Ako efektívne zlepšiť duševné zdravie a dosiahnuť psychickú pohodu

V dnešnej rýchlej a náročnej dobe sa neustále stretávame s tlakom, nárokmi a neistotou. Aj napriek hektickému životu nesmieme zabúdať na naše duševné zdravie, ktoré je taktiež súčasťou nášho života. Svetová federácia duševného zdravia v spolupráci s WHO každoročne od roku 1992 vyhlasuje 10. október za Svetový deň duševného zdravia, čo podčiarkuje dôležitosť tejto témy.

Duševné zdravie je súčasť celkového zdravia a ovplyvňuje každodenný život, naše rozhodnutia, vzťahy i telesnú pohodu. Vplýva na kvalitu života, pracovný výkon a aj fyzické zdravie. Duševné zdravie a psychická pohoda sú v dnešnej spoločnosti stále viac rozoberanou témou.

Zatiaľ čo zrejmé zranenia a choroby nám dávajú jasné signály, ktoré nás nútia hľadať liečbu, duševné problémy môžu byť oveľa horšie identifikovateľné a ľahko prehliadnuté. Preto je dôležité vedieť, ako sa o svoje duševné zdravie starať a kedy vyhľadať odbornú pomoc.

Čo je to duševné zdravie?

Duševné zdravie je stav pohody, v ktorom si človek uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládať bežné životné stresy, pracovať produktívne a je schopný prispievať do svojej komunity. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je definícia duševného zdravia nasledovná: "Pocit pohody, v ktorom každý človek napĺňa svoj vlastný potenciál, zvláda bežný životný stres, môže pracovať produktívne a plodne a je schopný prispievať k prospechu svojej komunity."

Z pohľadu Gestalt terapie, psychické zdravie znamená schopnosť byť v kontakte so sebou, so svojimi emóciami, potrebami, s prostredím a s druhými ľuďmi. Znamená to byť prítomný, autentický a prežívať život naplno bez potláčania seba a zároveň niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Dôležité je uvedomiť si, že psychické zdravie neznamená len neprítomnosť choroby, ale zahŕňa aj vnútornú rovnováhu, sebavedomie a sebadôveru, pocit zmysluplnosti života, vnútorný pokoj a schopnosť radovať sa zo života.

Duševné zdravie zahŕňa našu emocionálnu, psychickú a sociálnu pohodu. Ovplyvňuje to, ako myslíme, cítime a konáme, keď sa vyrovnávame so životom. Pomáha tiež určiť, ako zaobchádzame so stresom, vzťahovať sa k ostatným a rozhodovať sa. Pre každého človeka však môže tento pojem znamenať niečo trochu iné. Duševné zdravie nie je iba stavom, keď sa nás netýkajú žiadne duševné či psychické ochorenia, je to stav celkovej harmónie nášho duševného, emocionálneho a sociálneho života.

Každý z nás má svoje vlastné ciele, sny a hodnoty, ktoré určujú, čo pre neho znamená život v duševnej rovnováhe. Pre niekoho to môže zahŕňať schopnosť efektívne zvládať stresové situácie, udržiavať zdravé vzťahy so svojimi blízkymi a priateľmi, cítiť sa šťastný a spokojný sám so sebou alebo nájsť zmysel a poslanie vo svojom živote. Duševné zdravie môže byť tiež spojené s tým, ako sa vyrovnávame s vlastnými emóciami (pozitívnymi, ale aj negatívnymi), ako sa staráme o svoju psychickú pohodu a ako reagujeme na nové zážitky a výzvy. Nemali by sme zabúdať, že duševné zdravie nie je nemenný stav, je to dynamický proces, ktorý sa môže meniť v priebehu života a zahŕňať rôzne etapy a kapitoly.

Ako poznám, že mám dobré duševné zdravie?

Povedomie o tom, ako môže vyzerať zdravý psychický stav a schopnosť rozpoznania príznakov problémov s duševným zdravím, môže byť dôležitým krokom k lepšej a vedomej starostlivosti o seba a svoju psychiku. Existuje niekoľko ukazovateľov, ktoré nám v tom môžu pomôcť:

• Stabilná nálada: Ako duševne zdravý človek sa väčšinou cítime v rámci možností v rovnováhe.
• Schopnosť zvládať stres: Dokážeme sa efektívne vyrovnávať s bežným životným stresom a nie sme trvalo zahltení úzkosťou alebo napätím.
• Spokojnosť sami so sebou: Cítime sa spokojní sami so sebou a máme zdravé sebavedomie. Nemáme tendenciu sa neustále porovnávať s ostatnými a nepodliehame iracionálnej sebakritike, ktorá nás dovádza do pocitu zúfalstva, menejcennosti a sklamania.
• Dobré fungovanie v každodennom živote: Zvládame plniť svoje každodenné povinnosti relatívne dobre, vieme si užívať bežné aktivity života a nachádzať radosť v maličkostiach, ktoré nás v bežnom živote stretnú. Jednoducho sú naše zážitky v rovnováhe.
• Záujem o svoje zdravie: Staráme sa o svoje fyzické i duševné zdravie cielene a vedome, napríklad pravidelným cvičením, výživnou stravou a dostatočným odpočinkom.

Rozhodne nie je na mieste si myslieť, že psychicky zdravý človek nemá negatívne myšlienky, negatívne emócie, je vždy veselý, optimistický a harmonický. Zostať pozitívny znamená nájsť rovnováhu medzi pozitívnymi a negatívnymi emóciami. Zostať pozitívny neznamená, že nikdy necítite negatívne emócie, ako je smútok alebo hnev. Musíte ich cítiť, aby ste sa dokázali preniesť cez ťažké situácie. Môžu vám pomôcť reagovať na problém. Ale nechcete, aby sa tieto emócie zmocnili.

Aké sú príznaky problémov s duševným zdravím?

Keď je duševné zdravie narušené, môžeme pociťovať podráždenosť, únavu, nespavosť, či dokonca fyzické bolesti bez zjavnej príčiny. Medzi najčastejšie duševné poruchy patrí depresia, úzkosť, stres a syndróm vyhorenia. Podľa štatistík WHO postihujú tieto problémy milióny ľudí na celom svete bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálny status.

Pre každého človeka môžu byť varovné signály iné, a preto je dôležité byť vnímaví k vlastným emóciám a myšlienkam.

Príznaky na úrovni prežívania:

• Prežívanie intenzívnych emócií, najmä smútku, úzkosti, strachu a znížená schopnosť ich spracovať, alebo unášať.
• Frustrácia, pocit podráždenia až nekontrolovateľné výbuchy hnevu.
• Dlhotrvajúci pocit bezmocnosti, beznádeje, alebo pesimistický pohľad na svet.
• Výrazné výkyvy nálad, ktoré u človeka nie sú bežné.
• Neschopnosť prežívať radosť a tešiť sa z vecí, ktoré pred tým mal rád.
• Opakujúca sa alebo pretrvávajúca úzkosť, panika alebo vysoká miera stresu, ktoré nám bránia v bežnom živote a fungovaní.

Príznaky na úrovni kognitívnych schopností:

• Problémy so sústredením, poruchy pamäti.
• Znížená schopnosť rozhodovať sa a riešiť problémy.
• Negatívny sebaobraz.
• Sebadeštruktívne myšlienky.
• Neustále obavy o seba, alebo o druhých, obsedantné myšlienky.
• Problémy s koncentráciou a pamäťou: Problémy so sústredením, rozhodovaním sa a veľmi časté zabúdanie môžu byť spojené s rôznymi duševnými poruchami.

Príznaky viditeľné v správaní človeka:

• Vyhýbanie sa ľuďom až sociálna izolácia.
• Pokles záujmu o aktivity, ktoré človeku obvykle prinášali radosť a uspokojenie.
• Strata záujmu o pracovné aktivity.
• Impulzívne, alebo riskantné správanie.
• Sklony k sebapoškodzovaniu.
• Nadmerné užívanie alkoholu, alebo užívanie iných drog.
• Sociálna izolácia: Izolácia od priateľov a rodiny, sťahovanie sa do seba a nedostatok záujmu o sociálne interakcie môžu byť tiež varovnými signálmi. Psychicky chorý človek často nechce aby o tom jeho priatelia či rodina vedeli a stráni sa akémukoľvek kontaktu.
• Zneužívanie látok: Pokiaľ sa necítime psychicky zdraví a vyrovnaní, máme oveľa väčšie sklony a predpoklady k nadužívaniu alkoholu, drog alebo liekov ako spôsobu úniku či zmiernenia psychického utrpenia a uvoľnenia napätia.

