Už Hippokrates spomínal meteorologickú závislosť vo svojich spisoch okolo roku 400 pred Kristom. Starí Germáni si všimli, že vo veľmi chladnom počasí ľudia v nadmernej miere trpia bolesťami kĺbov a túto bolesť nazvali ochorenie z počasia. Tibetskí lekári zasa verili, že akékoľvek ochorenie v nejakej miere súvisí s meteorologickými podmienkami.
Sledovanie vplyvu počasia na ľudský organizmus sa začalo skúmať na začiatku 60. rokov minulého storočia, kedy sa spojili nemeckí lekári s meteorológmi. Vzniklo tak aj meteorologické číslo, ktoré charakterizuje vplyv počasia na človeka. U nás dnes rozlišujeme 5 rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí.
Čo je meteosenzitivita?
Meteosenzitivita je pojem, ktorým označujeme citlivosť človeka na zmenu počasia. Ide o príznaky, ktoré si nevieme vysvetliť logicky a medicínsky a sú vo veľkej miere závislé od zmeny počasia. Aj keď na meteosenzitivitu neexistuje široký vedecký konsenzus a nepatrí medzi oficiálne uznané diagnózy, jej prítomnosť je nespochybniteľná.
Percento populácie, ktoré aj na najmenšie zmeny v počasí reaguje citlivo, je nezanedbateľné v rôznych vekových kategóriách, a to nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychologickej. Príznaky meteosenzitivity do určitej miery pociťuje údajne takmer až 70 % populácie. Tieto sprievodné symptómy sa objavujú zvyčajne predtým, než k samotnej zmene počasia dôjde.
Ako ľudské telo reaguje na zmeny počasia?
Ľudské telo funguje tak, aby bolo schopné reagovať na akékoľvek zmeny poveternostných podmienok. A žiadna zmena počasia nezostane bez povšimnutia nášho tela. Dôvodom sú naše nervové receptory, ktoré podobne ako antény, zachytávajú zmeny počasia. Výsledkom je, že pod určitými signálmi nervových buniek sa celý organizmus prispôsobí, a v tomto prípade sa orgány dočasne prepnú do činnosti v stave stresu.
Príčinou meteosenzitivity sú poruchy normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu. Vplyv počasia však nie je stále rovnaký. Niekedy je reakcia organizmu prudká, inokedy sú prejavy menej nápadné. Závisí to od aktuálneho zdravotného stavu, ale aj psychického rozpoloženia.
Typy reakcií na zmeny počasia:
- Bezvýznamný (indiferentný) typ: Spravidla sa spája iba s malými výkyvmi počasia, ktoré si človek väčšinou ani nevšimne.
- Tónovací typ: Sú také zmeny meteorologických parametrov, ktoré priaznivo pôsobia na našu pohodu a zdravie.
- Spastický typ: Takýto typ počasia sprevádza prudký pokles teploty, na čo sú citliví hlavne ľudia s ochoreniami kardiovaskulárneho systému, u ktorých môže dôjsť k zúženiu ciev (tzv. vazospazmu).
- Hypotenzný typ: V tomto prípade dochádza k prudkému zníženiu množstva kyslíka v atmosfére, čo spôsobuje roztiahnutie ciev a tým aj zníženie krvného tlaku.
- Hypoxický typ: Takýto typ meteorologických podmienok je sprevádzaný prudkým otepľovaním, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu obsahu čistého kyslíka v atmosfére. Práve tento jav spôsobuje problémy ľuďom s ochoreniami dýchacích ciest.
Kto je náchylnejší na zmeny počasia?
Najväčšiu skupinu meteosenzitívnych ľudí tvoria ženy. Ženský organizmus je totiž kvôli hladine hormónov a ich kolísaniu vystavený zvýšenému zaťaženiu a je náchylnejší aj na tzv. klimatický stres. Ženy sú aj tie, ktoré majú častejšie nízky tlak a ten zvyšuje reakciu na zmeny počasia. Vo všeobecnosti ženy znášajú zmeny počasia horšie ako muži.
Do kategórie ľudí, ktorých trápi meteosenzitivita, patria aj starší ľudia, tehotné ženy, astmatici, reumatici a ľudia s oslabenou imunitou. Najviac sú na zmeny počasia precitlivelí starší ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, deti a tehotné ženy.
