Ako vypracovať efektívny sociálny program: Komplexný sprievodca

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Aby boli tieto programy skutočne efektívne a reagovali na reálne potreby spoločnosti, je nevyhnutné ich starostlivé plánovanie a implementácia. Na Slovensku sa vypracovávajú Programy rozvoja obcí na programové obdobie 2021-2027.

Celý proces prípravy a spracovania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHaSR) je postavený na občianskom princípe podľa zásady, že každý občan je najlepším odborníkom na svoj život. Tento prístup zabezpečuje, že sociálne programy sú relevantné a prispôsobené konkrétnym potrebám cieľových skupín.

Zapojenie verejnosti a komunitné plánovanie

Mestá a obce majú povinnosť vypracovať komunitný plán sociálnych služieb, avšak často si túto povinnosť plnia len formálne. Verejnosť sa tak nevie plnohodnotne zapojiť. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť preto pripravil náučné video a manuál, ako plánovať sociálne služby a zapojiť pri tom všetkých, ktorých sa to týka.

„Verejnosť má často skreslené predstavy o niektorých sociálnych službách, ako aj o povinnostiach samosprávy v tejto oblasti,“ vysvetľuje Veronika Prachárová, riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ukázalo sa to aj počas prípravy plánu sociálnych služieb v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, na ktorom spolupracovali s miestnym úradom a Ústavom pre verejnú politiku na FSEV UK.

Na základe skúseností v Karlovej Vsi a rozsiahlej analýzy komunitného plánovania v iných mestách vydali výskumníci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Ústavu verejnej politiky manuál, ktorý samosprávy krok po kroku prevedie procesom komunitného plánovania sociálnych služieb. „Komunitný plán musí obsahovať presne stanovené analytické materiály podľa zákona. V manuáli preto nájdete základný návod a tipy ako na to,“ vysvetľuje Matúš Sloboda z Ústavu verejnej politiky. Priemerný počet účastníkov jedného stretnutia je v rozsahu 12 - 20 občanov, stretnutie vedie nestranný facilitátor formou interaktívnej diskusie a prácou v menších skupinách, čím sa dosahuje potrebná objektivita výstupov.

Metodika a praktické kroky

Každý člen pracovného tímu alebo diskusného stretnutia vystupuje ako občan na princípe rovnosti a subsidiarity. Členom pracovného tímu sa môže stať ktorýkoľvek obyvateľ obce bez prioritného výberu. Stretnutia sú spravidla v dvojtýždňových intervaloch, jedno stretnutie trvá približne 4 hodiny a každé stretnutie sa vopred oznamuje spôsobom obvyklým v obci/meste tak, aby účasť občanov bola čo najvyššia.

Obyvatelia, ktorí sa nezúčastňujú priamo tvorby PHaSR v pracovnom tíme, majú možnosť vyjadriť svoj názor na minimálne dvoch verejných diskusných stretnutiach - po spracovaní návrhu strategických cieľov a po dopracovaní akčných plánov. Na prvé stretnutie s verejnosťou členovia tímu pripravujú osobitný dotazníkový prieskum ku konkrétnym návrhom a trendom rozvoja obce podľa jednotlivých oblastí. Do prípravy PHaSR sú pozvané aj deti a študenti formou výtvarných a slohových prác k téme rozvoja obce.

Efektivita práce a napredovania pracovného tímu podľa jednotlivých krokov metodiky strategického plánovania je veľmi rozdielna a závisí od množstva faktorov. Reálne ukončenie prípravy je možné v horizonte 8 - 12 mesiacov od začiatku spracovania, pričom priemerný počet potrebných stretnutí je 14.

Úloha sociálneho pracovníka

Pri jednotlivých zásadách sa viackrát spomínajú úlohy sociálneho pracovníka, ktorý by mal osobám v hmotnej núdzi pomáhať s finančným hospodárením, koordináciou dlhodobých aktivít a tiež so zabezpečovaním základných požiadaviek tak, aby domácnosť fungovala. Na všetky tieto činnosti by mal mať dostatok času.

