problémy pri chôdzi, s príjmom potravy a tekutín, a preto telesne chradne. V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerom potrebovať nepretržitý dozor. Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste, ale aj pri vyprázdňovaní.

Príčiny a rizikové faktory

Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom ubúdajú mozgové bunky a strácajú svoju funkciu. Na vine je bielkovina - amyloid beta, ktorá sa zhlukuje do amyloidných plakov a nervové bunky poškodzuje. Dôvody, prečo sa tieto procesy začnú diať a čo ich spúšťa, sú zatiaľ neznáme a stali sa predmetom výskumu vedcov po celom svete.

Hoci vedci ešte definitívne neodhalili, do akej miery je Alzheimerova choroba dedičná, existuje súvislosť medzi genetickou výbavou získanou od rodičov a rozvojom choroby. To ale neznamená, že pokiaľ mal túto chorobu niekto z vašich predkov, rozvinie sa aj u vás. Niektoré faktory však môžu nástup symptómov oddialiť alebo ich zmierniť. K takzvaným ochranným faktorom patrí vyššie vzdelanie, duševne aktívny život, spokojnosť v pracovnej oblasti, bohaté sociálne kontakty či pravidelné mentálne a fyzické aktivity. Tieto faktory zvyšujú tzv. kognitívnu rezervu, ktorá môže istý čas kompenzovať poškodenia mozgu.

Diagnostika a liečba

Kľúčom k úspešnej liečbe je včasná diagnostika a nasadenie liekov, ktoré podporujú činnosť mozgu. Žiaľ, väčšina ľudí prichádza za odborníkom až v pokročilej fáze ochorenia, keď sú už príznaky výrazné a liečba má obmedzený efekt. Včasná diagnostika však môže zásadne ovplyvniť priebeh ochorenia aj kvalitu života. Keď si človek alebo jeho okolie začne všímať problémy s pamäťou, môže byť už značná časť nervových buniek nezvratne poškodená.

Farmakologická liečba

Možnosť kauzálneho vyliečenia Alzheimerovej choroby dnes ešte neexistuje, sú však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života pacientov. V súčasnosti sa v liečbe Alzheimerovej choroby používajú dve farmakologické skupiny:

• Inhibítory acetylcholínesteráz (iAChE): donepezil, rivastigmín a galantamín. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater. Blokujú činnosť enzýmu, ktorý acetylcholín rozkladá, a zvyšujú množstvo acetylcholínu, a tým aj fungovanie mozgu. Liečba iAChE by mala byť dlhodobá, progresiu ochorenia môže oneskoriť o 6 mesiacov až 7 rokov.
• Antagonisty NMDA receptorov: memantín. Memantín sa používa na liečbu miernej alebo stredne ťažkej Alzheimerovej choroby u pacientov, ktorí nemôžu užívať iAChE. Memantín sa môže používať ako monoterapia alebo v kombinácii s iAChE.

Cieľom liečby je oddialiť nástup ochorenia, spomaliť progresiu, zlepšiť kognitívne schopnosti pacienta a znížiť výskyt sekundárnych symptómov. Ide o kombináciu symptomatickej liečby s neuroprotektívnou.

Nežiaduce účinky a interakcie

Liečba iAChE sa má začať opatrne u pacientov s poruchou supraventrikulárneho srdcového vedenia, astmy alebo chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a rizikom peptického vredového ochorenia.

Nežiaduce účinky inhibítorov acetylcholínesteráz:

• Gastrointestinálne problémy: hnačky, nauzea, vracanie, anorexia. Ak sú závažné, liek možno užívať po jedle alebo s antiemetikom.
• CNS problémy: bolesti hlavy, únava, nespavosť, závraty, halucinácie, agitovanosť, agresivita.
• Iné: svalové kŕče, inkontinencia moču.

Nežiaduce účinky memantínu:

• CNS problémy: závraty, bolesti hlavy, zmätenosť, halucinácie a únava.
• KVS problémy: hypertenzia.
• Iné: zápcha, dyspnoe.

Návštevu lekára je potrebné odporučiť, ak sú nežiaduce účinky závažné, alebo ak sa objavia symptómy ako ťažkosti s močením, zhoršenie astmy, CHOCHP či kardiovaskulárne symptómy.

Liekové interakcie by sa mali vždy prehodnocovať. Všetky liečivá ovplyvňujúce CNS (napr. benzodiazepíny, opiáty alebo dopaminergné liečivá) môžu negatívne ovplyvniť kognitívne funkcie pacienta. Pacientom, u ktorých sa objavia známky nepokoja a agresivity, sa predpisujú antipsychotiká, čo však môže byť v mnohých prípadoch nevhodné či dokonca zvýšiť chorobnosť a úmrtnosť pacientov.

Nefarmakologické odporúčania a doplnky výživy

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého (nefarmakologické prístupy a terapie). Všeobecným pravidlom je: čo je dobré pre srdce, je dobré pre mozog, a teda o oba tieto orgány sa treba starať prostredníctvom vyváženej stravy, pravidelným pohybom a rozumovými cvičeniami.

