Náboženstvo je asi také staré ako ľudstvo samo. Od počiatku civilizácie vznikali rôzne náboženstvá, ľudia vyznávali rôznych bohov, niektorí jedného, iní viacerých. Pre mnohých ľudí je náboženstvo dôležité a dáva im do života zmysel. Duševné zdravie môžeme definovať ako stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. Vplyv náboženstva na duševné zdravie je komplexná téma, ktorá si vyžaduje podrobný pohľad. Nič nie je čiernobiele, a to hlavne v prípade, keď sa bavíme o komplexných mozgových procesoch, ktoré zastrešujú náš pojem duševného zdravia. V tomto článku preskúmame, ako môže náboženstvo ovplyvniť duševné zdravie, a to pozitívne aj negatívne.
Náboženstvo ako dvojsečná zbraň
Príklad Moniky, 32-ročnej ženy s diagnostikovanou depresiou, ilustruje paradoxný vplyv náboženstva. Hoci Monika nereagovala na tradičnú liečbu, terapeut sa zameral na jej vzťah k Bohu, ktorý bol narušený po smrti jej matky. Terapia sa sústredila na odpustenie Bohu, čo Monike pomohlo prekonať depresiu. Tento prípad poukazuje na to, že náboženstvo môže byť súčasťou problému, ale aj riešenia. Vzťah medzi náboženstvom a duševným zdravím je zložitý a vyžaduje si rozlišovanie medzi prospešnými a deštruktívnymi aspektmi. Dôležitou otázkou je, či je samotné náboženské myslenie známkou psychického zdravia. Pozrime sa najprv na tie pozitívne vplyvy.
Pozitívny vplyv náboženstva na duševné zdravie
Štúdie preukázali, že nábožnosť má pozitívny vplyv na redukciu úzkostných stavov a lepšiu kontrolu impulzívneho správania. Pri pacientoch s chronickými ochoreniami, ako je rakovina alebo srdcové ochorenia, je často spomínané, že náboženstvo je dôležitým prvkom na prekonanie ich úzkosti a strachu. Ľudia, ktorí sú veriaci, majú lepšie duševné zdravie, zistil psychologický výskum publikovaný v odbornom žurnále Journal of Religion and Health. Títo ľudia cítia väčšie spojenie so zvyškom sveta.
V štúdii na vzorke takmer 90-tisíc zdravotných sestier, ktoré boli sledované v rokoch 1996 až 2010, sa zistila až päťnásobne nižšia miera samovrážd u tých, ktoré chodili aspoň raz do týždňa na bohoslužby. Tí, ktorí navštevujú bohoslužby, majú spoločenstvo veriacich, ktoré ich môže podporiť v čase stresu a traumy a pomôcť im znova sa utvrdiť v ich viere, ktorá dáva životu zmysel a poslanie. A to môže pôsobiť proti samovražedným myšlienkam, samovražedným pokusom a dokonaným samovraždám.
Súdržnosť a sociálna podpora
Náboženstvo podporuje blízkosť a súdržnosť s ostatnými. Táto evolučná adaptabilná výhoda vytvára súdržnejšie spoločnosti a náboženské rituály vytvárajú pocit spojenia a jednoty ľudí, ktorí ich praktizujú. Daný človek môže cítiť bližšie spojenie s ľuďmi okolo seba, so svojím partnerom, deťmi alebo priateľmi. Výskumy ukazujú, že veriaci ľudia sú svedomití, extravertní a prívetiví. Majú pozitívny vzťah k druhým ľuďom a sú orientovaní na pomoc druhým. Viera im poskytuje akýsi bezpečný prístav, ktorý je im k dispozícii, keď práve riešia nejaké životné problémy. Veria, že všetko, čo v živote prežívajú, má nejaký zmysel a Boh to tak pre niečo plánuje. To im potom môže pomôcť lepšie zvládnuť životné výzvy a nájsť v nich určitý zmysel.
Zmysel života a osobný rast
Náboženstvo prispieva k všeobecnému cieľu a zmyslu života. Štúdie ukazujú koreláciu medzi nábožnosťou a naplneným zmyslom života. Náboženstvo sa snaží vysvetliť, prečo sme tu, aký zmysel má naša existencia, aký je náš vzťah k ostatným a k Bohu samotnému. Všetky tieto prvky vytvárajú veľmi silný obraz zmyslu života, s ktorým sa človek môže stotožniť. Ďalším pozitívom je podpora osobného rastu.
