Funkcia prezidenta Slovenskej republiky je jednou z najvyšších ústavných funkcií v krajine. S ňou sú spojené nielen rozsiahle právomoci a zodpovednosť, ale aj benefity, ktoré pretrvávajú aj po skončení funkčného obdobia.
Plat prezidenta počas výkonu funkcie
Prezident SR dostáva počas výkonu svojej funkcie plat vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca NR SR. Nárok na mzdu má od prvého dňa mesiaca, v ktorom zložil sľub. V roku 2024 bol mesačný plat poslanca 4 290 eur, plat prezidenta tak činí 17 160 eur. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Spolu tak s paušálnymi náhradami dosahuje mesačná mzda prezidenta 18 487,76 eur.
Okrem finančných odmien má prezident počas vykonávania mandátu právo na bezplatné používanie telefónu, služobného auta a primerane vybaveného bytu.
Návšteva prezidenta SR Petra Pellegriniho v spoločnosti Javys
Prezidentská renta a iné výhody po skončení funkcie
Končiacim prezidentom či prezidentkám sa po uplynutí ich posledného funkčného obdobia doživotne vypláca takzvaná prezidentská renta. Jej suma sa každý rok mení. Plat prezidenta či prezidentky v „dôchodku” však neráta s paušálnymi náhradami a to, koľko peňazí mu/jej na účet pípne, závisí iba od toho, aká je základná mzda poslancov. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov.
Hoci sa to môže zdať ako neskutočný luxus, od bývalých prezidentov sa totiž očakáva, že budú aj ďalej reprezentovať krajinu na rôznych prednáškach, univerzitách či konferenciách doma, ale aj v zahraničí.
Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie doživotnej mzdy. Zákon však vylučuje poberanie dvoch platov len v prípade, ak by opäť získali nejakú ústavnú funkciu. Žiadny zákon nezakazuje bývalým prezidentom alebo prezidentkám zamestnať sa. Ak by chceli pracovať napríklad v súkromnom sektore, dostávali by plat za prácu a aj prezidentskú rentu.
Doživotná ochranka a auto
Okrem doživotnej renty majú bývalí prezidenti nárok aj na doživotnú ochranku. Úrad na ochranu ústavných činiteľov napriek tomu jasne nešpecifikuje, koľko osôb si pod tým máme predstaviť. Exprezidenti už však nemajú nárok napríklad na ochranku pre svoju najbližšiu rodinu, čo mohli mať ešte počas vykonávania svojich mandátov. Spolu s ochrankou je bývalým prezidentom k dispozícii služobné auto s neobmedzenou nádržou. Na vládny špeciál má nárok vždy len aktuálny prezident, teda už nie exprezidenti.
Zachovanie titulu a protokolárne poradie
Perličkou na záver je, že podľa protokolu majú bývalí prezidenti i prezidentky doživotne nárok na oslovenie prezident alebo prezidentka. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.
Sídlo prezidenta a oficiálne rezidencie
Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v hlavnom meste, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Podobne je to tak aj s Bratislavským hradom. Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky.
Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová celé obdobie výkonu funkcie bývala vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Bola kúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur).
Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú hlavy štátu využívajú najmä na reprezentáciu. Postavený bol v roku 1885 kniežaťom Hohenlohe. V 1935-tom po jeho smrti javorinské panstvo získala Československá republika, následne prešiel pod Tatranský národný park (TANAP) ktorý ho užíval až do nového milénia.
Nevyužité Topoľčianky
Nevyužitou príležitosťou zostali Topoľčianky. Hoci medzi ich výhody patrí reprezentatívna lokalita, krátka vzdialenosť od hlavného mesta, čo umožňuje prijímať aj zahraničné návštevy, medzi prezidentské sídla sa nezaradili. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Prezident Ivan Gašparovič počas svojho pôsobenia prišiel s návrhom, aby nehnuteľnosť vzala pod správu prezidentská kancelária, nikdy sa to však nestretlo s realitou.
Právomoci a povinnosti prezidenta SR
Prezident Slovenskej republiky je hlavou Slovenskej republiky a hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej Republiky. Prezidenta volia občania Slovenska od roku 1999 v priamych voľbách tajným hlasovaním. Funkčné obdobie prezidenta SR je päť rokov. Sídlo prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave. Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky.
Zastupovanie SR navonok
Prezident predovšetkým zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Túto svoju právomoc môže preniesť na vládu resp. s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády. Prezident tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Prezident SR udeľuje agrément pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Pri vysielaní diplomatov prezident vydá týmto osobám poverovacie listiny pre hlavy cudzích štátov.
Vzťah k Národnej rade SR a vláde
Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Prezident má právo veta voči zákonom NR SR. V súlade s ústavnou koncepciou ide o právo relatívneho - suspenzívneho veta, ktoré možno prelomiť alebo akceptovať opätovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. S právom veta úzko súvisí právo prezidenta podpisovať zákony NR SR. Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach, toto právo využíva podľa vlastného uváženia a bez viazanosti na určitú pravidelnosť.
Prezident má tiež právomoc rozpúšťať parlament, môže, teda nie je povinný tak urobiť v prípadoch:
- ak NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie,
- ak sa NR SR do 3 mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila hlasovania o vyslovenie dôvery vláde,
- ak NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná hoci jej zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná na schôdzu,
- ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhšie obdobie, ako dovoľuje Ústava SR, t. j. na dlhšie ako sú 4 mesiace.
Túto právomoc prezident nemôže uplatniť v posledných 6 mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu.
Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, čo je spravidla vedúci predstaviteľ víťaznej resp. najsilnejšej politickej strany z hľadiska počtu získaných mandátov v národnej rade. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, vymenovať ich môže iba na návrh predsedu vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh.
Ďalšie právomoci
Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR.
Prezident SR je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, ako takému mu patrí oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách. Prezident SR vypovedá vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má oprávnenie uzatvárať mier.
Prezident má právo udeľovať milosť a amnestiu, udeľuje vyznamenania. Prezidentovi SR patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu Bieleho Dvojkríža (ten sa udeľuje iba občanom iných štátov). Prezident SR vyhlasuje referendum ak sa na tom uznesie 3/5 väčšinou NR SR alebo ak o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov SR. Prezident SR má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR.