Aktivity pre telesne postihnutých na Slovensku: Komplexný pohľad

Na Slovensku existuje množstvo organizácií a iniciatív, ktoré sa venujú podpore a integrácii osôb s telesným postihnutím. Ich cieľom je zabezpečiť plnohodnotné zapojenie sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom rôznych aktivít, vrátane športu, kultúry a sociálnej rehabilitácie.

Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP)

Slovenský zväz telesne postihnutých (ďalej SZTP) je celo republikový, dobrovoľný, humanitný a nepolitický subjekt, otvorený pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní. SZTP združuje občanov s telesným postihnutím a ťažkým telesným postihnutím, rodičov telesne postihnutých detí, rodinných príslušníkov telesne postihnutých občanov, priaznivcov telesne postihnutých bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu, alebo iného postavenia. Na týchto stránkach nájdete všetky potrebné informácie o tomto združení, jeho fungovaní a aktivitách.

Slovenský zväz zdravotne postihnutých (SZZP)

Slovenský zväz zdravotne postihnutých (SZZP) vznikol 5. mája 1990 ustanovujúcim zjazdom SZZP v Martine. Od svojho vzniku svoje aktivity a služby pre zdravotne postihnutých občanov neustále rozširuje. SZZP je dobrovoľným občianskym združením zdravotne postihnutých občanov, ako aj ďalších občanov Slovenskej republiky, združujúcich sa na princípoch demokracie, humanity, slobody náboženského a politického presvedčenia, vzájomného porozumenia a spolupráce. SZZP je nepolitickou organizáciou. Vo svojej činnosti sa riadi princípmi humanity a charity.

Spolupracuje s občianskymi združeniami, s orgánmi štátnej a verejnej správy, so zastupiteľskými zbormi, masmédiami, právnickými a fyzickými osobami pri presadzovaní oprávnených požiadaviek zdravotne postihnutých občanov najmä v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a spoločenskej i pracovnej integrácie. Vykonáva sociálnu prevenciu, poskytuje sociálne poradenstvo a sociálne služby. Ďalej vykonáva programy zamerané na vyhľadávaciu, nápravnú, sociálno-rehabilitačnú, rekondično-integračnú činnosť a vzdelávaciu činnosť. Neoddeliteľnou súčasťou je aj terénno-sociálna práca, práca s rodinou a spolupráca s ďalšími zainteresovanými subjektami. Zameriava sa na vytváranie vhodných pracovných, spoločenských a kultúrnych podmienok života zdravotne postihnutých občanov. Spolupracuje s medzinárodnými a partnerskými organizáciami v zahraničí.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života našej spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku (pre rok 2020 - 59 členských subjektov). Organizujeme športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, zabezpečujeme ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí.

História SZTPŠ

Dňa 6.10.1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov (SZTPŠaPŠ). Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková. Dňa 28. 11. 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sme sa premenovali a do súčasnosti pôsobíme pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky.

Od svojho vzniku zväz zastrešoval a zastrešuje tieto športy: atletika, basketbal, biliard, biatlon, boccia, curling, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia open v stolnom tenise a ďalšie.

SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke v roku 1997. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie. Medzi najúspešnejšie medzinárodné podujatia, ktoré SZTPŠ organizuje aj v súčasnosti sú Slovakia Open v stolnom tenise (od r.1992) a Slovakia Open v tenise na vozíku (od r.1993). Slovakia Open v stolnom tenise patrí vo svete medzi najlepšie turnaje sveta a pravidelne sa ho zúčastňujú svetové stolnotenisové špičky. Rovnako kvalitný a vysoko hodnotený je aj tenisový turnaj.

