Ako dosiahnuť mentálnu dospelosť: Cesta k sebadôvere a spokojnosti

Mentálna dospelosť nie je len o dosiahnutí určitého veku, ale o komplexnom procese rozvoja osobnosti, ktorý zahŕňa sebadôveru, sebaúctu, sebavedomie a sebauvedomenie. Je to cesta, na ktorej sa učíme zvládať výzvy, prijímať zodpovednosť za svoje činy a budovať zdravé vzťahy s ostatnými.

Mentálna sila a výkonnosť sú dôležité pre úspech v akomkoľvek životnom období. Bez dostatočnej mentálnej sily a výkonnosti môže byť každodenný život stresujúci a náročný. Mentálna sila sa často skladá z našej schopnosti ovládať a posilňovať naše myšlienky. Preto je dôležité zamerať sa na pozitívne myšlienky a posilňovať svoju sebaúctu.

Zlepšenie mentálnej sily a výkonnosti si vyžaduje čas a úsilie, ale môže to byť veľmi osožné pre náš osobný a profesionálny rast.

Základné piliere mentálnej dospelosti

Sebadôvera: Viera vo vlastné schopnosti

Sebadôvera je viera vo vlastné schopnosti a potenciál zvládnuť konkrétne úlohy alebo situácie. Je to presvedčenie, že dokážete dosiahnuť požadovaný výsledok, a to aj napriek prekážkam. Sebadôvera nie je stála, je špecifická pre rôzne situácie. Môžete mať napríklad vysokú sebadôveru pri hraní tenisu, ale nízku, ak máte rozprávať pred publikom.

Formovanie sebadôvery u detí

Sebadôvera sa u detí formuje už od útleho veku a ovplyvňuje ich schopnosť učiť sa, riešiť problémy a budovať vzťahy. Deti so zdravým sebavedomím sa neboja učiť nové zručnosti, čo podporuje ich intelektuálny a emocionálny rast. Sebavedomé deti sa ľahšie spriatelia s ostatnými, vedia komunikovať a postaviť sa za seba.

Sebavedomie u chlapcov a mužov

Chlapci často čelia spoločenským očakávaniam, ktoré môžu ovplyvniť ich sebavedomie. Potrebujú rozvíjať svoju jedinečnú identitu bez tlaku predsudkov o „sile a tvrdosti“. Sebavedomí chlapci sa neboja vyjadriť svoje pocity, čo zlepšuje ich duševné zdravie. Sebavedomie je pre dospelých mužov nevyhnutné, či už v práci alebo v súkromí. Sebavedomí muži sa neboja prijímať výzvy, vyjednať si lepšie podmienky alebo viesť tím. Zdravá sebadôvera im zas pomáha budovať silné a vyrovnané partnerské vzťahy bez potreby byť vo vzťahu dominantní. Chráni ich pred úzkosťou a depresiou, umožňuje im zvládať stres a udržať si psychickú pohodu.

