Sociálne problémy súčasnej slovenskej spoločnosti: Výzvy a riešenia

Sociálne problémy sú neoddeliteľnou súčasťou každej spoločnosti. Slovensko nie je výnimkou. Tieto problémy ovplyvňujú životy jednotlivcov, rodín a komunít a vyžadujú si komplexné riešenia. Tento článok sa zameriava na definovanie sociálnych problémov, ich príklady na Slovensku a možné prístupy k ich riešeniu, vrátane úlohy sociálneho podnikania.

Definícia a príčiny sociálnych problémov

Sociálny problém je možné definovať ako situáciu, ktorú jednotlivec, ktorý sa v nej ocitol, vníma ako náročnú, ťažko zvládnuteľnú alebo dokonca neriešiteľnú. Vzniká, keď jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita nemôže uspokojiť spoločensky akceptované potreby, ako sú bývanie, strava, vzdelávanie alebo zamestnanie.

Sociálny problém je spoločensky uznávaná alebo vnímaná záťažová situácia, ktorú spoločnosť považuje za ťažkú a nežiaducu. Spoločnosť si uvedomuje, že tieto problémy si vyžadujú nápravné opatrenia. Sociálna práca je v podstate spoločenská odpoveď na sociálne problémy. Definuje a teoreticky sa zaoberá sociálnymi problémami, navrhuje riešenia, stratégie a inštitúcie na realizáciu konkrétnych sociálnych opatrení. Hranica medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisí od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a zákonov.

Príčiny sociálnych problémov možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Spoločenské (objektívne) príčiny: Tieto súvisia so sociálnym prostredím, štruktúrou spoločenských vzťahov, kultúrnymi rozdielmi, zvykmi a obyčajmi.
• Osobnostné (subjektívne) príčiny: Tieto vyplývajú z osobných predsudkov a nesprávnych preferencií jednotlivcov.

Krakošová uvádza, že sociálny prípad vzniká vtedy, keď človek nedokáže prekonať prekážky, ktoré sa vyskytnú v jeho živote, vlastnými silami a schopnosťami. Rozlišuje medzi vnútornými a vonkajšími prekážkami.

Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie alebo zrážka medzi dvoma stranami (jednotlivec a jednotlivec alebo jednotlivec a prostredie). Z hľadiska sociálnej práce je možné na sociálny konflikt pozerať ako na určité "protirečenia", ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektmi. Konflikt je vždy zameraný proti cieľom a hodnotám niekoho alebo niečoho. Typickým príkladom pre oblasť sociálnej práce je generačný konflikt, ktorý pramení z odlišnej hodnotovej orientácie generácií, ktoré žijú v úzkych rodinných vzťahoch, napríklad stará mama a vnučka.

Najvýznamnejšie sociálne problémy na Slovensku

Slovenská spoločnosť čelí širokému spektru sociálnych problémov, ktoré ovplyvňujú rôzne skupiny obyvateľstva. Medzi najvýznamnejšie patria:

Nezamestnanosť

Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov na Slovensku. Postihuje najmä znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ako sú absolventi škôl, ľudia so zdravotným postihnutím a marginalizované rómske komunity. Vysoká nezamestnanosť vedie k sociálnemu vylúčeniu, chudobe a psychickým problémom.

V marci 2023 bolo v Slovenskej republike celkovo 156 625 nezamestnaných osôb, z toho 65 049 dlhodobo nezamestnaných.

Chudoba a sociálne vylúčenie

Mnoho ľudí na Slovensku žije v chudobe alebo je ohrozených sociálnym vylúčením. Táto situácia sa týka najmä rodín s nízkymi príjmami, osamelých rodičov, seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Chudoba obmedzuje prístup k základným potrebám, ako sú bývanie, strava a zdravotná starostlivosť.

Podľa Eurostatu žilo na Slovensku v roku 2020 12,3 % obyvateľov v hmotnej deprivácii. Tento stav znamená, že si tieto osoby nemôžu dovoliť napríklad vyhrievať byt, jesť mäso aspoň jedenkrát týždenne alebo nezvládajú nečakané výdavky.

Chudoba a sociálne vylúčenie najviac postihujú seniorov, rodiny s deťmi a Rómov, ktorí sú vystavení diskriminácii a marginalizácii v mnohých oblastiach života.

Chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú.

Relatívna chudoba je spojená s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Týka sa životného štýlu prijatého v danej spoločnosti a je spojená so vzdelaním, s kvalifikáciou, so zdravotnými návykmi, s rodinným zázemím, a pod.

Na Slovensku sa na vymedzenie pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu. Zákon chudobu nedefinuje, ale rozoznáva také pojmy ako je hmotná núdza, životné minimum a s tým súvisiaca minimálna mzda.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Hmotná núdza vyjadruje takú sociálnu situáciu, kedy nie sú zabezpečené základné hmotné životné podmienky občana a občan nemá prostriedky na ich zabezpečenie, prípadne nie je schopný tieto prostriedky vlastným pričinením získať alebo využívať.

Nižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum, ktoré sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Počty chudobných resp. občanov v hmotnej núdzi na Slovensku je možné odvodiť z údajov o poberateľoch sociálnych dávok, na základe ktorých je možné konštatovať, že v decembri 2000 podiel občanov v hmotnej núdzi dosiahol na celkovom počte obyvateľov 11,3%, čo predstavuje 319 231 osôb a pri započítaní celkového počtu vyživovaných osôb poberateľmi dávky sociálnej pomoci, bolo v decembri 2000 v hmotnej núdzi 612 953 obyvateľov SR.

V EÚ sa počet chudobných osôb v roku 1993 pohyboval od 6% v Dánsku do 26% v Portugalsku.

Významným ukazovateľom pre meranie chudoby je stanovenie hranice chudoby (poverty line), pri ktorej sa vychádza z príjmov alebo výdavkov. Teda domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná, hoci nízky príjem v sebe nezahŕňa sociálne a kultúrne aspekty. Pomocou nej sa dá odhadnúť objem prostriedkov potrebných na sociálnu pomoc. V západných krajinách, vrátane USA, je sa chudoba hranica chudoby vypočíta ako priemerný príjem tej-ktorej krajiny a hranicu chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny, v niektorých krajinách je to 40% alebo 60%. Domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná. Na Slovensku nie je hranica chudoby jednoznačne definovaná, vyjadruje ju životné minimum, ktoré predstavuje hlavný bod v oblasti sociálnej politiky, od ktorého sa odvíjajú opatrenia štátu.

Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

Zdravotné nerovnosti

Existujú značné rozdiely v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Ľudia z nižších sociálno-ekonomických vrstiev majú horší prístup k zdravotnej starostlivosti a častejšie trpia chronickými ochoreniami. Táto situácia je spôsobená sociálnymi nerovnosťami a nedostatočnou pozornosťou venovanou sociálnej oblasti.

Problémy v súžití generácií

Slovenská spoločnosť patrí medzi krajiny s najhoršou situáciou v súžití generácií a zdraví starších ľudí. Dôvodom je nízka medzigeneračná solidarita a nedostatočná pozornosť venovaná potrebám starších občanov.

Regionálne rozdiely

Medzi jednotlivými regiónmi Slovenska existujú značné rozdiely v ekonomickej úrovni a životnej úrovni. Bratislavský kraj dosahuje výrazne vyššiu úroveň HDP na obyvateľa ako ostatné regióny, čo vedie k nerovnomernému rozvoju a migrácii obyvateľstva.

V roku 2010 sa v prieskume Inštitútu pre verejné otázky umiestnila nezamestnanosť na prvej priečke (64 %), problém životnej úrovne a sociálnych istôt na druhej (53 %) a problémy zdravotníctva a korupcie (29 %) na tretej či štvrtej priečke. Kriminalita a organizovaný zločin a fungovanie ekonomiky nasledovali s 18 %.

Diskriminácia a predsudky

V slovenskej spoločnosti pretrvávajú predsudky a diskriminácia voči rôznym skupinám obyvateľstva, ako sú Rómovia, migranti a ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou. Diskriminácia obmedzuje prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a ďalším spoločenským zdrojom.

Rasizmus chápe Matoušek ako doktrínu obhajujúcu nadradenosť jednej rasy alebo rasového podtypu nad inou rasou či rasovým podtypom. Môže byť podporovaná vedeckými, pseudovedeckými teóriami, náboženstvom a tradovanými predsudkami.