Projekt "Hľadáme talenty"

Najznámejší rozvojový projekt v oblasti získavania mladých talentovaných športovcov, ktorý počas celej existencie SZTPŠ organizujeme, je projekt Hľadáme talenty. Projekt Hľadáme talenty je považovaný za prvý počin smerujúci k myšlienke podpory športu talentovaných detí s telesným znevýhodnením. Koncom 90.-tych rokov sa nám ako športovému zväzu podarilo na Ministerstve školstva kompetentných presvedčiť, že aj u telesne znevýhodnených detí je potrebné podporovať rozvoj talentu. Zo strany ministerstva tak dochádza k prvému financovaniu Útvarov talentovanej mládeže SZTPŠ, ako základného kameňa pre ďalšiu prácu v tejto oblasti.

Význam športu pre osoby s telesným postihnutím

Šport a pohybová aktivita majú nezastupiteľné miesto v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s telesným postihnutím. Okrem fyzických benefitov, ako je zlepšenie kondície a motorických zručností, šport prináša aj neoceniteľné psychosociálne výhody, podporuje sebaúctu, integráciu do spoločnosti a celkovú kvalitu života. Ak sa telesne postihnutý človek rozhodne venovať športu, nemá to vôbec jednoduché, keďže jeho pohybový hendikep zohráva pri výbere rozhodujúcu úlohu. Čím väčšie postihnutie, tým menej možností má. Tento článok sa zameriava na význam športových aktivít pre osoby s telesným postihnutím, s dôrazom na paralympijské hnutie, históriu športu zdravotne znevýhodnených na Slovensku a možnosti sociálnej rehabilitácie prostredníctvom športu.

Boccia: Šport pre široké spektrum telesne postihnutých

Jednou z možností pre telesne postihnutých je boccia, paraolympijský šport určený pre najširšie spektrum telesne postihnutých. Boccia je šport podobný hre pétanque alebo curling, a je vhodná aj pre tých, ktorí dokážu len "milimetrovo" pohnúť hlavou alebo prstami.

Boccii sa už niekoľko rokov venujú aj v občianskom združení ZOM Prešov, ktoré sa zapája aj do slovenskej boccia ligy. Donedávna sa všetky kolá odohrávali iba v rámci západného alebo stredného Slovenska. Vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskou nadáciou sa situácia zmenila, a 24. apríla sa v Prešove premiérovo hostili hráči boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3, čo je stupeň telesného postihnutia. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky. Podujatie sa odohrávalo v priestoroch telocvične ZŠ Mukačevská v Prešove. Občianske združenie ZOM Prešov z grantu pokrylo aj niekoľko ďalších športovo-spoločenských akcií. V máji napríklad zorganizovali vydarené podujatie Boccia Duel Max. V prešovskom zábavno-obchodnom centre zápolili v boccii ZOM Prešov a OZ Barlička, ktoré tiež pomáha telesne hendikepovaným ľuďom. Ďalšou veľkou akciou organizovanou OZ ZOM Prešov bol Boccia Day v obci Podlipníky, spojený s benefičným festivalom Koliesko 2014. U. S. Steel Košice je firma, ktorá sa veľmi zaujíma o to, čo sa deje v jej okolí a podporuje potreby ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Prešov si túto podporu veľmi cenia.

História paralympijského športu

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke - Mandeville, bol poverený Ludwig Guttmann (1899 -1980), nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. V ich ďalšej edícii o dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O ďalšie dva roky už súťaže vďaka účasti pretekárov z Holandska získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD), od roku 1982 pôsobil Medzinárodný koordinačný výbor pre postihnutých športovcov vo svete (ICC) ako koordinačný športový orgán pre všetky druhy postihnutia. Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe.

Paralympijský šport na Slovensku

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995.

Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

História športu telesne postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. U nás sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej deväťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi stretlo pár nadšencov na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Ako spomína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková (ďalšími boli Adamová, Roštek, Pavlík, Šedík, Uhrínová, Gálová, Novotný, Nahajová), v tom čase boli vlastne ešte iba deťmi tesne po skončení základnej školy. Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor. A našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína A. Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. Prvý trénoval na Mokrohájskej, druhý mal stredisko na Družicovej ulici. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné.

