Aktivity a metódy pre zaujatie osôb s mentálnym postihnutím

Mentálne postihnutie predstavuje rôznorodú skupinu stavov, ktoré ovplyvňujú kognitívne funkcie a adaptívne správanie. Ľudia s mentálnym postihnutím majú rôzne záujmy a schopnosti, a preto je dôležité pristupovať k nim individuálne a s rešpektom. Cieľom tohto článku je poskytnúť inšpirácie a nápady, ako zaujať a zabaviť osoby s mentálnym postihnutím, a zároveň podporiť ich rozvoj a integráciu do spoločnosti.

Pochopenie zábavy a potrieb osôb s mentálnym postihnutím

Zábava pre osoby s mentálnym postihnutím by mala byť prispôsobená ich individuálnym schopnostiam, záujmom a potrebám. Je dôležité brať do úvahy úroveň ich mentálneho postihnutia, fyzické schopnosti, vek a osobné preferencie. Dôležité je poskytnúť im príležitosti na úspech a pozitívne zážitky, ktoré posilňujú ich sebavedomie a pocit hodnoty. Aktivity by mali byť štruktúrované, jasné a zrozumiteľné, s jednoduchými pravidlami a postupmi.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Aktivity pre rozvoj a zábavu

Široká škála aktivít môže pomôcť osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať ich zručnosti, podporovať sociálnu interakciu a prinášať radosť.

Aktivity zamerané na rozvoj zmyslov

Zmyslové aktivity sú pre osoby s mentálnym postihnutím veľmi dôležité, pretože im pomáhajú rozvíjať a integrovať ich zmyslové vnímanie. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Hry s textúrami: Používanie rôznych materiálov s odlišnými textúrami (napr. piesok, voda, hlina, látky) na rozvoj hmatu.
• Hudobné aktivity: Počúvanie hudby, spievanie, hra na jednoduché hudobné nástroje (napr. bubny, xylofón) na rozvoj sluchu a rytmu.
• Vizuálne podnety: Sledovanie farebných svetiel, bublín, pohyblivých obrázkov na rozvoj zraku.
• Aromatické aktivity: Čuchanie rôznych vôní (napr. bylinky, ovocie, esenciálne oleje) na rozvoj čuchu.
• Chuťové aktivity: Ochutnávanie rôznych chutí (napr. sladké, slané, kyslé, horké) na rozvoj chuti.

Pohybové aktivity a šport

Pohybové aktivity sú pre osoby s mentálnym postihnutím dôležité pre rozvoj motorických zručností, zlepšenie fyzickej kondície a podporu sociálnej interakcie. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Chôdza a beh: Jednoduché prechádzky v prírode, beh po rovine alebo v miernom teréne.
• Tanečné aktivity: Tanec na hudbu, jednoduché tanečné choreografie, pohybové hry s hudbou. Je nám všetkým veľmi dobre známe, že naše deti veľmi radi tancujú a zabávajú sa, takže o tieto podujatia je pekný záujem.
• Loptové hry: Hádzanie a chytanie lopty, kopanie do lopty, jednoduché loptové hry (napr. vybíjaná, futbal).
• Plávanie: Pobyt vo vode, plávanie s pomocou plaveckých pomôcok, hry vo vode. O pobyte pri mori ako takom škoda hovoriť. Ten skutočne nadchne každého vnímavého človeka, ktorý nežije trvalo pri mori. Samozrejme, zvlášť ak je teplé, dá sa v ňom skoro celoročne kúpať.
• Jazda na koni (hipoterapia): Jazda na koni pod dohľadom odborníka na rozvoj motorických zručností, rovnováhy a psychickej pohody. O regeneráciu zdravotného stavu našich členov sa snažíme aj čiastočným prispievaním na individuálne rehabilitačné cvičenia - napr. na hipoterapiu a parawesternové jazdenie. Jeden z našich členov - Graňo Filip sa v roku 2015 stal víťazom na Špeciálnej olympiáde v Los Angeles v parawesternovom jazdení a v jeho šľapajach pokračuje stále viac detí s postihnutím aj z našej organizácie.
• Parawesternové jazdenie: Špeciálny druh jazdenia pre osoby s postihnutím, ktorý rozvíja motorické zručnosti a sebavedomie.

Kreatívne a umelecké aktivity

Kreatívne a umelecké aktivity poskytujú osobám s mentálnym postihnutím možnosti na vyjadrenie svojich emócií, rozvoj fantázie a motorických zručností.