Faktory ovplyvňujúce mužské sebavedomie

• Spoločenské vplyvy: V priebehu času sa mení obraz ideálneho muža. Muži môžu pociťovať tlak, ak sa nezhodujú s aktuálnymi normami, napríklad ak nemajú úspešnú kariéru alebo dostatočnú spoločenskú prestíž. Médiá a reklama šíria nereálne a úzko definované ideály mužského tela - svalnaté, vysoké, štíhle. To môže viesť k poruchám príjmu potravy, neprimeranému porovnávaniu sa s ostatnými a nízkemu sebavedomiu u mužov, ktorí nespĺňajú tieto štandardy.
• Vzťah s rodičmi: Vzťah s rodičmi má zásadný vplyv na formovanie mužského sebavedomia. Chlapci sa často identifikujú so svojimi otcami a preberajú ich vzorce správania, hodnoty a presvedčenia. Ak otec vyjadruje dôveru vo svojho syna a podporuje ho v jeho snažení, chlapec si vytvára pozitívny obraz o sebe samom.
• Vzťahy a sebavedomie: Kvalita partnerských vzťahov, priateľstiev a vzťahov v rodine významne ovplyvňuje mužské sebavedomie. Ak muž cíti rešpekt, uznanie a emocionálnu podporu od partnerky, jeho sebavedomie sa prirodzene posilňuje. Naopak, ak muž cíti, že ho partnerka neustále zhadzuje, alebo mu neverí, môže to viesť k pochybnostiam o vlastnej hodnote. Muži sa dobre cítia v spoločnosti iných mužov, ktorí ich vedia podporiť, inšpirovať a pomáhajú im budovať zdravé sebavedomie. Takéto priateľstvá často poskytujú priestor na zdieľanie skúseností a vzájomnú motiváciu.
• Pracovné úspechy a neúspechy: Keď dosiahnete v práci nejaký úspech, či už ide o dokončenie náročného projektu, pochvalu od šéfa alebo uznanie od kolegov, vaše nízke sebavedomie sa zvýši a motivuje vás k lepším výkonom. Na druhej strane, nezamestnanosť alebo neistota v práci môžu viesť k výraznému poklesu sebavedomia.
• Fyzické a duševné zdravie: Pravidelný pohyb, či už ide o cvičenie, beh alebo len prechádzky, zlepšuje nielen fyzickú kondíciu, ale aj psychickú pohodu. Športové aktivity môžete doplniť fyzickou prácou okolo domu, v záhrade alebo na chalupe. Priamy vplyv na energiu a celkovú duševnú vyrovnanosť majú aj vyvážená strava a dostatok kvalitného spánku. Keď sa človek cíti fyzicky dobre, jeho nízke sebavedomie sa prirodzene zvyšuje, pretože sa vníma ako schopný a zdravý. Na úroveň sebavedomia vplýva aj duševné zdravie. Keď sa mužom podarí prekonať ťažké obdobie alebo prekonávať výzvy, ich sebavedomie výrazne narastie. Získajú pocit sily a odolnosti. Naopak, zlyhania a odmietnutia môžu poškodiť mužské sebavedomie, najmä ak sú opakované. Ak sa vo vašom živote vyskytnú nejaké násilné činy, strata blízkych, vážne choroby alebo iné traumatizujúce udalosti, môže to mať dlhodobý negatívny vplyv na vaše sebavedomie.
• Finančná stabilita: Finančné problémy sú jedným z najväčších zdrojov stresu. Keď sú financie v poriadku, výrazne sa zníži úroveň stresu a zvýši sa celková pohoda. Finančná nezávislosť dáva mužovi pocit stability a bezpečia, čo môže zvýšiť sebavedomie.
• Vzhľad a štýl: To, ako sa muž oblieka a stará sa o svoj vzhľad, môže mať veľký vplyv na to, ako sa cíti a ako ho vnímajú ostatní. Správne zvolené oblečenie, ktoré vyjadruje jeho osobnosť a štýl, môže zvýšiť jeho dôveru. Vysoko sa cení aj schopnosť prispôsobiť sa rôznym situáciám s vhodným oblečením (napr. formálny outfit na pracovné stretnutie vs. pohodlný, ale štýlový outfit na voľný čas alebo elegantné pracovné oblečenie vhodné na vykonávanie manuálnej práce).
• Komunikačné schopnosti: Muži, ktorí vedia vyjadriť svoje názory a potreby jasne a s istotou, majú často vyššie sebavedomie. Keď dokážete otvorene komunikovať o svojich pocitoch a potrebách, dokážete efektívnejšie riešiť konflikty. Tu treba poznamenať, že dobré komunikačné schopnosti nezahŕňajú len rozprávanie, ale aj počúvanie.
• Vzdelávanie a rozvoj: Ak sa muž neustále vzdeláva a zlepšuje vo svojej pracovnej oblasti, získava istotu vo svoje schopnosti. Vedomosti a odborné zručnosti otvárajú dvere k lepším pracovným príležitostiam a vyšším zárobkom. Vzdelávanie a záujmy mimo profesie (napríklad umenie, cestovanie, šport) môžu pomôcť zvýšiť sebavedomie tým, že získate široký rozhľad a bohaté životné skúsenosti.

Sebaúcta: Vnútorná hodnota bez ohľadu na úspechy

Sebaúcta znamená, že si vážite samých seba bez ohľadu na úspechy či názory iných. Je to hlboký vnútorný pocit vlastnej hodnoty, ktorý nekolíše podľa vonkajších okolností. Človek so zdravou sebaúctou sa správa k sebe s rešpektom, dokáže si nastaviť hranice a nenechá sa ponižovať alebo zneužívať.