Po súťažiach s českými športovcami v rámci vtedajšej ČSSR nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty. Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu (Solna Spelen). Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. V Ústave sociálnej starostlivosti na Mokrohájskej ulici súťažilo 45 športovcov v hode oštepom na cieľ, trojboji (vrh guľou, hod diskom, hod oštepom), jazde na vozíku, slalome na vozíku, stolnom tenise, plávaní a vzpieraní. Bronzovou medailovou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia potom, ako nastúpila na miesto primárky rehabilitačného oddelenia na poliklinike v Petržalke. „K tejto aktivite ma inšpirovali najmä návštevy športových stretnutí vozičkárov v pražskej obore Hvězda. Postupne sa jej, najmä vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya, podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988.

V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach - 4 000 m paraplegici (prvým víťazom bol Ján Mihál), 4 000 m paraplegičky (víťazka v oboch ročníkoch Zita Žiaková), 2 000 m kvadruplegici a spoločný slalom, ktorého prvý ročník tiež vyhrala Zita Žiaková. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia.

Zimné paralympijské športy na Slovensku

V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená. Prvým bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš, ktorý sa zúčastnil v roku 1976 na prvých zimných paralympijských hrách, kde štartoval v behu na 10 a 15 km. Druhým je Handlovčan Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani prišiel vo februári 1979 o časť pravej nohy od kolena. Pred úrazom bol trénerom mládeže v stredisku na Remate, po úraze začal už v decembri lyžovať na protéze. V roku 1981 vycestoval na majstrovstvá ČSSR do Tanvaldu, kde videl prvýkrát lyžovanie na jednej nohe a po návrate domov sa s pomocou stabilizátora vydal tiež touto cestou. Podarilo sa mu vybojovať miestenku na II. majstrovstvá sveta v lyžovaní postihnutých v roku 1982 vo švajčiarskom Les Moses. Spolu s ním tu štartoval aj spomínaný Jozef Búroš. V roku 1984 už bol Peter Matiaško jediným slovenským zástupcom na ZPH v Innsbrucku. O štyri roky neskôr, opäť v rakúskom Innsbrucku, sa k nemu pridali Karol Mihok a Róbert Ďurčan.

Hra ako nástroj rozvoja a terapie

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hry:

• Chápanie vecí cez hru
• Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým, čo robí)
• Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť
• Nerušná hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností)

Poznáme veľké množstvo hier, musíme ich rozdeliť do určitých kategórií, každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.

Typy tvorivých hier:

• Hry predmetové - dieťa manipuluje s predmetom
• Hry úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého
• Dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje

Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Integrácia a prekonávanie bariér

Začleňovanie sociálnych skupín výrazne ovplyvňujú stereotypy spoločnosti. Prvá činnosť v oblasti integrácie postihnutých sa datuje od vzniku organizácie. V rámci spolupráce so Zväzom telesne postihnutej mládeže sme realizovali množstvo podujatí s účasťou zdravotne postihnutých a sociálne znevýhodnených mladých ľudí. Hlavne v období po roku 1989, keď sa začali v spoločnosti objavovať nové možnosti pre integráciu.

Príklady aktivít a podujatí pre telesne postihnutých na Slovensku

Na Slovensku sa konajú rôzne akcie a podujatia, ktoré pomáhajú ľuďom s telesným postihnutím integrovať sa do spoločnosti a žiť plnohodnotný život. Tu sú niektoré príklady:

Košický kraj

• Výlet na Hrebienok: Členovia ZO ÚNSS č. 16 Košice a okolie zorganizovali jedinečný výlet na Hrebienok vo Vysokých Tatrách. V kupole Tatranského ľadového dómu, ktorý v tomto roku vzdáva poctu dvom pápežom, sa nachádza monumentálna stavba, umelecké dielo pod názvom Bazilika sv. Jána v Lateráne - Matka všetkých kostolov.
• Tyfloplanetárium na Kolonickom sedle: Členovia Základnej organizácie ÚNSS č.16 Košice - okolie zorganizovali výlet „Byť srdcom zvona a dotýkať sa hviezd“, kde dotykom spoznávali hviezdnu oblohu, zoznamovali sa s teleskopmi a históriou astronómie.
• Súťaž „Hravo s brailom“: Krajská rada ÚNSS Košice organizovala súťaž „Hravo s brailom“, kde sa jedenásť nadšených účastníkov zapojilo do štyroch zábavných disciplín zameraných na „bodky“, ako skladanie menu, triedenie liekov, rozoznávanie reliéfnych obrázkov a písanie na Braillovej klávesnici.
• Šachový turnaj Memoriál Milana Sabovika: V sobotu, 30.11.2024 sa v priestoroch Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Košiciach uskutočnil 2. ročník šachového turnaja, ktorého sa zúčastnilo 13 hráčov so zrakovým znevýhodnením z Košického a Prešovského kraja.

Prešovský kraj

• Športový deň (nielen) pre nevidiacich: Pod záštitou Krajskej rady ÚNSS v Prešove sa koncom júna uskutočnil ďalší ročník Športového dňa, ktorý opäť spojil desiatky účastníkov z celého východného Slovenska.
• Výlet do Biblickej záhrady v Muszyne: Pod záštitou ZO ÚNSS Svidník sa uskutočnil inšpiratívny výlet do Biblickej záhrady v Muszyne, kde sa prepojila krása prírody s hlbokým duchovným zážitkom.
• Aktivity ZO Svidník: Počas prvého polroka 2025 v ZO Svidník zorganizovali sériu podujatí, ktoré rozvíjali zručnosti aj ducha - od výstavy historických vyšívaných utierok cez veľkonočné tvorivé dielne až po kurz priestorovej orientácie a sebarealizácie.
• „Braillovala s radosťou!“: Základná Organizácia Stará Ľubovňa tento rok “Braillovala s radosťou”!
• Výlet do Tatranskej Javoriny: Na konci mája sa tridsiatka členov Základnej Organizácie Prešov vydala na jednodňový autobusový zájazd do Tatranskej Javoriny, kde navštívili poľovnícky zámoček Hohenlohe.
• Spoločne za športom, turistikou a poznávaním: Necelá dvadsiatka členov ZO Humenné si v letných mesiacoch dopriala tri dni plné čarovných zážitkov.

Banskobystrický kraj

• Medzinárodný deň detí v Lučenci: V júni oslávili členovia ZO ÚNSS Lučenec a pracovníci KS ÚNSS Banská Bystrica Medzinárodný deň detí v rozprávkovom parku v Podrečanoch a na Ceste rozprávkovým lesom v Divíne, kde si deti vyskúšali Braillovo písmo a naučili sa, ako správne používať bielu palicu.
• Športové dopoludnie na Lučeneckej priehrade: V Základnej organizácii Lučenec bolo leto plné rôznych aktivít a nezabudnuteľných zážitkov. Na začiatku letných dní usporiadali Športové dopoludnie na Lučeneckej priehrade, kde sa členovia zúčastnili súťaží v rôznych disciplínach, ako prekážková dráha či hádzanie guľôčky do vedra.
• Výstava „S hlavou v oblakoch“ v Lučenci: Na výstave „S hlavou v oblakoch“ v Synagóge Lučenec objavili fascinujúci svet letectva, od historických lietadiel až po moderné drony a hybridné lietadlá ZURI.