Riešenie ontologickej úzkosti
Existuje istý druh špecifickej úzkosti, ktorá sa tiež niekedy nazýva ontologická úzkosť. Táto úzkosť je spätá s univerzálnymi otázkami zmyslu života, ako prečo sme tu, aký je zmysel nášho života, alebo prečo sa niečo stalo práve nám. V procese spracovania týchto otázok niekedy v ľuďoch vzniká táto úzkosť. Náboženstvo pomáha pri spracovaní univerzálnych otázok zmyslu života a existencie, čím znižuje ontologickú úzkosť.
Náboženstvo a závislosti
Vzťah medzi náboženstvom a závislosťami je zaujímavý a skúmaný z viacerých dôvodov. Základná hypotéza týchto štúdií tvrdí, že závislosť na drogách je veľmi podobná silnej náboženskej viere, čo je následne využívané pri liečbe nahradením jednej závislosti za závislosť, ktorá je menej nebezpečná. Praktizovanie náboženstva je jedným z najsilnejších faktorov, ktoré môžu pomôcť prekonať závislosť od alkoholu alebo drog, a to najmä u mladých dospelých. Náboženská viera, najmä priznanie si bezmocnosti a odovzdanie problému so závislosťou Bohu, ako je uvedené v 12-krokových programoch, spolu s následnou pomocou niekomu inému, aby sa z tejto závislosti vymanil, tým, že mu slúži ako pomocník - to všetko pomáha prelomiť závislosť a postaviť Boha na jeho právoplatné miesto v živote človeka. Boh tak nahradí alkohol, drogy a iné zdroje závislosti, ktoré ovládli život tohto jedinca a stali sa jeho zlým pánom.
Odpustenie ako súčasť uzdravenia
Odpustenie je komplexný proces, ktorý má významný vplyv na psychické zdravie. Začína sa schopnosťou uvedomenia si seba samého, ktorá je orientovaná v čelnom a temennom laloku mozgu. Limbický systém, ktorý má na starosti emočné centrá mozgu, signalizuje, že sa stalo niečo zlé. Mozgová kauzálna funkcia si zapamätá danú udalosť. Odpustenie zahŕňa zmenu rámca rozmýšľania nad situáciou a človekom, ktorý bol do nej zapletený, alebo aj nad vzťahom k Bohu. Ako sme videli na prípade Moniky, súčasťou jej terapie bolo odpustenie Bohu za smrť jej matky. Takže odpustenie druhým alebo Bohu je dôležité a má nesmierne miesto a vplyv na celkové psychické zdravie človeka. Mnoho štúdií sa venuje práve procesu odpustenia a jeho vplyvu na ľudskú psychiku. Výsledky hovoria o odpustení ako o výnimočne silnom a dôležitom faktore duševného zdravia. Iné praktiky ako náboženské rituály, modlitba alebo meditácia mali dokázateľný účinok na redukciu stresu a úzkosti.
Odpustenie vo vzťahoch: Prečo to nerobíš pre nich, ale pre seba | TERAPIA #85
Prevencia duševných problémov
Náboženstvo a jeho praktizovanie je pre väčšinu ľudí zdrojom zvládania, ktorý umožňuje jednotlivcom prispôsobiť sa stresujúcim zmenám v ich živote a poskytuje im zmysel a životné poslanie. To následne pomáha v ochrane pred vznikom duševných problémov vrátane samovraždy. Páni tiež v istom zmysle plnia funkciu psychológov, za ktorými veriaci môžu prísť a vyrozprávať im svoje ťažkosti a „hriechy“, ktoré sú im prostredníctvom spovede potom odpustené a uľavia im tak od pocitov viny. Keď sa zbavia hriechu a budú žiť podľa božích prikázaní, budú bližšie k dosiahnutiu večnej spásy.
