Aljašský malamut je majestátny pes, ktorý pochádza z drsného prostredia Aljašky. Patrí medzi tzv. primitívne plemená, čo znamená, že človek do jeho vývoja a šľachtenia zasahoval len minimálne. Tento ohromný pes s masívnou konštrukciou tela je najväčší a najsilnejší z ťažných psov. Napriek tomu, že nebol vyšľachtený na preteky, jeho sila a vytrvalosť sa ukázali v pretekoch v meste Nome, známych ako Veľký beh Nome. Pod trochu drsnou škrupinou sa však ukrýva citlivá, priateľská duša a vynikajúci pracovný pes, ideálny na ťahové športy.
História a pôvod aljašského malamuta
Aljašský malamut patrí k najstarším psím plemenám. Svoje originálne pomenovanie "mahlemut" dostal po mahlemutsky hovoriacich Eskimákoch. Bol to kočovný národ Inuitov zo severozápadu Aljašky, predovšetkým lovci a rybári, ktorí boli v čase migrácie úplne závislí na práci svojich psov - predkov dnešných aljašských malamutov. Ich život bol spojený hlavne s putovaním v mimoriadne extrémnych podmienkach, a preto sa psy a sane považovali za najcennejší majetok.
Svojich psov využívali na lov tuleňov, štvanie ľadových medveďov, ťahanie ťažkých nákladov a zásob. Boli to psy, ktoré zvládali svoju prácu aj v extrémne ťažkých podmienkach a občas aj pri obmedzenom prídele potravy. Archeologické výskumy potvrdili, že záprahoví psi mohli byť používaní už pred 300-500 rokmi nášho letopočtu. Ustálenie typu psov nastalo potom, čo sa kmene usadili po veľkej migrácii. Mahlemuti si boli vedomí, že psy sú nevyhnutné k ich prežitiu a svoj vzťah ku nim založili na vzájomnej dôvere a rešpekte. Vážili si svoje psy nielen pre ich pracovné vlastnosti, ale rovnako si cenili aj ich povahu. Často ich brávali do svojich príbytkov, kde sa hrali s ich deťmi a zohrievali ich počas studených nocí, čím sa u malamuta zakorenila typická priateľská povaha k človeku.
Do pozornosti sa severské ťažné psy dostali hlavne koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy na Aljaške prepukla Zlatá horúčka. Ľudia, ktorí sem prichádzali z celého sveta, aby skúsili šťastie v hľadaní zlata, obdivovali tieto vynikajúce pracovné psy Eskimákov, ktoré boli menej divoké a schopné obrovského množstva práce. Vďaka svojej hustej srsti boli tieto psy schopné vydržať aj drsné podnebie Aljašky a prejsť dlhé vzdialenosti aj v extrémne nízkych teplotách. Preto sa rýchlo stali vyhľadávanými spoločníkmi zlatokopov, ktorým slúžili hlavne ako dopravný prostriedok do odľahlých oblastí divokej aljašskej prírody.
Azda najviac sa do povedomia ľudí dostalo toto plemeno, keď v roku 1925 prepukla v eskimáckej osade Nome na Aljaške epidémia záškrtu a nebolo možné doručiť očkovaciu vakcínu kvôli zlému počasiu loďou ani lietadlom. Aby sa vakcína mohla dostať do Nome, majitelia dvadsiatich psích záprahov vytvorili štafetu a prepravili vakcínu napriek veľmi nízkym teplotám a snehovým búrkam po trase dlhšej ako tisíc kilometrov bezpečne až do Nome. Na počesť tejto udalosti sa na trase Anchorage - Nome každoročne koná Iditarod, prestížny maratón psích záprahov.
