V dnešnom svete, kde sa čoraz viac komunikuje cez obrazovky, je umenie byť s ostatnými doslova nenahraditeľné. Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. Hoci sa v škole väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, čoraz dôležitejšie je zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Deti, ktoré pravidelne hrajú sociálne hry, majú o 40% lepšie komunikačné zručnosti ako ich rovesníci. Tento fascinujúci fakt ukazuje, aký obrovský vplyv má spoločné hranie na detský rozvoj.
Preto je dôležité pre školu pracovať s emóciami. V Neškole staviame na sebapoznaní - a práve poznanie samého seba nám pomáha rozvíjať sociálne zručnosti detí. Aj vďaka podpore Nadácie Pontis môžeme pravidelne realizovať program, ktorý rozvíja prácu s emóciami, empatiu a rešpektujúcu komunikáciu Neškolákov a Neškoláčok. To pomáha rozvíjať deti aj iným ako len akademickým smerom. Zároveň budujeme bezpečné prostredie, ktoré má pozitívny vplyv na rozvoj, nové nápady a kreatívne riešenia.

Význam práce s emóciami u detí
Pracovať s emóciami detí je veľkou inšpiráciou - sú bezprostredné, nezaobalujú, sú tu tu a teraz. Zároveň sú niekedy zmätené z toho, čo cítia. Často ich silná emócia úplne pohltí, inokedy sledujú iného a nechápu, prečo sa správa tak ako sa správa. Deti na prvom stupni už poznajú emócie ako hnev, radosť, smútok či prekvapenie. Sme presvedčení, že čím skôr sa deti dozvedia, že to, čo cítim ako hnev môže byť aj sklamanie, frustrácia, únava či závisť, tým skôr si budú viac rozumieť. Prinášame im príbehy, divadlá a diskusie so zástupnou postavou, kde majú priestor hovoriť „ústami iného“ a vyjadriť aj náročné pocity. Premýšľame nad tým, ako by naše emócie vyzerali vo farbe či zvierati. Uvedomenie, že ostatní ľudia nie sú ako ja, je pre mnohých veľkým AHA momentom.
Spoločné zdieľanie skúseností, názorov a toho, čo cítime, otvára deťom ich JA bublinu a sú otvorenejší porozumieť druhému aj keď s ním nesúhlasia. Je to beh na dlhú trať, ale po malých krokoch sa dostávame k tomu, že to, že je každý trochu iný, nás obohatí. Pre rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti.
10 spôsobov, ako by mali rodičia rozvíjať emocionálnu inteligenciu u detí
Úloha rodičov v sociálnom rozvoji
Rodičia sú naši najlepší partneri. A keďže vieme, že naše deti majú to najdôležitejšie doma, prizvali sme rodičov rozvíjať sa v rešpektujúcom prístupe. Vieme, že výchova je drina. Rodičia idú často nevyšliapanou cestou, po ktorej sami ako deti neprešli a vo výchove ocenia podporu. Hoci aj od Neškoly. V spolupráci s lektorkou rešpektujúcej výchovy Miroslavou Kumančíkovou sme pre nich zrealizovali dva workshopy o princípoch RV, empatii a hraniciach. Tešíme sa záujmu našich rodičov a aj vďaka ich sebarozvoju, môžu deti na vlastnej koži zažívať empatiu a rešpekt. Zručnosti, ktoré sa nedajú rozvíjať bez zážitku.
Typy sociálnych hier a ich benefity
Sociálne hry sú aktivity, ktoré vyžadujú interakciu s ostatnými ľuďmi - či už ide o spoluprácu, komunikáciu, alebo spoločné riešenie problémov. Na rozdiel od hier, ktoré dieťa hrá samo, sociálne hry vytvárajú priestor pre učenie sa „spolu s ostatnými“. V žiackych kolektívoch je neustále potrebné podporovať spoluprácu, dôveru, schopnosť a ochotu nadviazať kontakt s ostatnými. Existuje množstvo hier a zábavných aktivít, ktoré pomáhajú napĺňať tento cieľ. Existuje množstvo hier, ktoré podporujú odstraňovanie neistoty, zábran a obáv v kontakte so spolužiakmi. Aj vďaka nim sa žiaci môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov.