• Maľovanie a kreslenie: Používanie rôznych farieb, štetcov, pasteliek, ceruziek na vytváranie obrázkov. Už pravidelne sa zúčastňujeme podujatia s názvom Hontianske inšpirácie. Je to medzinárodné sympózium slovenských i zahraničných maliarov a sochárov, ktoré každoročne vrcholí výstavou výtvarných a sochárskych diel a jej vernisážou.
• Modelovanie a práca s hlinou: Používanie modelovacej hmoty, hliny na vytváranie rôznych tvarov a objektov.
• Výroba koláží: Strihanie a lepenie obrázkov, textílií, papierov na vytváranie koláží.
• Hudobné aktivity: Spievanie, hra na hudobné nástroje, vytváranie vlastných piesní.
• Divadelné aktivity: Hranie rolí, improvizácia, vytváranie jednoduchých divadelných predstavení. Súčasťou kultúrno-spoločenských podujatí sú aj pravidelné návštevy filmových predstavení, no okrem nich sme boli aj na divadelných predstaveniach.
• Tkanie kobercov: Dve dievčatá sa učia tkať koberce z kusov látky.

Sociálne a interaktívne aktivity

Sociálne a interaktívne aktivity pomáhajú osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti, učiť sa komunikovať a spolupracovať s ostatnými. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Hry s pravidlami: Jednoduché hry s jasnými pravidlami (napr. pexeso, domino, človeče nehnevaj sa).
• Skupinové hry: Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu a komunikáciu (napr. stavanie veže z kociek, skladanie puzzle).
• Tematické večierky a oslavy: Organizovanie tematických večierkov (napr. karneval, diskotéka) s hudbou, tancom a občerstvením. Hosťami Prázdninovej diskotéky boli aj deti z DSS Prameň nádeje v Leviciach a mládež z o. z. Ostrov.
• Výlety a exkurzie: Návšteva ZOO, múzea, galérie, kina, divadla, kultúrnych pamiatok. Cestovanie a krátke výlety sú medzi našimi členmi veľmi obľúbené. V roku 2013 sme boli na 2 dni v Prahe na podujatí Deň plný zábavy, v roku 2015 na poznávacom zájazde v Paríži a v roku 2016 mal veľký úspech dvojdňový výlet do Tatier a na Pieniny.
• Spoločné varenie a pečenie: Príprava jednoduchých jedál a dezertov.
• Práca v záhrade: Starostlivosť o rastliny, pestovanie zeleniny a ovocia. Ekozáhradka dá príležitosť škole a miestnej komunite. priamo v prírode.
• Stretnutia so zvieratami: Svet zvierat dokáže i deti s ťažkým mentálnym postihnutím zaujať, preto do plánu práce každoročne zaraďujeme aj stretnutia detí so zvieratami. Jordánsko má veľa miest, kde môžete vidieť miestne zvieratá.

Vzdelávacie aktivity hrou

Vzdelávacie aktivity hrou pomáhajú osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať kognitívne zručnosti, učiť sa nové veci a zlepšovať pamäť a pozornosť. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Hry s kartami: Učenie sa farieb, tvarov, čísel, písmen prostredníctvom hier s kartami.
• Puzzle: Skladanie puzzle s rôznymi motívmi a úrovňami obtiažnosti.
• Hry s kockami: Stavanie veží, domov, ciest z kociek.
• Hry s písmenami a slovami: Učenie sa písmen, skladanie slov, jednoduché diktáty.
• Hry s číslami a matematikou: Učenie sa čísel, počítanie, riešenie jednoduchých matematických úloh.
• Eko environmentálna náučná tabuľa: Zakúpením eko environmentálnej náučnej tabule prispejeme k rozšíreniu Prírodnej učebne v materskej škole.

Nové programy práce so žiakmi s viacnásobným postihnutím (VNP)

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu:

• Jemná motorika
• Hrubá motorika
• Sebaobsluha a sociálny rozvoj
• Myslenie a vnímanie
• Reč

Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti.

Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Ide o nasledujúce oblasti: Vnímanie, Myslenie, Pocity, Pohyb, Komunikácia, Telesné skúsenosti, Sociálne skúsenosti.

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

• Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
• Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

Somatické podnety: Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.

Vibračné podnety: Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.

Vestibulárne podnety: Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.

Taktilno-haptické podnety: Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.

Orálne a olfaktorické podnety: Sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.

Sluchové a zrakové podnety: Už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybom.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím. V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestom, kde má dieťa priestor na sebarealizáciu a relaxáciu.

