Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Jednou z takýchto situácií, ktorá si vyžaduje pozornosť, je práceneschopnosť zamestnanca (PN) a s ňou spojené oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni.
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri odhlasovaní zamestnanca zo zdravotnej poisťovne počas PN, s dôrazom na platnú legislatívu a praktické rady. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.
Práva a povinnosti zamestnávateľa vo všeobecnosti
Práva a povinnosti zamestnávateľa sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a slúžia na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami zamestnávateľa a ochranou zamestnanca. Ich hlavným cieľom je vytvoriť jasné pravidlá, ktoré podporujú efektívne riadenie práce, bezpečnosť a spravodlivé podmienky pre všetkých zúčastnených. Sú nastavené tak, aby zamestnávateľ mohol riadiť pracovné procesy, no zároveň rešpektoval práva zamestnancov a dodržiaval zákonné normy.
Práva zamestnávateľa (v skratke):
- Organizovať a riadiť prácu: Určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.
- Vyžadovať plnenie pracovných povinností: Požadovať vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.
- Vybrať zamestnancov: Rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov.
- Udeliť disciplinárne opatrenia: Uložiť disciplinárne opatrenia v prípade porušenia pracovnej disciplíny.
- Ochrana majetku a informácií: Určiť pravidlá týkajúce sa ochrany majetku firmy a dôverných informácií.
- Vykonávať kontrolu: Kontrolovať pracovný výkon a dodržiavanie pracovného poriadku.
Povinnosti zamestnávateľa (v skratke):
- Pred uzatvorením pracovnej zmluvy: Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti.
- Pri nástupe do zamestnania: Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, registrovať sa na daňovom úrade, poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).
- Počas trvania pracovného pomeru: Prideľovať prácu v súlade s pracovnou zmluvou, vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch, viesť mzdové listy a výplatné listiny, vytvárať vhodné pracovné podmienky, oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, viesť evidenciu pracovného času, zabezpečiť stravovanie zamestnancov, poskytovať zákonnú dovolenku, odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad, zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov, vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca, vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.
- Po skončení pracovného pomeru: Odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne, výpočet a vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok), vystavenie potrebných dokumentov (potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pracovný posudok na žiadosť zamestnanca), vysporiadanie pracovných pomôcok, oznamovacie povinnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni, archivácia dokumentácie.
Práceneschopnosť zamestnanca (PN) a povinnosti zamestnávateľa
Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca.
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa počas PN
Počas práceneschopnosti (PN) zamestnanca má zamestnávateľ určité oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 01.01.2026 Metodickým usmernením č. 1/1/2025. Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č. 1/1/2025.
- Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.
- Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela.
- Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
- Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna.
Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni
Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.
Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52 týždňov.
Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN
Počas práceneschopnosti zamestnanca je dôležité zabezpečiť jeho finančné zabezpečenie prostredníctvom náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenského od Sociálnej poisťovne.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN.
- 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa PN.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.
Nemocenské od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Krátenie dávok v nezamestnanosti
Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?
Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:
- má nárok na materské.
- má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN).
- má nárok na nemocenské.
- sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody.
- porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu.
Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.
V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.
Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Ak ošetrujúci lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Konkrétny postup pri odhlasovaní zamestnanca zo zdravotnej poisťovne počas PN
Na základe dostupných informácií a metodických usmernení, zamestnávateľ priamo neodhlasuje zamestnanca zo zdravotnej poisťovne počas trvania PN. Ide skôr o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa týka zmeny platiteľa poistného.
Kedy je potrebné oznamovať zmenu platiteľa poistného?
Zamestnávateľ oznamuje zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v prípade, ak zamestnanec počas PN poberá náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní PN). V takom prípade zamestnávateľ oznamuje:
- Začiatok poberania náhrady príjmu: Kódom "1O Z" s dátumom začiatku.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu: Kódom "1O K" s dátumom ukončenia, ale iba ak PN trvala maximálne 10 dní.
Ak PN trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ už ukončenie poberania náhrady príjmu neoznamuje. Po 10. dni PN prechádza platba nemocenského na Sociálnu poisťovňu. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Ako oznamovať zmenu platiteľa poistného?
Zmenu platiteľa poistného je potrebné oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky, a to prostredníctvom predpísaného tlačiva "Oznámenie zamestnávateľa". Ak zamestnávateľ v oznámení zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného uvedie nesprávne údaje, je povinný ich opraviť. S ohľadom na § 24 písm. n) zákona o zdravotnom poistení je povinný podať opravné oznámenie aj na základe chybového protokolu zaslaného zdravotnou poisťovňou, a to do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
Kam poslať oznámenie?
Oznámenie sa zasiela do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený. Zvyčajne sa to riadi miestom trvalého bydliska zamestnanca, ale pre istotu je vhodné overiť si túto informáciu priamo v danej zdravotnej poisťovni.