O uznanie plemena sa najviac zaslúžili manželia Eva a Milton Seeley, ktorí sa k ťažným psom dostali cez svojho priateľa Arthura Waldena. Ten zhromažďoval a trénoval severské psy pre musherov a arktické expedície. Spojením Jada z Yukonu a sučky Bassie sa v roku 1929 narodil historicky prvý vrh aljašských malamutov. Podľa psa Gripp of Yukon bol v roku 1935 vypracovaný prvý plemenný štandard. Plemeno uznal American Kennel Club (A.K.C.) v roku 1935 pod názvom Alaskan Malamute a pes Rowdy of Nome bol prvý malamut zaregistrovaný v plemennej knihe A.K.C. V roku 2010 bol Aljašský malamut oficiálne uznaný ako štátny pes Aljašky. Dnes je tento silný pes využívaný v súťažiach psích záprahoch, kde nevyniká ani tak rýchlosťou, ale svojou obrovskou vytrvalosťou.
História chovu malamutov na Slovensku sa začala písať v roku 1982, kedy bola na Slovensko dovezená sučka Alaska del Monte a v roku 1983 sa narodil prvý vrh šteniatok tohto plemena v chovateľskej stanici Nome.
Vzhľad a charakteristické rysy
Aljašský malamut je impozantný, svalnatý pes s naozaj veľmi pevnou kostrou a hlbokým hrudníkom. Jeho kompaktná telesná stavba s hlbokým hrudníkom a silnými ramenami mu umožňujú ťahať ťažké bremená. Stojí pevne so vztýčenou hlavou a bystrým pohľadom. Hlava je široká, papuľa masívna a veľmi mierne sa zužuje ku koreňu nosa. Uši sú skôr malé a trojuholníkové, osadené vztýčenými uškami, trojuholníkového tvaru, čo má svoje dôvody - aby nezamrzli. Oči sú vždy hnedé, mandľového tvaru, posadené ľahko zošikma. Vyslovene zakázaná je modrá farba očí, ktorá je dôvodom na vyradenie z chovu. Ňufák aj okraje pyskov a očí musia mať čiernu farbu.
Srsť malamuta je veľmi hustá s hustou podsadou, ktorá je mierne hrubšia ako u Sibírskeho huskyho. Poskytuje mu výbornú ochranu pred chladom. Krycia srsť je tvrdá a kratšia, nikdy nie naopak. V oblasti ramien a krku je srsť o niečo dlhšia. Malamut má rôzne sfarbenia srsti, ide napríklad o odtiene šedej a bielej, vlkošedej, čiernobielej, červenobielej alebo čisto bielej farby. Biela srsť pokrýva spodnú časť tela, časti končatín a časť masky. Hlava malamuta je obvykle zdobená typickou kresbou pripomínajúcu masku alebo kapucňu. Dobre osrstený chvost je nesený nad telom a pri pohybe pripomína vlajúce pero, nemal by byť zatočený. V dospelosti dosahuje kohútikovej výšky 58-64 cm a váhy 34-38 kg.
Povaha a temperament
Malamut bol pes chovaný vo svorkách, preto je pre neho prirodzené svorkové chovanie a zachoval si ho dodnes. Vyznáva jasnú hierarchiu, je preto príhodné, aby vedel, kto je doma pán. Je veľmi inteligentné plemeno a povely sa učí pomerne rýchlo, ale nebude ich opakovať donekonečna, vždy musí mať motiváciu pre ich splnenie. Sú to výnimočne inteligentné a samostatne jednajúce psy. Ľudia často zamieňajú ich neľahkú cvičiteľnosť za „hlúposť“. Kľúč k úspechu pri tréningu je však v udržaní ich pozornosti a podnecovaní inteligencie.
Malamut má miernu a priateľskú povahu. Malamuti sú známi svojou priateľskosťou povahou a oddanosťou voči svojim majiteľom. Veľmi citovo lipne na svojom majiteľovi a jeho rodine, nerád zostáva sám a dokáže výrazne prejavovať svoju náklonnosť a oddanosť. Zdá sa, že priam miluje detskú spoločnosť, pretože sú však veľmi silné, nenechávame ich s deťmi bez dozoru. Agresívne psy by pre každodenný život Inuitov znamenali veľký problém, a preto sa chovalo len z jedincov, ktorí nevykazovali známky agresivity voči ľuďom alebo iným psom.