Predsudok v multikulturalizme znamená, že príslušníkov inej kultúry odsudzujeme na základe nepodstatných, vonkajších znakov bez toho, aby sme ich poznali.

Xenofóbiu Dúbravcová a Šíšková veľmi jednoducho vystihujú ako strach z niečoho cudzieho.

Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti.

Závislosti

Alkoholizmus, drogové závislosti a gambling predstavujú vážne sociálne problémy, ktoré postihujú jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Závislosti vedú k zdravotným problémom, kriminalite a sociálnemu vylúčeniu.

Sociálne podnikanie ako inovatívne riešenie

Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu sociálnych problémov. Na Slovensku existuje takmer šesťsto firiem, ktorých hlavným cieľom nie je generovať zisk, ale prinášať spoločnosti vyššie dobro. Tieto sociálne podniky zamestnávajú znevýhodnených ľudí a zraniteľné osoby, ktoré by si prácu hľadali len ťažko.

Milan Vaňo z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vysvetľuje, že sociálne podnikanie nie je zamerané na vytváranie zisku, ale na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu pre jednotlivcov, komunity a regióny. Sociálne podniky môžu zriaďovať aj obce a mestá, čo je na Slovensku pomerne bežné. Tieto podniky zlepšujú kvalitu služieb pre občanov a poskytujú im prácu.

Sociálne podniky, ktoré zamestnávajú znevýhodnené osoby, získavajú od štátu kompenzácie mzdových nákladov, pretože štát si uvedomuje, že ich produktivita je nižšia a v bežných firmách by sa neuplatnili. Sociálne podniky reinvestujú financie do lokálnej ekonomiky a zamestnanosti, čím prispievajú k regionálnemu rozvoju.

Príklady sociálnych podnikov na Slovensku

• Obec Drahňov: Starosta obce s vysokou populáciou marginalizovaných rómskych komunít vytvoril podnik zameraný na obecné služby a stavebnú činnosť. Tento podnik prináša pozitívny prínos integrácie a pomoci, pretože ľudia z komunity majú väčší záujem o prácu.
• Štyri obce v Banskobystrickom kraji: Tieto obce vytvorili spoločný podnik, ktorý poskytuje služby, ktoré by si jednotlivé obce nemohli dovoliť.
• Práčovňa WASCO: Založená Ivanom Makom z Horehronia, rieši problém vysokej nezamestnanosti v regióne a pomáha ľuďom nadobudnúť stratené sebavedomie, zručnosti a pracovné návyky.
• Dielňa pre život: Projekt Relevant pomáha mladým ľuďom, ktorí opúšťajú detské domovy, aby sa zaradili do zdravého spoločenského a pracovného života.

Podpora sociálnej ekonomiky

Ministerstvo práce zriadilo v každom krajskom meste Regionálne centrum sociálnej ekonomiky, ktoré poskytuje informácie, administratívnu a odbornú podporu pre existujúce sociálne podniky a záujemcov o založenie podniku.

Realizuje sa aj Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky 2, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.

Ďalšie prístupy k riešeniu sociálnych problémov

Okrem sociálneho podnikania existujú aj ďalšie prístupy k riešeniu sociálnych problémov na Slovensku:

• Zlepšenie sociálnej politiky: Je potrebné zlepšiť sociálnu politiku štátu, aby bola efektívnejšia a cielenejšia. To zahŕňa zvýšenie dávok v hmotnej núdzi, podporu zamestnanosti a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.
• Podpora vzdelávania: Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných šancí jednotlivcov a zníženie sociálnych nerovností. Je potrebné investovať do kvalitného vzdelávania pre všetky deti, bez ohľadu na ich sociálne zázemie.
• Boj proti diskriminácii: Je potrebné bojovať proti diskriminácii a predsudkom voči rôznym skupinám obyvateľstva. To zahŕňa prijatie antidiskriminačných zákonov a realizáciu osvetových kampaní.
• Podpora medzigeneračnej solidarity: Je potrebné posilňovať medzigeneračnú solidaritu a podporovať aktívne starnutie. To zahŕňa vytváranie programov pre seniorov a podporu dobrovoľníctva.
• Regionálny rozvoj: Je potrebné podporovať regionálny rozvoj a znižovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. To zahŕňa investície do infraštruktúry, podporu podnikania a vytváranie pracovných miest v menej rozvinutých regiónoch.
• Rozvoj sociálnej práce: Je potrebné rozvíjať sociálnu prácu ako profesiu a zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení sociálnych problémov a poskytovaní pomoci ľuďom v núdzi.