Bratislavský kraj

• Paleontologická výstava „Dotknime sa minulosti“: Členovia viacerých ZO z Bratislavy sa zúčastnili fascinujúcej komentovanej prehliadky paleontologickej výstavy „Dotknime sa minulosti“. Tu sa mohli priamo dotýkať unikátnych exponátov, ako mamutí kel či skamenelá stolička mamuta.
• Beseda o psychologickej prvej pomoci: Začiatkom leta v priestoroch KS ÚNSS Bratislava privítali odborníčky zo Slovenského Červeného kríža, ktoré na besede zasvätili účastníkov do tajov psychologickej prvej pomoci. Osvojili si princípy „3P“ - pozorovať, počúvať, prepájať, vyskúšali relaxačné techniky a naučili sa, ako citlivo pomôcť ľuďom v kríze.
• Aktivity Krajskej rady ÚNSS Bratislava v roku 2024: Od plávania v Thermalparku, cez hlboké besedy o živote, objavné výlety naprieč Oravou, Považím a Tatranskou Lomnicou, až po divadelné zážitky s viacerými inscenáciami.
• Poznávací zájazd naprieč Oravou: Členovia ZO ÚNSS z Bratislavy, Pezinka, Malaciek a Senca na trojdňovom dobrodružstve naprieč Oravou ochutnali kávu v Múzeu kávy, plavili sa po Oravskej priehrade, obdivovali historický kostolík v Tvrdošíne a umenie na Slanickom ostrove či v Kline!
• Prednáška a workshop o starnutí: Začiatkom júla sa v Bratislavskom kraji konala zaujímavá prednáška a workshop s klinickou psychologičkou na tému starnutia, jeho pozitív a dôsledkov.
• Opekačka na ranči HOLDAS lovarda: V teplú augustovú sobotu v idylickom prostredí HOLDAS lovarda privítali vyše päťdesiat členov ZO ÚNSS z Bratislavy, Dunajskej Stredy a Nových Zámkov. Pri opekačke plnej vôní si užili priateľskú atmosféru a hipoterapeutické zázemie ranča.

Nitriansky kraj

• Výlet do Matúšovho kráľovstva v Podolí: V máji si členovia ZO ÚNSS Nitra zazájazdovali do Matúšovho kráľovstva v Podolí, kde hmatom objavovali 103 miniatúr slovenských hradov, zámkov a kostolov.
• Návšteva pevnosti Komárno: Pondelok, 14. apríla bol pre ZO ÚNSS Komárno výnimočný deň - privítali členov z Trenčianskeho kraja. Spoločne obdivovali historickú pevnosť Komárno, kandidáta UNESCO, s unikátnou hviezdicovitou architektúrou a podzemnými chodbami.
• Cestovateľské kino z cyklu Okolo sveta: Koncom júla členovia zo Základnej Organizácie Komárno zorganizovali zaujímavé cestovateľské kino z cyklu Okolo sveta.
• Slávnostná akadémia ku Dňu nevidiacich v Nitre: V sobotu 11. novembra v Nitre na slávnostnej akadémii ku Dňu nevidiacich privítali mimoriadne vzácneho hosťa - prvého slovenského kozmonauta Brigádneho Generála Ivana Bellu.
• Braillisti v uliciach Nitry: Takmer dve desiatky nevidiacich Brailistov v sprievode svojich asistentov putovali v piatok 11. augusta v dopoludňajších hodinách ulicami Nitry, aby si zmerali sily v tradičných i netradičných disciplínach, ktorých základom je Braillovo písmo.