K spružneniu reakčných časov by vo veľkej miere prispelo posilnenie kompetencií (terénnych) sociálnych pracovníkov, ktorí poznajú individuálnu a konkrétnu situáciu svojich klientov. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi majú mať zakázané nakladať s nehnuteľnosťami a väčším majetkom bez súhlasu sociálneho pracovníka. Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov pre poberateľov dávok by malo prebiehať až po odsúhlasení sociálnym pracovníkom, ktorý posúdi opodstatnenosť záväzku (či nejde o pôžičku na zahraničnú dovolenku alebo o iný nie nevyhnutný pôžitok) a zároveň zabezpečí splatenie týchto záväzkov.

Koncepčné a legislatívne zmeny

Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev. V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Zmeny v posudkovej činnosti a sociálnych službách (Zákon č. 376/2024 Z. z.)

Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR.

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich.

Novela zákona č. 120/2024 Z. z.

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení.

Národná stratégia rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.

Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.

Koncepcia a Akčný plán pre ľudí bez domova

Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva. Na pripravenú Koncepciu nadväzuje Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 29. mája 2024. Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.

Financovanie sociálnych programov

Z Blokového grantu SK0009 bolo podporených 19 podprojektov mimovládnych neziskových organizácií. Výstupmi podprojektov sú okrem samotnej sociálnej práce s cieľovými skupinami aj metodiky, analýzy, strategické plány, podnikateľský plán a publikácie. Vlastník konkrétneho výstupu môže stanoviť záujemcovi o využitie výstupu podmienky pre používanie (napr. súčasťou podmienok vlastníka môže byť aj supervízia implementácie uvedeného dokumentu).

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (PHSR/PRO)

Program rozvoja obce (PRO) alebo tiež Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (PHSR) je strednodobý strategický dokument, ktorý sa vypracúva na základe zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. PHSR, ako aj všetky jeho prípadné následné zmeny, schvaľuje obecné zastupiteľstvo.

Na Slovensku dôjde v rámci eurofondov (eurofondy sú jeden z možných zdrojov financovania plánovaných projektových zámerov miest a obcí) v novom programovom období k zmene implementačného mechanizmu. Časť projektov sa bude schvaľovať tak, ako tomu bolo doteraz (tzn. cez dopytovo orientované výzvy), menšia časť však bude schvaľovaná prostredníctvom Rád partnerstva, ktoré boli v priebehu rokov 2020 a 2021 vytvorené na území každého kraja.

Systém schvaľovania cez Rady partnerstva bude pre potenciálnych žiadateľov (medzi ktorých patria aj obce a mestá) jednoduchší v tom, že najprv Rada partnerstva schváli daný projektový zámer (žiadateľ teda bude mať istotu v tom, že jeho projektový zámer dostane financie na realizáciu) a až potom dostane žiadateľ čas na to, aby dodal celú potrebnú dokumentáciu (Žiadosť o NFP, projektová dokumentácia, stavebné povolenie a pod.).

Výročná správa o činnosti a hospodárení

V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zriadený register účtovných závierok, do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora. Mnohí neverejní poskytovatelia sú povinní ukladať svoju výročnú správu do registra aj v súlade so svojim hmotno-právnym predpisom, podľa ktorého boli zriadení alebo založení. Aby ju nemuseli ukladať opätovne na viaceré miesta, bola v § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách ustanovená povinnosť ukladať výročnú správu do registra.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR. Následne je potrebné ísť na daňový úrad, kde registrátor vykoná autorizáciu pre príslušný subjekt.

Riešenie špecifických prípadov a výziev

Za špecifické prípady považujeme také, ktoré súčasná právna úprava nerieši v súlade s tým, čo spoločnosť chápe ako spravodlivé riešenie. Ako príklad by sme mohli uviesť osoby v rozvodovom konaní. Výška sociálnej pomoci by mala závisieť nielen od situácie, v ktorej sa posudzovaná domácnosť nachádza, ale aj od miery plnenia si povinností jednotlivcov.

