Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Zákona o rodine zákonom č. 217/2010 Z. z. Striedavá osobná starostlivosť spočíva v tom, že dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti oboch rodičov v pravidelne sa striedajúcich časových intervaloch. Dĺžka týchto období môže byť rôzna a nemusí byť u oboch rodičov rovnaká.
V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd v rozsudku o rozvode zároveň rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súd zásadne rozhoduje o všetkých spoločných maloletých deťoch rodičov, ktoré sa už narodili. Úprava rodičovských práv a povinností sa nevzťahuje na deti, ktoré dosiahli plnoletosť.
Podľa Civilného mimosporového poriadku je konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa neoddeliteľne spojené s konaním o úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Čo je striedavá starostlivosť a ako funguje?
Striedavá osobná starostlivosť je úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času.
Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude vždy záležať od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.
Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú.
V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
Význam súhlasu rodičov a záujmu dieťaťa
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Nesúhlas jedného rodiča nepredstavuje automatickú prekážku nariadenia striedavej starostlivosti. Zákon týmto spôsobom zabraňuje situáciám, v ktorých by jeden z rodičov bez relevantného dôvodu bránil rozhodnutiu, ktoré by bolo v prospech dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa závisí na súde.
Pokiaľ má skutočne rodič vhodné podmienky, bráva dieťa na dovolenky a matka sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením. Dôležité je tiež to, aby sa rodič, ktorý nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, pokúsil svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní prihliada aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Vždy je povinnosťou súdu skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Názor dieťaťa v procese rozhodovania
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť vlastný názor, právo slobodne ho vyjadriť vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp vyplýva aj z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Rozsah, v akom sa názor dieťaťa zohľadní, závisí od jeho schopnosti porozumieť dôsledkom rozhodnutia.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja.
Právo v praxi - ZVERENIE DIEŤAŤA DO OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI
Kedy nie je striedavá starostlivosť vhodná?
Striedavá starostlivosť kladie zvýšené nároky na rodičov aj dieťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná pre všetky deti, najmä nie pre deti s poruchami správania alebo v prípadoch, keď by dochádzalo k narušeniu stability výchovného prostredia. Rovnako tak nie je vhodná pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie.
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Príkladom nevhodnosti je situácia, keď rodič pracuje v štvorzmennej prevádzke a nemá dosah na to, kedy má akú zmenu, môže to byť problém. Podobne, ak jeden z rodičov pracuje v zahraničí a je doma len na krátke obdobia, súd by pravdepodobne nerozhodol o zverení malého dieťaťa do jeho starostlivosti, pretože nemôže zabezpečiť každodennú starostlivosť.
Finančné aspekty striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť sama o sebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti. V prípadoch, keď rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu a ich majetkové pomery sú porovnateľné, súd často výživné neurčí. Spravidla, ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje.
V odôvodnených prípadoch súd môže určiť aj výživné, pričom prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Výživné sa samozrejme odvíja od odôvodnených potrieb dieťaťa a pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom priamoúmerne stúpajú aj náklady na dieťa.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Tabuľka: Možnosti úpravy výživného pri striedavej starostlivosti
| Scenár striedavej starostlivosti | Určenie výživného súdom | Poznámky |
|---|---|---|
| Rovnaký rozsah starostlivosti a porovnateľné majetkové pomery | Zvyčajne sa neurčuje | Rodičia zabezpečujú starostlivosť a náklady každý v svojej domácnosti |
| Nerovnomerný rozsah starostlivosti | Môže sa určiť | Prihliada sa na dĺžku starostlivosti u každého rodiča |
| Jeden rodič má výrazne horšiu majetkovú situáciu | Môže sa určiť aj pri rovnomernom rozdelení | Cieľom je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň dieťaťa |
| Dohoda rodičov o výživnom | Súd ju schvaľuje, ak je v záujme dieťaťa | Dohoda musí byť záväzná a vykonateľná súdom |
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Pokiaľ sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.
Veľmi dôležité je presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa. Najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca. To zabezpečuje ochrannú funkciu a vykonateľnosť rozhodnutia. Okrem všetkých vyššie uvedených okolností musí mať súd k dispozícii aj údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas sviatkov a prázdnin. Ideálnou situáciou je, keď sa rodičia vzájomne dohodnú a tak je to upravené priamo v rozsudku.
Právo v praxi - ZVERENIE DIEŤAŤA DO OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI
Rola komunikácie a spolupráce rodičov
Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod.
Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Hoci chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, môže byť striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať.
Pravidlá sú dobrým základom. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Vyžaduje sa veľmi veľká sebadisciplína na oboch stranách. Potrebujete mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať.
Riešenie problémov a zmena dohody
Ak by rodičia uzatvorili dohodu o striedavej starostlivosti bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu. Preto je schválenie súdom kľúčové.
V prípade, že jeden z rodičov podá návrh na zmenu doterajšej striedavej osobnej starostlivosti a zveril by dieťa do jeho osobnej starostlivosti, druhý rodič môže v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril dieťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
Je dôležité opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.
tags: #ako #odovzdavat #dieta #striedava #starostlivost