Európsky sociálny fond (ESF), zriadený Rímskou zmluvou v roku 1957, je najstarším a kľúčovým finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti, zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie. Na programové obdobie rokov 2007 - 2013 boli vymedzené osobitné ustanovenia týkajúce sa typov činností, ktoré sa mohli financovať v rámci ESF, s cieľom posilňovať sociálnu súdržnosť, zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť, podporovať hospodársky rast a udržateľný rozvoj.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje predchádzajúce nariadenie, podrobne stanovilo rámec pre fungovanie fondu.
Ciele a priority ESF v období 2007 - 2013
ESF v rokoch 2007 - 2013 aktívne podporoval politiky členských štátov, ktoré sa znovu zamerali na Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Táto stratégia si kládla za cieľ, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou, pričom rešpektovalo životné prostredie.
Tieto politiky boli úzko prepojené so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku (GOPE), Európskou stratégiou zamestnanosti, ako aj s usmerneniami politík zamestnanosti. Členské štáty mali zabezpečiť, aby sa opatrenia podporované ESF vykonávali v súlade s opatreniami Európskej stratégie zamestnanosti a prispievali k vykonávaniu tejto stratégie.
Hlavným cieľom ESF bolo podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ. ESF sa snažil pomôcť ľuďom, ktorí mali problémy pri hľadaní zamestnania (napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby), a pomáhal tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám. Európsky sociálny program zohral úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF, snažiac sa zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany.
Kohézna politika EÚ a jej ciele
Kohézna politika EÚ, známa aj ako politika súdržnosti, bola v programovom období 2007 - 2013 realizovaná prostredníctvom koncentrácie príspevkov z fondov na tri hlavné ciele:
- Konvergencia: Tento cieľ sa zameriaval na podporu regiónov, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa za posledné tri roky pred prijatím nových nariadení nedosiahol 75 % priemeru krajín rozšírenej EÚ. Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ Konvergencia pokrýval členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok za tri posledné roky pred prijatím nariadení nedosiahol 90 % priemeru krajín rozšírenej EÚ a ktoré mali konvergenčný program.
- Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť: Na čerpanie podpory v rámci tohto cieľa boli oprávnené oblasti, ktoré nespadali do cieľa Konvergencia. Cieľom bolo posilnenie konkurencieschopnosti a podpora zamestnanosti v týchto regiónoch.
- Európska teritoriálna spolupráca: Tento cieľ sa zameriaval na podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ.
Fungovanie a riadenie ESF
ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov.
Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch mohol podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňali finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch mohol byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.
Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov. ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore, vrátane národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov.
ESF+: Zefektívnenie Európskeho sociálneho fondu
ESF na Slovensku v rokoch 2007 - 2013
Programové obdobie rokov 2007 - 2013 bolo pre Slovenskú republiku prelomové, keďže po prvýkrát mohla naplno využívať zdroje z fondov Európskej únie (EÚ) počas celého trvania tohto obdobia. Základným dokumentom, ktorý definoval smerovanie a využitie týchto zdrojov, bol Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013 (NSRR). Tento strategický dokument bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami EÚ týkajúcimi sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a následne schválený vládou SR 6. decembra 2006 a Európskou komisiou 17. augusta 2007.
Európsky sociálny fond (ESF) zohrával kľúčovú úlohu pri realizácii kohéznej politiky na Slovensku. V rokoch 2007 až 2013 mal ESF k dispozícii na projekty 1,7 miliardy eur. Jednou z oblastí, na ktorú sa ESF na Slovensku zameral, bola podpora marginalizovaných skupín, najmä Rómskej komunity. V rámci rôznych projektov sa realizovali aktivity zamerané na zlepšenie ich prístupu k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu s cieľom znížiť sociálne vylúčenie a zlepšiť kvalitu života Rómov na Slovensku.
Rozdelenie finančných prostriedkov ESF 2007 - 2013 (z rozpočtu EÚ)
Celková suma rozpočtových prostriedkov pre ESF na roky 2007 - 2013 dosiahla výšku 115,6 miliardy EUR, z toho 76,8 miliardy EUR pochádzalo z rozpočtu EÚ, 35,1 miliardy EUR z vnútroštátnych verejných príspevkov a 3,7 miliardy zo súkromných fondov.
| Typ prostriedkov | Výška (miliardy EUR) |
|---|---|
| Z rozpočtu EÚ | 76,8 |
| Vnútroštátne verejné príspevky | 35,1 |
| Súkromné fondy | 3,7 |
| Celkovo | 115,6 |
Výsledky a dopady ESF 2007 - 2013
Zo správy Európskej komisie vyplýva, že do konca roka 2014 si vďaka podpore z fondu našlo prácu najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy. Ďalších 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo osvedčenie. Európsky sociálny fond zohral dôležitú úlohu, pokiaľ ide o fungovanie trhov práce vo všetkých členských štátoch, pomohol zmodernizovať služby zamestnanosti, bol oporou pre vzdelávacie systémy a všeobecnú verejnú správu, ako aj pre najviac znevýhodnené skupiny v spoločnosti.
Účastníci akcií Európskeho sociálneho fondu boli rovnomerne rozdelení na neaktívnych (36 %), zamestnaných (33 %) a nezamestnaných (30 %). Kľúčové cieľové skupiny zahŕňali nízko kvalifikované osoby (40 %), mladých ľudí (30 %) a znevýhodnených (najmenej 21 %). Členské štáty využili značné dodatočné finančné prostriedky v rámci Európskeho sociálneho fondu na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na preniknutie k ľuďom a vytvorenie politík, pre ktoré by bolo bývalo ťažké nájsť finančnú podporu. Európsky sociálny fond poskytol napríklad viac ako 70 % zdrojov na aktívne politiky trhu práce v Bulharsku, Estónsku, Grécku, Lotyšsku, Litve, na Malte, v Rumunsku a na Slovensku.
Správa napokon zdôrazňuje úlohu, ktorú zohral Európsky sociálny fond pri zmierňovaní negatívnych vplyvov krízy, pomáhajúc miliónom ľudí nájsť si prácu, zlepšiť svoje zručnosti alebo sa vymanil z chudoby a sociálneho vylúčenia.