Žilinský kraj

• Návšteva Budatínskeho hradu: Dňa 27.5.2023 usporiadali výlet pre členov ZO ÚNSS č.35 v Spišskej Novej Vsi na Budatínsky hrad v Žiline.
• Inšpiratívna atmosféra vďaka TYFLOCOMP: Krajskej rade ÚNSS Žilina sa v spolupráci so spoločnosťou TYFLOCOMP podarilo vytvoriť inšpiratívnu atmosféru plnú noviniek, ktoré prinášajú väčšiu samostatnosť a nezávislosť ľuďom so zrakovým znevýhodnením.
• Pilotný projekt „Zacvičme si spolu s bodkami“: Krajská rada ÚNSS Žilina dokázala opak! Pilotný projekt „Zacvičme si spolu s bodkami“ spojil účastníkov so zrakovým znevýhodnením aj bez neho v pohybe, harmónii a odvahe skúsiť niečo nové. Pod vedením odborníka na aikido, doc.
• Rekondičný pobyt v kúpeľoch Lúčky: Naša ZO ÚNSS Liptovský Mikuláš uskutočnila rekondičný pobyt v kúpeľoch Lúčky, ktoré sa nachádzajú v malebnej doline pod Chočskými vrchmi.
• Praktické workshopy v Čadčianskej Základnej Organizácii: Druhá polovica roka v Čadčianskej Základnej Organizácií patrila vzdelávaniu. Vďaka finančnej podpore miest Čadca a Krásno nad Kysucou sa podarilo úspešne zrealizovať sériu praktických workshopov.
• Posedenie v Zákamennom: Základná Organizácia č. 65 Námestovo zorganizovala v rámci grantového projektu s názvom „Poďme na to spoločne!“ posedenie v Altánku za dedinou v Zákamennom.
• Návšteva Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva: V júni zavítali do nádherného areálu v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši.
• Cesta do minulosti s ZO Námestovo: Členovia ZO Námestovo sa tentokrát vybrali na cestu do minulosti.

Spoločenstvo Samaritán

Hlavným zameraním organizácie je pomoc ťažko telesne postihnutým. Orientuje sa na integráciu zdravých i telesne postihnutých ľudí a na ich život v duchu evanjelia. Korene vzniku spoločenstva siahajú do r. 1981 a sú nerozlučne spojené s menom P. Alojza Šaturu, SJ (1925 - 1983). Bol to katolícky kňaz so širokým a láskavým srdcom ku všetkým, ktorí potrebovali pomoc. Mnohí z nás si s láskou na neho spomínajú, keď v 70-tych rokoch minulého storočia nás - telesne postihnuté deti v ÚSS na Mokrohájskej ulici v Bratislave navštevoval a učil náboženstvo a pripravoval k prijatiu sviatostí. Jeho široké a láskavé srdce pocítili všetci, ktorí mohli kedykoľvek zaklopať na jeho dvere. A to zvlášť telesne postihnutí, ktorí sa už ako dospelí často na neho obracali o pomoc, duchovnú radu, či finančnú podporu. Základ spoločenstva sa postupne rozrastal, vznikali kontakty po celom Slovensku. Činnosť spoločenstva bola do roku 1989 spojená s veľkými ťažkosťami, pretože bývalý režim ju považoval za nelegálnu. Po smrti pátra Šaturu ochotné ruky a srdce Oľgy Klčovej (zakladateľky občianskeho združenia a prvej dlhoročnej predsedníčky i štatutárky) začali dávať nedokončeným myšlienkam pátra Šaturu konkrétnu podobu. Popri plesoch, rekondičných pobytoch, duchovných cvičeniach a obnovách, domácich a zahraničných dovolenkách, boli jednou z hlavných aktivít spoločenstva Samaritán púte. Púte zahraničné (Rím, Lurdy, Medžugorie, Čenstochová, Izrael) ako aj tie po našich Slovenských pútnických miestach. “Centrála” spoločenstva Samaritán bola a stále je v Devínskej Novej Vsi a najbližšie pútnické miesto je Marianka. Postupom pribúdajúcich rokov sa zdravotný stav mnohých našich telesne postihnutých priateľov zhoršoval, viacerí z nich už dnes nie sú medzi nami, asistenti zakotvili v manželstvách. A tak aktivít Samaritánu po roku 2006 bolo stále menej a menej. Posledný ples bol v roku 2010, duchovné cvičenia v roku 2006.

tags: #aktivity #telesne #postihnutych