Fyzické príznaky:

• Pocit vyčerpania až chronickej únavy. Človek cíti, že mu chýba energia na vykonávanie každodenných povinností.
• Prudké zmeny v chuti do jedla, zníženie, alebo zvýšenie apetítu bez zjavných príčin. S tým spojené aj rapídne chudnutie, alebo priberanie na váhe.
• Bolesti hlavy, problémy s trávením, či vyprázdňovaním.
• Oslabená imunita (často ako dôsledok chronického stresu).
• Fyzické príznaky: Niektoré duševné problémy sa môžu prejavovať fyzickými symptómami, ako sú bolesti hlavy, žalúdočné problémy, búšenie srdca, zimnica, potenie rúk, motanie hlavy alebo chronická únava.

Čo môže mať na duševné zdravie negatívny vplyv?

Na duševné zdravie môže negatívne vplývať mnoho faktorov. Niektoré z nich sú pre nás viditeľné, a vieme ich pomerne jednoducho identifikovať, no iné sú skryté a často si ich ani neuvedomujeme. Každý z nás je jedinečný. To, čo niekoho z nás vyčerpáva, tak inému môže dodávať silu. Avšak existujú oblasti, ktoré negatívne vplývajú na väčšinu z nás. Rozhodne to nie je len miera aktuálneho stresu alebo životný štýl.

Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie:

1. Genetika: Naša genetická predispozícia môže hrať úlohu v tom, ako sme odolní voči určitým situáciám či duševným poruchám.
2. Fyzické zdravie: Stavy nášho tela a duše sú úzko prepojené. Fyzické choroby alebo chronické ochorenia môžu ovplyvňovať naše duševné zdravie a naopak. Rovnako tak miera fyzickej aktivity má vplyv na vyplavovanie určitých hormónov (napr. endorfínov).
3. Životné udalosti: Zásadné životné udalosti, ako sú úmrtia, rozchody, straty zamestnania alebo sťahovanie sa ďaleko od rodiny a priateľov, môžu mať významný vplyv na našu psychickú pohodu.
4. Stres: Chronický, dlhodobý stres, tlak na výkon. Každodenný tlak na výkon, neustále povinnosti v pracovnom aj osobnom živote a nedostatok času na oddych. Absencia priestoru potrebného na regeneráciu, na zastavenie sa. Stres môže spôsobiť úzkostné pocity, podráždenie a strach, že nezvládame nároky každodenného života. Dlhodobý stres môže negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie a viesť k rôznym poruchám, vrátane úzkostí a depresie. Stres nie je iba škodlivý. Stres môže prinášať motiváciu a je dokonca nevyhnutný na prežitie. Stres má na starosť telesný mechanizmus boja alebo úteku, ktorý hovorí človeku kedy a ako reagovať na nebezpečenstvo.
5. Kvalita vzťahov: Kvalita našich vzťahov v rodine, s priateľmi aj na pracovisku má kľúčový vplyv na naše duševné zdravie. Dobré medziľudské vzťahy môžu fungovať ako ochranný faktor, prinášať porozumenie, pochopenie a fungujú ako terapia. Konflikty v rodinných, priateľských, partnerských, alebo pracovných vzťahoch, ktoré spôsobujú, že sa cítime nepochopení, osamelí. Absencia sociálne opory, blízkych vzťahov, ktorá môže viesť k sociálnej izolácií a pocitom prázdnoty, depresie a úzkosti.
6. Finančné problémy: Neisté zamestnanie, dlhy, alebo strata príjmu vedú k strachu z budúcnosti a k vážnym existenčným problémom. Finančný stres môže spôsobovať problémy so spánkom, konflikty v medziľudských vzťahoch, zdravotné problémy.
7. Nespracované traumatické zážitky: Najmä nevedomé traumatické zážitky, ktoré môžu pochádzať z útleho detstva, prípadne z prvých rokov života, formujú náš pohľad na seba, na medziľudské vzťahy a postoj k svetu. Aj keď si ich nepamätáme, ovplyvňujú nás prostredníctvom emocionálnych reakcií, strachov a podvedomých vzorcov správania. Patrí tu napríklad: nevedomý strach z opustenia, vyhýbanie sa blízkosti / silná potreba po blízkosti, chronická úzkosť bez zjavnej príčiny, napätie, migréna, alebo tráviace problémy.
8. Nezdravý životný štýl: Nedostatočný spánok, nezdravé stravovacie návyky a nedostatok fyzickej aktivity môžu zvýšiť hladinu stresu, viesť k vyčerpaniu organizmu, môžu ovplyvniť pamäť a sústredenie. Zdravý životný štýl, vrátane pravidelného cvičenia, výživnej stravy a dostatočného odpočinku, môže pozitívne ovplyvniť naše duševné blaho.
9. Sociálne siete a informačný pretlak: Neustály prísun nových informácií a jednoduchá dostupnosť sociálnych sietí môžu spôsobovať preťaženie kognitívnej kapacity človeka a psychické vyčerpanie. Taktiež ľudia môžu mať problém s filtrovaním dostupných informácií, čo môže ovplyvňovať konanie vedomých rozhodnutí. V neposlednom rade neustály informačný tok znižuje u ľudí schopnosť relaxovať a užívať si prítomný okamih.
10. Nedostatok sebarealizácie: Nedostatočné naplnenie osobného potenciálu a neprežívanie zmysluplných aktivít vedie k pocitom frustrácie a nespokojnosti. Hlavným dôvodom je to, že sebarealizácia je spojená s naplnením cieľov a hodnôt, ktoré si človek stanovuje. Sebarealizácia je úzko spojená so sebaúctou. Človek pociťuje, že dosiahol to, čo si stanovil a je prospešný pre svoje okolie. Na druhej strane, pokiaľ človek nemá možnosti sebarealizácie, tak z dlhodobého hľadiska to môže viesť k spochybňovaniu seba, zníženej sebaúcte, až ku pocitom, že život nemá zmysel.
11. Konzumácia návykových látok: Nadužívanie alkoholu, drog alebo nadmerná konzumácia kofeínu môže negatívne ovplyvňovať našu duševnú harmóniu. Tieto látky nás vyvádzajú z rovnováhy, prinášajú nám rôzne stavy, ktoré so sebou následne prinášajú následky aj abstinenčné príznaky.
12. Miera ovládania našich emócií a schopnosť s nimi pracovať: Akým spôsobom zvládame stres a ako sa staráme o svoje duševné zdravie má veľký vplyv na zdravú psychiku. Mnoho ľudí sa sústredí predovšetkým na svoje fyzické zdravie, vďaka čomu mnohokrát zabúdajú na to psychické, ktoré ide s tým fyzickým ruka v ruke.

