V školskom prostredí, kde sa stretávajú žiaci s rôznymi potrebami a prejavmi, je dôležité mať k dispozícii efektívne stratégie na udržanie pokojnej a sústredenej atmosféry. Hoci metódy vyučovania sú učiteľom dobre známe, zvládnutie nepozornej triedy predstavuje výzvu. Ticho a pozornosť sú pre efektívne vyučovanie nevyhnutné. Mnohí učitelia si preto vyvinuli vlastné techniky na zvládanie hlučných žiakov. Tieto techniky sú často individuálne a nemusia fungovať pre každého, pretože každý učiteľ a žiak má inú osobnosť a prístup. Vzťah medzi učiteľom a žiakom závisí od mnohých faktorov, ako je vek, osobnosť a vyučovací štýl. Vieme, že okrem nášho hlasu a slov hrá vo vzájomnej komunikácii veľmi významnú úlohu aj reč tela. Až 90 % vypovedaného „hovoríme“ práve neverbálne. Neverbálna komunikácia je súčasťou komunikácie a nedá sa z nej vyčleniť. Vedecky je dokázané, že poskytuje dokonca viac informácií, ako tá verbálna.
Základné princípy neverbálnej komunikácie
Na internete nájdeme až príliš mnoho článkov, ktoré sa podobajú návodom či slovníkom, ktoré vysvetľujú jednotlivé pohyby a gestá skutočne ako preklad cudzieho slova. Jedno gesto, jeden význam. Celá problematika je v skutočnosti trošku zložitejšia, ak prihliadneme na kontext a naše vlastné porozumenie svojej reči tela a reči tela druhých. Reč tela úzko súvisí s reakciami na rôzne stimuly. Jednotlivé gestá či iné súčasti neverbálnej komunikácie odrážajú, čo sa práve deje. Preto je dôležité všímať si nielen to, ako sa daná osoba správa, ale aj súvislosť s podnetmi a situáciami, na ktoré telo odpovedá.
Môžeme odpozorovať tzv. Base line nám určuje, aké je východiskové správanie danej osoby v momentálnej situácii. Je to teda reč tela, ktorou sa konkrétny človek zvyčajne prejavuje. Pre niekoho môže byť pohodlné klepkať si nohou, iný môže zas rád sedávať s vyloženou nohou. Klepkanie nohy nemusí znamenať výhradne nervozitu. Keď sa klepkanie zastaví, vtedy treba spozornieť. Niečo sa zmenilo a túto zmenu treba vypozorovať. Táto odchýlka od base line znamená, že sa zmenilo myslenie či prežívanie emócií druhého. Čítanie reči tela nie je o jednom geste. Reč tela je vyjadrená skupinou znakov. Pokiaľ sa osoba cíti smutne, emócia sa neobjaví iba na tvári alebo v jednom geste. Smútok poväčšine času vyvoláva pocit uzavretosti, preto možno vnímať smútok aj napríklad v poklesnutých pleciach či sklopenom zraku. Naopak, reč tela vyzerá inak, pokiaľ sa osoba hnevá. Hnev nás naplní energiou, preto sa naše telo viac napne a zovrie, hruď sa vypína vpred.
Na reč tela vplýva aj iná zložka - osobnosť, ktorá sa prirodzene odzrkadľuje v našom správaní. Preto sa môže stať, že ak na tímovej porade stretnete energického extroverta, tak odídete s predstavou, že na vás po celú dobu útočil. Jeho prejav bol veľmi energický, čo môžu niektorí ľudia vnímať ako agresiu.
Ďalšou pomôckou pri čítaní reči tela je kontext. Kontext je obdobie alebo okolie, ktoré vplývajú na osobu. Môžete si to všimnúť aj na sebe. Spomeňte si, ako sa správate v spoločnosti kamarátov. A ako sa správate pri starých rodičoch? Alebo naopak, čo robíte, keď ste v blízkosti príťažlivej osoby? Toto je kontext, ktorý vplýva aj na našu neverbálnu komunikáciu.