Aktivizujúce metódy v edukácii

Aktivizujúce metódy sú postupy, ktoré vedú vyučovanie tak, aby boli výchovno-vzdelávacie ciele dosahované najmä na základe vlastnej učebnej práce žiakov a študentov, pričom sa dôraz kladie na myslenie a riešenie problémov. Pod pojmom aktívne učenie sa chápu postupy a procesy, pomocou ktorých žiak prijíma svojím aktívnym pričinením informácie a na ich základe si utvára svoje vlastné úsudky. Získané informácie spracuje a začleňuje do systému svojich poznatkov, schopností a postojov. Podstatou aktivizujúcich metód je plánovanie a riadenie vyučovania tak, aby dochádzalo k splneniu vzdelávacieho cieľa prostredníctvom vlastnej poznávacej činnosti žiakov a študentov. Tieto metódy podporujú záujem o učenie, intenzívne prežívanie, myslenie a konanie.

Hranie rolí

Táto metóda umožňuje demonštráciu schopností, nápadov, predstáv a pocitov v simulovaných situáciách na základe skutočnej životnej skúsenosti. Umožňuje žiakom vysporiadať sa s mnohými náročnými situáciami a spätne uvedomiť si správanie, postoje a schopnosti iných, ale aj svoje. Jedná sa o metódu jednoduchú pre učiteľa, ale pomerne náročnú pre žiakov. Vyžaduje si praktické zvládnutie sociálnych a komunikačných zručností. Vyučovanie touto metódou väčšinou obsahuje tri fázy: preštudovanie zadaného scenára, rozdelenie, príprava a precvičovanie určených rolí, zhodnotenie priebehu hrania rolí.

Dvojitý kolotoč

Medzi vhodné aktivizujúce metódy patrí aj metóda dvojitého kolotoča, pri ktorej študenti sedia v kruhu tvárou von a druhá skupina študentov utvorí okolo nich druhý kruh tvárou do kruhu. Táto metóda je náročná na priestor a na čas, preto je vhodné ju využiť na hodinách s menším počtom študentov. Dvojitý kolotoč je skupinová vyučovacia metóda, používa sa na rozvoj verbálnych a neverbálnych komunikačných schopností pri vyučovaní stanovenej témy.

Akvárium so zlatou rybkou

Existujú dve verzie tejto metódy, a to otvorená a zatvorená. Stoličky musia byť usporiadané v dvoch kruhoch čelom do prostriedku. Skupina vnútorného kruhu aktívne diskutuje na určenú tému a skupina vonkajšieho kruhu pozoruje diskutujúcich. Po diskusii študenti z vonkajšieho kruhu komentujú svoje pozorovania a hodnotia svoje pocity. Pri metóde otvoreného akvária zostávajú v prostriedku 2 stoličky neobsadené. Kedykoľvek v priebehu diskusie sa môže ktorýkoľvek člen z vonkajšieho kruhu premiestniť na voľnú stoličku a zapojiť sa do diskusie.

Kruhy

Študenti sedia v kruhu a vyjadrujú sa k danej téme jeden po druhom. Metóda kruhu môže byť využitá na mnohé účely.

Snehová guľa

Táto jednoduchá skupinová vyučovacia metóda je stredne obtiažna na prípravu a organizáciu vyučovania, ale je nenáročná na vedenie vyučovania. Práca sa odlišuje od ostatných skupinových metód tým, že sa začína od jednotlivca. Pokračuje sa formou skupinovej práce v postupne sa zväčšujúcich, „nabaľujúcich“ sa pracovných tímoch. Skupiny sa postupne zväčšujú, téma a cieľ vyučovania zostávajú rovnaké. Je to výborná vyučovacia metóda použiteľná vo väčšine vyučovacích predmetoch na všetkých typoch škôl a všetkých stupňoch.

Bzučiace skupiny

Cieľom metódy je aktivizácia študentov po dlhšom časovom úseku bez aktivity. Vhodné je kombinovať túto metódu napríklad s metódou vysvetľovania. Študenti zvyčajne v priebehu určeného časového limitu prediskutujú tému vo dvojiciach a potom môžu nasledovať odpovede na ich otázky. Je veľmi podobná metóde snehová guľa, od ktorej sa líši v úvodnej časti. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že v tomto prípade prácu začína vždy viac žiakov, minimálne dvaja alebo štyria.