Príznaky meteosenzitivity
Škála symptómov, ktorými trpia meteosenzitívni ľudia, je naozaj široká. Príznaky môžu mať fyzický, ale aj psychický charakter. Tieto sprievodné symptómy sa objavujú zvyčajne predtým, než k samotnej zmene počasia dôjde.
Medzi príznaky meteosenzitivity patria:
- bolesti hlavy, migrény
- bolesti kĺbov a svalstva
- zvýšená citlivosť na fyzické podnety
- poruchy s tlakom
- tráviace problémy, nechutenstvo
- zvýšená únava a pokles energie
- spomalenosť, apatia
- podráždenosť, náladovosť, depresie, úzkosť, zhoršenie nálady
- problémy so sústredením
- poruchy spánku
Príznaky môžu mať rôznu intenzitu a je pomerne náročné ich predvídať, nakoľko miera citlivosti je individuálna. Objavujú sa zvyčajne pred zmenami počasia, resp. pri zmene atmosférického tlaku, teploty či vlhkosti vzduchu (pred búrkami, dažďom, prudkým ochladením, počas dusna, pred vlnami horúčav, či pred príchodom tzv. fénu, čo je suchý horský vietor). Aj skoršie stmievanie sa vplýva na meteosenzitívnych ľudí, nesie so sebou predovšetkým výkyvy nálad, podráždenosť, nesústredenosť, ale napríklad aj únavu.
AKO SA VYTVÁRA PREDPOVEĎ POČASIA? ⛅️☔️
Vplyv extrémnych teplôt a iných javov
Dlhotrvajúce horúčavy a dusné počasie:
Pri kolísaní atmosférického tlaku telo vyvolá patologickú reakciu. Ide napríklad o zhoršenie chronického ochorenia, srdcovo-cievnych ochorení, problémov so žalúdkom a pľúcami. Tieto problémy môžu nastať ešte pred samotnou zmenou počasia, ako nejaká poplachová reakcia. Častým prvotným sprievodným prejavom vyčerpávania organizmu z nadmerného tepla sú svalové kŕče, ktoré súvisia s nedostatkom minerálov a vitamínov a s nedostatkom tekutín v tele.
Koža na takéto podnety reaguje tvorbou tzv. potničiek, čo je následok upchávania potných žliaz. Voda z tela sa rýchlejšie odparuje, cievy sa rozširujú, čím dochádza k úbytku tekutín v krvnom riečišti. Do krvi sa presúva viac kyslíka, a preto ho ubúda v mozgu, tep sa zvyšuje a srdce musí rýchlejšie pracovať, aby pumpovalo krv do všetkých dôležitých orgánov. Aby v tele bolo dosť kyslíka a aby sme sa rýchlejšie ochladzovali, rýchlejšie, ale zväčša plytšie dýchame, trávenie je spomalené a obličky filtrujú menej a pomalšie. Organizmus sa postupne vyčerpáva.
Ak je k vysokej teplote pridružená aj vysoká vlhkosť vzduchu, termoregulačné receptory na koži prestanú správne pracovať, telo sa prestáva potiť, a teda aj ochladzovať a dochádza k prehrievaniu organizmu a dehydratácii. Prvými príznakmi môžu byť zmeny v emóciách a sklony k podráždenosti, človek pôsobí unavene, reakcie sú spomalené a dokonca môže dôjsť k zmene správania v takom zmysle, že postihnutý rozpráva z cesty, je konfliktný, agresívny až násilný, v horšom prípade dochádza ku cirkulačnému kolapsovému stavu až strate vedomia.
Chladné a sychravé počasie:
V chladnom a sychravom počasí sa dobre darí vírusom a niektorým baktériám. Dochádza k zužovaniu ciev a následne k zvyšovaniu tlaku krvi, čo môže spôsobiť infarkt, tak srdcový, ako aj mozgový. V dôsledku zužovania periférnych (koncových) ciev dochádza k zníženiu prekrvenia slizníc a poklesu aktivity bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za obranyschopnosť organizmu.