Kľúčové benefity sociálnych hier:
- Rozvoj komunikačných zručností
- Učenie sa empatie a rešpektu
- Podpora tímovej spolupráce
- Budovanie sebavedomia
- Rozvoj kreativity a riešenia problémov

Typy sociálnych hier podľa vekových kategórií:
Pre najmenších (3-5 rokov):
- Kruhové hry: „Na dedka Mraza“, „Lietadielko“, „Kto sa bojí čierneho muža“. Tieto hry učia deti základným sociálnym pravidlám - čakať na svoj rad, rešpektovať pokyny a spolupracovať v skupine.
- Napodobňovacie hry: Hranie na obchod, doktora, učiteľku. Rolové hry rozvíjajú emancipáciu - dieťa sa učí vcítiť do rolových situácií a pochopiť rôzne perspektívy.
- Kooperatívne stavanie: Spoločné budovanie z kociek, vytvorenie „mesta“ z piesku. Tieto aktivity učia deti deliť sa o materiály, plánovať spoločne a riešiť problémy ako tím.
Pre školákov (6-10 rokov):
- Tímové športové hry: Vybíjaná, štafety, futbal. Športové aktivity rozvíjajú tímového ducha a učia deti, že úspech závisí od spolupráce celej skupiny.
- Strategické hry: Človeče, nehnevaj sa, Monopoly Junior, Scrabble Junior. Tieto hry učia deti strategickému mysleniu, trpezlivosti a rešpektovaniu pravidiel.
- Dramatické hry: Divadelné predstavenia, improvizácie, bábkové divadlo. Dramatické aktivity rozvíjajú kreativitu, sebavyjadrovanie a schopnosť spolupracovať na spoločnom cieli.
Pre starších (11+ rokov):
- Komplexné strategické hry: Šach, Risk, Catan. Tieto hry rozvíjajú analytické myslenie a učia deti dlhodobému plánovaniu v sociálnom kontexte.
- Diskusné hry: Debatné kluby, kvízy, „Čo by si robil, keby…“. Diskusné aktivity rozvíjajú argumentačné schopnosti a učia deti rešpektovať rôzne názory.
- Projektové aktivity: Spoločné tvorenie časopisu, organizovanie školských akcií. Dlhodobé projekty učia deti zodpovednosti, plánovaniu a vedeniu tímu.
Top 8 sociálnych hier s podrobným popisom
Formálne či neformálne vzdelávanie sa dá urobiť atraktívnym a originálnym, čo zaujme deti i dospievajúcich študentov. Nasledujúce aktivity sú dôkazom toho.
Kooperatívne hry:
- „Spoločne proti času“
Vytvorte sériu úloh, ktoré musia deti vyriešiť spoločne do určitého času. Napríklad: „Máte 10 minút na to, aby ste spoločne postavili vežu z papiera, ktorá bude vyššia ako 50 cm a udrží na vrchu jablko.“ Táto hra učí deti spolupracovať pod tlakom a hľadať kreatívne riešenia.
- „Reťazové rozprávanie“
Jeden začne príbeh jednou vetou, ďalší pridá svoju vetu a tak pokračujú všetci po rade. Výsledkom je často veselý a nečakaný príbeh. Táto hra rozvíja kreativitu, počúvanie a schopnosť nadviazať na myšlienky ostatných.
- „Živý šach“
Deti sa stanú šachovými figúrkami na veľkom šachovom poli (môžete ho nakresliť kriedou). Dva „hráči“ dávajú pokyny svojim „figúrkam“. Táto hra kombinuje stratégiu s fyzickou aktivitou a učí deti spolupracovať aj v úlohe „nástroja“.

Komunikačné hry:
- „Opíš a nakresli“
Jedno dieťa má obrázok, ktorý druhé nevidí. Prvé dieťa musí opísať obrázok tak, aby ho druhé dokázalo nakresliť. Potom si úlohy vymenia. Táto hra rozvíja presnosť vyjadrovania a aktívne počúvanie.