Úzkosť a depresia
Náboženstvo je silným prostriedkom na zvládanie stresu všetkého druhu. U osôb náchylnejších na úzkosť môže náboženské presvedčenie zabezpečiť pokoj a zmierniť ich úzkosť. Až 73 percent experimentálnych štúdií a klinických skúšaní zistilo, že náboženské alebo duchovné intervencie dokázali signifikantne znížiť mieru úzkosti. Náboženstvo pomáha ľuďom presmerovať ich pozornosť od zdrojov úzkosti tým, že ich ubezpečuje, že Boh je nad ich problémami, vždy má pre nich plán a že nikdy nie sú sami. Praktizovanie náboženstva u ľudí všetkých vekových kategórií pomáha predchádzať rozvoju depresie tým, že poskytuje špecifický druh kognitívnej a behaviorálnej výbavy. Tým mám na mysli zmysel, životné poslanie, vieru v milujúceho Boha, čo je kognitívna zložka, a zapájanie sa do spoločenstva veriacich, ktoré poskytuje podporu v časoch krízy, teda behaviorálna zložka. Napríklad na vzorke takmer 10-tisíc mladých dospelých v priemernom veku 23 rokov sa zistilo, že riziko vzniku depresie u tých, ktorí aspoň raz týždenne navštevujú bohoslužbu, je o tretinu nižšie ako u tých, ktorí bohoslužby nenavštevujú nikdy.
Nábožensky integrovaná psychoterapia
Niektorí vedci sa snažia vyvinúť špecifické metódy vychádzajúce z tohto prístupu kombinácie náboženského obsahu a tradičných psychoterapeutických techník. Keď vedci skúmali tento prístup, zameriavali sa na jeho efektívnosť v rámci špecifických porúch, ako sú depresívne a úzkostné poruchy. Výsledky týchto štúdií ukázali, že tieto metódy sú rovnako efektívne ako tradičná psychoterapia a v niektorých prípadoch dokonca efektívnejšie. Tento výskum ďalej ukázal, že terapeut sám nemusí byť vôbec nábožensky založený na to, aby vedel vykonať túto integratívnu psychoterapiu. Nábožensky integrovaná psychoterapia podporuje náboženskú angažovanosť u pacienta, čo môže zmierniť depresívne príznaky či dokonca pomôcť vyliečiť depresívnu poruchu. Náboženské presvedčenie pacienta, ktoré vychádza z kľúčových náboženských spisov a posvätných textov jeho náboženskej tradície, sa používa nielen na posilnenie zdravých vzorcov myslenia a kognície, ale aj na nápravu maladaptívnych schém a kognitívnych skreslení. Zjednodušene povedané, náboženstvo pomáha pacientovi vytvoriť si zdravší obraz o sebe a o svete, čo sa prejaví zdravším konaním a lepším fungovaním.
Duchovná anamnéza
Všetci odborníci na duševné zdravie by mali odoberať duchovnú anamnézu. Dokonca aj významné psychiatrické spoločnosti vrátane Svetovej psychiatrickej asociácie odporúčajú pýtať sa všetkých pacientov na duchovnú anamnézu. Pri tejto anamnéze by sa mal ošetrujúci tím pýtať, či má pacient duchovné alebo náboženské presvedčenie, ktoré mu pomáha zvládať životnú záťaž, či je pacient členom náboženského spoločenstva a či je toto spoločenstvo podporujúce. Ďalej by sa mali pýtať, či existujú u pacienta náboženské alebo duchovné presvedčenia, ktoré by mohli ovplyvniť lekárske rozhodovanie, a či sú prítomné duchovné potreby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré je potrebné riešiť, aby sa zlepšil pacientov zdravotný stav a zvládanie choroby.
Vplyv na mozog
Výskum na Columbia University publikovaný v JAMA Psychiatry ukázal, že osoby vystavené rizikovým faktorom depresívnej poruchy, ktoré považujú náboženstvo za veľmi dôležitý prvok vo svojom živote, vykazujú väčšiu hrúbku mozgovej kôry ako tí, ktorí tvrdia, že náboženstvo pre nich nie je dôležité. Tento výskum vychádza zo štrukturálnych skenov mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Hrúbka mozgovej kôry súvisí aj s reguláciou nálady, pričom jej zmenšenie sa spája s výraznejšími depresívnymi a úzkostnými stavmi.