Toto plemeno je veľmi tvrdohlavé, temperamentné, rád rozhoduje po svojom. Je veľmi priateľský a prítulný, avšak nie je odporúčaný pre neskúsených chovateľov kvôli svojej tvrdohlavosti a snahe prevziať vodcovskú pozíciu v svorke. Malamut má tendencie sa správať dominantne a môže vyvolávať bitky. Tiež zle znáša iné zvieratá, ak nie je správne socializovaný. Malamut je psom jedného pána a svojmu majiteľovi je verný a oddaný. Väčšina milovníkov psov na prvý pohľad spozná, že aljašský malamut, ktorý býva svojimi fanúšikmi láskyplne označovaný aj ako „mali“ alebo „mally“, je jedným zo psích plemien ľadového severu. Je to veľmi tiché plemeno, ktoré zriedkakedy šteká, ale o to radšej vyje, najmä ak sa nudí alebo je ponechaný dlho osamote.
Výchova a výcvik aljašského malamuta
Výcvik malamuta je často výzva pre jeho majiteľa. Tento štvornohý spoločník potrebuje od samého začiatku jasne dané pravidlá, aby nezačal pochybovať o hierarchii. Dôležité je byť vo výchove dôsledný a dohodnúť sa na pravidlách aj s ostatnými členmi rodiny, aby mu všetci dovolili alebo zakazovali rovnaké veci. Ak sa napríklad dohodnete, že pes nebude môcť chodiť do kuchyne, či ležať na gauči, je dôležité dodržiavať to už od prvého dňa. Najviac ho naučíte formou hry a pozitívnou motiváciou, trestami u neho docielite skôr opak. Výcvik by mal byť robený dôsledne, ale jemne a s láskou - tvrdosť nie je u týchto citlivých psov na mieste. Len fyzicky vyčerpaný malamut môže byť dobre vychovaný.
Najdôležitejší povel pre malamuta je privolanie a s jeho cvičením treba začať už v prvých dňoch po príchode šteniatka domov. Pokiaľ malamut neovláda privolanie, nikdy ho nepúšťajte z vôdzky a to hlavne v neznámom prostredí. Stačí chvíľka vašej nepozornosti, kedy sa môže prejaviť u malamuta jeho lovecký inštinkt a môže sa veľmi rýchlo zabehnúť za zverou či stratiť. Ako u každého plemena, aj u malamuta je veľmi dôležitá socializácia. Od šteniatka sa mu snažte dopriať čo najviac podnetov a stretnutí nielen s ľuďmi ale aj s inými psami. Správne socializovaný pes je príjemným spoločníkom aj v dospelosti, naopak, nesocializované psy sa často stávajú bojazlivé až agresívne. Odporúčame navštevovať psiu školu, aby pes bezproblémovo zvládal kontakt s ostatnými psami na každodenných výletoch.
Malamut je ťažný pes, preto je rovnako dôležité venovať sa u neho aj rozvoju jeho pracovných schopností. Nakoľko ide o veľkého psa, s učením ťahania v postroji je vhodné počkať aspoň do roka, aby sa predišlo zbytočným zdravotným komplikáciám. Malamut má prácu v postroji v krvi, preto veľmi rýchlo pochopí, čo od neho chcete. Dôležité je od začiatku používať postroj len pri športe a obojok pri venčení. Malamut si rýchlo spojí, že keď má postroj, musí ťahať a naopak, keď ide na vôdzke, ťahať nesmie a začne to sám rozlišovať. Malamut by mal mať možnosť pravidelne ťahať sane alebo voz. Najlepší základ môže dať aljašskému malamutovi len chovateľ s know-how a zodpovednosťou voči svojim štvornohým zverencom.
Starostlivosť a životné podmienky
Aljašský malamut je veľmi aktívne plemeno, ktoré vyžaduje minimálne 1,5 až 2 hodiny intenzívnej aktivity denne. Potrebuje duševné aj fyzické zamestnávanie; inak sa môže začať nudiť, čo vedie k nežiaducemu správaniu, ako je žuvanie predmetov alebo hrabanie jám. Odporúča sa kombinácia prechádzok, behu a rôznych aktivít, ako je ťahanie sane, agility alebo obedience. Ideálne je, ak sú aktivity rozdelené do niekoľkých fáz počas dňa, aby sa predišlo vyčerpaniu psa a podporilo jeho duševné zdravie. Vďaka svojej hustej srsti boli tieto psy schopné vydržať aj drsné podnebie Aljašky a prejsť dlhé vzdialenosti aj v extrémne nízkych teplotách. Zimu miluje a s jej príchodom vyslovene ožije. Počas chladných mesiacov býva najaktívnejší, vtedy sa hodí na všetky športy - môžeme s ním behať, bicyklovať a keď napadne sneh, môžeme vytiahnuť bežky.