Sebavedomie: Celkový pocit vlastnej hodnoty a prijatia

Sebavedomie je širší pojem, ktorý opisuje celkový pocit vlastnej hodnoty a prijatia. Je to hlboké presvedčenie o tom, že ste hodní lásky, rešpektu a šťastia, bez ohľadu na úspechy alebo neúspechy. Sebavedomý človek si uvedomuje svoje silné aj slabé stránky a prijíma sám seba takého, aký je.

Sebauvedomenie: Poznanie vlastných silných a slabých stránok

Sebauvedomenie je schopnosť vnímať a chápať svoje silné a slabé stránky, emócie, myšlienky a správanie. Ide o pochopenie toho, ako vaše činy ovplyvňujú vás samých aj ostatných. Sebauvedomenie je kľúčové pre rozvoj sebadôvery a sebavedomia, pretože vám umožňuje identifikovať oblasti, v ktorých potrebujete zlepšenie, a zároveň si vážiť svoje silné stránky.

Ako zvýšiť sebavedomie: Praktické kroky

Zvýšenie sebavedomia je proces, ktorý si vyžaduje čas a úsilie. Nie je to o zázračných riešeniach, ale o systematickom prístupe a ochote na sebe pracovať.

1. Spoznajte a oceňte svoje silné stránky: Každý z nás má jedinečné schopnosti a talent, ktoré nás robia výnimočnými. Premýšľajte nad tým, čo vám ide prirodzene a v čom sa cítite sebavedome. Možno je to komunikácia s ľuďmi, kreativita, analytické myslenie alebo schopnosť riešiť problémy. Jedným zo spôsobov, ako spoznať svoje silné stránky, je test sebavedomia, tzv. "koleso života". Nakreslite na papier kruh a rozdeľte ho na niekoľko častí, ktoré reprezentujú rôzne oblasti vášho života (práca, vzťahy, zdravie, koníčky atď.). Každú časť ohodnoťte od 1 do 10 podľa toho, ako ste s danou oblasťou spokojní.
2. Starajte sa o svoje fyzické a duševné zdravie: Sebavedomie nie je len o tom, čo si myslíme o sebe, ale aj o tom, ako sa cítime vo svojom tele a mysli. Pravidelné cvičenie zlepšuje fyzickú kondíciu a pomôže vám vyzerať naozaj dobre či už v športovom outfite alebo v kvalitnom elegantnom oblečení. Zdravá strava dodáva telu potrebné živiny, ktoré ovplyvňujú fyzickú výkonnosť aj duševnú pohodu. Meditácia a mindfulness sú účinné spôsoby, ako si udržať mentálnu silu a výkonnosť. Pravidelná fyzická aktivita zvyšuje hladinu endorfínov, ktoré sú spojené so zlepšenou náladou a lepšou mentálnou pohotovosťou. Okrem fyzickej starostlivosti je nevyhnutné venovať pozornosť aj duševnému zdraviu. Ak sa cítite preťažení, úzkostní alebo čelíte ťažkostiam, vyhľadajte pomoc odborníka. To môže byť kľúčový krok k zlepšeniu sebavedomia. Naučte sa relaxačné techniky ako meditácia, hlboké dýchanie alebo progresívna svalová relaxácia.
3. Prekonajte strach zo zlyhania: Mnohí muži pociťujú strach zo zlyhania. Tento strach ich môže paralyzovať, brániť im v pokuse o nové veci a obmedzovať ich potenciál. Zlyhanie neznamená zákonite koniec alebo neúspech. V skutočnosti je to súčasť života a nevyhnutná časť procesu učenia. Aby ste prekonali strach zo zlyhania, je dôležité zmeniť váš pohľad na chyby a začať ich vnímať ako príležitosť na zlepšenie. Ak sa poučíte z vlastných chýb, získate väčšiu sebadôveru a budete sa cítiť silnejší, keď sa objavia nové výzvy. Stanovte si realistické ciele: Keď si stanovíte nereálne ciele, je pravdepodobnejšie, že zlyháte. Buďte trpezliví: Zmena si vyžaduje čas.
4. Učte sa nové veci a rozširujte si obzory: Jedným z účinných spôsobov, ako zvýšiť svoje sebavedomie, je neustále sa učiť nové veci a rozširovať si svoje obzory. Môže ísť o rozšírenie schopností vo vašej profesii, o štúdium jazyka alebo o rôzne kreatívne aktivity, či manuálne zručnosti. Veľmi nápomocné môžu byť práve manuálne zručnosti, pretože vybudovanie, postavenie niečoho hmotného môže dodávať mužom silný pocit naplnenia, povzbudenia či hrdosti.