Špecifické sociálne patológie a prevencia

Násilie a jeho prejavy

Násilie v škole je vážnym problémom. Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyselné obťažovanie, týranie, sužovanie a prenasledovanie.

Šikanovanie je, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí druhému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti.

Spúšťacie mechanizmy šikanovania sú tlak k mužnosti, krutosť, túžba po moci, zvedavosť, nuda, túžba po senzácii. Druhy šikanovania sú krátkodobé a dlhodobé šikanovanie. Stupne šikanovania sú ostrakizmus, fyzická agresivita, hlavný moment vytvorenia jadra skupiny, väčšina sa podrobuje normám agresorov.

Priame varovné signály šikanovania sú ponižovanie a zosmiešňovanie, kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prejavy nerovnoprávnosti, objavujú sa údery, kopanie, strkanie, štuchanie, naháňanie, žiak dobrovoľne odovzdáva desiaty kamarátovi a sú prítomné bitky. Nepriame varovné signály šikanovania sú správanie outseidera, dieťa pôsobí depresívne smutne, nešťastne a stiesnene, ak má prehovoriť pred triedou je neisté až vystrašené, nechodí na hodiny telesnej výchovy, náhle zhoršenie prospechu, nesústredenosť pri vyučovaní, má poškodené, znečistené, rozhádzané veci a má odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany.

Príčiny násilia v škole sú rodinná výchova, neprimeraný postoj pedagóga voči deťom, vplyv masovokomunikačných prostriedkov a netolerantné správanie sa dospelých. Príčinou môže byť reakcia na násilné správanie pedagógov k žiakom a reakcia na prísny školsky poriadok.

Rizikové činitele pôsobiace na vznik sociálnej patológie v podmienkach školy sú: škola prevenciu neprevádza, škola pri prevencii sociálnej patológie nedostatočne spolupracuje s rodičmi, neexistujú rozumné, jasné a presadzované pravidlá, sociálna patológia je pre žiakov v škole a v jej okolí jednoducho dostupná, učitelia sú vnímaní ako nepriateľskí alebo ľahostajní, zlyhávajúci a problémoví žiaci sú zosmiešňovaní a ponižovaní, atmosféra na škole je cynická, odcudzená, chýba tu ponuka pozitívnych hodnôt a neexistuje nadväznosť na kvalitné mimoškolské aktivity a vhodné spôsoby trávenia voľného času.

Násilie môže mať charakter protestu voči nespravodlivosti a môže byť výsledkom straty istôt a bezperspektívnosť mladých ľudí.

Domáce násilie si vyžaduje špecifické preventívne stratégie. Možnosti prevencie sú primárna, sekundárna a terciálna prevencia.

• Primárna prevencia by mala byť zameraná na elimináciu rizík pravdepodobného vzniku domáceho násilia. Dôležitý význam v primárnej prevencii majú napríklad dobré vzťahy v pôvodnej rodine, kvalitné rodinné a priateľské vzťahy, výchova k tolerancii a edukačné programy inštitúcií a organizácií.
• Sekundárna prevencia je zameraná na včasnú identifikáciu domáceho násilia a zahŕňa intervenciu a opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť pokračovaniu domáceho násilia a jeho negatívnym dôsledkom.
• Terciálna prevencia je zameraná na jednotlivcov a skupiny, ktorí sa násilia dopustili alebo sa stali obeťami domáceho násilia. Snaží sa zmierniť dopady násilia a zvýšiť kvalitu života obetí.

Mimovládne organizácie, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia sú Pro Familia, Krízové centrum Brána do života, MY Mamy o.z. Prešov, Občianske združenie Pomoc obetiam násilia, Aliancia žien Slovenska, Centrum Nádej, Detské centrum Kľúčik, Krízové stredisko Dúha, Maják nádeje, Labyrint OZ, Pomoc rodine a Fenestra.