- „Telefón“
Klasická hra, kde sa správa šepká z ucha do ucha. Môžete ju obohatiť o rôzne témy alebo jazyky. Učí deti dôležitosti jasnej komunikácie a ukazuje, ako sa informácie môžu skresliť.
- „Pantomíma s témami“
Rozšírená verzia pantomímy s rôznymi kategóriami - emócie, povolania, zvieratá, filmy. Deti sa učia vyjadrovať bez slov a čítať neverbálne signály ostatných.
Tímové výzvy:
- „Prenesenie pokladu“
Vytvorte prekážkovú dráhu, kde musia deti preniesť „poklad“ (môže to byť pohár s vodou) bez toho, aby ho niekto pustil. Všetci musia byť zapojení. Táto hra učí plánovanie, komunikáciu a vzájomnú podporu.
- „Stavba veže“
Dajte deťom obmedzené materiály (špagety, marshmallows, lepiacu pásku) a úlohu postaviť čo najvyššiu vežu. Musia spolupracovať, deliť si úlohy a riešiť problémy spoločne.
Konkrétne aktivity pre sociálny rozvoj v škole a vo voľnom čase
Ponúkame vám niekoľko vybratých aktivít z knihy 100 hier na rozvoj osobnosti. Sú dôkazom, že formálne či neformálne vzdelávanie je možné urobiť atraktívnym, že sa dá učiť originálnymi, neopozeranými formami, ktoré zaujmú deti i dospievajúcich študentov.
Námety pre jednotlivé predmety:
- Dejepis: Kus histórie, Menová reforma
- Matematika: Aritmetika
- Literatúra: Básnická zbierka
- Zemepis / Geografia: Letisko
- Budúce povolanie: Detektívi
Jednotlivé aktivity:
Detektívi
Anotácia: Deti zisťujú, aké povolania vykonávajú ľudia v ich okolí. Urobia s nimi rozhovor o ich zamestnaní a svoje skúmanie predstavia skupine.
Cieľ: Spoznať najbežnejšie zamestnania a čo v nich ľudia robia; naučiť sa klásť otázky a vedieť zreprodukovať informácie; rozvoj komunikačných a prezentačných zručností, aktívneho počúvania a empatie.
Trvanie aktivity: dve stretnutia po 2 hodiny.
Pre vek: od 7 rokov.
Prostredie: miestnosť, blízke okolie.
Materiál: papiere, perá, diktafón alebo prehrávač hudobných formátov MP3 s nahrávaním zvuku.
Libreto: Detektívnu atmosféru vytvoríme vhodným oblečením. Deti na stretnutie môžu priniesť „šerlokovské“ čapice alebo čiapky so šiltom, plášte, lupu alebo ďalekohľad. Zhromaždíme si ich okolo seba a predstavíme im „misiu“ celého stretnutia. Zahrajú sa na detektívov, ktorí robia ozajstné vyšetrovanie. Polícia vyšetruje prípad krádeže, ktorý sa stal v blízkom okolí, a poprosila nás o spoluprácu. Máme vytvoriť zoznam zamestnaní, ktoré ľudia okolo nás vykonávajú.
Priebeh aktivity: Účastníkov rozdelíme do dvojíc. Za hodinu majú v okolí zozbierať čo najviac povolaní - pozorovať, pýtať sa okoloidúcich a zapisovať si, čo ľudia robia. Každé zamestnanie musia vedieť pomenovať a stručne opísať, inak ho nemôžeme považovať za platné. Od každej osoby môžu získať tri povolania - oslovená osoba im okrem svojho povolania môže povedať ešte dve ďalšie, ktoré pozná. Po uplynutí časového limitu vyhodnotíme, ktorá dvojica nazbierala najviac povolaní. Deti prečítajú ich názvy a vysvetlia, čo sa v zistených zamestnaniach robí. Na konci každej prezentácie majú priestor na rôzne zaujímavosti a vtipné príbehy z detektívnej práce. Pred koncom tohto stretnutia si deti pripravia päť otázok o zamestnaní, ktoré položia svojim rodičom alebo iným známym dospelým. Do nasledujúceho stretnutia ich čaká ďalšia časť detektívnej práce - rozhovor so svedkami. Odpovede na svoje otázky majú získať od dvoch dospelých, rozhovor si môžu nahrať na diktafón alebo MP3-prehrávač. Keď sa opäť stretnete a navodíte atmosféru, deti jedno po druhom zrekapitulujú získané informácie z rozhovoru a najzaujímavejší úryvok môže prehrať ostatným. Na jednu prezentáciu môžete vyčleniť päť minút.