Posledný faktor, ktorý vstupuje do interpretácie reči tela, nehľadajte v osobe, ktorú sa snažíte “prečítať”. Posledná časť je v pozorovateľovi. Náš vnútorný stav, ktorého súčasťou je naše vnútorné nastavenie či citové rozpoloženie, sa odrazí v našom čítaní neverbálnej komunikácie. Radosť alebo smútok nemusí prežívať druhá osoba, ale my sami. Preto treba byť pozorný aj v rámci našich vlastných predpojatí či vlastného emočného rozpoloženia. Kvôli spomínaným vplyvom je pravdepodobné, že reč tela bude mať viac ako jeden význam. Je komplexná, čo len zhoršuje jej čítanie. Preto odporúčam, keď si vytvoríte obraz z “neverbálky”, vytvorte si hypotézu. Tú hypotézu potom neustále overujte a podrobujte skúškam.
Neverbálne techniky na utíšenie žiakov v triede
Neverbálne nápovede sú často účinnejšie ako verbálne. Ich používanie podporuje pozitívne správanie a umožňuje komunikovať jednoduché aj zložité správy.
1. Pochopenie
Pochopenie je kľúčové. Bez ohľadu na vek, žiaci musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva, keď dostanú signál na utíšenie. Vizualizujte im dôsledky rozprávania sa počas vyučovania, stratené príležitosti a potenciálne zníženie úrovne inteligencie.
2. Spojenie so študentmi
Táto taktika je účinná najmä v starších triedach. Identifikujte pomyselného lídra triedy, osobu, ktorú ostatní žiaci počúvajú a nasledujú. Spolupracujte s týmto žiakom a naučte ho využívať svoje vodcovské schopnosti na usmernenie triedy k tichosti a pozornosti. Pravidelne poskytujte spätnú väzbu a udržiavajte kontakt s týmto študentom. Prípadne využite aj starších žiakov, ktorí môžu pomôcť mladším pochopiť dôležitosť vyučovania.
3. Využívanie neverbálnych nápovedí a gestikulácie
Vytvorte si s triedou vlastnú sériu gest na utíšenie, napríklad signalizáciu rukou, že sú príliš hluční, alebo znázornenie stišovania hlasitosti. Gesto môže tiež znázorniť stratený čas kvôli utišovaniu. Majte uvoľnené držanie tela, vzpriamený postoj. Ohnutý chrbát o vás prezradí, že sa prehýbate pod množstvom problémov a starostí, ktoré ste si vy sami (alebo niekto iný) naložili na svoje plecia. Nezatínajte ruky do pästí, držte si prirodzene otvorené dlane popri tele. Gestikulujte kultivovane. Mávanie ramenami a prehnané gestá v oblasti pliec a hlavy pôsobia znepokojujúco a výhražne. Pokojná gestikulácia od oblasti brucha po plecia zvýši vaše sympatie u okolia. Ku svojmu partnerovi sa nikdy neobracajte bokom, stojte a seďte oproti nemu. Dajte si pozor na uzatvorené gestá - prekrížené ruky a prekrížené nohy. Prekrížené nohy opäť znamenajú uzavretosť a neistotu. Ak neviete, čo si počať s rukami, jednoducho si ich položte na stôl pred seba. Občasná gestikulácia na zvýraznenie vašej výpovede je fajn. Nič však nepreháňajte! Signálom pravdivosti a úprimnosti sú odkryté dlane.
4. Očný kontakt a mimika
Viac, než čokoľvek iné, hovoria za nás naše pohľady, nie nadarmo sú oči nazývané oknami do duše. Fínsky psychoterapeut Jaakko Seikkula tvrdí, že to, či si navzájom s druhým „sadneme“, neprebieha v prvom stretnutí, ale že väčšinu najdôležitejších informácií si predáme už v prvom pohľade, ešte predtým, než stihneme povedať prvé slová. Platí pravidlo: buďte prirodzení. Nedívajte sa do očí ani príliš, ani málo, dvoj-troj sekundové intervaly sú akurát. Z očí môžete vyčítať informácie o tom, ako sa Vám darí. Ak Váš spoločník príliš často uhýba pohľadom, pozornosť uňho klesla, je treba s tým niečo urobiť. Čo hovorí výraz vašej tváre? Vyjadruje záujem? Majte priamy pohľad, udržiavajte so svojim spolurečníkom očný kontakt. Zdôraznite aj pohľadom, čo hovoríte slovami. Jemný úsmev je vždy pozitívny signál nadviazania komunikácie. Nič ním nepokazíte ani na pohovore, aj keď je to vážna vec.