Posttraumatická stresová porucha (PTSP)
Náboženstvo a jeho praktizovanie môžu zabrániť vzniku PTSP tým, že poskytujú hlbší zmysel života a pomáhajú nájsť význam v ťažkých životných situáciách. To napomáha psychologickej integrácii traumy vzniknutej v dôsledku týchto situácií. Náboženstvo a jeho praktizovanie môžu taktiež pomôcť pri liečbe PTSP tým, že poskytujú podporné spoločenstvo veriacich a náboženské texty, ktoré cez rôzne príbehy pomáhajú vyrovnať sa s traumou vojny. Výborným príkladom sú žalmy napísané kráľom Dávidom, ktorý sa takmer neustále zúčastňoval na vojenských aktivitách. Armáda Spojených štátov a systém Veterans Affairs (sieť amerických vojenských nemocníc) disponujú kaplánmi, ktorí pomáhajú vojakom pred bojovými misiami, počas nich a po ich skončení. Máme pádne dôvody predpokladať, že táto podpora zo strany kaplánov pomáha znižovať výskyt PTSP, predchádzať jej alebo ju liečiť. Ak je náboženská viera pre daných ukrajinských utečencov alebo vojakov dôležitá, treba ich náboženské presvedčenie podporiť a začleniť ho do psychoterapie.
Morálne zranenie
Náboženstvo takisto poskytuje nástroje, ktoré ľuďom pomáhajú vyrovnať sa s „morálnym zranením“, ktoré môže byť dôsledkom traumatických zážitkov a činov spáchaných počas bojov. Ak sa morálne zranenie nelieči, často predstavuje prekážku v liečbe PTSP. Morálne zranenie je syndróm označujúci negatívne emócie spojené s porušením morálnych hodnôt. Tieto emócie sú spojené s hanbou, hnevom a vinou a treba ich spracovať. Vojaci sa totiž na bojovej misii môžu dopustiť skutkov, ktoré sú hlboko v rozpore s ich morálnym presvedčením. Náboženstvo a jeho praktizovanie poskytujú nástroje na zvládanie symptómov morálneho zranenia, ako sú spoveď a pokánie. Morálne zranenie sa však vyskytuje aj v inom ako vojenskom prostredí vrátane každého, kto sa dopustil morálnych prehreškov voči svojim hodnotám. Môže sa týkať väzňov, ľudí bojujúcich so závislosťami alebo dokonca zdravotníckych pracovníkov, ktorí cítia vinu za nedostatočne poskytnutú starostlivosť v dôsledku obmedzených zdrojov v zdravotníctve.
Negatívny vplyv náboženstva na duševné zdravie
Existuje mnoho prípadov, kedy má náboženské založenie opačné následky. Takíto ľudia sa často trápia a rozmýšľajú o veciach spojených s vierou, bývajú nahnevaní na Boha, zápasia s tým, čo je pre ich život správne, či spĺňajú požiadavky kladené ich vierou a komunitou atď. Tieto problémy spojené s vierou môžu spôsobiť silný vnútorný rozpor a to môže viesť v tomto prípade paradoxne k úzkosti a depresiám. Keď viera v určité náboženstvo už nadobúda extrémnu podobu, ide o dogmatizmus, ktorý súvisí s náboženským fundamentalizmom. Ten už možno považovať za nebezpečný a môže sa prejavovať ako terorizmus, radikalizácia, džihád a podobne. Väčšina veriacich však našťastie nedosahuje tento nebezpečný extrém. V kresťanstve sa za takto nebezpečný dá považovať exorcizmus. Ľudia a kňazi bez znalosti psychológie si často zamieňali psychické poruchy za posadnutie diablom. Potom v rámci exorcizmu používali rôzne techniky, pomocou ktorých z ľudí vyháňali diabla, no tieto techniky už hraničili s mučením.
Zneužívanie a násilie
Psychické, fyzické a sexuálne zneužívanie sa prejavuje u ľudí s veľmi negatívnym typom vnímania viery. Aj dnes sa toto zneužívanie deje priamo v kontexte konkrétnych náboženských tradícií. Spojenie náboženstva s násilím a nenávisťou iných spoločenských alebo náboženských skupín je tiež dôležitým negatívnym aspektom. Dlhodobé vystavenie extrémne rigidným náboženským doktrínam môže mať hlboké následky na duševné zdravie ľudí. Nemôže sa ľahko dostať von. Toto je veľmi traumatické, najmä ak sa to deje od útleho veku.