Samovražednosť

Samovražednosť je vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života. Samovražda je reakcia na nezvládnutú situáciu. Je to úmyselné, viac čí menej premyslené ukončenie života. Ondrejkovič hovorí o samovražde ako o reakcii na následok ťažkej, zdanlivo neriešiteľnej a bezvýchodiskovej životnej situácie.

Z hľadiska národov najviac rozšírená samovražednosť je v Rakúsku a v Maďarsku, najnižšia je v Taliansku. Z profesií je najviac rozšírená samovražednosť u lekárov. Z hľadiska ročných období samovražednosť je najviac rozšírená na jar a na začiatku leta. Samovražednosť je častejšia vo veľkých mestách ako na vidieku. Z hľadiska veku najviac páchajú samovraždy adolescenti.

Faktory, ktoré pôsobia pozitívne na prevenciu voči samovražde sú vidiecke prostredie, náboženské založenie, manželstvo ako inštitúcia.

Prostitúcia

Prostitúcia je poskytovanie sexuálnych služieb za finančnú úhradu alebo vecné odmeny. Je to striedanie partnerov za konkrétne výhody. Podľa Matoušeka prostitúciu chápeme ako poskytovanie služieb súvisiacich s uspokojovaním sexuálnych potrieb zákazníka za odmenu alebo inú protislužbu.

Ondrejkovič upozorňuje, že samotné poskytovanie sexuálnych služieb nie je trestné. Matoušek k tomu dodáva, že prostitúcia sa zvyčajne spája s organizovaným zločinom ako je kupliarstvo, obchodovanie so ženami, nelegálne obohacovanie sa na ich úkor, zneužívanie detí a podobné.

Prostitúcia môže byť verejná, príležitostná a prostitúcia prostredníctvom spoločníčok alebo hostesiek. Matoušek ju ďalej rozlišuje na pouličnú prostitúciu a prostitúciu ponúkanú v špecializovaných zariadeniach. Ondrejkovič sa zmieňuje o homosexuálnej a heterosexuálnej prostitúcii.

Rizikové skupiny a ich ohrozenia

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce.

Nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. Ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení. Táto tendencia súvisí so samotnou zmenou modernej spoločnosti na informačnú spoločnosť.

Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

• Veku: Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky - stretávajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci. Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí.
• Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.
• Rasy: U nás ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom. V USA sú to napr. afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.
• Pohlavia: Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo.

Analýza ekonomických ukazovateľov a ich interpretácia

Slovensko si v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra pohoršilo o dve miesta a ocitlo sa na 42. mieste. Celkovo bolo hodnotených 140 krajín pomocou 98 indikátorov zoskupených v 12 pilieroch. Skóre konkurencieschopnosti na Slovensku sa napriek tomu mierne zlepšilo. Až piati od konca sme sa umiestnili v daňovo-odvodovom zaťažení na zamestnanca. Tento indikátor porovnáva náklady na zamestnanca.

Slovensko sa v posledných mesiacoch ocitá na chvoste Európskej únie v kúpnej sile, výške platov a mnohých iných ukazovateľoch životnej úrovne podľa máp Eurostatu. Tento naratív následne šikovne využívajú politici v diskusiách, no nekriticky prevzaté štatistiky sa často objavujú aj v serióznych médiách.

Podľa ekonomických expertov je to problém. Štatistiky totiž zďaleka nie sú verným obrazom reality, ale len výsledkom metodického prešľapu, ktorý našu krajinu stavia do omnoho horšej pozície, než v akej sa v skutočnosti nachádza.

Najnovšie na takúto nepresnosť upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana, ktorý na sociálnej sieti X zverejnil mapu Eurostatu zobrazujúcu Skutočnú individuálnu spotrebu (AIC) na obyvateľa za rok 2024. Mapa znázorňuje materiálny blahobyt domácností v jednotlivých krajinách Európy. Index je vyjadrený v štandarde kúpnej sily (PPS), kde priemer Európskej únie je stanovený na hodnotu 100.

