Dovolenka, ošetrovné (OČR) a dočasná pracovná neschopnosť (PN) patria medzi najčastejšie formy plánovaných aj neplánovaných absencií v pracovnom pomere. Správne počítanie dochádzky a nároku na dovolenku počas týchto období je kľúčové pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako sa vypočíta dochádzka a ako ovplyvňujú PN, OČR a materská/rodičovská dovolenka nárok na dovolenku, vrátane pravidiel pre jej krátenie.
Nárok na dovolenku a jej výpočet
Na dovolenku máte nárok vtedy, ak máte uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu a pracujete na trvalý pracovný pomer. Ak ste so svojím zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu s definovaným trvalým pracovným pomerom, máte nárok na dovolenku, a to v prípade, ak vykonávate svoju prácu nepretržite jeden celý rok.
Aby ste však u svojho zamestnávateľa „nemuklovali“ celý prvý rok v kuse bez dovolenky, v Zákonníku práce je definovaná aj dovolenka za pomernú časť kalendárneho roka. Na začiatku pracovného pomeru program uvádza za každých 21 odpracovaných dní nárok 1/12 celkového ročného nároku. Plný ročný nárok uvedie až po odpracovaní 60 dní. Zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, má nárok na dovolenku.
Základná výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Ak ste však už dovŕšili vek 33 rokov, máte nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu. Zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa a nedovŕšil 33 rokov, má nárok na 5 týždňovú základnú výmeru dovolenky. Starostlivosť o dieťa je potrebné písomne zdokladovať. Samozrejme, viacero zamestnancov poskytuje aj viac dovolenky, či už z dôvodu vysokej rizikovosti vykonávanej práce alebo ako motivačnú zložku.
Náhrada mzdy za dovolenku
Legislatíva hovorí, že zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vyplácaniu dovoleniek sa venuje § 116 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce).
Priemerný zárobok sa vypočítava „zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.“ Časovo je obdobie definované ako kalendárny štvrťrok. Zjednodušene - ak ste čerpali dovolenku v mesiacoch júl až september 2021, rozhodujúcim obdobím bol apríl až jún 2021. Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku vašej hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom dní dovolenky a počtom odpracovaných hodín.
Ako vypočítať dovolenkové prírastky
Vplyv PN a OČR na dovolenku
Dovolenka, ošetrovné (OČR) a dočasná pracovná neschopnosť (PN) patria medzi najčastejšie formy plánovaných aj neplánovaných absencií v pracovnom pomere. Zamestnanec zodpovedá za včasné podanie žiadostí a predloženie dokladov (napr. potvrdenie o PN/OČR).
Dočasná pracovná neschopnosť (PN)
Pracovná neschopnosť, t.j. PN môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia (tzv. pandemická PN). Táto finančná dávka je priznaná iba počas prvých 10 dní choroby či úrazu, od 11. dňa vypláca dávku Sociálna poisťovňa.
Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu. Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácie v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.
Ak nemocenské poistenie, za ktoré sa platilo poistné, trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. T. j. z príjmu od vzniku pracovného pomeru do nástupu na PN. Toto platí prvých 10 dní. Sociálna poisťovňa bude nemocenské počítať inak. Ak sa teda u nového zamestnávateľa platilo nemocenské poistenie za menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúce obdobie bude predchádzajúci kalendárny rok u iného predchádzajúceho zamestnávateľa, ak sa u tohto zamestnávateľa platilo nemocenské poistenie najmenej za 90 kalendárnych dní.
Ošetrovné (OČR)
Ošetrovné predstavuje finančnú podporu, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Môže ísť o rodiča, manžela, súrodenca či vnúča. Aktuálne sa tento pojem spája predovšetkým s prídavným menom pandemická. Cyklus ošetrovného začína u lekára, ktorý na dvojdielnom tlačive potvrdí nárok na ošetrovné. Po dopísaní údajov jednu časť predložíte zamestnávateľovi, druhú časť odošle lekár na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne.
Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni a suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu. Pandemická „óčerka“ na Slovensku sa začala uplatňovať na začiatku pandémie koronavírusu. Táto finančná podpora je určená rodičom, ktorých deti sa učia online a to z dôvodu, že školské zariadenie bolo zatvorené pre potvrdenú pozitivitu žiaka alebo pedagogického i nepedagogického zamestnanca. Dávku možno poberať iba na žiaka mladšieho ako 11 rokov a počíta sa rovnako ako bežné ošetrovné, a to 55 % priemerného denného vymeriavacieho základu.