Review: Ktoré povolania sa vám najviac páčili? Chceli by ste si niektoré vyskúšať a prečo? Ktoré sú podľa vás ťažké a prečo? A čo tak stať sa detektívom?
Aritmetika
Anotácia: Hráči s číslami od nula do deväť vytvárajú také skupiny, aby boli deliteľné určeným číslom. Hru je možné uvádzať na vychádzke, výlete alebo inom dlhodobom pobyte aj popri inom programe.
Cieľ: Rozvoj matematických zručností, pohotovosti; prelomenie ľadov a vzájomné sa spoznanie.
Trvanie aktivity: 10 - 30 minút.
Pre vek: od 11 rokov.
Prostredie: kdekoľvek.
Materiál: kartičky s číslami 0 až 9.
Priebeh aktivity: Pred hrou si pripravíme sady kartičiek s číslami od 0 do 9, pričom čísel by malo byť viac ako hráčov. Každý z nich si vyberie jednu kartičku s číslom, ktoré ostatní nesmú vidieť. O niekoľko minút alebo v neočakávanej chvíli zvolá inštruktor: Deliteľné tromi! Do desiatich sekúnd sa hráči musia zoradiť do takých čísel, aby boli deliteľní tromi, napr. hráči s číslami tri, tri a nula tvoria číslo 330. Úspešní hráči si pripočítajú bod a komu sa to nepodarí, o bod prichádza. Po každom kole hráči vrátia čísla inštruktorovi, ktorý ich premieša, opäť rozdá hráčom a pokračuje sa ďalej: deliteľné štyrmi, násobok čísla 8 a pod. Prehľad o bodovaní si vedie učiteľ, ktorý na záver vyhlási víťazov.
Obmeny a tipy: Obmeny bodovania: hráč dostane toľko bodov, koľko číslic má číslo, ktoré pomáhal vytvoriť; najviac bodov dostane najväčšie vytvorené číslo, o bod menej druhé najväčšie atď. Obmena deliteľnosti čísla: Pri väčšom počte hráčov sa ich čísla spočítavajú, napr. hráči s číslami tri, tri a nula vytvoria číslo šesť.
Tričká názorov
Anotácia: Účastníci prezentujú a obhajujú svoje názory na aktuálne témy o hodnotách v súčasnej spoločnosti. Vytvárajú si proaktívne postoje, ktoré môžu zaujať pri ich riešení.
Cieľ: Rozvoj zručností vystupovať pred skupinou a prezentovať svoje názory, rozvoj aktívneho počúvania, spätnej väzby, konštruktívnej kritiky, akceptovania názoru druhých a presadzovania svojej mienky, ktorá bude viesť k spoločnej zhode.
Trvanie aktivity: 2 hodiny.
Pre vek: od 15 rokov.
Prostredie: voľné priestranstvo.
Materiál: biele tričká, fixky na textil.
Priebeh aktivity: Učiteľ alebo inštruktor si pripraví niekoľko súčasných tém a polemík o hodnotách v spoločnosti, prípadne o situáciách, ktoré skupinu v poslednom čase zaujali. Spíše ich na kartičky a doplní k nim aj záverečnú otázku, napríklad: „Čoraz viac ľudí žije konzumným spôsobom života. Čo je to konzum, ako sa mu dá zabrániť, má zmysel sa proti nemu postaviť?“ Začína sa prvé kolo a po prečítaní témy sa účastníci rozídu po miestnosti. Majú niekoľko minút, aby si premysleli svoj postoj k téme a napísali si ho na tričko. Potom si prečítajú stanoviská svojich spoluhráčov. S tými účastníkmi, ktorí majú rovnaké alebo podobné názory, vytvoria „názorové tábory“ a v nich rozdiskutujú svoje postoje. Opäť sa všetci zídu, tábory prestavia svoje stanoviská ostatným a nasleduje diskusia medzi skupinami. Diskusia je časovo limitovaná a moderuje ju inštruktor. Môže sa ukončiť aj skôr, ak dôjde k zhode alebo ak sa tak rozhodnú účastníci. Aktivita pokračuje ďalšími kolami - nová téma, písanie názorov na tričká, vytvorenie táborov ai. - a končí sa položením záverečnej otázky.