5. Zmeňte svoje vnútorné dialógy: Pokiaľ ide o sebaúctu a sebavedomie, môžete byť sami sebe najväčším nepriateľom. To, čo si neustále hovoríte v mysli, má obrovský vplyv na vaše sebavedomie a celkové duševné zdravie. Prvým krokom je uvedomiť si, aké myšlienky si v hlave opakujete. Všímajte si, či sú tieto myšlienky skôr pozitívne alebo negatívne. Keď vám napadne negatívna myšlienka, skúste ju nahradiť pozitívnou. "Som silný a odolný. "Nepotrebujem sa porovnávať s ostatnými." Čím častejšie si tieto pozitívne “heslá” budete opakovať, tým väčší vplyv môžu mať na vaše myslenie. Upravte si ich tak, aby vyjadrovali vaše konkrétne ciele a túžby. Aby fungovali, musíte im naozaj veriť. Aj keď sa vám spočiatku môžu zdať “smiešne”, keď ich budete opakovať, začnete im veriť.
6. Prijmite svoju jedinečnosť: Každý človek má svoje silné aj slabé stránky, no skutočné sebavedomie pramení z pochopenia a prijatia vlastnej jedinečnosti. Dôležité je uvedomiť si, že dokonalosť neexistuje a chyby sú prirodzenou súčasťou života. Namiesto toho, aby ste sa za ne kritizovali, berte ich ako príležitosť na rast. Keď prijmete sami seba, prestanete sa obávať toho, čo si o vás myslia iní, a nadobudnete tak väčšiu vnútornú slobodu.
7. Vystúpte zo svojej komfortnej zóny: Sebavedomie rastie, keď sa odvážite prekročiť hranice svojej komfortnej zóny. Hoci sa môže zdať lákavé držať sa toho, čo je známe a bezpečné, skutočný rast prichádza až vtedy, keď sa vystavíte novým výzvam. Môže to byť čokoľvek - nový koníček, rozprávanie pred väčšou skupinou ľudí, oslovenie cudzieho človeka či prijatie novej pracovnej úlohy. Každý takýto krok vám pomôže uvedomiť si, že obavy sú často len vo vašej hlave a že ich prekonaním získate väčšiu istotu vo svoje schopnosti. Postupné vystupovanie zo svojej komfortnej zóny vám umožní zbierať nové skúsenosti, budovať odolnosť voči neúspechu a zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa rôznym situáciám.
8. Zvládajte stres: Stres je neoddeliteľnou súčasťou života. Môže však výrazne ovplyvniť vaše sebavedomie. Keď ste vystavení nadmernému stresu, môžete sa cítiť preťažení, úzkostliví a neistí. Jedným z účinných spôsobov, ako udržať stres pod kontrolou, sú relaxačné techniky. Meditácia pomáha upokojiť myseľ, znížiť úzkosť a zlepšiť sústredenie. Stačí niekoľko minút denne. Sústreďte sa na dýchanie a pokúste sa uvoľniť napätie v tele. Okrem relaxačných techník je dôležité dopriať si dostatok odpočinku, pravidelne sa hýbať a venovať sa činnostiam, ktoré prinášajú radosť.
9. Rozvíjajte finančnú nezávislosť: Keď človek vie, že má dostatok prostriedkov na pokrytie svojich potrieb a nemusí sa spoliehať na druhých, má väčšiu istotu a slobodu pri rozhodovaní. Rozvoj finančnej nezávislosti začína pochopením vlastných príjmov a výdavkov. Dôležitou súčasťou finančnej nezávislosti je aj schopnosť zodpovedne hospodáriť s peniazmi a neupadnúť do dlhov. Vytvorte si finančnú rezervu, ktorá vám poskytne istotu v prípade nečakaných situácií. Ďalším krokom je zvyšovanie príjmov, či už formou kariérneho rastu, podnikania alebo investovania. V konečnom dôsledku, finančná nezávislosť nie je len o peniazoch, ale aj o spôsobe myslenia. Ide o schopnosť prevziať kontrolu nad vlastným životom, robiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s vašimi hodnotami, a nebyť závislý na vonkajších okolnostiach.
10. Obklopte sa pozitívnymi ľuďmi: Ľudia, s ktorými trávite čas, majú výrazný vplyv na vaše sebavedomie a celkovú pohodu. Pozitívni ľudia vyžarujú pozitívnu energiu, ktorú prenášajú na vás. Naopak, negatívni a kritickí ľudia môžu podkopávať vaše sebavedomie a vzbudzovať vo vás pochybnosti o vlastných schopnostiach. Preto je dôležité vedome si vyberať, akými ľuďmi sa obklopujete.

