Pracovný život prináša udalosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako napríklad nečakané ukončenie pracovného pomeru. V takýchto situáciách môže finančnú záťaž zmierniť odstupné alebo odchodné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet odchodného, najmä v kontexte softvéru MRP, a objasňuje súvisiace právne aspekty.
Čo je odstupné a odchodné?
Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože plnia rôzne funkcie.
Odstupné
Odstupné je kompenzácia za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným. Naopak, ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov podľa §63 ods.1 a) alebo b), zamestnancovi patrí odstupné v sume minimálne dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné dostáva vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.
Odstupné pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania
Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania vzniká zamestnancovi nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru. Výška tohto odstupného je minimálne desaťnásobok priemernej mzdy zamestnanca.
Vrátenie odstupného
Ak zamestnanec po ukončení pracovného pomeru znovu nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím doby pre nárok na odstupné, je povinný pomernú časť odstupného vrátiť (§ 76 ods. 4).
Odchodné
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť: 1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nárok). Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Výpočet priemernej mzdy
Na účely výpočtu odstupného, dovolenky a náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku je potrebné vypočítať priemerný mesačný plat. Priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie dvanástich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Ak je obdobie poberania platu starostu obce (primátora mesta) kratšie ako 12 mesiacov, priemerný mesačný plat sa vypočíta ako podiel súčtu platov za príslušné obdobie a počtu mesiacov, ktoré starosta obce (primátor mesta) poberal plat.
Priemerný zárobok sa zisťuje podľa §134 ZP, kde „Priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období“, čiže zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Rozhodujúce obdobie
Podľa § 134 Zákonníka práce je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak.
Mzda za dlhšie obdobie
Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (alebo jej časť) za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, určí sa jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalších obdobiach. Mzda poskytnutá pri príležitosti pracovného alebo životného výročia sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.
Výpočet odchodného v MRP systéme
Softvér MRP umožňuje automatizovaný výpočet odchodného. Pridajte novú položku (Insert).
Krok 1: Pridanie položky pre počet mesiacov
- Názov položky: ODCHODNÉ-POČET MESIACOV (č. xxx).
- Podtyp položky: konkrétna číselná hodnota.
- Nezaškrtávajte "sumarizovať položku v tlačových zostavách" a "zobraziť na výplatnú pásku".
Krok 2: Pridanie položky pre výpočet odchodného
MZDOVÝ ČÍSELNÍK/PRÍPLATKY PRED ZDANENÍM:
- Pridajte novú položku (Insert).
- Názov položky: ODCHODNÉ (č. yyy).
- Podtyp položky: vzorec.
- Zaškrtnite "sumarizovať položku v tlačových zostavách" a "zobraziť na výplatnú pásku".
Krok 3: Definícia vzorca
beginVysledok:=HodnotaPolozky(104)* mUdajZamestnanca('DennyUvazok') * 21.74 * HodnotaPolozky(108);end.
POZNÁMKA: Je dôležité správne nakopírovať vzorec. Číslo 104 predstavuje priemer/hod. pre výpočet a 108 predstavuje číslo položky ODCHODNÉ-POČET MESIACOV. 21.74 je priemerný počet pracovných dní v mesiaci.
Krok 4: Kontrola a uloženie vzorca
Zatlačte na "Vzorec" (ľavý roh hore). Dajte "Kontrola syntaxe" (vzorca). Ak je všetko v poriadku, znova zatlačte "Vzorec" a "Zatvoriť".
Krok 5: Výpočet mzdy
V "Úplné údaje o mzde" nájdite položku č. xxx (ODCHODNÉ-POČET MESIACOV) a zadajte počet mesiacov (napr. 1 pre jeden mesačný plat). Stlačte Ctrl+F9 pre výpočet mzdy.
Ďalšie aspekty výpočtu odchodného
Jubileá
V systéme MRP je možné evidovať a definovať nastavenia pre výpočet jubileí. Pre typ pracovno-životné jubileum sa sprístupnia parametre pre zadanie intervalu pre počet rokov dosiahnutej praxe. Krátenie odchodného: Definovaná čiastka jubilea pre daný počet rokov sa pri prepočte mzdy NEKRÁTI o % pracovného úväzku. Ak je zamestnanec v mimoevidenčnom stave alebo má celý mesiac nemoc, jubileum sa nezapíše do mzdy (nevyplatí).
Príklady z praxe
Príklad 1: Odstupné
Pani Šťastná pracovala u jedného zamestnávateľa 7 rokov. Jej pracovný čas bol 40 hod týždenne. Z dôvodu nadbytočnosti dostala výpoveď v zmysle §63 ods.1 b). Vznikol jej nárok na trojmesačné odstupné, ktoré jej bude vyplatené v májovej výplate 2012.
Príklad pána Nováka:
Pán Novák pracoval v spoločnosti 9 rokov a bol prepustený z dôvodu reštrukturalizácie (§63 ods. 1 b). Jeho pracovný týždeň mal 40 hodín. Vznikol mu nárok na trojmesačné odstupné, ktoré mu bude vyplatené k decembrovej výplate 2023. Jeho priemerný hodinový zárobok bol 6,1542 €. Priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac je 170. Preto jeho priemerný mesačný zárobok bol 6,1542 € x 170 hod = 1046,214 €. Odstupné pána Nováka bude teda 3 x 1046,214 € = 3138,642 €.
Príklad 2: Odchodné
Ak pani Zuzana pracovala do 31. mája 2012 a odchodné sa vypláca v auguste v júlovej výplate, použije sa priemer za 1. štvrťrok 2012, keďže ešte pracovala. Ak by sa však mal použiť priemer za 2. štvrťrok (apríl, máj), mohlo by dôjsť k skresleniu, ak mala pani Zuzana v máji odmeny.