Na sociálnu pomoc nemožno siahnuť, no možno ju odstupňovať tak, aby osoby zanedbávajúce svoje povinnosti (medzi ne patrí aj dohliadanie na školskú dochádzku detí), dopúšťajúce sa priestupkov a zastávajúce pasívny postoj k hľadaniu si práce boli motivované zmeniť svoje správanie. Administratívna náročnosť pre potenciálneho poberateľa by mala byť čo najmenšia, a to aj za cenu zvýšenej administratívnej náročnosti na strane úradu.

Oddlžovanie a finančné poradenstvo

Dlžoby časti obyvateľov sú také vysoké, že ich ani pri najlepšej vôli nedokážu počas svojho života splatiť. Pri zachovaní týchto dlžôb je život dlžníka bez zmyslu a neproduktívny, keďže akoukoľvek svojou snahou si nedokáže zlepšiť svoj životný štandard. Štandardným riešením je osobný bankrot.

Znižovanie dlžôb je administratívne náročná činnosť. Spravidla zahŕňa zistenie, či všetky dlžoby sú naozaj oprávnené, taktiež preskúmanie, či dlžoby neboli už medzitým splatené a kontrolu, či pôžičky neprekračujú maximálnu povolenú ročnú percentnú mieru nákladov. V poslednom kroku je potrebné dohodnúť spôsob platenia relevantných dlžôb, či už splátkovým kalendárom alebo iným alternatívnym spôsobom. Je ťažké si predstaviť, ako všetky tieto činnosti vykonáva sám poberateľ dávok, najmä, ak stojí oproti presile právnikov. Preto je nutná poradenská činnosť za účelom oddlženia poberateľov dávok.

Spotrebiteľské úvery smú byť podľa najnovšej novely zákona o spotrebiteľských úveroch poskytované výhradne bezhotovostnou formou, čo má zamedziť rôznym netransparentným praktikám. Ročná percentná miera nákladov (RPMN) zahŕňa všetky náklady spojené s úverom, v dôsledku čoho býva vyššia ako úroková sadzba, ktorá neposkytuje presný obraz o cene úveru. Je preto nutné tieto ustanovenia prehodnotiť tak, aby používali ustálené pojmy a predchádzali tak úžere.

Motivácia k práci a vzdelávaniu

Pracovať sa musí oplatiť. Keď sa nezamestnaný zamestná, tak jeho príjem musí stúpnuť. V súčasnosti to platí a aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi sa finančne oplatí zamestnať sa: ich domácnosť bude mať trojnásobok doterajšieho príjmu. Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti, ktoré má krátkodobo nahradiť výpadok pracovných príjmov v prípade straty zamestnania.

V oblasti vzdelania stanovila stratégia Európa 2020 cieľ zvýšiť podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním na 40 % a znížiť počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou pod 10 %. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje existenciu určitých predpokladov - tým základným je, že študovať sa oplatí. Súčasný systém tento predpoklad nespĺňa. Pre osoby zo sociálne slabších pomerov je štúdium nevýhodné, nelákavé a prakticky nedosiahnuteľné, pretože v čase štúdia neprináša žiadne krátkodobé finančné výhody (predovšetkým nie vyššie ako iné dávky v hmotnej núdzi). Štát teda vytvára konkurenciu sociálnym štipendiám inými dávkami.

Sociálne štipendium na vysokej škole vypláca samotná škola a v poslednom období prešlo viacerými zmenami. Štipendium na základnej škole je de facto odmena za to, že si rodič plní svoje zákonné povinnosti. Odstupňovanie výšky štipendia (pre ktorýkoľvek stupeň formálneho vzdelávania) spôsobom, kedy je žiakom, resp. študentom v relatívne širokom intervale poskytovaná rovnaká výška štipendia a pri najmenšom prekročení tohto intervalu je výška priznaného štipendia značne rozdielna, nepovažujeme za motivačné.

Tabuľka 1: Porovnanie sociálneho štipendia a dávok v hmotnej núdzi pre študentov

tags: #ako #vypracovat #socialny #program