Hoci je malamut severské plemeno, je prispôsobený k životu v teplotách +30 až -30 ° C. Aljašský malamut neznáša dobre teplo vďaka svojej konštitúcii a teplej srsti. S príchodom teplého letného počasia ubúdajú aj pracovné aktivity malamuta. Prechádzky sa presúvajú do skorých ranných hodín prípadne do neskorého večera. Cez deň mu stačí zabezpečiť tienisté miesto na oddych a dostatok čerstvej vody na ochladenie. Opatrný treba byť aj s ochladzovaním malamutov vo vode počas horúčav, prípadne ich polievaním vodou, pretože môže na slnku rýchlo dôjsť k zapareniu srsti a z toho bývajú často kožné problémy.
Najlepšie podmienky mu vytvoríte priestranným kotercom s možnosťou výbehu, do ktorého mu umiestnite primerane veľkú búdu, v ktorej bude mať svoj pokoj a nikto ho tam nebude rušiť. Neizolujte vášho malamuta od vás do koterca na konci záhrady, ale postavte ho tak, aby bol v blízkosti vášho domu a dovoľte mu byť s vami čo najčastejšie. Toto plemeno je odolné a zvláda celoročný pobyt vonku, pričom nie je nutné zateplenie búdy v zime. Ideálnym prostredím je veľký oplotený dvor. Malamut potrebuje priestor a prírodu, preto je jasné, že nie je vhodným psom do mestských bytov.
Starostlivosť o srsť
Malamut má srsť s hustou podsadou, ktorá dvakrát ročne úplne vypĺzne. Srsť tiež bude jedinou, trochu väčšou starosťou v starostlivosti o psa. Obzvlášť v dobe pĺznutia bude vyžadovať dôkladné prečesanie, ideálne každý deň vyčesávať. Počas výmeny srsti je potrebné vyčesávať ich hustú srsť aj 2x denne, aby ste im pomohli s termoreguláciou a znížili ste pravdepodobnosť vzniku kožných ochorení. V období medzi pĺznutím stačí malamuta 1-2x týždenne prečesať a kúpať podľa potreby. Na umývanie šampónom môžete rovno zabudnúť, srsť má samočistiacu schopnosť. Len v prípade núdze by ste mali psa vykúpať - v takom prípade použite šampón. Je dôležité používať šetrnú kozmetiku pre psov aby sa predišlo narušeniu prirodzenej ochrannej vrstvy srsti.
Ďalšia starostlivosť
Pravidelne kontrolujte uši a v prípade potreby ich očistite špeciálnym prípravkom na čistenie psích uší. Niektorí majitelia psov čistia svojim miláčikom chrup pomocou špeciálnej kefky na zuby a zubnej pasty. Na tento každodenný rituál by ste mali psa navyknúť už od šteňacieho veku. Čistenie zubov je považované za najefektívnejší spôsob ako zabrániť tvorbe zubného kameňa a následným problémom. Pravidelne kontrolujte dĺžku pazúrov a v prípade potreby ich skráťte špeciálnymi kliešťami.
Výživa aljašského malamuta
Aljašský malamut je pomerne zdravé plemeno, nakoľko ide o prírodné plemeno, alergiami trpia veľmi zriedka. Všeobecne malamut nie je náročný na potravu. Nakoľko však ide o veľké plemeno a šteniatka veľmi rýchlo rastú, odporúčame hlavne počas vývoja pridávať do stravy výživové doplnky na podporu správneho vývinu kostí a chrupaviek. Pre rýchlo rastúce veľké plemeno je dôležité zvoliť kvalitnú stravu, bohatú na minerály a vitamíny. Pretože ide o psa, ktorý veľa pracuje a potrebuje vynakladať veľa energie, mala by byť jeho strava veľmi kvalitná.
Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do viacerých porcií, aby sa predišlo torzii žalúdka. Dospelým aljašským malamutom stačia dve porcie denne, šteňatám v rastovej fáze podávajte až štyri porcie denne. Ak chcete malamuta odmeniť nejakou maškrtou, podávajte mu zdravé dentálne maškrty bez cukru. Suché žuvacie snacky uspokoja jeho prirodzenú potrebu žuvania. Nezabudnite prispôsobiť množstvo jedla aktuálnej energetickej potrebe a dbajte na štíhlu postavu psa. Pri výbere stravy je dôležitý nielen vek malamuta - či ide o šteňa, dospelého psa alebo seniora, ale aj to, či je to pes v pracovnej záťaži, alebo je to len pes spoločník s bežným výdajom energie. Zvoľte krmivo pre psy s najvyšším možným obsahom mäsa, aby ste pokryli potrebu bielkovín. Obilie nemá vo vysoko kvalitnom krmive čo robiť.
Zdravie plemena
Malamut je pomerne zdravé plemeno, ktoré netrpí ochoreniami z prešľachtenia. V drsných podmienkach z ktorých pochádzajú urobili malamutov extrémne odolným voči chorobám. Napriek tomu - rovnako ako pri všetkých väčších plemenách - sa môže vyskytnúť dysplázia bedrových kĺbov a do chovu môžu ísť len vyšetrené jedince s negatívnym nálezom (HD A, HD B). Ako všetky veľké psie plemená aj Aljašský malamut je náchylný na choroby pohybového aparátu. Toto riziko je možné minimalizovať kvalitnou stravou bohatou na minerály.
Vždy upozorňujeme nových majiteľov, že dysplázia nie je len dedičné ochorenie, ale môže ho malamut získať aj neprimeranou záťažou počas rastu. Preto treba byť opatrný hlavne počas prvého roku života a nepreťažovať ho, kým nie je ukončený jeho fyzický vývoj. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce choroby patrí aj progresívna atrofia sietnice a sivý zákal. Okrem iného môže byť toto plemeno náchylné k malému vzrastu a reaktívnej dermatóze - ochorenie kože spôsobené zhoršeným vstrebávaním zinku v čreve. Prejavuje sa začervenaním, lupami a vypadávaním srsti. Vhodná liečba je obvykle podávanie zinočnatých solí - čiastočne v kombinácii s diétou so zníženým obsahom vápnika. Pri dobrom zdraví sa môže malamut dožiť približne 12 rokov.
Pre koho sa aljašský malamut hodí?
Malamut bol pes chovaný hlavne pre prácu v záprahu a vlastnosti ťažného psa si zachoval dodnes. Preto by si ho mal kúpiť iba ten, kto bude mať dostatok času sa mu venovať. Je to ideálny spoločník pre aktívnych majiteľov, ktorí mu môžu ponúknuť dostatok pohybu a priestoru. Hodí sa aj pre aktívnych ľudí, ktorým bude malamut robiť spoločnosť pri turistike, počas prechádzok na bicykli, aj pri behaní či bežkovaní. Aljašský malamut je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí majú skúsenosti so psami a sú schopní poskytnúť mu dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Je to plemeno, ktoré miluje spoločnosť a potrebuje mať majiteľa, ktorý sa mu aktívne venuje a zapája ho do rôznych aktivít.
Hodí sa aj do rodiny s deťmi, treba však myslieť na to, že je to veľký pes a niekedy nevie odhadnúť svoju silu, a preto je potrebné vždy dohliadať na jeho chvíle v spoločnosti malých detí. Deti považuje za seberovných a je k nim veľmi láskavý. Avšak svojím výzorom a mohutnou stavbou tela vzbudzuje rešpekt a určite sa nikto cudzí neodváži prísť k nemu do dvora. Naopak, svojou priateľskou a neagresívnou povahou k ľuďom sa nehodí ako strážny pes. Malamut miluje ľudí a všetky návštevy víta rovnako radostne.
