Sociálny pedagóg v škole je prvou pomocou pre dieťa, keď sa objaví problém. Rieši výchovné ťažkosti, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy v triede, až po delikvenciu (najčastejšie záškoláctvo, krádež, šikanovanie). Predstavuje odborníka, ktorý riadi a organizuje na profesionálnej úrovni výchovný proces a pôsobí na deti, mládež i dospelých v smere žiaducich optimálnych osobnostných cieľov ich rozvoja. Jeho práca je zameraná na prevenciu sociálno-patologických javov a podporu detí, ktoré sa ocitli v zložitej situácii.
Sociálny pedagóg je odborník vybavený teoreticky - vedomosťami, prakticky - zručnosťami a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym spôsobom pri uspokojovaní potrieb.
Definícia a poslanie sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg je profesionálny pracovník, ktorý riadi a organizuje výchovný proces a pôsobí na deti, mládež i dospelých v smere žiaduceho osobnostného rozvoja. Je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia na sociálno-výchovnú činnosť. Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné, prispieva k tomu i často zmieňovaný problém zmeny rodinnej klímy, kde sa rodičia nedostatočne venujú výchove svojich detí.
Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa týka celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže.
Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými.
Koncepcie pôsobenia sociálneho pedagóga v školách
V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách aj legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej/sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70.-tych rokov 20. storočia. Existujú rôzne koncepcie pôsobenia sociálnych pedagógov v školách:
- Sociálna práca v škole: Táto koncepcia úzko súvisí so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“.
- Sociálna pedagogika v škole: Táto koncepcia je slovenským podmienkam najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi a spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách.
- Sociálno-pedagogická škola: Táto koncepcia očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov/sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické.
Kompetencie a činnosti sociálneho pedagóga
Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov.
Svoju činnosť v škole sociálny pedagóg zameriava na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity (besedy, prednášky), krátkodobé a dlhodobé programy na predchádzanie sociálno-patologických javov (napr. kyberšikanovanie, prevencia prejavov násilia v školskom prostredí, látkových a nelátkových závislostí). Využíva vo svojej práci individuálnu, ale najmä skupinovú prácu, pretože sa najčastejšie riešia problémy v určitej skupine a komunite žiaka. Pracuje s celou skupinou formou poradenských komunít, či školskej mediácie. Individuálne pracuje s deťmi zo sociálne a emocionálne znevýhodneného prostredia, deťmi vyžadujúcimi si špeciálno-pedagogickú, psychologickú, psychiatrickú pomoc, alebo mimoriadnu zdravotnú starostlivosť. Prioritne spolupracuje so školskou špeciálnou pedagogičkou a školskou psychologičkou.
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Monitoruje stav všetkých detí, ich sociálneho prostredia a situácie. Predmetom jeho záujmu sú intaktné deti, ale tiež deti pochádzajúce z dysfunkčných rodín, deti na okraji spoločnosti - šikanované deti, deti experimentujúce či zneužívajúce legálne a nelegálne látky, deti trpiace nelátkovými závislosťami, rieši záškoláctvo, delikvenciu, kriminalitu a iné výchovné problémy žiakov.
Prečo je sociálny pedagóg dôležitý
V praxi sa ukazuje, že školský sociálny pracovník je možnosťou, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Poznanie problémov, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy, mu umožňuje efektívne zasahovať.
Škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou. Preto je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie.
Spolupráca a výzvy
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže vykonávať aj odborný zamestnanec, považuje sa za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.
Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je dôležité, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.
Pri komplikovaných a závažných problémoch, ktoré rieši sociálny pedagóg v rôznych sférach, sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu.
Sociálne znevýhodnené prostredie
Školský zákon definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Sociálny pedagóg je nápomocný v integrácii žiakov, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.
Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Prejavy problémov a rola sociálneho pedagóga
Sebapoškodzovanie nie je samostatný problém, ale symptóm. Je potrebné ísť po príčine, ktorá môže byť depresia, násilie v rodine, strata zmyslu života, strata blízkeho človeka. Sociálny pedagóg by mal po tom „pátrať“, čo presne sa stalo, je určitou odbornou nadstavbou. Žiak s takýmto problémom by mal mať v sociálnom pedagógovi v prvom rade oporu. Odborník nesmie zabudnúť ani na to, že je profesionál a v takomto prípade by mal riešiť len veci, ktoré mu prináležia. V práci so žiačkou môže zapojiť psychológa, triedneho učiteľa, rodičov, spolužiakov, komunitu.
Niekde je gro práce na sociálnom pedagógovi, inde robí sociálny pedagóg len prevenciu, ak je v škole prítomný aj napríklad psychológ. Sú školy, kde je sociálny pedagóg takmer ako komunitný pracovník, ktorý robí len s rómskou menšinou. Prax ukazuje, že problémy mnohých detí sú tak rozsiahle, že si vyžadujú multidisciplinárny prístup. Tu sa mení aj rola sociálneho pedagóga, ktorý by mal byť akýmsi „patrónom“ nad celým „prípadom“ a mal by dieťaťu sprostredkovať pomoc psychológa, špeciálneho pedagóga, možno kurátora či pedopsychiatra. Mal by pomôcť triednemu učiteľovi odkomunikovať potreby dieťaťa s rodičom a pripraviť aj formálne podklady pre ďalšiu prácu s dieťaťom.
Je dôležité nadviazať vzťah a neriešiť hneď priamo problém. Dieťa musí vedieť, že nás zaujíma ono samotné ako človek a nie len jeho problém. Ten príde na rad potom. Dôležitý je úprimný záujem o dieťa. Ak budeme na dieťa tlačiť, možno už nikdy nebude chcieť hovoriť.