Aké sú možné dôsledky problémov s duševným zdravím?

Problémy s duševným zdravím zasahujú do všetkých oblasti života človeka (do fyzického zdravia, vzťahov, pracovného aj spoločenského života). Neliečené alebo neriešené problémy s duševným zdravím môžu viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré sa riešia podstatne horšie a dlhšie ako v ich začiatku.

• Fyzické zdravie: Dlhodobý stres môže oslabovať imunitný systém, čo zvyšuje náchylnosť na choroby.
• Problémy v práci: Nižšia produktivita, vyhorenie, problémy s komunikáciou, znížená schopnosť efektívne pracovať v tíme.
• Blízke vzťahy: Napätie vo vzťahoch, znížená schopnosť starať sa o ostatných, izolovanie sa od priateľov a rodiny.
• Nižšia kvalita života.

Desať tipov, ako sa o duševné zdravie efektívne starať

V tomto článku sa zameriame na 10 cenných tipov, ako zlepšiť svoje duševné zdravie a dosiahnuť lepšiu psychickú pohodu. Každý z nás má svoj vlastný príbeh a životnú situáciu, ale existuje celý rad univerzálnych princípov a stratégií, ktoré môžu pomôcť nám všetkým.

1. Myslite aj na seba: Starostlivosť o duševné zdravie začína tým, že sa venujete sami sebe a svojim potrebám. Naučte sa rozpoznávať svoje vlastné potreby, porozumieť svojim emóciám a ich pôvodu a snažte sa svoje pocity nepopierať. Vedome spomaľujte, na životné okolnosti nereagujte automaticky, ale spojte sa so sebou a doprajte si čas na premyslenie. Plánujte si dni, počas ktorých sa budete venovať aktivitám, ktoré vám prinášajú potešenie. Buďte k sebe láskaví a naučte sa prijímať aj tie časti vás, ktoré nemáte radi. Zamerajte sa na to, čo všetko vám dávajú a že aj vďaka ním ste jedineční. Zreálňujte očakávania na seba a na vašich blízkych. Netlačte sa do neustáleho výkonu, ale skúste sa zamerať na cestu, na ktorej aktuálne ste. Aké veci / okolnosti/ situácie/ medziľudské vzťahy vás na nej tešia?
2. Stanovte si realistické ciele: Nastavenie reálnych a dosiahnuteľných cieľov, ktoré sú skôr krátkodobé a čiastkové než dlhodobé, vám umožní cítiť sa úspešnejšie a motivovane. Veľké, dlhodobé alebo ťažko dosiahnuteľné ciele môžu spôsobiť zbytočný stres a úzkosť, pretože cesta k ich dosiahnutiu je dlhá, obtiažna a vyčerpávajúca a my by sme sa mali radovať aj z cesty k tomu cieľu, nielen z jeho dosiahnutia.
3. Nastavte si spánok ako prioritu: Spánok je prirodzený proces, ktorý patrí k nášmu životu. Pravidelný a kvalitný spánkový režim, ktorý zahŕňa dostatok hodín (aspoň 7 alebo 8 hodín denne) vie výrazne zlepšiť kvalitu nášho života. Spánok ovplyvňuje vašu náladu. Ak sa dobre nevyspíte, môžete sa ľahšie rozčúliť a nahnevať. Z dlhodobého hľadiska môže nedostatok kvalitného spánku spôsobiť, že budete mať väčšiu pravdepodobnosť depresie. Vytvorte si príjemnú večernú rutinu - vypnite obrazovky aspoň hodinu pred spaním, vyvetrajte spálňu a skúste ísť spať a vstávať v rovnakom čase každý deň.
4. Nebojte sa hovoriť o svojich emóciách: Zdieľanie svojich pocitov a starostí s niekým, komu dôverujeme, je veľmi dôležité a terapeutické. Nemusí to byť nutne psychológ, terapeut, kouč alebo niekto, kto sa terapiou priamo zaoberá. Pokiaľ nás niečo trápi, nemali by sme na to byť sami. Spojenie s ostatnými. Ľudia sú sociálne stvorenia a je dôležité mať silné a zdravé vzťahy s ostatnými. Dobrá sociálna podpora vám môže pomôcť chrániť sa pred škodlivými účinkami stresu. Je tiež dobré mať rôzne typy spojení. Okrem spojenia s rodinou a priateľmi môžete nájsť spôsoby, ako sa zapojiť do svojej komunity alebo susedstva. Obklopujte sa ľuďmi, na ktorých vám záleží. Budujte s nimi hlboké vzťahy založené na dôvere, úprimnosti a vzájomnej reciprocite. Pokiaľ vás niektoré vzťahy oberajú o energiu, zamyslite sa nad tým, ako máte nastavené hranice, a či dokážete jasne komunikovať vaše potreby.
