Daňové priznanie zo závislej činnosti môže byť pre mnohých, vrátane invalidných dôchodcov, zdrojom otázok a nejasností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad a návod, ako postupovať pri vypĺňaní daňového priznania, so zameraním na špecifiká invalidných dôchodcov.
Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa zákona o dani z príjmov existujú tri typy nezdaniteľných častí základu dane:
- NČZD na daňovníka
- NČZD na manželku (manžela)
- NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie
Nezdaniteľná časť na daňovníka pre invalidných dôchodcov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok pre poberateľa starobného dôchodku aj poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. poberali príjmy. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Kedy nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka?
Nárok na NČZD na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.
Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. Od 01.07.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2.1.
Príklad: Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, stráca nárok na NČZD na daňovníka. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Spätné priznanie dôchodku a dodatočné daňové priznanie
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie.
Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Príklad: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
Preukazovanie nároku na nezdaniteľnú časť
Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka. V súlade s týmto ustanovením nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.
Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi, ktorý v zmysle zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) v znení zákona 221/2019 Z. z. má prístup k týmto údajom.
Ak si daňovník uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.
Koľko budem platiť na daniach v dôchodku? Kompletný sprievodca daňami v dôchodku
Zrážka preddavkov na daň zamestnávateľom
Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, ktorý mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ho dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného prepisu, t.j. do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k jej nesprávnemu zrazeniu.
Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi uvedenú skutočnosť včas, zamestnávateľ môže (je oprávnený) daň resp. preddavky na daň zraziť zamestnancovi do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k jej nesprávnemu zrazeniu. V prípade, že zamestnávateľ - platiteľ dane nezrazil zamestnancovi preddavok na daň v správnej výške, tak zvýšenie preddavku na daň vyberie v nasledujúcich mesiacoch, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Údaje sa uvádzajú do tlačív Prehľadov za mesiac, v ktorých sa preddavky zrazia a odvedú do štátneho rozpočtu.
Opravné výkazy a preddavky na daň
V máji 2022 sme podávali na sociálnu poisťovňu opravné výkazy do sociálnej poisťovne za zamestnanca, ktorý mal spätne k začiatku roka priznaný starobný dôchodok od r. 2021. Opravné Prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň sme nepodávali. Opravu základu dane vykoná zamestnávateľ v mesiaci, v ktorom vykonal opravy výkazov a príslušných predpisov poistného za mesiace, a v ktorom vrátil poistné zamestnancovi - dôchodcovi.
Uvedený rozdiel zahrnie do prehľadu za tento mesiac (do riadku 0 spolu s príjmom zamestnanca). Ak zamestnávateľ v tomto mesiaci nevykonal opravu základu dane ani preddavku na daň, tak opravu základu dane a dane vykoná najneskôr podľa § 40 zákona, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
Zamestnanec, ktorému bol spätne priznaný starobný dôchodok a stal sa poberateľom starobného dôchodku od 1.4.2024, a túto skutočnosť sa zamestnávateľ dozvedel až po ohlásení zo sociálnej poisťovne v júni 2024, má tiež nárok na úpravu. Následne boli zaslané opravné výkazy do sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi aj zamestnancovi bolo vrátené neoprávnene zaplatené poistné. T.j. v uvedenom prípade, ak daňovník - zamestnanec bol poberateľom starobného dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka 2021, tak zamestnávateľ mu zrazí daň do konca r. 2022.