Metodické poznámky: Počet kôl závisí od inštruktora a hráčov. V popoludňajšom čase je možné uskutočniť 5 - 8 kôl s kratšími debatami. Ak sa aktivitu rozhodnete uviesť napríklad počas tábora, na jednu tému si môžete vyhradiť jeden deň. Účastníci si svoje postoje na témy píšu na staršie biele (alebo svetlé) tričko. Na názory k jednotlivým témam môžu použiť rôzne farby na textil. Dynamiku hry udržiavajú inštruktori, ktorí sledujú čas, terminujú jednotlivé časti hry a predchádzajú časovým pauzám (napr. zdĺhavé písanie na tričká), moderujú diskusiu a posúvajú hru tak, aby nestratila spád.
Obmeny a tipy: Hru môžete hrať aj počas tábora alebo niekoľkodňovej akcie. Ráno vyhlási inštruktor tému a účastníci nosia počas dňa tričká s názormi. Debaty sa uskutočnia každý deň, napríklad počas večerného programu. Aby sme predišli stereotypu, je možné čas debát meniť a zaraďovať ich aj pri rôznych príležitostiach (napr. počas oddychu na výlete, v čase pred večerou, ako zmena monotypného programu - napr. pauza v pohybových aktivitách).
Kus histórie
Anotácia: Podľa častí fotografií pátrame, o ktoré historické pamiatky z nášho mesta ide. O každej správne určenej pamiatke z fotografie je potrebné získať čo najviac informácií - z rozhovorov s ľuďmi, sprievodcami, z informačných tabúľ a materiálov. Výsledky svojho bádania odprezentujú skupiny ostatným hráčom.
Cieľ: Rozšíriť vedomosti o vlastnom meste - o jeho histórii a pamiatkach; rozvíjať schopnosti v tvorivom riešení úloh a proaktívnom riešení problémov, v získavaní a interpretovaní informácií, vo vystupovaní a prezentovaní pred skupinou; trénovať spoluprácu a rozdeľovanie úloh v skupine.
Trvanie aktivity: jedno popoludnie.
Pre vek: od 11 rokov.
Prostredie: ulice mesta či obce.
Materiál: fotografie historických budov a mapa mesta či obce, obálky, papiere, perá, veľké papiere, fixky (prípadne fotoaparát, počítač, dataprojektor).
Priebeh aktivity: Z turistických brožúr, časopisov, letákov vyberieme alebo sami urobíme fotografie historických pamiatok a vložíme ich do obálok. Prvá obálka obsahuje len detail pamiatky, druhá obálka väčšiu časť pamiatky a tretia obálka celú pamiatku aj s okolím. Každá skupina dostane tri takéto série obálok. Na mape vymedzíme priestor, v ktorom sa pamiatky nachádzajú a v ktorom sa hráči môžu pohybovať. Okrem obálok im o týchto pamiatkach môžeme poskytnúť aj niekoľko pomôcok alebo indícií. Ak sa skupine podarí identifikovať pamiatku len s pomocou prvej obálky, získava 15 bodov. Ak musia otvoriť aj druhú obálku, dostanú 10 bodov. Ak použijú všetky tri, pripíšu si len 3 body. Potom určíme časový limit a miesto stretnutia a skupiny sa vydávajú hľadať pamiatky. Ich úlohy: nájsť pamiatku, preskúmať jej okolie a zakresliť ju na mape, preskúmať pamiatku - čo je na nej napísané, čím je zaujímavá, získať historické informácie o jej vzniku a význame (na čo slúži/la), urobiť aspoň dva rozhovory s ľuďmi, ktorí ju poznajú a zistiť o nej čo najviac informácií, získať o nej čo najviac zaujímavostí. V určený čas sa všetky skupiny stretnú a predstavia si svoje zistenia: priebeh hľadania, s kým robili rozhovor, odkiaľ získali historické informácie, ako sa im pamiatka páčila, čo presne zistili, aké zaujímavosti sa dozvedeli atď. Jednotlivé prezentácie ohodnotíme a vyhlásime víťazov.