Mužnosť: Viac než len sila

Mužnosť je pojem, ktorý sa v priebehu histórie výrazne menil a vyvíjal. Základná definícia hovorí, že mužnosť skrýva v sebe súbor vlastností, rôzne modely správania a role, ktoré spoločnosť pripisuje mužom. Neexistuje jediný správny spôsob, ako byť mužom. Mužnosť je rôznorodá a môže sa prejavovať mnohými spôsobmi.

Toxická vs. zdravá mužnosť

Toxická mužnosť je často spojená so zastaranými a “neohybnými” normami, ktoré diktujú, ako by sa mal muž správať. Sexizmus a mizogýnia: Toxická mužnosť často zahŕňa rôzne formy sexizmu (diskriminácia a znevažovanie žien, sexuálne obťažovanie, nepríjemné a nevhodné komentáre a vtipy a pod.).

Zdravá mužnosť je o vyváženosti a zahŕňa:

• Emocionálnu inteligenciu: Schopnosť rozpoznať, vyjadriť a spracovať svoje emócie. Muži nie sú nútení skrývať svoje pocity pod maskou tvrdosti alebo nezáujmu.
• Rešpekt k ostatným: Zdravá mužnosť zahŕňa schopnosť rešpektovať druhých, bez ohľadu na ich pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu alebo akýkoľvek iný faktor.
• Osobnú zodpovednosť: Muži preberajú zodpovednosť za svoje činy, rozhodnutia a ich následky.
• Empatiu a starostlivosť: Muž, ktorý prejavuje empatiu, je schopný vcítiť sa do pocitov iných a reagovať s porozumením.
• Vyvážený prístup k sile: Sila v zdravom zmysle nie je len fyzická, ale aj mentálna a emocionálna.
• Odhodlanie k osobnému rastu: Muži so zdravou mužnosťou sa neustále usilujú o zlepšenie.

Vplyv mužnosti na sebavedomie

Ak sa muž stotožňuje s hodnotami, ktoré považuje za súčasť svojej mužnosti (napríklad odvaha, zodpovednosť alebo schopnosť riešiť problémy), môže to posilniť jeho sebavedomie. Na druhej strane, ak má muž pocit, že nedokáže naplniť ideály alebo očakávania, ktoré sú s mužnosťou spojené, môže to viesť k poklesu sebavedomia. Tento pocit môže byť sprevádzaný frustráciou, pocitom menejcennosti alebo úzkosťou.

Vynárajúca sa dospelosť a jej výzvy

Kultúra a dospievanie: V priebehu rokov a naprieč svetom sa pohľad na dospievanie a dospelosť veľmi odlišuje. Na Slovensku sa za začiatok dospelosti považuje dosiahnutie veku 18 rokov či vstup do manželského zväzku a vytvorenie rodiny. Tieto predtým jasné indikátory v dnešnej dobe však už bohužiaľ neplatia. V súčasnosti sa vek plnoletosti nezmenil, ale v ostatných aspektoch je už dlhú dobu viditeľný obrovský posun. Proces prechodu do dospelosti sa stále predlžuje a odďaľuje a predtým obvyklé míľniky sa presúvajú zo začiatku tretej dekády života skôr k jej koncu. Ide o následok aktuálnych sociálnych udalostí, ktoré sa dejú v dnešnej spoločnosti. Hovoríme tu napríklad o nezamestnanosti, predlžovaní doby štúdia či časovému posunu založenia rodiny. Aktuálne je odhadované, že prechod do dospelosti spravidla presahuje pomyselnú hranicu 30 rokov. V živote dospievajúcich sa teda začína objavovať veľmi dlhé obdobie, kedy je človek podľa právnych noriem dospelý, ale rozhodne nie každý sa tak v skutočnosti cíti a aj chová.