5. Nájdite spôsob, ako sa uvoľniť: Existuje mnoho relaxačných techník, aktivít, činností, ako ventilovať napätie, stres a nepríjemné pocity. Zaraďte do svojho života techniky všímavosti. Meditácia, čo je cvičenie mysle a tela, kde sa naučíte sústrediť svoju pozornosť a uvedomenie. Existuje mnoho typov, vrátane meditácie všímavosti a transcendentálnej meditácie. Relaxačné techniky sú praktiky, ktoré robíte na vytvorenie prirodzenej relaxačnej reakcie vášho tela. To spomalí dýchanie, zníži krvný tlak a zníži svalové napätie a stres. Naučte sa techniky na zvládanie stresu, ako napríklad hlboké dýchanie, relaxačné cvičenia, autogénny tréning.
6. Minimalizujte stresové situácie: Skúste sa zastaviť a zanalyzovať, čo všetko vám v bežnom živote spôsobuje stres. Pokiaľ vás stresuje riadenie auta vo veľkom meste plnom zmätku, môže byť možnosťou ako eliminovať stresovú situáciu zmena v podobe dopravy mestskou hromadnou dopravou. Minimálne to na chvíľu skúste a pozorujte, čo to s vami urobí. Pokiaľ zdieľate kanceláriu s kolegom, s ktorým si nerozumiete a niekoľkohodinová existencia a práca v jeho prítomnosti je vám nepríjemná, požiadajte nadriadeného o zmenu. Je v záujme vášho nadriadeného, aby ste sa cítili dobre a boli vďaka tomu produktívnejší.
7. Neporovnávajte sa s ostatnými: Jednou z najhorších aktivít, ktorými sa mnoho ľudí stresuje úplne nezmyselne, je porovnávanie sa s inými ľuďmi. Každý človek žije svoj život, má svoje vlastné strasti a radosti, svoj vlastný príbeh, zážitky, schopnosti zvládania stresu, ale aj slabé stránky alebo problémy, o ktorých možno vôbec nemusíte vedieť, pretože ich nedáva najavo.
8. Vyhnite sa nadmernej konzumácii návykových látok vrátane alkoholu: Tieto látky (cigarety, drogy, alkohol, kofeín, cukor a iné) narúšajú našu stabilitu a harmóniu, pretože nám navodzujú omamné stavy, ktoré však bohužiaľ neriešia príčiny našich problémov a ťažkostí. Obmedzte konzumáciu alkoholu a kofeínu. Hoci môže pohárik alebo silná káva krátkodobo pôsobiť ako úľava, z dlhodobého hľadiska môžu tieto látky zvyšovať úzkosť a narúšať spánok. Ak chcete podporiť svoje duševné zdravie, skúste ich nahradiť vodou, bylinkovými čajmi alebo inými prírodnými nápojmi.
9. Nájdite si pohyb, ktorý vás bude baviť: Pohyb je dôležitou podporou nášho psychického zdravia. Nemá zmysel sa venovať športu alebo pohybovej aktivite, ktorú nemáme radi alebo nás nebaví. To by bolo kontraproduktívne a mohlo by vám to akurát uškodiť. Skúste napríklad nejaký nový šport, prihláste sa na skupinové lekcie, opýtajte sa priateľov, čomu sa venujú oni a bežte to s nimi skúsiť. Pohyb nielen zlepšuje náladu vďaka uvoľňovaniu endorfínov, ale pomáha aj znižovať stres a napätie. Skúste si pohyb zaradiť do denného režimu ako prirodzenú súčasť dňa, nie ako ďalšiu povinnosť.
10. Zdravá strava a črevný mikrobióm sú liek: Zdravá strava bohatá na živiny a črevný mikrobióm sú nielen kľúčom k fyzickému zdraviu, ale majú tiež výrazný vplyv na našu psychiku. Dobrá výživa vám pomôže cítiť sa lepšie fyzicky, ale môže tiež zlepšiť vašu náladu a znížiť úzkosť a stres. Tiež nedostatok určitých živín môže prispieť k niektorým duševným chorobám. Napríklad môže existovať spojenie medzi nízkymi úrovňami vitamínu B12 a depresie. Jedzte vyváženú a pestrú stravu. Zaraďte do jedálnička viac čerstvej zeleniny, ovocia, orechov a rýb, ktoré podporujú zdravie mozgu. Vyhýbajte sa nadmernému množstvu cukru a spracovaných potravín, ktoré môžu prispievať k výkyvom nálad a únave. Zaraďte do stravy omega 3 nenasýtené mastné kyseliny. Omega 3 mastné kyseliny majú mnoho priaznivých zdravotných účinkov.