Brainstorming

Cieľom prvej fázy je vyprodukovať čo najväčšie množstvo nápadov na určenú tému. V tejto fáze nesmie nikto nikoho kritizovať, smiať sa mu alebo iným spôsob rušiť. Všetko sa len zapisuje. V druhej fáze brainstormingu by mali platiť nasledujúce pravidlá: Žiaci môžu hovoriť čokoľvek, čo im napadne. Nápady nehodnotíme a nekritizujeme. Zapisujeme každý nápad bez výnimky. Čím viac nápadov, tým lepšie. Účasť na brainstormingu je dobrovoľná. Existuje viacej variantov brainstormingu.

Strom rozhodnutí

Aktivizujúca metóda Strom rozhodnutí patrí medzi heuristické metódy - „objaviteľské“, ktoré využívajú skúsenosti i tvorivé schopnosti žiakov. Zahŕňa hodnotenie variantov riešenia, pozitíva a negatíva každého riešenia.

Rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií

Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa.

1. Pozitívne odkazy: Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
2. Príbeh o sebe: Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
3. Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres: Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
4. Vnímanie zvuku: Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie.
5. Rozhovor o emóciách: Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch.
6. Emocionálna prechádzka: Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať.
7. Stratený kamarát: So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti.
8. Zastavený film: Učiteľ vytvorí skupiny, pustí hudbu, a keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť.
9. Triedna vlajka: Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
10. Kreslenie pocitov: Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolalo smútok, hnev, strach alebo radosť.
11. Loptička prianí: Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje.
12. Hra na básnikov: Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi.
13. Spoločný obrázok: Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie.
14. Naše myšlienky a pocity: Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Napríklad: „Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť ...“
15. Kto som?: Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky a do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali.

Význam hier pre osoby s mentálnym postihnutím

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hier:

1. Chápanie vecí cez hru.
2. Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým, čo robí).
3. Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť.
4. Nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností).

Mentálne postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Tvorivé hry môžu byť:

1. Predmetové - dieťa manipuluje s predmetom.
2. Úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
3. Dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Integrácia a inklúzia

Dôležitou súčasťou zábavy a aktivít pre osoby s mentálnym postihnutím je ich integrácia a inklúzia do spoločnosti. To znamená, že by mali mať možnosť zúčastňovať sa na bežných aktivitách a podujatiach spolu s ostatnými ľuďmi, bez ohľadu na ich postihnutie. Príkladom takejto integrácie je účasť na celoslovenskom stretnutí telesne postihnutých, ktoré pozostáva zo športových hier, prezentácie zdravotných pomôcok, odborného semináru a kultúrnych podujatí.

Diskusia o inklúzii

V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.

Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to." Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne nesúhlasí. „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“

Na druhej strane, riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."

Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím.

Raná intervencia

Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.

Nové a inovatívne intervenčné prístupy

Alica Vančová, Tatiana Morochovičová a G. Anatolij Smoľjaninov sa zaoberali novými a inovatívnymi intervenčnými postupmi v špeciálnej pedagogike detí so zdravotným postihnutím raného a predškolského veku s organickým poškodením CNS.

Vzdelávanie

Vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím prebieha v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách alebo formou individuálnej integrácie. Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím sa tiež stáva dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému.

Sociálna a pracovná rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať sociálne zručnosti, podporovať sebestačnosť a nezávislosť a umožniť osobám s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pracovná rehabilitácia je zameraná na prípravu osôb s mentálnym postihnutím na pracovný život. Jej cieľom je rozvíjať pracovné zručnosti, podporovať získanie zamestnania a udržanie si ho. Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky je dôležitou súčasťou starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Diagnostika v špeciálnej pedagogike

Diagnostika zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb osôb s mentálnym postihnutím a pri plánovaní efektívnych intervenčných programov. Alexandra Kastelová sa venovala charakteristike vybraných diagnostických nástrojov pre jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia a špeciálnopedagogickými diagnostickými nástrojmi pre raný a predškolský vek dieťaťa.

Trendy a inovácie v intervenčných programoch

V súčasnosti sa v intervenčných programoch pre mentálne postihnutých presadzujú nové trendy a inovácie, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vied o človeku a vied o výchove. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Neuropsychoedukačná intervencia a neuropsychofyzická korekcia: Alica Vančová sa venovala týmto novým intervenčným metódam špeciálnej pedagogiky.
• Využitie multimediálnych PC programov: Jana Lopúchová sa zaoberala tvorbou multimediálnych PC programov pre deti so zrakovým postihnutím.
• Peer mediácia: Jana Lopúchová a P. Mrázek sa venovali peer mediácii v školskom prostredí u jednotlivcov so zrakovým postihnutím.

tags: #ako #zaujat #mentalne #postihnutych #a #variant