Čo je „vynárajúca sa dospelosť“ (emerging adulthood)?

Na základe tohto faktu vznikol nový koncept, vynárajúca sa dospelosť (emerging adulthood). Vek medzi 18. a 25. rokom začína byť v mnohých oblastiach veľmi špecifický. Ako sme už spomínali vyššie, všetky zmeny vo vyspelých spoločnostiach naznačujú, že prechod z adolescencie do dospelosti sa predlžuje až do tej miery, že sa o ňom začína premýšľať ako o oddelenom období. Obdobie vynárajúcej sa dospelosti (emerging adulthood) prvýkrát popísal J. J. Arnett, americký psychológ, v roku 2000. Do charakteristík tejto novej vývojovej etapy patrí zameranie na seba, hľadanie vlastnej identity, objavovanie vlastných možností a značná nestabilita. Mladý jedinec sa v takej chvíli necíti ako plnohodnotný dospelý, ale ani ako adolescent. V tento životný okamih „medzi“ daný jedinec môže zažívať rozporuplné pocity, a to: slobodu a možnosť hľadania svojho „ja“, vymedzovanie vlastných hraníc a určovanie vlastného životného zmyslu. Na druhej strane však môže pociťovať nadmerné očakávania a neprimeranú úzkosť. Na konci tohto obdobia (hranica je stanovená na 30 rokov) by mal byť človek schopný prijať rolu dospelého - stať sa finančne nezávislým, rozhodovať sa sám za seba a mať aj zodpovednosť za vlastnú osobu.

Charakteristiky vynárajúcej sa dospelosti

Obdobie vynárajúcej sa dospelosti je podľa Arnetta charakteristické týmito znakmi:

• Prieskum vlastnej identity: Identita patrí do základných aspektov dospelosti. V tejto problematike dochádza k jej skúmaniu najmä v medziľudských vzťahoch a zamestnaní.
• Nestabilita: Ide o pocit zapríčinený hľadaním a prežívaním životných rolí. Jedinec zažíva nové skúsenosti v oblasti vzťahov, štúdia a profesie a musí byť schopný často svoje roly premieňať.
• Zameranie na seba: Cieľom mladého jedinca sa stáva sebarozvoj, nájdenie vlastných pravidiel a schopnosť vedieť sa rozhodnúť.
• Pocit „medzi“/nikam nepatrím: Mladí nie sú presvedčení o svojom statuse - necítia sa byť ani adolescentom, ani dospelým.
• Veľa možností: V tomto čase si daný jedinec môže už sám vyberať a voliť, slobodne sa rozhodovať a pretrhať väzby, ktoré mu nič neprinášajú. Stáva sa úplne autonómnou jednotkou.

Vynárajúca sa dospelosť nie je pravidlom

V tejto chvíli je na mieste podotknúť, že niektorí autori apelujú na fakt, že nie všetci mladí ľudia sa do tejto etapy dostanú. Je totiž pravdou, že vynárajúca sa dospelosť sa týka iba tých jedincov, ktorí sa radia do tzv. „middle class“ (strednej triedy) v západných krajinách sveta, a to vďaka možnosti predĺžiť si dobu experimentovania, zabezpečenia zo strany rodiny a priestoru pre vlastnú neviazanosť. Inak je to v chudobnejších oblastiach sveta, kde sú podmienky značne iné ako u nás. Navyše sa u nás odlišuje vývoj pracujúcich ľudí, ktorí musia konkrétne záväzky prijímať skôr, a ďalej aj medzi už spomínanými sociálnymi triedami. Je teda možné tvrdiť, že tento koncept je postavený na preukázateľných informáciách, ale nemožno do neho zahrnúť všetkých mladých jedincov našej planéty.

Ťažkosti problematiky vynárajúcej sa dospelosti

Niektoré atribúty priradené k vynárajúcej sa dospelosti sa bohužiaľ môžu spájať aj s negatívnymi pocitmi daného jedinca. Môže ísť o situácie spojené s vysokou úzkosťou, depresiou a celkovo nepríjemným naladením. Pokiaľ 1 alebo 2 úlohy z obdobia prechodu do dospelosti nie sú úspešne naplnené, nejde o životnú tragédiu jedinca, ak sa ich však objaví viac, môže tento stav eskalovať do závažnejšieho problému. Ide o:

• zlyhanie či sociálne odmietnutie,
• oslabujúce vnútorné faktory (nízka miera sebadôvery, depresie atď.),
• dysfunkčná rodina,
• riziková spoločnosť.