Samovražda za „ľahké hriechy“
Existujú klinické dôkazy a zdokumentované svedectvá ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu alebo trpeli ťažkými pocitmi viny a depresie v dôsledku prirodzeného správania (ako je masturbácia), pričom veria, že ich to robí nečistými, odsúdenými alebo nehodnými božskej lásky. V niektorých náboženských skupinách sa učí, že človek musí byť čistý aj vo svojich myšlienkach a akákoľvek odchýlka (aj keď je prirodzená v dospievaní) je príčinou extrémnej viny a večného trestu. Z klinického, etického a ľudského hľadiska to môže byť jedna z najzávažnejších skrytých príčin psychického poškodenia u mnohých ľudí. Nie preto, že by viera sama o sebe bola zlá, ale preto, že chronická vina, nútené mlčanie a emocionálna potláčanie sú stavy, ktoré ochorujú mozog a telo. Keď človeka nemožno vypočuť, nemôže sa cítiť bezpečne pri skúmaní svojej identity alebo nemôže vyjadriť svoje chyby bez strachu z odsúdenia, nachádza sa v neustálom stave vnútornej hrozby. Kombinácia donucovacích náboženských doktrín, patologizácie ľudskej sexuality (ako je masturbácia) a nedostatku bezpečných priestorov na otvorenú diskusiu o týchto skúsenostiach vytvára živnú pôdu pre rozvoj závažných psychopatologických symptómov.
U ktorejkoľvek ľudskej bytosti, aj bez predchádzajúcej choroby, sa môžu vyvinúť závažné psychotické alebo depresívne príznaky, ak je vystavená kontextu emocionálnej represie, izolácie, extrémneho náboženského strachu a nedostatku emocionálnych zdrojov alebo podpory. Náboženstvo ako rizikový faktor pokusov o samovraždu a samovražedných myšlienok u depresívnych pacientov je zdokumentované štúdiou Lawrence a kol. (2016).
Viera a psychické zdravie: Pohľad psychiatra
Psychiater Pavel Černák zdôrazňuje, že viera nie je len o plnení náležitostí cirkvi, ale je to niečo hlboké, zvnútornené a otvorené, plné pochybností. „Správna“ viera je celoživotný zápas o vieru. Ak si človek nedokáže ustrážiť svoje vnútorné konflikty, darmo verí. Napriek skutočnosti, že Nietzsche deklaroval smrť Boha už viac než pred 100 rokmi a vedecké výskumy a objavy stále viac znižujú potrebu teologických vysvetlení prírodných javov, náboženská viera v mnohých častiach sveta stále prežíva. Jedným z vysvetlení je, že náboženstvo je dobré pre naše fyzické a psychické zdravie. Mohlo by byť. Psychologické výskumy naznačujú, že pozitívny prístup k životu je pre naše zdravie dobrý. Napríklad ľudia, ktorí sú optimistickí ohľadne ich šancí na zotavenie sa z ťažkého ochorenia, majú tendenciu lepšie dodržiavať plány lekárskej starostlivosti, menej sa zaťažovať príznakmi ochorenia a vykazujú vyššiu mieru uzdravovania.
Riziká spoliehania sa na vieru
Černák upozorňuje na riziko, keď sa človek spolieha na spoveď a modlitbu, hoci by mal vyhľadať pomoc odborníka. Ignorovanie ochorenia, ktoré sa prejaví napríklad odmietaním užívania liekov, môže mať fatálne následky. Kňaz apeluje na človeka, aby zmiernil a ovládal svoje správanie, opierajúc sa o formulácie, ktoré majú religiózny až dogmatický charakter. Psychiater alebo psychoterapeut nielen empaticky počúva pacientov príbeh, ale počúva aj to, čo pacient nehovorí, a dostáva sa k nevedomej zóne, v ktorej je napríklad skrytý konflikt.
Nutkavosť a viera
Náboženská viera má sama osebe nepatologický nutkavý charakter, lebo človeka vedie k neustálemu sebaskúmaniu, či sú jeho činy sú v súlade s danými normami a či je jeho svedomie dostatočne čisté. Pri nadmerne svedomitom človeku, ktorý praktizuje vieru prehnane až fanaticky, môže byť súbor týchto faktorov rizikový a môže chorobu provokovať a/alebo zhoršiť jej priebeh. Negatívne účinky viery sa môžu prejaviť neustálym sebaspochybňovaním a sebaznehodnocovaním sa, ktoré je spôsobené nesprávnym chápaním viery. Viera v tomto prípade človeka nepovznáša, nerobí mu život ľahším, ale dusí ho a vyvoláva v ňom úzkosť, lebo neustále kontroluje svoje konanie a hodnotí svoj spôsob života.