Očný kontakt - Andrej Tichý
5. Hry
Premeňte utišovanie na hru. Dávajte body, odmeny a hodnoťte. Súťaživosť je prirodzená.
6. Ignorovanie
V niektorých situáciách je najlepšie rušiteľa ignorovať. Mnohí žiaci len vyhľadávajú pozornosť. Utíšovaním dosiahnu to, po čom túžia. Naučte sa identifikovať hľadačov pozornosti a ignorujte ich. Ak zistia, že im nevenujete pozornosť, vyrušovanie ich prejde.
7. Meranie času
Využite dve stratégie. Merajte čas, ktorý im trvá utíšenie, a upozornite ich na to, o čo prišli, alebo im tento čas odpočítajte z prestávky. Alebo im dajte niekoľko sekúnd pred každou aktivitou na utíšenie sa.
8. Používanie mien a názvov, ktoré pritiahnu pozornosť
Pozornosť žiakov môže počas hodiny uniknúť. Ak je trieda duchom neprítomná alebo príliš hlučná, použite meno alebo slovo, ktoré okamžite pritiahne pozornosť, napríklad meno herca, speváčky alebo názov filmu. Alebo si so žiakmi dohodnite slovo, ktoré ich upozorní na nutnosť utíšenia.
9. Stíšenie
Ak žiaci nevenujú pozornosť, stíchnite úplne. Žiaci si všimnú ticho a tiež sa utíšia.
10. Vypnutie svetiel
Ak je to možné, vypnite svetlá v triede.
11. Kontrolovanie emócií
Dávajte si pozor na svoje emócie. Nedajte žiakom najavo hnev alebo prehnané emócie.
12. Semafor ako vizuálna pomôcka
Semafor je vizuálna pomôcka, ktorá využíva farby známe z cestnej premávky - zelenú, oranžovú a červenú - na komunikáciu o očakávanom správaní. V kontexte triedy môže byť semafor použitý nasledovne:
- Zelená: Znamená, že žiak sa správa vhodne a je pripravený na učenie.
- Oranžová: Signalizuje, že žiak začína prejavovať nevhodné správanie a potrebuje sa upokojiť.
- Červená: Označuje, že žiak potrebuje pomoc a priestor na upokojenie sa, prípadne intervenciu učiteľa.
Použitie semaforu je efektívne, pretože je vizuálne jasné a zrozumiteľné pre žiakov všetkých vekových kategórií. Umožňuje im ľahko rozpoznať, ako sa ich správanie vníma a čo sa od nich očakáva.
13. Vizuálne plány a rozvrhy
Vizuálne plány a rozvrhy poskytujú žiakom štruktúru a predvídateľnosť, čo je pre mnohých z nich veľmi upokojujúce. Môžu obsahovať obrázky alebo symboly, ktoré znázorňujú jednotlivé aktivity alebo prechody medzi nimi. Týmto spôsobom žiaci vedia, čo môžu očakávať a ako sa majú správať.
14. Vytvorenie pokojného prostredia
Pre žiakov môže byť preťažujúce hlučné a preplnené prostredie. Vytvorenie pokojného a usporiadaného priestoru, kde sa môžu utiahnuť a upokojiť, môže byť veľmi prospešné.
15. Hudba a relaxačné techniky
Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek sme pripájali jednotlivé gestá, ktoré deti opakovali a takto sa zároveň zapájali do spoločného procesu. Pri hre na hudobných nástrojoch (napr. na klavíri) sme využívali zrkadlenie, improvizáciu, striedavé hranie, hranie podľa farebných nôt. Viacero detí sa zapojilo do spoločného jednoduchého tancovania na hudbu a tiež imitovalo hru na telo (plieskanie po nohách, nafúknutých lícach a pod.). V závere stretnutia dominovala pomalá relaxačná hudba spojená s masážou (cez masážne loptičky alebo vrecká).
Špecifiká neverbálnej komunikácie u žiakov s autizmom
Je dôležité si uvedomiť, že niektorí žiaci môžu mať autizmus, celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým vnímajú svet a komunikujú. Pre autistických žiakov môže byť socializácia a komunikácia problematická. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. Autizmus je postihnutie na celý život; autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne. U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. Pre žiakov s autizmom a inými špecifickými potrebami je vizuálna podpora a neverbálna komunikácia obzvlášť dôležitá.