V období prechodu do dospelosti môže dospievajúci zažívať 3 hlavné súboje.

1. Prvým z nich je zrelosť, kedy tá psychická môže výrazne zaostávať za zrelosťou fyzickou.
2. Druhým sa stáva rozpor v očakávaní, v ktorom mladí jedinci často majú predstavy o reálnom živote, ktoré však nemožno uskutočniť.
3. Posledným je rozpor medzigeneračný. Ide o veľmi odlišné názory z radov rodičov, starých rodičov či profesorov, s ktorými sa mladiství musia naučiť vysporiadať.

Aktuálna situácia dvadsiatnikov

O skupine ľudí nachádzajúcich sa v období vynárajúcej sa dospelosti, teda mladistvých vo veku od 20 - 30 rokov, sa často tvrdí, že nechcú dospieť. Navyše bývajú prezentovaní ako veľmi leniví, rozmaznaní a vo veľkej miere nesamostatní. Na druhej strane je však možné stretnúť sa aj s názormi, že sú ambiciózni, tolerantní a nebojácni. V tejto chvíli treba podotknúť, že sa udiali významné zmeny od 90. rokov, ktoré zapríčinila najmä premena politického režimu. V aktuálnej dobe sa preukazuje, že sa stáva stále väčším trendom absolvovať vysokú školu. V roku 1950 vysokoškoláci tvorili iba 1 % obyvateľstva, zatiaľ čo v roku 2016 bol sledovaný nárast absolventov o 134 %! Práve obmena vzdelávacieho systému, túžba po dosiahnutí vyššieho vzdelania a fenomén študentského života sú kľúčovými faktormi zotrvávania na štúdiách oveľa dlhšie. V tejto chvíli teda dochádza k posunu v životných medzníkov - ľudia ukončujú štúdium neskôr, a tak neskôr prichádzajú aj ďalšie životné kroky a rozhodnutia, ako je ekonomická samostatnosť, manželstvo či založenie rodiny.

Čas medzi 20-30 rokom života je kritickým obdobím rozvoja dospelého človeka. Mladým ľuďom to však nikto nepripomína. A to je škoda, pretože práve v tomto období môžu rýchlo a bez problémov urobiť zmeny a stať sa takými ľuďmi, akými sa túžia stať. Obdobie medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života nie je druhou pubertou. Naopak, je obdobím, kedy by sme mali zhromažďovať osobnostný kapitál, pracovať na svojej budúcej kariére a perspektívnom vzťahu.

Dôležitosť rozhodnutí a konania

Keď má človek 20 rokov, najlepšie a zároveň najhoršie rozhodnutie v tomto období je, že každé rozhodnutie, ktoré urobíte, môže zmeniť smerovanie vášho života. Ak máte 30 alebo 40 rokov, zmeny sa stávajú čoraz ťažšími. Dr. Meg Jay hovorí: „Keď robíte niečo vo veku 20 rokov definuje to vašu dospelosť. 80 percent momentov, ktoré sú podstatné pri smerovaní života, zažijete do 35 roku svojho života. Plat, ktorý budete v živote dostávať, vzrastie z ⅔ v prvých 10 rokoch kariéry. Viac ako polovica mladých ľudí vstupuje v tomto období do manželstva, plodnosť žien je na vrchole okolo 28 roka života.“

Zmätenosť mladých ľudí a hľadanie rozptýlenia

Mnoho mladých ľudí po skončení školy sa cíti zmätene a čakajú, čo sa stane. Cítia akúsi neistotu. Veľa z absolventov sa nevie rozhodnúť, kde chce pracovať, kde bude bývať, ako zaplatia svoje účty. Obávajú sa, že ak budú mať rodinu, či vydrží ich manželstvo. Neistota spôsobuje ľuďom úzkosť, a preto mnohí hľadajú rôzne rozptýlenie. „Okrem toho, mnohých mladých láka pomyslenie na to, aby sa všetkého vzdali a dúfali, že nakoniec to dobre dopadne. To však nie je správna cesta,“ upozorňuje Meg Jay.

