Ako získať maximálnu PN a na čo si dávať pozor

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom.

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

Ako vzniká PN

Získanie PN-ky začína u lekára. Navštívite ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či váš zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár vám poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. Ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. PN-ku odovzdáte zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní.

Počas práceneschopnosti informujete lekára a zamestnávateľa o zmenách, ako je predĺženie PN-ky. Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky vás lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce.

Kto platí PN?

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky získavate nemocenskú dávku, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. V prípade vyplácania nemocenskej dávky záleží na tom, či ste zamestnanec, alebo SZČO, či dobrovoľne nemocensky poistená osoba. PN-ka vás chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

• Zamestnanci: Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ. Od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnancovým zamestnávateľom je od 1. najviac do 10. dňa PN. Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
• SZČO a dobrovoľne poistené osoby: Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnanec nie je fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Papierová forma PN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenskej dávky

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, pričom od 11. dňa PN dávku vypláca Sociálna poisťovňa, zatiaľ čo od 1. do 10. dňa PN dostávate náhradu príjmu od zamestnávateľa. Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - teda priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. Maximálna výška nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur) v roku 2025.

Príklad výpočtu

Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.

• 1. - 3. deň: 25 % DVZ
• 4. - 10. deň: 55 % DVZ
• Od 11. dňa: 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa)

Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2025

Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023). Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň.

Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eur.

Tabuľka Maximálnej Sumy Nemocenského v Roku 2025

Ako postupovať pre získanie maximálnej výšky PN

1. Overte si správnosť údajov: Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet.
2. Uplatnenie nároku: Ak vám lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví péenku elektronicky, vyplní Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
3. Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.

Zahraničná PN

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Potrebné dokumenty pre uplatnenie nároku na nemocenské v zahraničí:

• Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• Predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Predloženie IV. dielu tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ak trvala viac ako 10 dní) alebo iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).

Miesto určenia a vychádzky počas PN

Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Lekár následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

Porušenie liečebného režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Dĺžka trvania PN a invalidný dôchodok

Dĺžka trvania PN je ohraničená zákonom, konkrétne do 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Pracovný úraz a odškodnenie

Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. Ak neviete, ako žiadať o odškodnenie alebo na to nemáte čas, obráťte sa na odborníkov.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

1. Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
2. Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
3. Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN 55% DVZ alebo PDVZ.

Povinnosti počas PN (SZČO)

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
• Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, za ktoré nemocenská dávka patrí. V prípade, že si príjemca dávky neurčil spôsob výplaty dávky, vypláca sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu alebo na účet uvedený v žiadosti. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca.

Odvody počas PN živnostníka

V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody.

Ošetrovné (OČR)

V určitých prípadoch sa poskytuje ošetrovné, čo je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príbuzného). Niekedy je označované ako ošetrovanie člena rodiny, OČR. Výška dávky je 55 % z vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom.

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

tags: #ako #ziskat #maximalnu #pn