Prevencia Alzheimerovej choroby, ale aj nefarmakologické odporúčania pri rozvinutej chorobe, zahŕňajú:

• Stály tréning pamäti.
• Fyzické aktivity.
• Sociálne interakcie.
• Zdravé a vyvážené stravovanie (najmä stredomorská strava bohatá na ovocie, obilniny, ryby, strukoviny a zeleninu; vyhýbať sa alkoholu a kofeínu, červenému mäsu a spracovaným produktom).
• Nefarmakologické postupy ako arteterapia, aromaterapia, muzikoterapia či kontakt so zvieratami.

Aj keď sa predpokladá priaznivý účinok niektorých doplnkov výživy na mentálne zdravie a zlepšenie kognitívnych funkcií, žiadne z nich vedecky nepreukázali benefity pre pacientov s Alzheimerovou chorobou ani pozitívny efekt na liečbu ochorenia či zlepšenia príznakov. Medzi takéto doplnky patria:

• Omega-3 mastné kyseliny.
• Ginkgo biloba (vyhnúť sa súčasnému použitiu s antitrombotikami a antikoagulanciami).
• Vitamín E.
• Vitamíny skupiny B (kyselina listová, vitamín B12).
• Vitamín C.

Starostlivosť o chorého v domácom prostredí

Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby naozaj špecifický. Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, ale aj umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou. Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná po psychickej, fyzickej aj organizačnej stránke. Napriek vzornej starostlivosti o svojich rodičov alebo svokrovcov s Alzheimerom, sa opatrovníci stretávajú často s krivým obviňovaním zo strany chorého. Je potrebné vedieť, že chorý pravdu neprekrúca, ale situáciu naozaj tak prežíva.

Komunikácia s pacientom

Vývoj demencie odzrkadľuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami všeobecného významu. Z tejto jednoduchej úvahy vyplýva niekoľko pravidiel, ako postupovať pri komunikácii s postihnutým:

• Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas.
• Ak spočiatku nechápe, je potrebné mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity.
• Odporúča sa opakovať všetko, čo sme už predtým povedali.
• Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.
• Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia - úsmev, gestá, či chytanie za ruku. Odzrkadľuje to náš vzťah a postoj k pacientovi, ktorý sa cíti v našej prítomnosti príjemne.
• Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby.
• Vyhýbajte sa otázkam s otvoreným koncom.
• Ak vás nesúhlasne presviedča o inom, neoponujte. Odpútajte jeho pozornosť inou témou a správnu informáciu skúste zopakovať neskôr. Korigujte jeho presvedčenie veľmi citlivo. Protirečenie a káranie v ňom iba zvýši zmätok.
• Ak sa neustále pýta na to isté, odpovedajte veľmi trpezlivo.

Stravovanie

Človeka postihnutého Alzheimerovou demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho, naopak, stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo s používaním príboru. V neskorších štádiách zvykne prijímať menej potravy a nie je schopný vyhodnotiť jej množstvo, skladbu, často ani nevyhodnotí, či je jedlo teplé alebo studené. Môže sa pridať problém s hltaním, čo je častejšie v neskorších štádiách demencie, kedy je nutné jedlo podávať sondou. Strava človeka s Alzheimerom má byť vyvážená. Obsahuje všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne).

Dôležité je:

• Informovať pacienta, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky.
• Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení.
• Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.
• Keďže stravovanie bude časom stále náročnejšie, odporúča sa používať jednorazové alebo umývateľné obrúsky, savé servítky, stabilný riad so širším dnom.
• Keď začne jesť prstami, podávajte mu jedlo v tuhej forme a kúskoch, ktoré bez komplikácií prehltne.
• Pravidelne a správne užívať predpísané lieky. Je to jedna z prvých oblastí, kde sa demencia prejavuje. Človek zabúda brať lieky v určený čas, zoberie si dávku opakovane, alebo si zosype lieky pripravené v dávkovači dohromady.

Obliekanie a hygiena

Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať pacient s Alzheimerom ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí.

Odporúčania:

• Ak sa ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať.
• Skriňu plnú oblečenia treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber.
• Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu ho pripraviť v poradí, v akom nasleduje, teda spodná bielizeň, šaty, obuv.
• Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne.
• Pri veľkých ťažkostiach so zaväzovaním šnúrok mu radšej kúpte zipsové topánky. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený zovňajšok zvyšuje dôstojnosť.
• Pacientom postihnutým demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev (tzv. suché zipsy). Neraz v nervozite nedokážu nájsť cestu na toaletu. Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny sprevádzať na toaletu. Najmä ráno, pred spaním a raz v priebehu noci.

Manažment problémového správania

Poruchy správania sú klinickým problémom, ktorý nie je ľahké zvládnuť. Predstavujú stres a záťaž pre členov rodiny. Nepokoj sa objavuje u 24 až 61 % chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21 %, bezcieľne blúdenie u 26 %, delíriá u 30 až 50 %, porucha spánku u 50 %, depresia u 40 až 50 %. Agresivita u klientov s demenciou sa líši od agresivity zdravých ľudí. Je to reakcia na ich nevhodne zvolený prístup a starostlivosť. Klient sa iba bráni v situáciách, kedy mu nie je dobre a ktorým nerozumie.