Najvyššiu úroveň spotreby majú krajiny ako Luxembursko (141), Rakúsko (118), Nemecko (120) a severské štáty. Čo sa týka štátov strednej a východnej Európy, tu sú už hodnoty výrazne nižšie. Slovensko má na mape hodnotu 78, čo ho radí medzi krajiny s nižšou spotrebou v rámci EÚ (spolu s Maďarskom so 72 a Bulharskom so 74). Najväčšiu pozornosť však púta Rumunsko s hodnotou 88, čím výrazne preskočilo nielen Slovensko, ale dokonca aj Česko (82) či Slovinsko (85).

„Už zo samotnej definície je zrejmý problém - ako určíte hodnotu poskytovanú vládou? Súkromná spotreba meraná peňažnými transakciami sa dá s istou mierou presnosti zmerať. Akú hodnotu má ale zdravotníctvo, alebo vzdelávanie, ktoré majú medzi štátmi výrazné odlišnosti v kvalite? Jediné, čo máte v ruke, sú platy zamestnancov verejnej správy,“ vysvetľuje analytik Ďurana.

Ekonomickí experti už niekoľko mesiacov hromadne poukazujú na skutočnosť, že na týchto dátach jednoducho „niečo nesedí“. „Ja som človek, ktorý sa svoje vyjadrenia k stavu sveta snaží podkladať analýzami a dátami. Ale, čo sa týka dát o parite kúpnej sily (metóda, ktorá umožňuje spravodlivejšie porovnať životnú úroveň a ekonomický výkon medzi rôznymi krajinami, pričom nepozerá len na to, koľko máte, ale na to, koľko tovaru si za ne v danej krajine môžete reálne kúpiť, pozn. red.), to je škandál. Tie dáta sú proste zlé a veľmi skresľujú hlavne medzinárodné porovnanie, ale aj porovnanie vývoja v čase,“ povedal v júni minulého roka v rozhovore pre Aktuality.sk ekonóm a vysokoškolský profesor Martin Kahanec.

Tvrdí, že pri zbere dát sa uplatňujú rôzne metodiky medzi krajinami, pričom k chybám dochádza aj pri uplatňovaní týchto metodík. „Napríklad, súčasťou výpočtu je cena bývania na štvorcový meter. Je preto veľký rozdiel, či do rozlohy bytov zarátate chodby a technické priestory. Keď ich tam nezarátate, tak vám vyjde vyšší nájom na meter štvorcový, lebo v menovateli bude menšie číslo.

Peter Joseph nazval prednášku patológiou spoločnosti, lebo sa rozhodol použiť metaforu choroby k popisu súčasného stavu spoločnosti a trendu, ktorý naznačuje a udržuje. Peter Joseph prirovnal spoločnosť k stavu bunky. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Tak ako ľudia sa musia brániť k choroboplodným zárodkom, ktoré napadajú ich organizmus, tak k týmto choroboplodným zárodkom sa musí brániť celý spoločenský systém. Tie choroboplodné zárodky prichádzajú vo forme daných hodnotových preferencií.

Peter Joseph v prvej časti prednášky bude opisovať symptómy súčasnej spoločnosti t.j. diagnózu súčasného štádia choroby, v ktorej sa nachádzame. V druhej časti prednášky bude opisovať prognózu súčasnej spoločnosti t.j. čo môžeme očakávať od budúcnosti.

Peter Joseph opísal niečo čomu hovorí neviditeľné väzenie. Neviditeľné väzenie je uzatvorený intelektuálny systém spätnej väzby, ktorý neustále spomaľuje a dokonca zastavuje. Deje sa to kvôli uskutočňovaniu nových odlišných konceptov spoločnosti.

Spoločnosti sú stvorené z myšlienok buď priamo alebo ako systémový doplnok. Inými slovami niekto niečo urobil, čo generovalo záujem spoločnosti a čo viedlo k ustanoveniu určitej zložky spoločnosti, buď vo fyzickej forme alebo filozofickej forme. Ak určitej skupine myšlienok verí určitá skupina osôb, tak sa stavajú inštitúcie. Akonáhle tieto inštitúcie sa stávajú nejakým spôsobom dominantné počas svojej existencie, tak je možné túto inštitúciu považovať za establišment. Inštitučné establišmenty sú skrátka spoločenské tradície s ilúziou nemennej trvalosti. Peter Joseph v prednáške prirovnal pojem establišment zavedeným hodnotovým programom a následne tento establišment prirovnal k programovaniu počítačov, ktoré skvelé rámuje túto otázku.