Nesnívajte o dokonalom živote, ale konajte

Meg Jay hovorí, že mnoho ľudí vo veku 20+ uverilo, že ich život v tomto období je zameraný na to, aby premýšľali nad tým, čo budú robiť, keď budú mať 30 rokov. V 30 rokoch chcú začať žiť reálny život. Klinická psychologička však hovorí, že je rozdiel žiť svoj život, keď máte 30 a začať žiť svoj život, keď máte 30. Aj vývinový psychológ Erik Erikson, otec krízy identity, varoval, že mladým, ktorí prežijú príliš veľa času v zmätenosti a v hľadaní hrozí, že sa stanú irelevantnými. Meg Jay odporúča, že ak chcete k niečomu smerovať v pracovnom alebo v rodinnom živote, skúste pracovať v odbore, ktorý vás zaujíma. Keď máte 20 rokov, môžete experimentovať.

Stanovte si jasné ciele

Takými míľnikmi pri cieľoch môžu byť napríklad 25. a 30. narodeniny, ale aj každý Nový rok. Urobte si občas sebareflexiu a zamyslite sa nad tým, či ste už dosiahli to, čo ste dosiahnuť chceli. Dobrá je napríklad otázka: „Keď budem žiť tak, ako žijem, kde budem o tri roky?“ Ak sa vám nepáči odpoveď, tak je potrebné zmeniť smer života. Je potrebné si vytvoriť časovú os a zamýšľať sa napríklad nad tým, v koľkých rokoch chcete skončiť s prácou, ktorá vás nikde neposúva, kedy by ste sa chceli vydať/oženiť, kedy chcete mať prvé dieťa, v koľkých rokoch chcete mať svoje posledné dieťa. Nemusíte to plniť na sto percent.

Ako si hľadať prácu?

Aj keď nezamestnanosť klesá, ešte stále sa stáva, že mnohí absolventi si nevedia nájsť prácu. Meg Jay odporúča mladým ľuďom, aby sa pokúšali hľadať prácu hlavne prostredníctvom sociálnych väzieb z okolia. Tvrdí, že najviac informácií získavame z najbližšieho okolia a od priateľov. Často tip na prácu prichádza od ľudí, s ktorými máme tzv. slabšie sociálne väzby. Väčšinou sú to susedia, známi, bývalí spolužiaci a podobne. A nebojte sa poprosiť o láskavosť a pýtať sa. Tí, ktorí to dokážu, si väčšinou prácu nájdu skôr. Niektorí mladá ľudia sa trápia kvôli tomu, že vykonávajú prácu, ktorá nezodpovedá ich kvalifikácii. Meg Jay v súvislosti s týmto hovorí: „Zapamätajte si, že nie každá takáto práca je podradná. Dôležité je, aby táto práca bola určitým prínosom pre váš osobnostný kapitál. Možno máte nízku pozíciu vo firme, ktorá je však úspešná, no a táto skutočnosť bude pre vás prínosom vo vašom životopise.“

Ako sa vyrovnávať s emóciami?

Mladí ľudia sa musia učiť vyrovnávať aj emóciami, ako je napríklad úzkosť, ktorá sa objavuje hlavne v časoch ekonomickej neistoty. Meg Jay hovorí, že keď má človek medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, už nie je naozaj vhodné len tak z ničoho nič do niekoho kričať, rezať si žily, chodiť do práce pod vplyvom alkoholu a podobne. Toto obdobie je veľmi dôležité aj z hľadiska práce s emóciami.

V súčasnosti svet ponúka veľa možností

Väčšina dvadsaťročných ľudí sa bojí jednoznačných rozhodnutí. Boja sa, že keď si vyberú určitú prácu, uzatvárajú sa pred nimi ďalšie cesty, zmizne ich sloboda a život končí. Dnes však už toto neplatí. V súčasnosti sa vždy dá kráčať ďalej a môžete si vyberať nové možnosti. Najdôležitejšie je začať niečo robiť.

Mentálny tréning a rozvoj

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké? Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Genetika a vplyv prostredia

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, ...). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševný tréning na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégii. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musia investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazia aj v ich ďalšom živote. Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

tags: #ako #mentalne #dospiet