Sociálny fond je dôležitým nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje realizovať podnikovú sociálnu politiku zameranú na starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, a to aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku, ak zamestnávajú zamestnancov.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu u SZČO
Podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde je sociálny fond povinný tvoriť každý zamestnávateľ. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
To znamená, že ak SZČO zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy (tzv. "trvalý pracovný pomer"), má povinnosť tvoriť sociálny fond. Ak SZČO nikoho nezamestnáva, táto povinnosť sa na ňu nevzťahuje. Sociálny fond sa netvorí za osoby, ktoré vykonávajú práce na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti.
Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. alebo zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, pričom hlavným je prídel zo mzdy zamestnancov.
Zdroje sociálneho fondu:
- Povinný prídel: Tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a tvorí sa vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Základom je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Povinný prídel do SF u zamestnávateľa - podnikateľa je považovaný za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške, a teda je daňovým výdavkom.
- Ďalší prídel: Tento prídel sa vzťahuje len na niektorých zamestnávateľov a vytvára sa vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac vo výške 0,5 % zo základu alebo sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
- Ďalšie zdroje fondu: Ide o dobrovoľný prídel zamestnávateľov. Ďalšími zdrojmi sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Nepovinný prídel „sociálnych“ prostriedkov do SF môže byť maximálne vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok (hrubé mzdy bez náhrad).
Podmienky pre vyšší povinný prídel
Ak chcú podnikateľské subjekty tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 %, musia splniť nasledujúce podmienky:
- za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
- splnili všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
- splnili všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez splnenia týchto podmienok, je takáto dohoda neplatná.
Základ na určenie prídelu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje.
Ďalší prídel na kompenzáciu výdavkov na dopravu
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom. Podmienkou je, že títo zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Maximálna výška tohto prídelu je 0,5 % zo základu.
Lehoty tvorby a účtovanie sociálneho fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
- Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu.
- Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
- Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
- Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
- Nebyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Účtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa príslušných postupov účtovania.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) pri použití prostriedkov sociálneho fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Možné účely použitia sociálneho fondu:
- Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie sú bežným využitím sociálneho fondu. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak zamestnávateľ poskytne príspevok v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. V prípade peňažného príspevku je tento zdaňovaný 19 % sadzbou dane a vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
- Rekreácia zamestnancov: Sociálny fond je možné využiť na regeneráciu pracovnej sily, napríklad na rekreáciu. Oslobodenie od dane sa vzťahuje na použitie rekreačného zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, či už ide o vlastné alebo prenajaté zariadenia.
- Zdravotná starostlivosť: Sociálny fond je možné využiť na príspevky na zdravotnú starostlivosť zamestnancov.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Sociálny fond je možné využiť na pomoc zamestnancovi pri ťažkej životnej situácii (napr. úmrtie blízkej osoby, živelné udalosti, dlhodobá PN). Sociálna výpomoc v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa je oslobodená od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia, ak je poskytnutá z taxatívne vymedzených dôvodov.
- Príspevok k narodeniu dieťaťa: Príspevok zo sociálneho fondu k narodeniu dieťaťa zamestnanca je možné použiť, avšak zamestnanec si tento príspevok musí zdaniť.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: Napr. vstupenky na divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec povinného príspevku) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
- Servisné poukážky: Na nákup služieb (napr. starostlivosť o domácnosť a záhradu) od registrovaných sociálnych podnikov.
Tabuľka: Prehľad zdaniteľnosti a odvodovosti príjmov zo sociálneho fondu
| Typ príjmu | Zdaniteľnosť | Odvodovosť (ZP/SP) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Nepeňažné plnenie (rekreácia, stravovanie na pracovisku/cez iný subjekt) | Oslobodené | Oslobodené | Ak sú splnené zákonné podmienky |
| Peňažný príspevok na stravovanie (mimo §152 ods.5 ZP) | Zdaniteľné (19%) | Áno | V plnom rozsahu |
| Finančný príspevok na stravovanie (§152 ods.5 ZP) | Oslobodené | Oslobodené | Ak je preukázané lekárskym potvrdením |
| Sociálna výpomoc (úmrtie, živel, dlhodobá PN) do 2 000 € | Oslobodené | Oslobodené | V úhrnnej výške do 2 000 € |
| Sociálna výpomoc nad 2 000 € | Zdaniteľné | Áno | Časť prevyšujúca 2 000 € |
| Príspevok k narodeniu dieťaťa | Zdaniteľné | Áno | Zamestnanec musí zdaniť |
| Príspevok na DDS (nad rámec povinného) | Zdaniteľné | Oslobodené | Len daň, nie odvody SP |
| Príspevok na dopravu do zamestnania | Zdaniteľné (19%) | Áno | V plnom rozsahu |
| Vecné dary (napr. bývalým zamestnancom) | Zdaniteľné | Áno (ZP) / Nie (SP) | Pre ZP vymeriavací základ, pre SP nie je zárobková činnosť |
| Iné nepeňažné plnenia (napr. vstupenky na podujatia) | Zdaniteľné | Áno | Ak nie je splnená podmienka oslobodenia podľa §5 ods.7 ZDP |
Zdaňovanie a daňová uznateľnosť
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond napr. vo výške 1,8 % (povinný prídel 1 %, ďalší prídel 0,5 % a ďalšie zdroje 0,3 %), daňovo uznateľné budú len 1,5 %.
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Avšak, niektoré plnenia zo sociálneho fondu sú oslobodené od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Patria sem napríklad niektoré formy stravovania, použitie rekreačných, zdravotníckych alebo vzdelávacích zariadení, alebo sociálna výpomoc pri splnení určitých podmienok.
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov je oslobodené od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie však nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Príspevky zo sociálneho fondu, ktoré sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, podliehajú zdaneniu a odvodom (poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie), s výnimkou príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.