Je veľmi jednoduché pochopiť kontextu hodnôt, to znamená, čo si myslíte, že je dôležité a nedôležité. Informačné vplyvy pochádzajú zo sveta okolo nás. Bezpochyby každý intelektuálny koncept, ktorý každý pokladá za prínosný je výsledkom kultúrneho informačného víru. Prostredie je sebazachovavajúci proces programovania. Tak ako počítač je programovaný, tak aj človek je programovaný do určitého svetonázoru. Aby pokračoval v analógii, tak mozog človeka je určitým hardvérom a prostredie okolo nás predstavuje programovací tím, ktorý vytvára hodnoty a hľadiská. Každé slovo, ktoré počujeme nás, tak či onak niečo naučí. Každý koncept a presvedčenie, ktoré máme je výsledkom tohto rovnakého víru. Informácie sú sériový proces to znamená, že jediný spôsob, ktorým človek môže prejsť na nejakú myšlienku. Udržované najdominantnejšie atribúty kultúry sú tie, ktoré zosilňujú naše prostredie. Narodili sme sa do spoločnosti, ktorá odmeňuje konkurenciu pred spoluprácou, tak si pravdepodobne tieto hodnoty osvojíme, aby sme prežili.

Ide o to, že sme v zásade biochemické stroje. Náš biologický počítač - ľudská myseľ má evolučne inštalovaný operačný systém s niektorými zabudovanými a zdanlivo zložitými tendenciami, ktoré obmedzujú našu objektivitu a tým pádom náš racionálny proces myslenia. Žiadny človek nemôže byť úplne objektívny.

Je to veľmi bežný sklon ľudí hľadať niečo, čo funguje pre naše potreby v danej spoločenskej štruktúre. Ľudia sa zmeny obávajú, pretože rozrušujú ich asociácie. Veľmi dobrým príkladom je udržanie si určitého príjmu. Ľudia väčšinou nemajú sklon kritizovať spoločenské usporiadanie, pretože sú s ním zviazaní. Spoločnosť je dnes chorá a choroba postupuje všetkými životnými systémami spoločnosti a hnutie Zeitgeist vidí Peter Joseph ako imunitný systém.

Peter Joseph prešiel na prvú kapitolu s názvom diagnóza. Peter Joseph prv než začal preberať problematiku diagnózy, tak sa pozastavil u probléme hodnôt a kultúrneho relativizmu. Ľudia si dnes myslia, že ich myšlienky sú rovné myšlienkám ostatných bez ohľadu na podporné informácie. Názor každého nie je rovnocenný, je to nemožné.

Hlavnou otázkou zostáva, že čo si vlastne zaslúži dôveru? Čo je dôležité pre každého na planéte a ako si zachováme našu prosperitu ako jednotlivcov tak aj spoločnosti udržateľným spôsobom? Čo je nesporným spoločným východiskovým bodom na ktorom sa všetci zhodneme vo svete kresťanov, moslimov, kapitalistov, socialistov, ateistov, anarchistov, scientologov, republikánov? Tu je jedna vec, ktorá je univerzálna a tou vecou je byť zdravý oproti byť chorý. Byť zdravý je uprednostňovanou hodnotovou preferenciou by sa dalo povedať. Toto poskytuje nezvratný hodnotový základ pre všetkých jednotlivcov a spoločnosti. Doslova všetci ľudia vo všetkých spoločnostiach dávajú prednosť tomu byť nažive. Nie je to žiadny kultúrny relativizmus v tom, či je to dobrou hodnotou. Preto naša analýza spoločnosti nebude založená na HDP, indexe spotrebiteľských cien, stave akciového trhu, ekonomickom raste, úrovniach nezamestnanosti či zamestnanosti, dohodách o voľnom trhu. Namiesto toho sa zameriame na veci, na ktorých skutočne záleží ako sú miery chorobnosti, chudoby, sociálneho kapitálu, dôvery, konfliktov, korupcie, planetárneho vyčerpávania zdrojov, znečistenia, ...

tags: #ako #socialny #uproblem #sucasnej #spolocnosti #slovenskej