Krátenie dovolenky
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé druhy dovoleniek sa krátia z rozdielnych dôvodov. Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce).
Dôvody krátenia dovolenky
Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní (iný postup krátenia upravuje Zákonník v ust. § 109 ods. 3 písm. a) až d)).
Medzi dôvody, pre ktoré môže dôjsť ku kráteniu dovolenky, patria:
- Z dôvodu zákonom ustanovených prekážok v práci [§ 109 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)]. Poznámka: Pri takomto krátení dovolenky ustanovuje Zákonník práce minimálny rozsah dovolenky, ktorý sa musí zamestnancovi poskytnúť.
- Z dôvodu neospravedlnene zameškanej pracovnej zmeny (§ 109 ods. 3 písm. d)).
- Z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby (§ 109 ods. 3 písm. c)).
- Dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.
- Dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 3 písm. a) a d).
- Pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou alebo bez náhrady mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c).
- Výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby (ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný), kde sa uplatňuje osobitný postup pri krátení dovolenky (§ 109 ods. 3 písm. c)).
- Neospravedlnene zameškaná zmena (pracovný deň), kde sa uplatňuje osobitný postup pri krátení dovolenky (§ 109 ods. 3 písm. d)).
Postup pri krátení dovolenky
Ak zamestnávateľ určil rozsah dovolenky, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok, vypočíta počet dní, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce. Ide o pracovné dni, ktoré zamestnanec „zameškal“ v príslušnom kalendárnom roku a ktoré môžu mať dopad na krátenie dovolenky.
Ak bude počet zameškaných dní aspoň 100, zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok. Do zameškaných dní sa započíta doba, ktorá sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce bez ohľadu na to, či trvala v kuse 100 dní, alebo to boli dni tohto obdobia nasčítané za celý kalendárny rok (napr. zamestnanec bol dočasne práceneschopný počas prvého štvrťroka, potom pracoval a od júna do konca roka bol znova dočasne práceneschopný, v takomto prípade je potrebné spočítať zameškané dni počas prvej a aj druhej dočasnej pracovnej neschopnosti).
Započítať do 100 zameškaných dní možno aj kombinácie rôznych prekážok v práci, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce (napr. zameškané dni z dôvodu ošetrovania člena rodiny, z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zamestnanec zamešká viac ako 100 pracovných dní, k ďalšiemu kráteniu dovolenky môže zamestnávateľ pristúpiť už po nazbieraní ďalších 21 zameškaných dní, t. j. spolu bude zameškaných 121 pracovných dní atď.
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní. Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne na ktorý mu nárok nevznikol.
Materská a rodičovská dovolenka a krátenie dovolenky
V súlade s § 166 ods. 1 Zákonníka práce materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov.
Za obdobie čerpania materskej a otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky ustanovenej v § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Avšak za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky sa dovolenka kráti v zmysle Zákonníka práce.
Ak dlhodobá PN zamestnanca, či rodičovská dovolenka trvá dlhšie ako 100 pracovných dní, nárok na dovolenku sa zamestnancovi kráti.
Príklad krátenia dovolenky pri rodičovskej dovolenke
Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2020. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a má viac ako 33 rokov. V období od 15. 11. 2022 do 10. 7. 2023 zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. 7. 2023 až do konca roka 2023. Počas roka však z dôvodu rodičovskej dovolenky neodpracovala 124 pracovných dní, čiže dochádza ku kráteniu dovolenky.
Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie budeme dovolenku krátiť o 1 dvanástinu ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní), je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428).
Počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní (celoročný nárok), t.j. 4,166 dňa. Zamestnankyňa bude mať nárok na dovolenku za rok 2023 v počte 25 - 4,166 = 20,834 dňa.
Ďalšia a dodatková dovolenka
Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.
Ďalšiu dovolenku a Dodatkovú dovolenku môžete zadať v Hlavnom pracovnom pomere na karte Ďalšie náležitosti zmluvy v týždňoch alebo dňoch. Ďalšia dovolenka automaticky navýši nárok zamestnanca na dovolenku.