Je to plemeno, ktoré sa nehodí pre každého, preto je jeho kúpu dobre zvážiť. Určite neodporúčame malamuta ľuďom, ktorí sú veľmi pracovne vyťažení a nemali by čas venovať sa jeho potrebám. Často si ľudia totiž mylne myslia, že ak budú mať malamuta na dvore či vo výbehu, už s ním nemusia chodiť von a vybehá sa sám. Nie, nevybehá. A nie je nič horšie, ako keď sa malamut začne nudiť, potom si začne hľadať zábavu sám, ale tá už nemusí byť po vôli jeho majiteľovi. Často niečo zaujímavé vyhrabe v záhone tulipánov alebo v krásne udržiavanom trávniku, prípadne rozhryzie záhradnú hadicu, zabudnuté topánky, alebo sa podhrabe k susedom, v horšom prípade na ulicu a ide sa venčiť sám, čo už môže mať horšie dôsledky.
Silný pes zo severu kladie na svojich majiteľov vysoké nároky: je to pes pre skúsených majiteľov, ktorí si poradia s jeho sklonom dominovať a naučia ho základnej poslušnosti, ktorá je nevyhnutná hlavne kvôli jeho sile. Aj starší ľudia by mali jeho kúpu zvážiť, nakoľko ide o aktívneho psa, v dospelom veku s hmotnosťou cca 35-45 kg a na jeho zvládnutie je treba značnú fyzickú silu. Nie je vhodný pre neskúsených chovateľov, pretože je síce veľmi priateľský a rád sa túli, ale zároveň je tvrdohlavý a bude sa snažiť stať vodcom svorky. Tento pes nie je vhodný na chov v krajinách s teplým podnebím, pretože by v teple trpel.
Chovateľský klub a výber šteniatka
Chov aljašského malamuta na Slovensku zastrešuje Slovenský klub severských a japonských psov - www.huskyslovakia.sk. Ak sa rozhodnete kúpiť si šteniatko malamuta, jeho výber sa začína práve výberom chovateľa. Zakúpte šteňa výhradne od renomovaného chovateľa, ktorý je členom združenia a ktorý môže predložiť príslušné dokumenty o zdraví materských zvierat. Správny chovateľ vám rád zodpovie všetky vaše otázky, poradí vám, čo je potrebné pre šteniatko pripraviť, kým si ho donesiete domov. Neskôr vám poradí ohľadom správnej výživy, výchovy či veterinárnej starostlivosti a vy sa môžete na neho vždy s dôverou obrátiť kedykoľvek počas celého života vášho malamuta. Stanete sa totiž súčasťou jeho "malamutej" rodiny.
Nikdy nekupujte šteňatá pochybného pôvodu - ani zo súcitu. Kto kupuje takéto šteňatá, podporuje „čierne“ chovy. Väčšina z nich chová na chorých či nevyšetrených jedincoch, ktoré neboli uchovnené z dôvodu choroby či agresívnej povahy. Ak si kúpite šteniatko od množiteľa, ktorému záleží len na tom, aby od vás dostal čím skôr peniaze a viac ho neuvidíte, tomuto nezáleží na tom, do akých podmienok psa predáva, ani čo s ním bude neskôr a keď sa vyskytne nejaký problém, odmietajú prevziať zodpovednosť.
To, že sa s malamutom bez preukazu pôvodu nemôžete zúčastňovať výstav je asi zrejmé každému, ale mnohí noví majitelia netušia, že kúpou takého šteniatka sa ochudobňujú aj o možnosť súťažiť na pretekoch psích záprahov, kde ich bez preukazu pôvodu zaradia automaticky do otvorenej kategórie medzi krížence alaskánov či európske saňové psy, ktoré sú chované len pre rýchlosť a s ťažkopádnym malamutom nebudú mať medzi nimi šancu nijako sa umiestniť na prvých priečkach. Našťastie malamut nie je módne plemeno, a preto si ho zvyčajne kúpi skutočne iba ten, kto dokáže oceniť jeho jedinečné vlastnosti.
tags: #aljassky #malamut #starostlivost