Review: Ako fungovala práca a spolupráca v skupine? Na čo, kedy a kde môžu využiť svoje poznatky o svojom meste (škola, sprievodcovia, informovanie turistov, miestne noviny, váš časopis, hrdosť na miesto svojho pôsobenia apod.)?
Metodické poznámky: Kritériá hodnotenia prezentácií musia byť stanovené už na začiatku aktivity. Do hodnotenia môžeme zarátať aj úroveň prezentácie a množstvo získaných informácií. Pri prezentácii by nemali použiť historické letáky, informácie z nich by si mali zapamätať. Rozdelenie úloh je na rozhodnutí členov skupiny. Pred aktivitou ich môžeme upozorniť, že úspech bude záležať na ich tímovej spolupráci a ako si v skupine zorganizujú svoje pátranie.
Obmeny a tipy: Rozšírenie aktivity: každá skupina môže dostať viac ako tri série obálok, alebo účastníci musia získať informácie o pamiatkach samostatne - napríklad do nasledujúceho stretnutia, alebo účastníci musia získať viac informácií a pripraviť si podrobnejšiu prezentáciu.
Letisko
Anotácia: Tímy - lietadlá rôznych leteckých spoločností „lietajú“ medzi rôznymi svetovými letiskami. Na každom musia splniť úlohu a zodpovedať na otázku. Hrá sa o dosiahnutie čo najväčšieho počtu úspešne zvládnutých destinácií.
Cieľ: Rozvoj tímovej spolupráce, komunikácie v tíme, strategického myslenia; rozširovanie vedomostí o rôznych štátoch sveta.
Trvanie aktivity: 90 minút.
Pre vek: od 11 rokov (v závislosti od obtiažnosti otázok).
Prostredie: lúka alebo záhrada so stromami.
Materiál: špagáty, horolezecké karabíny, lepiaca páska, nožnice, obálky, papierové kartičky, štipce, kancelársky papier, perá.
Priebeh aktivity: Medzi stromami natiahneme v rôznych výškach špagáty tak, aby sme vytvorili aj niekoľko hustých križovatiek. Špagáty predstavujú letecké linky, ktoré sa na križovatkách sa pretínajú. Na konci každej leteckej linky je umiestnené letisko označené názvom. Pod názvom sú nadstrihnuté malé lístky (ako telefónne čísla pri inzerátoch), ktoré si tímy - lietadlá po návšteve letiska a splnení úlohy odtrhnú. Na každé letisko pripravíme ešte samostatné otázky a pripevníme ju na špagát v mieste pristávacej plochy. Do každej obálky pripravíme jednu úlohu a tri kvízové otázky o danom mieste a o ľuďoch žijúcich v tej krajine. Na zadnej strane kartičky sú správne odpovede, aj s vysvetleniami a doplňujúcimi textami. Aby si skupina mohla zobrať potvrdenie o úspešnej návšteve letiska, musí správne odpovedať aspoň na dve otázky. Ak správne odpovie na všetky otázky, môže si vymeniť pilota, aby sa aj iní hráči stali lídrami tímu. Okrem otázok musia vymyslieť riešenie úlohy z obálky, môžu tak urobiť aj počas letu z jedného letiska na druhé. Na začiatku hry vytvoríme tri- až šesťčlenné skupiny, ktoré si spomedzi seba vyberú svojho vodcu (kapitána lietadla). Členovia posádky sa naviažu jeden na druhého (zápästie o zápästie) a všetci okrem kapitána si zaviažu oči. Kapitán je jedným zápästím naviazaný na druhého člena posádky. Na druhom zápästí má špagát končiaci karabínou, ktorou sa prichytí na jednu z liniek. Tým sa lietadlo zaradí do leteckej premávky a môže sa vydať na cestu. Cieľom hry je za hodinu čo najrýchlejšie prejsť všetky letiská, správne zodpovedať na čo najviac otázok a splniť čo najviac úloh. Každé lietadlo vzlieta na inom konci priestoru. Lietadlá sa môžu pohybovať iba dopredu - nemôžu sa vrátiť po tej istej linke späť, ale musia ísť okľukou. Ak chce ísť lietadlo na letisko, ktoré je obsadené inou spoločnosťou, môže a) počkať, b) obletieť letisko a vydať sa na najbližšiu voľnú destináciu. Ak posádka dorazí na letisko, na ktorom už predtým pristála, pokračuje v ceste ďalej.