Ďalšie príznaky, ktoré sa netýkajú kognitívnych funkcií, zahŕňajú zmeny osobnosti, stravovania, halucinácie, zhoršenie stavu zmätenosti vo večerných hodinách, neprimerané reakcie. Môže sa zjaviť podozrievavosť, apatia vedúca až k neschopnosti rozprávať, ale aj neúčelné opakovanie činnosti, užívanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobná zamestnanosť. Delíriá sú veľmi časté v počiatočnom štádiu a počas prvého roku ochorenia. Postihnutý je presvedčený, že ho niekto okradol, žiarli alebo sa cíti prenasledovaný. Častým príznakom staroby a demencie je pokles nálady. Depresia sa u nich často nediagnostikuje, nelieči.

Odporúčania:

• K postihnutému musíme pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho.
• Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči niekomu, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, vystrašený situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť.
• Odstráňte všetky kolízne predmety, prekážky, šmýkajúce sa koberce. V nevyhnutných prípadoch zamknite niektoré miestnosti a kľúče schovajte.
• Prvým liečebným krokom je taktný diskrétny pokus o návrat pacienta do reality. Akékoľvek protirečenie ho však dokáže podráždiť. Pomoc spočíva v rozptýlení obáv.
• Nenechajte ho pozerať televíziu, zakryte zrkadlo, zveste rušivé obrazy.

Prevencia pádov a dekubitov

Pády majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Pád je výsledkom súhry viacerých okolností alebo rizikových faktorov. Niektoré z nich však možno úspešne ovplyvniť. Zmeny v schopnosti udržať rovnováhu pri chôdzi či inej činnosti súvisia u staršieho človeka čiastočne s fyziologickým starnutím, ale i chronickými ochoreniami. Rovnako dôležité je i prostredie, v ktorom postihnutý žije (dom, byt, zariadenie). Časom totiž zistí, že je preňho nevyhovujúce. Začne si nedôverovať, lebo stráca schopnosť rozpoznať jeho prvky.

Ako upraviť bývanie pre nové okolnosti života?

• Začnite osvetlením. Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Spínače musia byť v dosahu. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).
• Podlahy. Tie majú byť čo najrovnejšie (odstráňte prahy), koberce upevnite k podlahe, umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom.
• Vyrovnajte výšku schodových stupňov. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé. Držadlá môžu byť i v izbách, ale nesmú chýbať v kúpeľni a WC.
• Dbajte o skrátenie hlavných trás a ich „vyčistenie“ od kolíznych predmetov (rozmiestnenie nábytku).
• Pre pohybovo indisponovaných ľudí je optimálna výška lôžka alebo kresiel okolo 60 cm od zeme.

Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký. Súvisí so zníženou pohyblivosťou a ďalšími rizikovými faktormi v tejto populácii. Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť (neschopný vôľových, či samovoľných pohybov, pravidelne odľahčujúcich časti tela dotýkajúce sa podložky). Bez zníženia miestneho tlaku je iný preventívny a liečebný zásah neúčinný. Chorých treba pravidelne polohovať. Nesmú spočívať na preležanine ani niekoľko minút (i pri použití antidekubitických pomôcok). Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci.

Sociálne služby a podpora pre opatrovateľov

Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti. Rodinní príslušníci potrebujú vytvoriť podmienky pre napĺňanie fyzických, psychických a duchovných potrieb a umožniť chorému rodičovi zostať aktívnym - a to napriek demencii. Opatrovatelia by mali chápať zmysel užívania každého lieku a mali by si byť vedomí potenciálnych nežiaducich účinkov, ktoré je potrebné nahlásiť na ŠÚKL.

Peňažné príspevky a preukaz ZŤP

O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú:

• Peňažný príspevok na kúpu pomôcky.
• Peňažný príspevok na prepravu.
• Peňažný príspevok na úpravu bytu (napr. kúpeľňa, sprcha).
• Peňažný príspevok na úpravu rodinného domu.
• Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
• Peňažný príspevok na opatrovanie.

Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Typy sociálnych služieb

Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Podľa druhu sociálnej služby sa žiada o posúdenie odkázanosti na príslušnom úrade (mesto, obec alebo vyšší územný celok).

Sociálne služby v kompetencii mesta/obce:

• Zariadenie pre seniorov (ZpS).
• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS).
• Denný stacionár (DS).
• Opatrovateľská služba (OS).

Sociálne služby v kompetencii VÚC:

• Domov sociálnych služieb (DSS).
• Špecializované zariadenie (ŠZ).

Konkrétne činnosti na pomoc klientovi:

• Odborná činnosť: základné a špecializované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, pracovná terapia atď.
• Obslužná činnosť: ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
• Odľahčovacia služba: Poskytuje sa poberateľovi príspevku na opatrovanie, najviac 30 dní v kalendárnom roku, s cieľom umožniť mu nevyhnutný odpočinok.

tags: #alzheimerova #choroba #starostlivost