Výhody spoločenstva
Viera praktizovaná v spoločenstve má potenciál byť oporou pre človeka - v zdraví, chorobe aj núdzi. Na druhej strane môžu takéto komunity trpieť istým druhom vnútornej patológie. Členovia komunity môžu byť ohováraní alebo môžu byť vystavení tvrdým regulám, čo môže zhoršiť alebo naštartovať obsedantno-kompulzívne črty a symptómy.
Odpustenie vo vzťahoch: Prečo to nerobíš pre nich, ale pre seba | TERAPIA #85
Pohľad profesora psychiatrie Harolda G. Koeniga
Harold G. Koenig, profesor psychiatrie a behaviorálnych vied na americkej Duke University, vo svojej práci často spomína, že súčasný výskum spochybňuje Freudov názor, že náboženstvo škodí duševnému zdraviu. Prednášal o tom aj pre harvardskú psychiatrickú nemocnicu McLean. Namiesto toho, aby sa ukázalo, že religiozita súvisí s horším duševným zdravím a väčšou mierou výskytu neuróz (Freud označoval náboženstvo za neurózu), ukazuje sa, že je to presne naopak. Praktizovanie náboženstva pozitívne ovplyvňuje duševné aj fyzické zdravie. Tým sa vyvracajú Freudove tvrdenia o negatívnom vplyve náboženstva na duševné zdravie. Koenig vníma spiritualitu a náboženstvo do značnej miery ako synonymá, hoci pripúšťa, že človek môže byť duchovne založený bez toho, aby sa radil ku konkrétnemu vierovyznaniu - teda svoju spiritualitu praktizoval v súkromí a osobne, ale nebol súčasťou organizovaného náboženstva. Praktizovanie náboženstva už zahŕňa aktívnu participáciu na náboženskom živote spoločenstva rovnako zmýšľajúcich veriacich vrátane pravidelnej účasti na bohoslužbách.
„Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že byť duchovne založený, ale nepatriť k žiadnemu náboženstvu prináša nejaký prínos pre duševné zdravie. Práve naopak, niekoľko štúdií ukazuje, že tí, ktorí sú duchovne založení, ale nepatria k žiadnemu náboženstvu, majú horšie duševné zdravie než sekulárni ľudia,“ hovorí psychiater Harold G. Koenig.
"Paradoxné prikázania" Dr. Kenta M. Keitha a pokora
Ľudia sú nelogickí, nerozumní a sebeckí. Napriek tomu ich milujte. Ak konáte dobro, obvinia vás zo sebeckých pohnútok. Napriek tomu konajte dobro. Ak ste úspešní, získate falošných priateľov a ozajstných nepriateľov. Napriek tomu sa usilujte o úspech. Dobro, ktoré dnes vykonávate, bude zajtra zabudnuté. Napriek tomu konajte dobro. Čestnosť a úprimnosť vás robia zraniteľnými. Napriek tomu buďte čestní a úprimní. Najväčších hrdinov s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj najmenší človek s najnižšími pudmi. Napriek tomu majte najvyššie ideály. Ľudia cítia so smoliarmi, ale nasledujú iba víťazov. Napriek tomu bojujte za smoliarov. To, čo roky budujete, môže byť za noc zničené. Napriek tomu budujte. Ľudia potrebujú pomoc, ale ak im pomôžete, môžu na vás zaútočiť. Napriek tomu ľuďom pomáhajte. Dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás, a on sa vám obráti chrbtom. Napriek tomu dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás.
Medzi silné vnútorné zbrane ľudskosti i veľkosti človeka patrí aj pokora. Podľa jedného z najväčších mysliteľov a filozofov ľudstva je pokora cnosťou cností (T. Akvinský). Je to jedna zo siedmich cností aj podľa kresťanstva. Opakom pokory je pýcha. Pokora je skromné chovanie, nesebeckosť a prejavuje sa u človeka, ktorý rešpektuje druhých. Pokora je aj pocit, keď si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť, alebo závislosť na vyššie požiadavky a má tak dôveru, keď sa to od neho očakáva, a nie keď potrebuje neúmerne velebiť sám seba. Pokora - ak je skutočná, tak je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej zrelosti a sily ako odvaha alebo schopnosť odpúšťať. Kto prijme tieto „Paradoxné prikázania“ - je slobodný človek. Oslobodí sa od šialenstva tohto sveta. Pretože dnešný svet je šialený, a vy nie ste - nájdete svoj vlastný zmysel v paradoxe.