Toto všetko má za následok väčšie riziko vzniku infekčných ochorení hlavne v dýchacích cestách, ale aj v močových cestách a pod. Ďalším problémom chladného počasia je náchylnosť na ochorenia pohybového aparátu v dôsledku zužovania ciev a nedostatočného prekrvovania tak svalových partií (častým sprievodným javom sú kŕče), ako aj kostrového a nervového aparátu, najmä v oblasti krížov (ľudovo tzv. seknutie v krížoch). Časté a neliečené prechladenie organizmu môže viesť k vytváraniu protilátok organizmu proti sebe samému, čo následne vyústi do zápalových (reumatoidných) ochorení, ktoré môžu poškodiť kĺby, cievy, aj srdce.
Búrky a zmeny tlaku vzduchu:
K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, dlhotrvajúce vlny horúčav, dusné počasie v lete, alebo aj pred búrkou. Búrky sa často vyskytujú hlavne v letnom období a pre ľudí citlivých na zmeny počasia sú naozaj veľkou záťažou, hlavne chvíle pred blížiacou sa búrkou.
Napätie, ktoré sa vytvára v magnetickom poli, spôsobuje silné bolesti hlavy, stres, nervozitu a u ľudí s poruchami zrážania krvi môže vyústiť do vážnejších problémov. Náhle zmeny atmosferického tlaku majú negatívny vplyv na ľudí trpiacich srdcovocievnymi chorobami.
Špecifické vetry (Fén):
Aj špecifický typ vetra, takzvaný fén, spôsobuje veľké problémy. Je dokázané, že môže priniesť aj vzostup agresivity a zvýrazniť psychické problémy. Náhle zmeny tepla, prudké ochladenie a veterné počasie neblaho vplývajú na oblasť hlavy človeka, a to tak po stránke fyzickej, ako aj psychickej. Z hľadiska bio-záťaže je najčastejším problémom bolesť hlavy, migrény, zápaly očných slizníc, zápaly uší, ochorenia tvárových nervov a pod.
Ročné obdobia:
S prichádzajúcou jeseňou a neskôr zimou ide ruka v ruke aj skoršie stmievanie sa. To má na meteosenzitívnych jedincov tiež vplyv. Jar je pre starých a chorých ľudí zaťažkávacím obdobím. Nenadarmo sa hovorí: „Marec, poberaj sa starec.“, lebo práve tento čas seniori znášajú najťažšie. Na jeseň sa často k výkyvom počasia pridružuje aj nostalgia a smútok ústiace až do depresívnych nálad.
Ako zvládať príznaky meteosenzitivity?
Existuje niekoľko spôsobov, ako príznaky meteosenzitivity a prežívanie zmien počasia zvládať lepšie. S meteosenzitivitou sa dá bojovať, vyžaduje si to však zmeny v dennej rutine a celkovej životospráve. Pozitívom však je, že takmer všetky nižšie uvedené odporúčania sú fyzickému zdraviu a psychickej pohode prospešné.
1. Podpora prirodzenej obranyschopnosti
Imunitný systém človeka, ak pracuje optimálne, dokáže zmierniť aj príznaky meteosenzitivity. Je však potrebné sa oň patrične starať. To znamená dodržiavať racionálne stravovanie s dostatkom vitamínov, minerálov a ďalších nutrientov, ale aj dostatok pohybu a kvalitného spánku. Oslabený imunitný systém spôsobuje, že sme nielen náchylnejší na rôzne ochorenia, ale aj na vplyv počasia na naše telo.
2. Zmena jedálnička
Strava by mala byť ľahká a bohatá na vitamíny. Je potrebné minimalizovať živočíšne bielkoviny, vyvarovať sa sladkým a mastným jedlám. Keď už sme pri tej strave, aj na tomto fronte môžete urobiť zmeny. Pri prudkých zmenách počasia môžete zvýšiť prísun horčíka a železa, napríklad formou minerálnych vôd či doplnkami. Pomôcť s psychickými prejavmi a podráždenosťou môžu aj vitamíny skupiny B a lecitín. Podporiť normálnu funkciu imunity, ale aj pri pocitoch únavy, pomáha vitamín C.
Telu musíme doplniť najmä magnézium a vitamín C. Vhodné sú aj minerálne vody s obsahom draslíka, posilňujú činnosť srdca.