Pri nadväzovaní kontaktu s autistom je dôležité:
- Používať zrkadlenie: Opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry.
- Uistiť sa, že venujú pozornosť pred položením otázky.
- Byť špecifický a vyhýbať sa irónii a sarkazmu: Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Buďte špecifickí a vyhýbajte sa nejasným pokynom. Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie. Môžu byť zmätení, pretože nerozumejú, prečo ste povedali nie.
- Pozitívny prístup: Keď hovoríte „nie“, pretože ich správanie je nevhodné, skúste zmeniť vašu reakciu na ich správanie. Zamerajte sa na to, čo by mali robiť, namiesto toho, čo by nemali.
Profesijné zdokonaľovanie pre učiteľov
Pre učiteľov, vychovávateľov a odborných pedagogických zamestnancov, ktorí chcú lepšie porozumieť skrytým emóciám svojich žiakov a kolegov a zlepšiť svoje komunikačné zručnosti, sú k dispozícii inovačné vzdelávacie programy. Ich hlavným cieľom je zdokonaliť profesijné kompetencie, prehĺbiť, rozvíjať a inovovať pedagogické zručnosti v oblasti osobnostného rastu, sociálnej interakcie, neverbálnej komunikácie a nových prístupov vo vyučovaní.
Obsah vzdelávacieho programu
- Úvod do mikroexpresií a neverbálnej komunikácie:
- Čo sú mikroexpresie a prečo sú dôležité pre porozumenie skrytých emócií.
- Vysvetlenie neverbálnej komunikácie: reč tela, výraz tváre, tón hlasu a ich význam.
- Ako kombinácia mikroexpresií, tónu hlasu a reči tela odhaľuje skutočné pocity žiakov, aj keď ich verbálne popierajú.
- Sedem základných emócií a ich prejavy:
- Hnev, smútok, strach, radosť, prekvapenie, znechutenie a pohŕdanie: Ako tieto emócie rozpoznať na tvárach žiakov pomocou mikroexpresií a ďalších neverbálnych signálov.
- Tón hlasu: Ako zmena tónu hlasu a intonácie môže naznačiť skrytý hnev, frustráciu alebo neistotu.
- Reč tela: Gestá, držanie tela a vzdialenosť, ktoré prezrádzajú vnútorné pocity.
- Čítanie medzi riadkami - komplexné rozpoznávanie skrytých emócií:
- Ako spojiť mikroexpresie, tón hlasu a reč tela, aby ste odhalili skutočné emócie žiakov.
- Rozpoznávanie, kedy sú deti vystrašené, smutné alebo frustrované, aj keď sa snažia ukázať opak.
- Ako čítať jemné signály, ktoré naznačujú neistotu alebo preťaženie, a ako na ne správne reagovať.
- Praktické cvičenia na rozpoznávanie neverbálnej komunikácie a mikroexpresií:
- Identifikácia jemných zmien v tvári, gestách a tóne hlasu u žiakov počas vyučovania.
- Cvičenia na simuláciu rôznych emocionálnych stavov a reakcií v triede.
- Tréning rozpoznávania mikroexpresií v kombinácii s tónom hlasu a postojom žiakov.
- Vhodná a nevhodná reakcia učiteľa na emócie:
- Ako využiť vlastnú neverbálnu komunikáciu pri práci so žiakmi: reč tela, gestá, tón hlasu.
- Správna neverbálna reakcia na negatívne emócie žiaka (napr. smútok alebo hnev) - ako podporiť dôveru a bezpečie.
- Nevhodné reakcie, ktoré môžu eskalovať napätie alebo vytvoriť nedôveru (napr. agresívny tón, zastrašujúci postoj).
- Prispôsobenie vlastnej komunikácie emocionálnemu stavu žiakov: upokojujúca neverbálna komunikácia v napätých situáciách.
- Implementácia do pedagogickej praxe:
- Ako systematicky aplikovať tieto schopnosti v bežnom vyučovaní a budovaní vzťahov so žiakmi.
- Vytváranie pozitívneho a podporujúceho prostredia prostredníctvom čítania a správnej reakcie na neverbálne signály žiakov.
- Ako rozpoznávanie a správne reagovanie na skryté emócie môže zlepšiť komunikáciu s kolegami a vedením školy.
tags: #ako #neverbalne #utisit #ziakov #pomocka