Kedy vyhľadať pomoc a na koho sa obrátiť?

Nie vždy zmena životného štýlu pomôže zlepšiť duševné zdravie, preto ak pocítite, že je na čase vyhľadať pomoc, nebojte sa to urobiť. Odborníci sú pripravení pomôcť a podporiť vás na ceste k lepšej psychickej pohode. Duševné ochorenia sú liečiteľné ako bežné telesné ochorenia. Včasná diagnostika a liečba výrazne zvyšujú šancu na zlepšenie stavu a návrat k plnohodnotnému, šťastnejšiemu a zdravšiemu životu. Je dôležité rozpoznať, kedy potrebujete pomoc. Talk terapia a / alebo lieky môžu liečiť mentálne poruchy.

Vyhľadať odbornú pomoc je vhodné, ak máte pocit, že vaše emočné alebo psychické ťažkosti vás ovládajú a vážne obmedzujú v bežnom živote, alebo pokiaľ si všimnete dlhodobé a výrazné zmeny vo vašom správaní, nálade, reakciách alebo myslení.

Na koho sa obrátiť?

• Psychológ alebo psychoterapeut: Psychológovia majú lekárske vzdelanie a psychoterapeuti by mali byť taktiež vyškolení odborníci na duševné zdravie, ktorí môžu poskytnúť terapeutickú podporu a psychoterapiu. Môžete začať hľadaním licencovaného psychológa alebo psychoterapeuta vo vašom okolí. Psychológovia a psychoterapeuti ponúkajú pomoc v podobe terapie, kedy sa s terapeutom rozprávate o vašich pocitoch, problémoch a prežívaní. Psychológovia a psychoterapeuti nepredpisujú lieky.
• Psychiater: Psychiatri sú lekári špecializovaní na diagnostiku a liečbu duševných porúch.

tags: #ako #zlepsit #mentalne