3. Pohyb na čerstvom vzduchu
Aj pravidelné prechádzky v exteriéri dokážu budovať imunitu, ale taktiež zlepšujú náladu. Nehovoriac o tom, že pri intenzívnejšej chôdzi pracujete aj na svojej fyzickej kondícii. Športovejšie typy si môžu ísť ráno zabehať či zacvičiť. Netreba zabúdať ani na pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to za každého počasia. Negatívny vplyv počasia na naše zdravie môžeme znížiť pohybom, vďaka športu sa telo stáva odolnejšie.
4. Otužovanie
Stáť v studenej sprche či ponárať sa do ľadovej vody neznie práve najpríjemnejšie. Otužovanie je však preukázaným stimulom obranyschopnosti organizmu a pomáha aj pri meteosenzitivite. Je preukázané, že otužovanie napomáha posilňovaniu imunitného systému. Aj keď táto aktivita nie je práve najpríjemnejšia, má množstvo zdravotných benefitov. Udržiavať telo v adekvátnej fyzickej a psychickej kondícii. Otužovať telo saunovaním, kúpeľmi, striedaním teplej a studenej sprchy.
5. Psychická pohoda
Nadbytočný stres, zanedbávanie koníčkov či dlhodobá samota môžu mať za následok zhoršenie nielen príznakov meteosenzitivity, ale aj celkového zdravotného stavu. Doprajte si spoločnosť ľudí, ktorých máte radi. Pestujte svoje záľuby. Relaxujte. Venujte sa činnostiam, ktoré vás robia šťastnými a minimalizujte tie, ktoré vám spôsobujú stres. Pre manuálne pracujúceho človeka je najvhodnejšia kľudná aktivita napríklad vo forme obľúbenej knihy.
6. Spánok v rovnakých časoch
Kvalitný a pravidelný spánok zhruba v tom istom čase je dôležitým predpokladom správneho biorytmu. Ak si telo zvykne na odpočinkovú rutinu, je viac nabité energiou a lepšie pripravené bojovať s nečakanými vrtochmi počasia. Kvalitný spánok posilňuje váš imunitný systém, zlepšuje náladu a pomáha regulovať negatívne emócie.
7. Celkové spomalenie
Dnešná doba je hektická, stále sa za čímsi ženieme. To však na našu psychickú pohodu zvyčajne nevplýva dobre. Rovnako to môže zhoršiť precitlivenosť na zmeny počasia. Rozumné je preto z času na čas spomaliť. Pri jedení, pri vybavovaní, práci aj pri oddychu.
8. Pravidelné meranie krvného tlaku
Pravidelne si merajte svoj krvný tlak. Toto odporúčanie je o to dôležitejšie, ak trpíte hypertenziou, alebo aj vtedy, ak máte k vysokému krvnému tlaku genetickú predispozíciu. Ak ste zdravý a nemáte dedičnú predispozíciu, možno si stačí zmerať tlak raz alebo dvakrát do roka. A začnite tým od približne 30 plus veku, pretože tvrdenie, že hypertenzia sa týka len starších ľudí, neplatí. Možno vás na to, že niečo nie je v poriadku, upozornia aj náhle zmeny počasia.
Vďaka Tlakomeru Omron M7 Intelli IT si zmeriate tlak v pohodlí domova a tiež vás dokáže upozorniť na riziko fibrilácie predsiení srdca - atriálnej fibrilácie. Upozorní vás aj na detekciu nepravidelných pulzov, či na nebezpečnú rannú hypertenziu. Prístroj spolupracuje s aplikáciou Omron Connect, ktorá vám umožňuje sledovať a zdieľať vaše zdravotné údaje.
9. Návšteva lekára a úprava liečby
K základným odporúčaniam patrí návšteva lekára, ktorý vám možno upraví liečbu. Určite ho navštívte najmä pri opakovaných ťažkostiach. V každom prípade si pravidelne merajte svoj krvný tlak. Ak sa po prečítaní tohto článku v týchto riadkoch nájdete, nemusíte sa báť. Je dokázané, že až približne tri štvrtiny celej populácie sú nejakým spôsobom citlivé na zmeny počasia.