Príklad: Letisko Brusel
| Otázka | Možnosti | Správna odpoveď a vysvetlenie |
|---|---|---|
| Ktorými troma jazykmi sa dnes v Belgicku a Bruseli najlepšie dohovoríte? | a) nemecky, francúzsky, anglicky b) francúzsky, flámsky, nemecky c) nemecky, belgicky, valónsky | b) francúzsky, flámsky, nemecky. Belgicko je federácia troch regiónov, tvorí ho Valónsky, Flámsky a región Brusel. Vo Flámskom regióne sa hovorí prevažne flámsky (flámčina je veľmi podobná s holandčinou) a vo Valónskej časti francúzsky. V Belgicku existuje aj početná nemecká menšina. |
| Ku ktorému umeleckému smeru prispelo k rozvoju a ktoré ho zároveň preslávilo? | a) Art Décor b) Art Nouveau c) Kubizmus | b) Art Nouveau. Brusel je často prezývaný aj hlavným mestom Art Nouveau. V meste pôsobili jedni z najznámejších architektov tohto štýlu, napríklad Victor Horta. |
| Čím je Belgicko známe vo svete? | a) pivom, čokoládou, diamantmi b) mušľami, mlynmi, priehradami c) bicyklami, syrmi a filmármi | a) pivom, čokoládou, diamantmi. Belgická čokoláda patrí k jedným z najkvalitnejších na svete. K svetoznámym patria výrobcovia praliniek Neuhaus, Leonidas, Godiva či Marcolini. V Belgicku je viac ako 125 pivovarov, ktoré vyrábajú a do celého sveta predávajú vyše 1 000 druhov piva. Belgické Antverpy sú už približne od 15. storočia jedným z najväčších svetových centier obchodu s diamantmi. |
Úloha: Vymyslite štvorveršie, ktoré bude obsahovať slová: pivo, čokoláda, diamanty.
Review: Letisková komisia zložená z učiteľov (inštruktorov) zráta každej posádke, koľko letísk úspešne navštívila. Predstavte si riešenia jednotlivých úloh, za každú správne splnenú úlohu získa posádka bod navyše. Nasleduje celkové zhodnotenie výkonov posádok a vyhlásenie víťazov. Dôležité je tiež hodnotenie priebehu a dosiahnutie cieľov aktivity medzi účastníkmi.
Metodické poznámky: Hra je náročná na prípravu i počet inštruktorov. Dospelí dohliadajú na bezpečnosť, pohyb jednotlivých skupín, usmerňujú ich, rozpletajú špagáty... Pred hrou si vyskúšajte, či sa dá hladko dostať do všetkých letísk a či nie sú na linkách vytvorené slučky, ktoré by mýlili posádky. Ak je špagát zauzlený alebo linka nepriechodná, posádka sa z nej môže karabínou odopnúť a prepnúť na inú linku. V ostatných situáciách nie je takýto prechod povolený.
Ďalšie aktivity pre sociálny rozvoj:
- Pozitívne odkazy: Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
- Príbeh o sebe: Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
- Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres: Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
- Vnímanie zvuku: Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
- Rozhovor o emóciách: Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
- Emocionálna prechádzka: Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
- Stratený kamarát: So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
- Zastavený film: Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
- Triedna vlajka: Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
- Kreslenie pocitov: Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, rozdeľte ich do skupín.
- Loptička prianí: Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptičku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
- Hra na básnikov: Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
- Spoločný obrázok: Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
- Naše myšlienky a pocity: Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť ...
- Kto som?: Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí.
